Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714010602
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714010602.2

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa
10.3.2015 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. N. - nar. XX.X.XXXX v Michalovciach, trvale bytom N., B., Česká republika, prechodne bytom J.

Česká republika, zamestnaný ako vedúci obchodného miesta v GE Money Krnov,

j e v i n n ý

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/Tr. zák.

p r e t o ž e

ako otec R. N., nar. X.X.XXXX, je v zmysle Zákona o rodine povinný prispievať na výživu svojej
dcéry, pričom rozsah vyživovacej povinnosti mu bol určený právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 7C/61/2001 zo dňa 12.1.2001, že na výživu dcéry má prispievať sumou vo výške

66,39 € (2.000,-Sk) vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. N.. Túto svoju vyživovaciu
povinnosť si v okrese Michalovce, v meste svojho trvalého bydliska a inde úmyselne neplní , čím tak za
obdobie od 1.9.2011 doposiaľ, po odpočítaní sumy 104,-€, dlhuje na výživnom sumu 2684,38 €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.11.2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na A. N. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Na hlavnom pojednávaní, ktoré súd so súhlasom obžalovaného A. N. vykonal v jeho neprítomnosti,
bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorej tento uviedol, že si je plne
vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dcére R. N., za ktorú má hradiť sumu 66,39 € mesačne

k rukám jej matky. S matkou maloletej žil vo vzťahu od roku 1996 do roku 2001, kde potom odišiel
do Prahy a bolo mu určené výživné na dcéru R.. V období od 1.9.2011 doposiaľ uhradil na výživnom
3.200,-Kč v šiestich splátkach a to v januári 2013 - 1.000,-Kč, vo februári 2013 - 1.000,-Kč, v júni 2014
- 300,-Kč, v júli 2014 - 600,-Kč, v auguste 2014 - 300,-Kč. Od uvedenej doby kedy opustil spoločnú
domácnosť s maloletou R. nie je v žiadnom kontakte. Obžalovaný k svojmu zamestnaniu uviedol, že

od 1.9.2011 pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba v odbore realít, kde na základe dohody
zarábal iba určité percentá z predaja, či prenájmu nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že nebol veľký dopyt
ponehnuteľnostiach,živilahovtomčasejehopriateľkaI.J..Vroku2013obžalovanýzačalprevádzkovať
krčmu v Křišťanovicích a zároveň sa snažil nájsť lepšie platené zamestnanie. Krčmu prevádzkoval od
roku 2011 do 2013, kedy mu táto zarábala iba minimálne a preto nebol schopný platiť výživné. Od
roku 2014 sa zamestnal na plný pracovný úväzok v spoločnosti GE Money, kde dosahoval zárobok

26.000,-Kč hrubého. V čistom však mu bolo vyplácané iba 9.000,-Kč, kde zvyšok mu bolo odpočítané
pre exekúciu za nezaplatené výživné. Zo zarobených 9.000,-Kč, vynaložil 4.000,-Kč na dochádzanie do
práce, nájom v sume 3.200,-Kč, elektrinu 1.000,-Kč, pričom zvyšok minie na stravu. Taktiež na chod
domácnosti prispieva jeho priateľka, ktorá pracuje v nemocnici na čiastočný úväzok. V závere výpovede
uviedol, že v súčasnosti je povinný platiť ďalšie výživné taktiež na dcéru Karolínu, kde na súde si už

požiadal o zníženie výživného. V súčasnosti však nie je schopný dlžné výživné splatiť

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedkyňu K. N., ktorá uviedla, že obžalovaný neplatí výživné od
doby, odkedy mu táto povinnosť bola uložená súdom, kde výživné nezaplatil okrem tých mesiacov, kedy
jej zaplatil plnú alebo čiastočnú úhradu. Výživné však neplatil ani v dobe, keď bol zamestnaný, pričom

presnú sumu dlžného výživného však uviesť svedkyňa nevedela. Obžalovaný o dcéru neprejavuje
žiaden záujem, nekontaktuje sa s ňou, nenavštevuje ju, ani jej neposiela žiadne darčeky. Dcéra ho sama
skontaktovala, kde sa s ním chcela stretnúť v Českej republike, kde však k stretnutiu nedošlo. Naposledy
sa s ním stretla, keď mala 11 rokov. Svedkyňa pripustila, že sa v súčasnosti vedie konanie o zníženie
výživného, avšak toto nie je doposiaľ právoplatne skončené. Obžalovaný čo sa týka dlžného výživného a

