Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209107
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1409209107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateliek: 1. S. J., L..
XX.XX.XXXX, Č. XX, J., X. T. J., L.. XX.XX.XXXX, Č. XX, J., obidve zastúpené hbr advokáti, s.r.o,
advokátska kancelária so sídlom Obchodná 58, Bratislava, proti odporcom : 1. Ing. Milan Falťan-FALEX,
Kuklovská 5, Bratislava, IČO: 35 028 068, zast. Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou, CSc., advokátkou
so sídlom Mierové námestie 3, Senec, 2. AGROMONT BRATISLAVA, a.s., so sídlom Stará Vajnorská
6, Bratislava, IČO: 31 322 107, zast. JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou so sídlom Farská 9,
Nitra, o neplatnosť príkaznej zmluvy a iné, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava IV zo dňa 26. októbra 2011 č.k. 25C/304/2009 - 188 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým navrhovateľky 1/ ( manželka
zosnulého G. J. ) a 2/ ( dcéra zosnulého ) žiadali, aby súd vo vzťahu k odporcovi 1/ určil, že:

- príkazná zmluva zo dňa 23.01.2007 uzatvorená medzi odporcom 1 a zosnulým G. J. je absolútne
neplatná

-právnyvzťah,nazákladektoréhozosnulývykonávalpracovnúčinnosťpreodporcu1dňaXX.XX.XXXX,
je pracovno-právnym vzťahom, ktorého znaky sú najviac podobné dohode o vykonaní práce v zmysle §
226 Zákonníka práce (ďalej len ZP) v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX

- smrteľný úraz, ktorý utrpel zosnulý G. J. K. XX.XX.XXXX pri výkone pracovnej činnosti pre odporcu 1
je pracovným úrazom v zmysle § 195 ZP v znení účinnom ku dňu smrti

- 2 -

- odporca 1 ako zamestnávateľ je podľa § 195 ZP v znení účinnom k 24.01.2007 zodpovedný za škodu
spôsobenú pracovným úrazom zosnulého G. J..

Ďalej žiadali, aby súd uložil pôvodnému odporcovi 3/ (Sociálna poisťovňa) povinnosť priznať
navrhovateľkám jednorazové odškodnenie podľa zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a všetkým
žalovaným uložil povinnosť nahradiť trovy konania.V závislosti od výsledkov priebehu súdneho konania a vykonaného dokazovania vo vzťahu k odporcovi
2/ žiadali navrhovateľky alternatívne určiť, že:

- príkazná zmluva zo dňa 23.1.2007 uzatvorená medzi odporcom 1 a zosnulým G. J. je absolútne

neplatná

- smrteľný úraz, ktorý utrpel zosnulý dňa 24.01.2007 pri výkone pracovnej činnosti pre odporcu 1 je
pracovným úrazom v zmysle § 195 ZP v znení účinnom ku dňu smrti

- zosnulý vykonával dňa 24.01.2007 pre odporcu 1 pracovnú činnosť pri ktorej utrpel pracovný smrteľný
úraz ako zapožičaný zamestnanec odporcu 2 na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca
podľa § 58 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) uzatvorenej medzi odporcom 1 a odporcom 2

- odporca 2 ako zamestnávateľ je v zmysle § 195 a nasl. ZP v znení účinnom k 24.01.2007 zodpovedný
za škodu spôsobenú pracovným úrazom zosnulého

- uložil odporcovi 3 povinnosť priznať navrhovateľkám jednorazové odškodnenie podľa zák. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení a všetkým odporcom uložil povinnosť nahradiť trovy konania.

Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že dňa 24.01.2007 na technologickej linke pri výrobe

kvapalného faktisu došlo na následky otravy sírovodíkom, v priestoroch odporcu 2/ k úmrtiu G. J. S. E. D.
(zamestnanca odporcu 1/) z dôvodu nedodržania technologického postupu výroby, prekročením teplôt
reakčnej zmesi, následkom čoho vznikol a unikol sírovodík do výrobnej haly, pričom samotnú výrobu
chemických látok realizoval odporca 1/, prostredníctvom vlastnej obsluhy zariadenia. Navrhovateľky sú
presvedčené, že v čase smrti bol G. J. v pracovno-právnom vzťahu s jedným z odporcov a jeho smrteľný

úraz bol pracovným úrazom. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie OR PZ SR Bratislava III Č. M.-
XX/X-M.-J.-XXXX, X. K.S. XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že G. J. vykonával v čase smrti pomocné
práce pri obsluhe technologickej linky a jeho smrť zavinil zosnulý E. D.L.. Uplatnili si nárok na
jednorazové odškodnenie v Sociálnej poisťovni, ktorá konanie prerušila, z dôvodu podnetu odporkýň na
Národný inšpektorát práce o preskúmanie postupu Inšpektorátu práce v Bratislave, ktorý skonštatoval,

