Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206525
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814206525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: P.

N. F., F..E..D.., F. F. P. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, K.. R. M.Á. L.. R. N., F.. E.. D.., F. F. M. XX,
XXX XX V., C.: XX XXX XXX, proti žalovanej: C. T., O.. X.X.XXXX, V. XXX XX M. P. Č.. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: F. K. D., I. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, K.. B. G., F..E..D.,
F. F. F. X, XXX XX V., o zaplatenie sumy 438,24 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 95,83 eur na účet
právneho zástupcu F. K. D. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.7.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
438,24 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 15.6.2009 až do zaplatenia a náhrady
trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 21.4.2008 so žalovanou Zmluvu o
revolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen"zmluva"),nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanej
úver vo výške 199,16 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných

splátkach vo výške 18,26 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý
v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č.3, do uplatnenia
práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila
len sumu 109,56 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 7 o viac ako
tri mesiace, žalobca uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť
úveru. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 438,24 eur dňa 14.6.2009. Túto
sumu neuhradila ani čiastočne. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila. Na pojednávanie sa neustanovila, hoci bola naň riadne a včas
predvolaná, svoju neprítomnosť neospravedlnila vážnymi dôvodmi a preto súd konala v jej neprítomnosti
podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania dňa 21.8.2014, vzniesol námietku

premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou revolvingovom
úvere zo dňa 21.4.2008, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti P. N. F.F.. F. E..D.., oznámením o zosplatnení zo dňa 17.5.2009, kópiou doručenky o doručení zosplatnenia,
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 21.4.2008, kartou klienta k číslu zmluvy
XXXXXXXXXX, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 26.1.2015 a zistil nasledovný

skutkový stav:

Medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 21.4.2008 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6 000,- Sk, ktorý sa
zaviazala splácať v splátkach po 550,- Sk a to po dobu 30 mesiacov. E. úveru predstavovala 128,46 %,

ročná úroková sadzby bola 107,67 %, zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala 4 950,- Sk.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania (na zadnej strane žiadosti/zmluvy). Zmluvné
strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo
slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy
(posledný odsek za bodom 13. zmluvy).

Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti P. F. F.. F. E..D.. (ďalej
len„Zmluvnédojednania“),tietovymedzujúvzťahymedzispoločnosťouP.F.F..F.E..D..akoVeriteľomna
strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti
s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Zmluva o RÚ“).

Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na
uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. ( bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

Podľa bodu 2.2 Zmluvných dojednaní, veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi oznámenie o schválení úveru
a jednu kópiu Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere podpísanú zo strany veriteľa.

V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní, celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení

podľa čl. 2., ods. 2.2. týchto Zmluvných dojednaní. Celková výška úveru spolu s úrokmi je splatná v
pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

Podľa bodu 5.2 Zmluvných dojednaní, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi
zmluvnú odmenu.

Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní, dlžník sa zaväzuje poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy
o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet Veriteľa. Splátka úveru alebo iný
peňažný záväzok Dlžníka sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ považuje za riadne splatený dňom pripísania
príslušnej čiastky v plnej výške so správnym variabilným symbolom na bankový účet Veriteľa.

Podľa bodu 19.11 Zmluvných dojednaní, táto zmluvy sa uzatvára podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Právne vzťahy touto neupravené sa riadia ustanoveniami obchodného zákonníka a ďalších
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Zpredloženejkartyklientasúdzistil,žežalovanejbolposkytnutýúvervsume 199,16euratietofinančné
prostriedky boli žalovanej aj vyplatené. Žalovaná v prospech žalobcu splatila celkovo sumu 109,56 eur.

Listom zo dňa 17.5.2009 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca žalovanej oznámil, že je v
omeškaní s úhradou splátok č. 7,8,9,10,11,12 a suma omeškaných splátok je spolu 109,56 eur. Aktuálne

omeškanie na najstaršej splátke je 178 dní. Ďalej jej oznámil, že v prípade, že sa dostane do omeškania
s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia
tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v
budúcnosti.

Podľa kópie doručenky prevzala žalovaná oznámenie o zosplatnení dňa 22.5.2009.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 26.1.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené
dňa 29.1.2015, uviedol, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluvao úvere obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska požiadaviek zákonných ustanovení na ochranu
spotrebiteľa. V ďalšom poukázal na článok 38 Charty základných práv Európskej únie, článok 169 ods.
1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na ustanovenia § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že

v súdnej veci sa jedná o formulárovú zmluvu vopred pripravenú žalobcom, ktorej obsah žalovaná pred
jej uzavretím nemala možnosť reálne ovplyvniť. Všetky režimy a opatrenia na ochranu spotrebiteľov
platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako
tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské zmluvy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a
spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 25 a nasl. OZ. Vedľajší účastník ďalej poukázal na § 4 ods. 2, § 4

ods. 3 zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na rozsudok NS SR zo dňa 12.3.2013 sp. zn.
3Sžo/19/2012. Vzhľadom na uvedené považuje predmetný úver za bezpoplatkový a bezúročný. Vedľajší
účastník zároveň vzniesol námietku premlčania a to vzhľadom na to, že žalobca pristúpil k zosplatneniu
úveru, pričom splatnosť pohľadávky nastala dňa 14.6.2009 a žalobca podal návrh na začatie konania
viac ako 4 roky od zosplatnenia úveru.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby

ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzavretá zmluva revolvingovom úvere. Podľa zmluvy a Zmluvných dojednaní sa predmetný právny

vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa
ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu
v prvom rade sa s ňou vysporiadať.Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje

dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo

priznať.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzavretá zmluva o revolvingovom úvere a to dňa 21.4.2008, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka je zrejmé, že splatnosť celého úveru nastala dňom 14.6.2009. Premlčacia doba

začala plynúť najneskôr odo dňa nasledujúceho po tomto dátume, t. j. od 15.6.2009. Pri všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka premlčacia doba uplynula
dňa 15.6.2012, pričom žalobca podal žalobu na tunajšom súde až dňa 21.7.2014, teda až po uplynutí
premlčacej doby, pričom vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania a súd tento
jeho úkon považoval za účinné dovolanie sa premlčania. Na základe tejto skutočnosti súd nemohol

žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Okrem toho súd poukazuje, že zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby

aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov
posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva
predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú
je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať (§ 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní bola teda úspešná žalovaná a
vznikol jej nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov konania
neuplatnila, zo spisu jej žiadny nárok nevyplýva, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.Konania na strane žalovanej sa zúčastnil aj vedľajší účastník, ktorého nárok na náhradu trov konania
sa odvíja od úspechu v spore účastníka konania, na starne ktorého vystupuje. Vedľajšiemu účastníkovi,
ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovanej, preto v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. vznikol nárok na plnú

náhradu trov konania.

Vedľajší účastníka trovy konania vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 25.1.2015 v celkovej výške 95,83
eur. O výške trov konania právneho zastúpenia súd rozhodoval podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka žalobcu nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 95,83 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 75,70 eur s DPH podľa § 10 ods.1, § 13 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a to

za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ...............................................31,54 eur...........
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.1.2015 .................. 31,54 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 20,13 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - režijný paušál

rok 2014 - 2 x 8,39 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.