platenia riadneho výživného začal výživné platiť od leta minulého roku, avšak platí ho v nižších sumách,
ako mu to bolo uložené súdom, kde od leta platí 11,-€ a neskôr túto sumu upravil na 8,-€ mesačne. Za
december a ani február však neprišla žiadna platba. Svedkyňa v závere svojej výpovede uviedla, že čo
sa týka platieb zo dňa 19.11.2012 a 2.1.2013 je skutočne pravdou, že zo strany obžalovaného obdržala
sumu 39,-€, ktorú mal zaplatiť dňa 2.1.2013. Ďalšiu platbu vo výške 38,49 € zo dňa 19.11.2012 však

neobdržala, čo uviedla taktiež na polícii pri svojej prvotnej výpovedi.

Bola taktiež vypočutá svedkyňa R. N., ktorá uviedla, že sa nevie vyjadriť k plateniu výživného zo strany
obžalovaného, teda nevie uviesť po akú dlhú dobu a v akej výške jej otec neplatí. Dodala, že otec ju
nijakým spôsobom nekontaktuje, kde skôr ona kontaktuje jeho. Mimo výživného jej nezasiela žiadne

dary.

Bola prečítaná taktiež výpoveď svedkyne JUDr. Viery Uhrinovej, ktorá uviedla, že je zamestnaná na
Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pričom má vedomosť, že rozsudkom Okresného
súdu Michalovce, sp. zn. 7C/61/2001 zo dňa 12.2.2001 bolo určené výživné na mal. R. N. vo výške

66,39 €, ktoré mal platiť otec A. N.. Vzhľadom ku skutočnosti, že tento si svoju vyživovaciu povinnosť
neplnil, matka maloletého dieťaťa si dňa 10.6.2013 podala žiadosť o výplatu náhradného výživného.
Rozhodnutím č. MI1/OPVHN/SOC/2013/45803-0015 zo dňa 29.5.2013 bola K. N. priznaná dávka
náhradného výživného v sume 66,39 € mesačne.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to rozsudkom Okresného súdu
Michalovce, sp. zn. 7C/61/2001, rodným listom, potvrdením o návšteve školy, správa ÚPSVaR Česká
republika, správou geodetického a kartografického ústavu, správou Okresného úradu Michalovce,
výpisom zo živnostenského registra Česká republika, správou Sociálnej poisťovne, správou Okresnej
správy sociálneho zabezpečenia, správou ODI Michalovce, oznámením Krajskej hygienickej stanice

Česká republika, zmluvou spoločnosti Reality Anděl, pracovnou zmluvou Českej sporiteľne, správy
polície Bruntál, trestný rozkaz Okresného súdu Praha Východ, sp. zn. 1T/194/2011, uznesenie Okresnej
prokuratúry Michalovce sp. zn. Pv/568/2010, pracovnú zmluvu GE Money Bank, výzvy a príkazy
exekútorského úradu, dokladmi o zaplatení výživného, správou Českej sporiteľne, exekučnými príkazmia dokladmi o zaplatení, výzvou na zaplatenie výživného, prehľadom platieb výživného, doklady o
zaplatení výživného. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 7C/61/2001 zo dňa 12.2.2001 súd
zistil, že manželstvo K. N. a A. N. bolo rozvedené, kde maloletá R. N. bola zverená do výchovy matky

a obžalovaný bol zaviazaný platiť výživné v sume 2.000,-Sk k rukám matky. Z rodného listu maloletej
je zrejmé, že táto sa narodila dňa 9.7.1997, ako dieťa rodičov A. N. a K. N.. Z potvrdenia o návšteve
školy súd zistil, že R. N. od 1.9.2013 do 30.6.2014 navštevovala 2. ročník Gymnázia Pavla Horova
a od 1.9.2014 do 31.8.2015 navštevuje 3. ročník Gymnázia Pavla Horova. Zo správy ÚPSVaR súd
zistil, že obžalovaný v období od septembra 2011 nepoberal žiadny peňažný príspevok na opatrovanie

alebo na kompenzáciu. Rovnako tiež nepoberal ani pomoc v hmotnej núdzi. Obžalovaný bol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie od 27.7.1992 do 7.12.1992. Následne od 22.5.1995 do 23.1.1996, od
1.10.1998 do 16.5.1999, kedy bol vyradený z dôvodu začatia vykonávania samostatnej zárobkovej
činnosti. Rovnako súd zistil, že zo strany Úradu práce je vyplácané náhradné dlžné výživné na dieťa
R. N. v období od 1.12.2010 do 30.9.2012 a následne od 1.3.2013 doposiaľ vo výške 66,39 €. Zo
správy Úradu práce Bruntál, Česká republika súd zistil, že obžalovaný nepoberá dávky sociálnej pomoci