že smrteľný úraz Pavla Braška nie je pracovným úrazom. Navrhovateľky si nemôžu uplatniť nárok na
priznanie jednorazového odškodnenia, vďaka zahmlievaniu skutočností zo strany odporcu 1/, tvrdením
o existencii príkaznej zmluvy č. 1/2007 zo dňa 23.01.2007, o ktorej v rámci trestného konania tvrdil,
že išlo iba o ústnu dohodu, čo spôsobilo nesprávne závery inšpektorátu práce. Navrhovateľky podali
na odporcu 1/ aj trestné oznámenie o spáchaní trestného činu krátenia dane a poistného, čím chceli

preukázať, že G. J. bol v čase smrti v pracovno-právnom vzťahu s odporcom 1/ a že jeho úraz
bol pracovný. Uznesením Č. M. XXX/OEKBX XXXX Š. X. K. XX.XX.XXXX bolo trestné oznámenie
odmietnuté a vyšetrovateľ konštatoval, že

- 3 -

vzťah zamestnávateľa - odporcu 1/ a pomocného pracovníka G. J. neodporoval uzavretiu príkaznej

zmluvy, nemal črty žiadneho protiprávneho konania, nakoľko to urobil so súhlasom svojho
zamestnávateľa, odporcu 2/. Kvôli vyčerpaniu všetkých možností navrhovateľky podali žalobu o
určenie neplatnosti príkaznej zmluvy, o existencii pracovno-právneho vzťahu a o určenie, že došlo
k smrteľnému pracovnému úrazu s tým, že rozhodnutie súdu by malo pre ne zabezpečiť získanie
oprávnených finančných nárokov pozostalých, ktorí prišli o manžela, resp. otca a živiteľa rodiny.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. odôvodnili pretrvávajúcim stavom objektívnej
právnej neistoty, spočívajúcim v spochybnení uplatnených nárokov voči odporcovi 3/, ktoré svojim
konaním spôsobili odporcovia 1/ alebo 2/ a Inšpektorát práce v Bratislave, k zvráteniu stanoviska
ktorého môže dôjsť len súdnym rozhodnutím, ktoré bude právnym základom k možnosti navrhovateliek
uplatniť si voči zamestnávateľovi zosnulého nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným

úrazom, a domáhať sa svojich nárokov voči odporcovi 3/. Príkaznú zmluvu, ktorá bola podľa tvrdenia
odporcu 1/ uzavretá so zosnulým, považujú za neplatný právny úkon, pretože zosnulý vykonával pre
odporcu 1/ v čase smrti prácu so znakmi závislej práce, nakoľko nebol podnikateľom, náplň práce
nemôže byť predmetom podnikania a pretože išlo o pomocné práce, nevykonával prácu samostatne,
ale na pokyn odporcu 1/, v jeho mene a na jeho zodpovednosť, za účelom dosiahnutia jeho zisku a v

priestoroch odporcu 1/, resp. odporcu 2/. Odporca 1/ zamestnával zosnulého nelegálne, „tzv. načierno“bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, resp. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a
keď došlo k pracovnému úrazu, účelovo použil tvrdenie o existencii ústnej príkaznej zmluvy. Poukázali
na to, že z uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 29.04.2009 vyplynula aj možnosť, že medzi odporcom 1/

a 2/ došlo k uzatvoreniu zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP, pretože inak si
nevedia vysvetliť súvislosť medzi v uznesení tvrdenou neprotiprávnosťou konania a súhlasom odporcu
2/. Existuje teda aj možnosť, že v čase smrti vykonával pán J. prácu pre odporcu 1/ ako zapožičaný
zamestnanec odporcu 2/ a tým by vznikol nárok na priznanie jednorazového odškodnenia z dôvodu
zodpovednosti odporcu 2/ ako zamestnávateľa.

Z nesúhlasného stanoviska odporcu 1/ vyplynulo, že prevádzkuje výrobu chemických látok a obsluhu
výrobných zariadení zabezpečuje prostredníctvom osôb, spĺňajúcich odborné kvalifikačné a zdravotné
predpoklady. Deň pred výrobou sa od firmy Triga Praha dozvedel, že potrebujú istý produkt, zavolal
pánovi J., či môže prísť a obsluhovať kotol. Na druhý deň ráno o pol ôsmej sa stretli a s dátumom
zo dňa 23.01.2007 podpísali príkaznú zmluvu. Pán J. D.a mal starať o kotolňu a sledovať reaktor. Išlo
o činnosti, na ktoré bol vyškolený, odporca 1/ ho pri nich nemohol ani riadiť ani kontrolovať. V danom

prípade išlo o prácu len na jeden deň a ďalšia práca sa črtala až o dva mesiace, preto vec riešili
príkaznou zmluvou. Nešlo o prácu, ktorá by svojim rozsahom spĺňala kritériá na dohodu a ani o prácu,
v ktorej by bol pán J. vo vzťahu podriadenosti. Neplnil ani odporcove príkazy, pretože mu nemohol
zadať príkaz napr. ako má spustiť kotol. P. J. nebol vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti ani k
pánovi D.. Dohoda o vykonaní práce bola s pánom J. uzatváraná vtedy, keď vykonával aj iné, napr.

manipulačné práce, vykladal a nakladal tovar, obsluhoval vysokozdvižný vozík a pod. Keď p.J. vykonával
prácu na dohodu, nemohol opustiť pracovisko, v čase keď vykonával prácu podľa príkaznej zmluvy,
nebol v hale nepretržite,

