Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Zajacová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/814/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511210977
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3511210977.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Y. V. Y., s miestom podnikania Michalovce,
Zeleninárska 24, IČO 32 690 134, v konaní zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom,
so sídlom Michalovce, Plynárenská 1 proti odporcovi Sučanský, s.r.o., so sídlom Čachtice, ul. Komárno
1025,IČO36317101,ozaplatenie1.040,68eurspríslušenstvom,naodvolanieodporcuprotiuzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/225/2014-14 zo dňa 25. augusta 2014, jednohlasne,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na začatie konania

z dôvodu jeho späťvzatia podľa § 96 O.s.p. a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 247,74,- eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Slavomíra
Kučmáša, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie v časti o náhrade trov konania
odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak sa pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania. Navrhovateľ si
návrhom doručeným súdu dňa 22.11.2011 uplatnil voči odporcovi zaplatenie sumy vo výške 1.040,68

eur s príslušenstvom a odporca dlžnú sumu dňa 08.12.2011 zaplatil. Z toho vyplýva, že navrhovateľ
podal návrh na súd dôvodne a patrí mu preto náhrada trov konania. Trovy konania navrhovateľa, ktoré
uložil odporcovi k náhrade súd prvého stupňa vyčíslil ako trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1,
§ 11 ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Proti tomuto uzneseniu do výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca.
Odvolanieodôvodniltým,žetovar,ktorýmudodalnavrhovateľaktoréhozaplateniasavkonanídomáhal,
bol zo strany odporcu po prevzatí ústne reklamovaný z hľadiska jeho kvality. Na základe tejto reklamácie

sa potom zdržalo plnenie - zaplatenie faktúry navrhovateľa. Odporca preto žiada, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zrušil.

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutom
rozsahu /vo výroku uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania/ bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné auznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené,
sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník,
ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Zavinenie zastavenia
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinenie zastavenia

konania môže spočívať napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci, v ktorej už bolo
právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol podaný návrh na začatie
konania proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a pod. Zavinením zastavenia
konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. však je
povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie

odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu
na začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené súčasne. O dôvodnosti podania návrhu
je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo
znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa
uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má

byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú
situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu,
kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby
o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť
vecná spojitosť. V tomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne

vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý
z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho,
čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je
dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so žalobnou požiadavkou
navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania zavinil.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 22.11.2011 bol súdu prvého stupňa doručený návrh navrhovateľa na
začatie konania, ktorým sa navrhovateľ od odporcu domáhal zaplatenia 1.040,68 eur s príslušným
úrokom z omeškania, na tom skutkovom základe, že na základe objednávky dodal odporcovi tovar, na
cenu ktorého vystavil odporcovi faktúru č. 111000 na uvedenú sumu so splatnosťou dňa 30.07.2011.
Odporca v lehote splatnosti faktúru neuhradil a neurobil tak ani do dňa podania návrhu na začatie

konania. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.02.2012 vzal navrhovateľ svoj návrh na
začatie konania v celom rozsahu späť s odôvodnením, že odporca po podaní návrhu dňa 08.12.2011
dlžnú sumu uhradil. O tejto skutočnosti doložil výpis z účtu navrhovateľa, z ktorého vyplynulo, že dňa
8.12.2011 bola pripísaná na jeho účet suma 1.040,68 eur ako platba od spoločnosti odporcu s VS:
111000. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu navrhovateľa

na začatie konania z dôvodu jeho späťvzatia podľa § 96 O.s.p. a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p..

Z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania účastníkov súd prvého stupňa správne posúdil
zastavenie konania v predmetnej právnej veci ako zavinené odporcom. Navrhovateľ sa v konaní
domáhal od odporcu zaplatenia istiny 1.040,68 eur za dodaný tovar a odporca mu toto plnenie v

priebehu konania poskytol, čo bolo dôvodom následného späťvzatia návrhu navrhovateľom. Odporca
je preto povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Skutočnosti, ktorými odporca odôvodňuje zdržanie svojho plnenia sú právne bezvýznamné, pretože pre
rozhodnutie o náhrade trov konania z hľadiska uvedeného zákonného ustanovenia je dôležité len to, či
sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu) a či pre toto jeho konanie bol návrh vzatý

späť. Tieto podmienky zjavne splnené boli.Na základe týchto záverov a po zistení trovy právneho zastúpenia navrhovateľa boli v napadnutom
rozhodnutí vyčíslené súdom prvého stupňa v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku
o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.