a nie je, ani nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správy živnostenského registra súd zistil,
že obžalovaný vykonával podnikateľskú činnosť od 18.5.1999, kde jeho oprávnenie k výkonu tejto
činnosti zaniklo v zmysle živnostenského zákona. Zo správy živnostenského úradu Česká republika
je zrejmé, že obžalovaný A. N. má živnostenské oprávnenie vydané od 18.1.2010 na dobu neurčitú.
Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaný od septembra 2011 nepoberal žiadne dávky

sociálneho poistenia. Zo správy Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Bruntál, Česká republika
nebol a nie je prihlásený k poisteniu zamestnávateľa, kde nepoberá ani nepoberal dávky nemocenského
a dôchodkového poistenia, pričom je evidovaný ako osoba samostatne zárobkovo činná od 18.1.2010.
Zo správy OR PZ Michalovce súd zistil, že obžalovaný nie je držiteľom, ani vlastníkom žiadneho
motorového vozidla. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov je zrejmé, že obžalovaný dňa 7.8.2012

uzavrel nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov za účelom prevádzkovania pohostinstva v
obci Křišťanovice. Zo zmluvy o spolupráci uzavretou medi spoločnosťou Reality Anděl a obžalovaným
je zrejmé, že tento od 7.1.2010 pôsobil ako predajný partner pre vyššie uvedenú realitnú spoločnosť. Zo
správ a exekučných príkazov je zrejmé, že súdny exekútor so sídlom v Benešové započal exekúciu voči
obžalovanému pre nezaplatené dlžné výživné. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou GE

Money Bank a obžalovaným je zrejmé, že obžalovaný od dňa 3.3.2014 pracuje ako vedúci obchodného
miesta s platom vo výške 26.000,-Kč. Z trestného rozkazu Okresného súdu Praha Východ 1T/194/2011
súd zistil, že obžalovaný bol týmto trestným rozkazom uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej
výživy, začo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka so skúšobnou dobu v trvaní 3 rokov. Z
uznesenia Okresnej prokuratúry Michalovce, sp. zn. Pv 568/2010 zo dňa 27.12.2011 je zrejmé, že bolo

rozhodnuté o pokračovaní v trestnom stíhaní obžalovaného pre neplatenie dlžného výživného, ktoré
bolo prerušené. Zároveň bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania, keďže o skutku už rozhodol
iný cudzozemský súd. Z dokladov o úhrade dlžného výživného súd zistil, že obžalovaný uhradil výživné
a to dňa 3.6.2014 v sume 11,-€, 21.7.2014 v sume 11,-€, 12.8.2014 v sume 11-,€, 28.7.2014 v sume 11,-
€, 16.10.2014 v sume 8,-€, 11.11.2014 v sume 8,-€, 19.11.2012 v sume 38,49 €, 2.1.2013 v sume 39,-

€. Z výpisu z účtu K. N. je zrejmé, že táto na účet obdržala zaplatené výživné zo strany obžalovaného a
to 5.6.2014 v sume 11,-€, 30.7.2014 v sume 11,-€, 14.8.2014 v sume 11,-€, 24.9.2014 v sume 11,-€. Z
prehľadu platieb výživného súd zistil, že obžalovaný v roku 2011 za obdobie od septembra do decembra
2011 nezaplatil žiadne výživné a dlhuje sumu 256,56 €, za obdobie v roku 2012 nezaplatil žiadne dlžné
výživnéadlhujesumu796,68€,zarok2013zaplatildlžnévýživnévmesiacijanuárvsume39,-€,tedaza

uvedený rok dlhuje sumu 757,68 € a za obdobie roku 2014 uhradil výživné v mesiacoch jún, júl, august,
september v sume 11,-€, teda celkovo 44,-€, kde k novembru 2014 dlhoval na výživnom za uvedené
obdobie 686,29 €, spolu tak od 1.9.2011 do 30.11.2014 dlhoval na výživnom 2.497,21 €. Z doplneného
rozpisu platieb predloženého K. N. súd ďalej zistil, že táto prijala v mesiaci október a november zaplatené
výživné obžalovaným v sume 8,-€, za ten ktorý mesiac, teda celkovo 16,-€ a rovnako obžalovaný zaplatil

výživné za mesiac január 2015 8,-€, za mesiac február 2015 výživné zaplatené nebolo.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov, jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k
jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. N. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/Tr. zák., tak po objektívnej ako