- 4 -

odišiel a preto sa nehoda aj stala. Zariadenie, na ktorom prebiehala výroba patrí odporcovi 2/, odporca 1/

ho obsluhovať nevie, čo bol dôvod, pre ktorý potreboval vyškoleného pracovníka odporcu 2/. Príkazná
zmluva ako jediná uzavretá so zosnulým, bola podľa odporcu 1/ uzatvorená platne, na jednorazovú
činnosť, ktorá nemala znaky závislej práce a išlo o činnosť vykonávanú mimo sezónnych prác. Má
sezónnu výrobu, ktorú realizuje v mesiacoch marec - jún, september - november, v týchto mesiacoch
si vypomáhal aj pracovníkmi na dohody o vykonaní práce resp. pracovnej činnosti. Mimo uvedených

mesiacov boli pracovníci odhlásení aj zo Sociálnej poisťovne. Príkaznú zmluvu poskytol aj Inšpektorátu
práce, Sociálnejpoisťovni,polícii,daňovémuúradu spolusvysvetlením,prečotútoformuzmluvypoužil.
Daňový úrad mal všetky dohody o vykonaní práce a pracovnej činnosti, aj príkaznú zmluvu za rok 2006,
2007 k dispozícii a nenašiel žiadne pochybenia. V r. 2006 mal pán J. E. čase sezónnych prác podpísané
dohody o vykonaní práce, za ktoré boli odvedené riadne dane. Obaja zosnulí dňa 24.01.2007 spustili

prevádzku zariadenia na výrobu kvapalného faktisu a po niekoľkých minútach bezdôvodne opustili
halu, v dôsledku čoho došlo k prekročeniu teplôt reakčnej zmesi a následnému úniku sírovodíka do
výrobnej haly. G. J. S. E. D. vošli do priestoru s reaktorom, hoci obaja vedeli, že v prípade takejto
poruchy je technologické zariadenie vybavené ovládacím pultom, nachádzajúcim sa v bezpečnom
dolnom priestore, avšak ani jeden z nich chladiaci systém na ovládacom pulte nespustil, čím si privodili

otravu sírovodíkom. G. J.T. tak postupoval v rozpore BOZP aj v rozpore s príkaznou zmluvou, v ktorej
sa zaviazal dohliadať v priebehu výroby na bezporuchovú činnosť zariadenia. Argumenty uvádzané
navrhovateľkami, s poukazom na uzn. OR PZ SR BA 3 Č. M.-XX/X-M.-J.-XXXX X. K. XX.XX.XXXX tak
považuje za neúplné, skreslené a zavádzajúce. Striktne odmietol tvrdenia, že s pánom J. mal uzavretý
v pracovný pomer, a aj v takom v prípade, s poukazom na záver inšpektorátu práce a preukázateľný

skutkový stav nezodpovedal by za škodu pri pracovnom úraze s odkazom na ust. § 196 ods. l písm.
a/ ZP. Uviedol, že obaja odporcovia poskytli navrhovateľke 1/ finančnú výpomoc vo výške 50.000 Sk,
ktorú aj prijala. V súvislosti s kritériami pre odlíšenie závislej práce od konania na príkaz poukázal
na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. XAfsXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX S. D..X..
XAfs XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX, týkajúce sa tzv. „Švarcsystému“, v ktorých sú definované typické

znaky závislej činnosti. Typickým znakom pracovného vzťahu je dlhodobá trvalá činnosť pre iného
a typickým znakom príkaznej zmluvy je činnosť krátkodobá, zodpovedajúca ním uzavretej príkaznej
zmluve. Typickým znakom závislej práce je hospodárska závislosť zamestnanca na zamestnávateľovi
a pán J. bol v pracovno-právnom vzťahu s odporcom 2/. Na základe uvedeného bola podľa odporcu
1/ sporná príkazná zmluva uzavretá v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe slobodnejvôle zmluvných strán, nenapĺňa žiadne znaky ani absolútne ani relatívne platného právneho úkonu a
nárok navrhovateliek neuznal.

Aj odporca 2/ poprel, že by došlo k uzavretiu zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58

ZP, pretože nebohý pán J. bol u neho podľa pracovnej zmluvy zamestnaný na plný úväzok, svoju prácu
vykonával riadne a riadne za ňu dostával mzdu. Náplňou jeho práce bola obsluha vysokozdvižného
vozíka, strednotlakovej kotolne, činnosť vrátnika, pracoval na smeny. Pracovná doba závisela od výroby,
bola v rozsahu 8-12 hodín. Poslednú pracovnú smenu mal 23.01.2007 od 6.00-18.00 hod. a na ďalšiu
mal nastúpiť dňa 25.01.2007. Pracovný čas pána J. neprispôsobovali jeho činnosti vykonávanej pre

- 5 -

odporcu 1/ a nemal ani dôvod brániť mu vykonávať ďalšiu prácu popri zamestnaní, pretože neprichádzal
do styku s dôvernými informáciami a jeho prípadné aktivity ako pomocného robotníka nevytvárali
konkurenciu pre spoločnosť. Napriek tomu ho pán Braško informoval o možnosti privyrobiť si u odporcu
1/, voči čomu nemal žiadne výhrady. Uviedol, že prideľovanie zamestnancov podľa § 58 ZP má presné
pravidlá a on by neprideľoval svojich zamestnancov bez toho, aby si to zmluvne ošetril, už len z pohľadu

zodpovednosti za škodu. Okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy s odporcom 1/
nepoznal. Na základe uvedeného návrh rovnako nepovažoval za dôvodný.