aj subjektívnej stránke, nakoľko najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní si úmyselné zákonnú
povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas.Zo spáchania žalovanej trestnej činnosti je obžalovaný okrem vlastného doznania sa usvedčovaný
najmävýpoveďousvedkyneK.N.,akoajR.N.,ktorévrámcisvojejvýpovedepotvrdili,žeobžalovanýako
otec maloletej R. N. si neplnil vyživovaciu povinnosť tak, ako mu bola určená rozhodnutím Okresného

súdu Michalovce, sp. zn. 7C/61/2001 zo dňa 12.2.2001, v zmysle ktorého mal prispievať na výživu svojej
dcéry sumou 66,39 € vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky K. N.. Obžalovaného rovnako
usvedčujú aj ďalšie listinné dôkazy a to najmä vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Michalovce o
určenívyživovacejpovinnosti,rodnýlistmaloletej,akoajpotvrdenieonávšteveškoly,zktorýchjezrejmé,
že vyživovacia povinnosť obžalovaného voči maloletej trvá. Tohto ďalej usvedčujú správy Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny Michalovce, ako aj Úradu práce Bruntál, Česká republika, z ktorých je zrejmé,
že obžalovaný nie je a ani nebol poberateľom dávok v sociálnej pomoci a zároveň, z ktorých súd zistil, že
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce priznal maloletej R. N. nárok na náhradné výživné vo
výške 66,39 € od 1.3.2013, ktoré bolo vyplácané K. N. ako žiadateľke. Taktiež obžalovaného usvedčuje
správa živnostenského registra Česká republika, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný A. N. má vydané
živnostenské oprávnenie od 18.1.2010 na dobu neurčitú. Napokon obžalovaného usvedčujú aj pracovné

zmluvy a zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi W. K. a obžalovaným, predmetom ktorej
je prenájom pohostinstva od 15.8.2012. Zo zmluvy o spolupráci medzi obžalovaným a spoločnosťou
Reality Anděl s.r.o. zo dňa 7.1.2010 je zrejmé, že obžalovaný pracoval pre uvedenú spoločnosť ako
predajný partner a z pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou GE Money Bank a obžalovaným
zo dňa 3.3.2014 je zrejmé, že obžalovaný pracoval pre uvedenú spoločnosť ako vedúci obchodného

miesta s príjmom 26.000,-Kč. Vyššie uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú, že obžalovaný mal a
mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére R. N., avšak túto svoju povinnosť si úmyselne neplnil
po dlhšiu dobu a to od obdobia 1.9.2011 doposiaľ, kde uhradil iba časť dlžného výživného a to v roku
2013 v mesiaci január sumu 39,-€, v roku 2014 v mesiaci jún, júl a august vždy po 11,-€ a v mesiacoch
september, október, november vždy po 8,-€ a napokon v mesiaci január 2015 8,-€, teda celkovo na

výživnom zaplatil od 1.9.2011 sumu 104,-€, čo je zrejmé z predložených dokladov o úhrade zo strany
obžalovaného, ako aj z prehľadu platieb prijatých matkou maloletej K. N.. Je teda zrejmé, že obžalovaný
za uvedené obdobie od 1.9.2011 do rozhodnutia súdu mal zaplatiť na výživnom 2.788,38 €, z čoho
zaplatil sumu 104,-€, teda na výživnom za uvedené obdobie dlhuje sumu 2684,38 €.

Keďže obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, súd o jeho vine nemal
žiadne pochybnosti.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ bol na území Slovenskej republiky 1-
krát súdne trestaný v roku 2001, avšak na tohto sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného
bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť súd
u obžalovaného nezistil vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný sa síce doznal k žalovanej trestnej
činnosti, avšak jej spáchanie úprimne neoľutoval, teda formálne nesplnil všetky náležitosti priznania tejto
poľahčujúcej okolnosti. Zároveň súd konštatuje, že na obžalovaného sa síce hľadí ako netrestaného,
avšak tento bol 3-krát odsúdený súdom v Českej republike v roku 2009, 2010 a 2011, teda nie je možné

konštatovať, že viedol doposiaľ riadny život.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest zjavne postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, aby
sa tento v budúcnosti obdobného konania nedopúšťal, pričom trest spĺňa okrem individuálnej prevencie
aj požiadavky generálnej prevencie, kde dostatočne výchovne pôsobí aj na prípadne ďalších páchateľov

takejto trestnej činnosti a odradí ich od jej spáchania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou

oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.