Pôvodný odporca 3/ namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore z dôvodu nedostatku právomoci súdu,
na základe čoho uznesením zo dňa 10.03.2011 č.k. 25C/304/2009-150 súd konanie proti odporcovi
3/ zastavil.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z námietok navrhovateliek, že uzavretím príkaznej
zmluvy došlo k obchádzaniu zákona, konkr. ust. §1, §7, §11 Zák. práce a posudzoval, či medzi
odporcom 1/ a zosnulým vznikol pracovnoprávny vzťah, t.j. vzťah závislej činnosti. Za nesporné
považoval, že pracovnou náplňou p. J. ako zamestnanca odporcu 2/ bola obsluha kotla a jeho výkon
činnosti zamestnanca odporcu 2/ bol podobný s výkonom činnosti príkazníka. Zákon ale nevylučuje

ani nezakazuje výkon tej istej činnosti podľa príkaznej zmluvy v prípade, že nedôjde medzi účastníkmi
k stavu, ktorý vykazuje znaky závislej činnosti. Vychádzajúc z obsahu príkaznej zmluvy išlo o činnosť,
ktorú bol príkazník povinný vykonať len dňa 24.01.2007 a aj podľa výpovedí účastníkov, nešlo v tom
čase o pravidelne sa opakujúcu činnosť. Vykonanie činnosti na základe príkaznej zmluvy, ktorá sa
v danom prípade neopakovala a bola vykonaná jednorazovo, nemožno hodnotiť ako závislú prácu.

Ako nesporné súd prvého stupňa vyhodnotil, že odporca 1/ uzatvoril s pánom J. príkaznú zmluvu,
obsahujúcu jeho záväzok vykonať pre odporcu 1/ (v rozsudku súdu prvého stupňa chybne uvedené
odporcu 2) dohodnutú činnosť za odmenu. S poukazom na okolnosti, za akých došlo k vykonaniu
príkazu a to v priestoroch odporcu 2/, absentuje aj ďalší znak závislej práce, ktorým je, že práca ako
závislá činnosť býva vykonávaná v priestoroch zamestnávateľa, na jeho výrobných prostriedkoch a na

základe jeho pokynov. Z výpovedí odporcov bolo preukázané, že zosnulý vykonával činnosť obsluhy
kotla samostatne ako osoba kvalifikovaná na obsluhu tohto zariadenia, na základe vlastných znalostí,
bez príkazov odporcu 1/ ako má toto zariadenie obsluhovať, pričom priestor kotolne nebol predmetom
nájmu medzi odporcom 2/ ako prenajímateľom priestorov a odporcom 1/ ako nájomcom. Prvostupňový
súd uviedol, že odporca 1/ síce potvrdil nezhodu dátumu na príkaznej zmluve s dátumom jej podpísania,

nakoľko ale príkazná zmluva nemusí mať písomnú formu a s poukazom na výpovede navrhovateliek
i odporcu 1/ je nesporné, že dňa 23.01.2007 došlo k ústnej dohode, o vykonaní prác zosnulým, dňa
24.01.2007 pre odporcu 1/. Z uvedeného nevyplýva nezhoda vôle s vysloveným prejavom vôle na
príkaznej zmluve a nebolo ani preukázané, že zmluva odporuje zákonu, obchádza ho alebo by
bola v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľky v tomto smere žiadne dôkazy ani neprodukovali a

svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázali. Obmedzili sa len na všeobecné tvrdenia o neplatnosti
príkaznej zmluvy a žiadali vykonať dôkaz jej originálom. Súd tento návrh zamietol s odôvodnením, že
pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál alebo odpis či
fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu), alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu.

- 6 -Aj fotokópia listiny je spôsobilým dôkazom, podľa zásad upravených v § 132 a nasl. OSP. Dôkaz
vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz.

Podľa súdu neobstoja ani argumenty navrhovateliek o závislej činnosti zosnulého, nakoľko ani netvrdili

a ani nebolo preukázané, že p. J. prejavil vôľu byť zamestnancom odporcu 1/ a takýto záver nemožno
vyvodiť ani z vykonania jednorazovej činnosti. Súd prvého stupňa pritom poukázal na ďalší dôkaz,
a to výpis z pracovnej histórie zosnulého, z ktorej je nesporne preukázané, že bol zamestnancom
odporcu 2/ a súčasne vykonával prácu aj pre spoločnosť VIA BONA , s.r.o.. Uvedené skutočnosti
preukazujú aj nesplnenie ďalšieho znaku závislej práce, a to hospodársku závislosť zosnulého od

odporcu 1/, nakoľko bol závislý aj na iných osobách, nesporne jeho zamestnávateľoch a preto
tvrdenie navrhovateliek o obchádzaní Zákonníka práce treba hodnotiť ako účelové. Aj absolútna
neplatnosť právneho úkonu pre obchádzanie zákona je v danom prípade vylúčená, nakoľko zákon
nezakazuje, aby obsah pracovnej činnosti nemohol byť vykonávaný aj na základe príkaznej zmluvy. Je
nesporné, že príkaz, ktorý vykonával pán J., mohol byť vykonávaný opakovane, dlhodobo a mohol byť
vykonávaný aj ako pracovná činnosť, ale nakoľko v danom prípade nešlo o sústavnú činnosť majúcu

znaky závislej činnosti vo vzťahu k príkazcovi nie je vylúčené, aby takáto činnosť nebola vykonávaná
opakovane a nebola upravená formou príkaznej zmluvy. V prípade vyslovenia neplatnosti príkaznej
zmluvy a posúdenia vzťahu medzi účastníkmi podľa predpisov pracovného práva, došlo by k zásahu
do zmluvnej voľnosti účastníkov právneho vzťahu, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynul záver
o vôli účastníkov uzavrieť pracovnú zmluvu.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd nemal preukázané, že príkazná zmluva je neplatná a vzťah, na
základe ktorého vykonával Pavol Braško pracovnú činnosť je pracovno - právnym vzťahom, je vylúčené
aby určil, že smrteľný úraz zosnulého bol pracovným úrazom a že odporca 1/ zodpovedá za škodu takto
spôsobenú. Taktiež bolo vylúčené, v konaní nepreukázané a navrhovateľkami ani neboli produkované
dôkazy, že odporcovia 1/ a 2/ uzatvorili zmluvu o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP.

Odporcovia 1/ a 2/ existenciu takejto dohody vylúčili a žiadosti navrhovateliek o predložení takejto
dohody súd rovnako nemohol vyhovieť, nakoľko nie je možné ukladať povinnosť predložiť dôkaz, ktorý
neexistuje. Dôkazné bremeno je v danom prípade na navrhovateľkách, ale z celého konania súdu
vyplýva záver, že jediným právnym záujmom na určení neplatnosti príkaznej zmluvy a určení existencii
pracovno-právnehovzťahubuďnazákladedohodyovykonaníprácealebozmluvyodočasnompridelení

zamestnanca je záujem navrhovateliek docieliť určenie, že sa jednalo o smrteľný pracovný úraz a tým
docieliť priznanie jednorazového odškodnenia podľa zák. č. 461/2003. Vzhľadom na to, že súd zamietol
žalobu v časti určenia neplatnosti príkaznej zmluvy a určenia existencie pracovno-právneho vzťahu, je
jednoznačné, že nebolo možné ani konštatovať, že smrteľný úraz Pavla Braška bol pracovným úrazom.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal, že predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 195 ZP je, že

ku škode došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v súvislosti s ich plnením. Vzhľadom k tomu, že k
smrteľnému úrazu G. J. nedošlo pri plnení pracovných úloh ani v súvislosti s ním, nakoľko k nemu došlo
v čase, keď nevykonával pracovnú činnosť pre zamestnávateľa - odporcu 2/, ale vykonával činnosť na
základe príkaznej zmluvy, nie je daná

- 7 -

zodpovednosť ani jedného z odporcov. S poukazom na vyššie uvedené konštatovanie, že medzi
odporcom 1/ a odporcom 2/ nevznikol právny vzťah na základe zmluvy o dočasnom pridelení
zamestnanca, je vylúčené aj určenie, že odporca 2/ ako zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú
pracovným úrazom, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

K alternatívnemu petitu vyslovil názor, že nie je možné návrhom na začatie konania uplatniť, aby

sa podľa § 80 písm. c) O.s.p. rozhodlo o určení, že tu je alebo nie je právny vzťah, ktorý vznikol na
základe dohody o vykonaní práce podľa § 226 ZP alebo právny vzťah medzi odporcami na základe
zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP v platnom znení a na základe toho určiť, že
úraz P. J. je pracovným úrazom a ktorý z odporcov je zodpovedný za škodu spôsobenú pracovným
úrazom. Alternatívny petit dáva na výber účastníkom konania, čo budú plniť, v prípade určovacej žaloby

s alternatívnym petitom nemôže byť dané na výber účastníkom konania, ktorý právny vzťah tu je alebonieje,anemôžebyťdanénavýbersúdu,abyzvoliljedenzpetitov.Alternatívnypetittedasvojoupovahou
je prípustný len v konaní o žalobách na plnenie, nie o určovacích žalobách. Avšak ani v prípade, že
by alternatívny petit bol prípustný v určovacej žalobe, skutkové zistenia súdu a na ne nadväzujúce

právne závery uvedené vyššie, nepreukazujú dôvodnosť návrhu, a preto ho súd prvého stupňa v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podali odvolanie navrhovateľky, z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu, pre
nevykonanie navrhnutých dôkazov, z dôvodu že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní zopakovali priebeh skutkového
stavu končiaceho smrťou zosnulého p. J., ktorého smrť ako vyplýva z Uznesenia OR PZ SR Bratislava
III Č.E. M.-XX/X-M.-J.-XXXX, X. K. XX.XX.XXXX, C. G. X. X. E. D., X. odporcu 1/, keď p. J. v čase smrti
vykonával pomocné práce pri obsluhe technologickej linky. Na základe uvedeného uznesenia si ako
pozostalé uplatnili nárok na priznanie jednorazového odškodnenia podľa § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava rozhodnutím
č. XXX-XX/XXXX/EB X. K. XX.XX.XXXX konanie prerušila na základe začatého konania o predbežnej
otázke z dôvodu prešetrovania úrazu Inšpektorátom práce v Bratislave, v zázname ktorého č. J.-XXX-
XX-X.X./.-I..N.-XX sa konštatuje, že vyšetrovaná udalosť nie je pracovným úrazom, nakoľko p. J. mal
ako príkazník uzavretú príkaznú zmluvu s odporcom 1/. Uviedli, že k takémuto záveru dospel aj Národný

Inšpektorát práce, potvrdiac závery Inšpektorátu práce v Bratislave, pričom sa vôbec nezaoberal
skutočnosťou, či vôbec mohol odporca 1/ so zosnulým uzavrieť príkaznú zmluvu. V ďalšom postupe
sa teda obrátili na orgány činné v trestnom konaní, ktoré dospeli k obdobným záverom. Nakoniec
po vyčerpaní všetkých možností podali žalobu na súd. V súdnom konaní spochybnili dôkaz predložený
odporcom 1/, a to príkaznú zmluvu, pri ktorej majú pochybnosť aj o pravosti podpisu p. J. na nej a uviedli,

že v priebehu konania na súde prvého stupňa sa nepreukázalo ani že k jej podpisu s predmetom v nej
uvedenýmvôbecdňa23.01.2007došlo.Domnievajúsa,žeodporca1/mániesť procesnúzodpovednosť
za to, že sa mu v konaní nepodarilo preukázať pravosť alebo správnosť obsahu tejto súkromnej listiny
a súd mal

- 8 -

potom vyhodnotiť tento fatálny procesný nedostatok na strane odporcu 1/ skonštatovaním, že neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia a rozhodnúť o neplatnosti príkaznej zmluvy. Súd prvého stupňa tak dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ustálil, že dňa 23.01.2007
došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy č. 1/2007 a neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal
navrhovateľkami navrhovaný dôkaz preskúmania pravosti a pravdivosti originálu dotknutej príkaznej

zmluvy a rovnako nevykonal dôkaz oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS : M.-XX/X-
M.-J.-XXXXaČ.M.-XXX/OEK-J.-XXXXŠ.,zktorýchbybolopreukázané,žeodporca1/malsozosnulým
uzatvorených niekoľko príkazných zmlúv a nielen jednu, ako tvrdil v súdnom konaní. Navrhovateľky
od začiatku tvrdili, že medzi odporcom 1/ a zosnulým existoval v čase jeho smrti pracovnoprávny
vzťah a nevykonaním nimi navrhovaných dôkazov o predložení originálov všetkých zmlúv zakladajúcich

pracovnoprávne vzťahy medzi odporcom 1/ a zosnulým p. J., uzatvorených v roku 2006 a 2007,
originálov evidencie uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za rok
2006 a 2007, ktorú je povinný zamestnávateľ viesť v zmysle § 224 ods. 2 písm. d) Zákonníka prace,
originálov mesačných výkazov poistného a príspevkov, ktoré žalovaný v prvom rade zasielal v roku
2006 a v roku 2007 do Sociálnej poisťovne, nedošlo k zisteniu podstatných skutočností súvisiacich

s jednotlivými čiastkovými petitmi. Ak by súd pristúpil k vykonaniu navrhovaných dôkazov, bolo by
možné zistiť, či zmluvy zakladajúce pracovnoprávne vzťahy medzi odporcom 1 a zosnulým p. J., ktoré
boli uzatvorené v roku 2006 boli v platnosti aj 24.01.2007 a aká v nich bola vymedzená pracovná
úloha zosnulého. Súd sa ale obmedzil iba na evidenciu Sociálnej poisťovne - výpis údajov o poistení
zosnulého a tvrdenia odporcu 1/. Navrhovateľky sa však domnievajú, že minimálne jedna zmluva

zakladajúca pracovnoprávny vzťah a náplň práce v tejto zmluve bola totožná s činnosťou, ktorú zosnulý
vykonával pre odporcu 1/ dňa 24.01.2007 a z takto vykonaných dôkazov by sa dala zistiť frekvencia prác
vykonávaných zosnulým pre odporcu 1/ v roku 2006 a súd si mohol overiť ničím nepodložené tvrdenie
odporcu 1 o jednorazovosti práce vykonanej zosnulým dňa 24.01.2007. V ďalšom poukázali na ust. §7 ods. 4 Zák. práce, a v tej súvislosti, na činnosť, ktorú vykonával zosnulý a ktorá bola organizovaná a
priamo riadená odporcom 1/, a ak nie priamo ním, tak p. D., za túto časť výroby priamo zodpovedným.
Zosnulí, p. J. W. G.. D. boli pre prevažujúcu podnikateľskú činnosť odporcu 1/ kľúčové osoby, bez

ktorých by nemohol výrobu realizovať. Poukázali i na ust. § 11 ods. 1, § 223 ods.1 a § 226 ods.1
Zák. práce, uviedli že neobstoja súdom tvrdené chýbajúce znaky závislej činnosti a že práve dohoda
o vykonaní práce je tým pracovno-právnym vzťahom, ktorý sa uzatvára, keď ide o činnosť malého
rozsahu alebo ojedinelé pracovné úkony, ktorých priebežné riadenia a kontrola by pre zamestnávateľa
znamenali neúmernú administratívu. Odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vo veci a navrhovateľkám priznal náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateliek sa vyjadrili obaja odporcovia. Odporca 1/ uviedol, že skutočnosti, o ktoré
navrhovateľky opierajú svoje odvolanie, sú v podstatnej časti totožné so skutočnosťami uvádzanými v
návrhu na začatie konania, ktoré súd skúmal a vo svojom rozhodnutí i náležite odôvodnil. Navrhovateľky
v odvolaní poukazujú na okolnosti nesúvisiace s prejednávanou vecou, a otázky irelevantné, ktoré pre
posúdenie prejednávanej veci nemajú žiaden význam a prezentujú vlastný subjektívny právny názor na

prejednávanú

- 9 -

vec. Nielen pre súd, ale i pre účastníkov konania je však záväzný zákon, pričom povinnosťou súdu
je vykonať správny výklad a aplikáciu zákona a súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré dôkazy nevykonal

a riadne zdôvodnil prečo ich nevykonal. Záverom uviedol, že súd nie je povinný vyhodnotiť dôkaz
navrhnutý účastníkom konania takým spôsobom, akým to sám účastník navrhol. Rozsudok súdu prvého
stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť.

Odporca 2/ rovnako poukázal na totožnosť argumentácie navrhovateliek s dôvodmi uvádzanými v
návrhu. Poukázal na nesprávnu interpretáciu vyjadrenia vyšetrovateľa v uznesení ČVS: M.-XXX/

OEK-J.-XXXXŠp X. K. XX.XX.XXXX a to vetami vytrhnutými z kontextu, keď tvrdia, že je preukázaná
existencia pracovného vzťahu. K argumentácii navrhovateliek o tom, či mohla alebo nemohla zmluva
byť podpísaná, či bola alebo nebola antidatovaná, vyslovujú jej domnelú absolútnu neplatnosť, pričom
bolo preukázané, že zosnulý p. J. bol zamestnancom spoločnosti AGROMONT v riadnom pracovnom
pomere a prácu vykonával podľa rozpisu pracovných smien. Dňa 24.01.2006 žiadnu prácu pre

AGROMONT nevykonával. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že zosnulý mal záujem príkaznú
zmluvu uzavrieť a súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení správne poukázal, že navrhovateľky na
preukázanie svojich tvrdení neprodukovali žiadne dôkazy. Odporca 2/ sa stotožňuje i s postupom súdu
v napadnutej časti nepripojenia trestných spisov, nakoľko závery súdu prvého stupňa sú v súlade so
závermiOČTKaskutočnosti,ktorésúpredmetomvyšetrovaniavtrestnomkonanísúdiametrálneodlišné

od predmetu civilného konania. Poukázal i na to, že osobu spôsobilú na obsluhu kotla si odporca 1/
zabezpečoval sám a bez súčinnosti a akejkoľvek ingerencie odporcu 2/.

Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212os.1Os.p.)preskúmalnapadnutýrozsudok,
prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

je vecne správny.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil svoje odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov je

zamestnávateľ povinný zabezpečovať prevažujúci predmet svojej činností najmä zamestnancami v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zákon hovorí o prevažujúcej časti,
znamená to, že nemusí ísť o všetku potrebnú činnosť, nakoľko v reálnom živote nie je objektívne
možné, resp. účelné vykonávať všetku potrebnú činnosť prostredníctvom osôb v pracovnom pomere.Vykonanie určitej činnosti pre iného je možné za určitých podmienok dohodnúť v príkaznej zmluve,
ktorá je klasickým zmluvným typom obstarávateľského charakteru, známym už od čias rímskeho
práva. Podstata konania podľa príkazu spočíva v tom, že príkazník nekoná za seba (pre seba) alebo

na svoj účet; vždy koná v záujme a v prospech príkazcu. Príkaznú zmluvu ako zmluvný typ upravuje
len Občiansky zákonník a môže v určitých prípadoch nahradiť pracovnú zmluvu. Príkazná zmluva je
neformálne konsenzuálnou dvojstrannou zaväzujúcou zmluvou, prostredníctvom

- 10 -

ktorej sa jedna strana zaväzuje obstarať pre druhú nejakú záležitosť. Pre svoju platnosť nevyžaduje

písomnú formu a v praxi vzniká na základe „príkazu“ toho, komu ide o obstaranie veci. Príkaz
je jednostranný právny úkon, ktorým príkazca ukladá niekomu obstaranie nejakej veci alebo nejakú
činnosť, robiac tak v očakávaní, že sa druhá strana na to podujme. Príkaz sa stáva perfektným, ak
dôjde adresátovi, t. j. predpokladanému príkazníkovi. Príkazná zmluva v takom prípade vznikne prijatím
príkazu zo strany jeho adresáta. Z toho možno vyvodiť, že príkaz nie je ničím iným ako návrhom na
uzavretie príkaznej zmluvy (§ 43a OZ). Tento príkaz je potrebné odlíšiť od príkazov, ktoré dostáva

príkazník po uzavretí zmluvy a ktoré predstavujú pokyny pre postup, akým má byť vec obstaraná.
Okrem toho príkazník nezodpovedá za to, či sa očakávaný výsledok dostaví alebo nie. Príkazníkovi
nepatria nároky podľa pracovnoprávnych predpisov, napr. náhrada mzdy v súvislosti s prekážkami v
práci, nemôže si voči tomu, pre koho prácu vykonáva nárokovať dovolenku, pracovné voľno, ďalej mu
nepatrí nárok na odstupné, odchodné. Takto pracujúca osoba nemá ani možnosť brániť sa výpovedi

danej počas tzv. ochrannej doby počas práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, v tehotenstve alebo
počas materstva atď. Podstatnou obsahovou náležitosťou príkaznej zmluvy je určenie činnosti, ktorú
má príkazník uskutočniť. Záväzok povinnej osoby spočíva vo vykonaní akejkoľvek praktickej činnosti,
ktorá je vymedzená v zmluve. Teda porovnaním pracovnej a príkaznej zmluvy vznikne ten rozdiel, že
zmyslom pracovnej zmluvy je užívanie práce zamestnanca v rámci náplne jeho pracovnej činnosti a

v určenom rozsahu. Zamestnávateľ je oprávnený dávať zamestnancovi príkazy, akým spôsobom má
pracovnú činnosť vykonávať a počas pracovného času je povinný byť plne k dispozícii zamestnávateľa.
Príkazník v medziach pokynov príkazcu môže pre príkazcu obstarávať nejakú vec, príp. vykonávať inú
činnosť spôsobom, aký uzná za vhodný a vo svojej činnosti môže byť časovo obmedzený len rámcovo
v tom zmysle, že je napr. určený termín, kedy, resp. dokedy má príkaz vykonať.

Zamestnávateľom sa rozumie osoba ktorá :

- priamo či nepriamo ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a
ktorá mu dáva na tieto účely záväzné pokyny a príkazy

- je odberateľom práce zamestnanca a znáša zodpovednosť a riziká za výsledky práce tohto
zamestnanca (v mene ktorej zamestnanec vykonáva činnosť)

- na plnenie ktorej bežných úloh a predmetu činnosti sa zamestnanec svojou prácou za odmenu priamo
podieľa

- určuje množstvo, kvalifikáciu a ďalšie požiadavky na zamestnancov (napr. vek, pohlavie a pod.), určuje
dobu, na ktorú bude zamestnancov potrebovať

- platí či už priamo, alebo nepriamo za vykonané práce zamestnancovi mzdu

- v priestoroch ktorej sa práca vykonáva a ktorá na prácu poskytuje vlastné výrobné a pracovné
prostriedky

- vytvára pre zamestnanca vhodné pracovné podmienky, zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci zamestnanca.

Navrhovateľky sa návrhom domáhali určenia absolútnej neplatnosti príkaznej zmluvy zo dňa

23.01.2007, uzavretej medzi odporcom 1/ a zosnulým G. J.. Príčiny neplatnosti ale v priebehu konania
žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovali, neuviedli dôvody, pre ktoré by mala trpieť neplatnosťou.Namietali len jej pravosť, pravosť podpisu príkazníka a tvrdili jej neexistenciu. Odvolací súd dáva do
pozornosti, že je povinnosťou

- 11 -

navrhovateľa v konaní uplatnený nárok (procesný nárok), riadne vymedziť, a to nielen určením
predmetu, teda žalobného petitu, ale i určením rozhodujúcich skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo
opiera. Navrhovateľky opakovane vo všetkých svojich písomných i ústnych prednesoch poukazovali na
neplatnosť príkaznej zmluvy ale svoju povinnosť unesenia dôkazného bremena prenášali na v konaní
pasívne legitimovaných účastníkov, ktorých právom je len sa brániť, prípadne tvrdenia navrhovateľa

argumentačne vyvracať. Vzhľadom k charakteristike príkaznej zmluvy, ako formálnej, nevyžadujúcej
písomnúformu, musí potomnavrhovateľkamivytknutá absolútnaneplatnosťpríkaznejzmluvyuzavretej
písomne medzi zosnulým p. J. a odporcom 1/ obsahovať detailnú špecifikáciu podmienok a dôvodov
jej absolútnej neplatnosti a takáto z ich prednesov nikdy neodznela. Súd prvého stupňa zákonným
spôsobom odôvodnil nenaplnenie podmienok absolútnej neplatnosti príkaznej zmluvy podľa podmienok
daných Obč. zák. a navrhovateľky tieto ani vo svojom odvolaní neboli spôsobilé spochybniť. Teoretické

konštrukcie o neexistencii tejto súkromnej listiny, dôkaze opaku a zavineniu nepriaznivých procesných
dôsledkov odporcom 1/ z dôvodu, že sa mu v konaní nepodarilo preukázať pravosť alebo správnosť
obsahu súkromnej listiny, čo mal súd vyhodnotiť ako fatálny procesný nedostatok a rozhodnúť
o neplatnosti príkaznej zmluvy v zmysle petitu návrhu, nemôžu mať už vzhľadom k spomínanej
formálnosti príkaznej zmluvy a zmluvnej voľnosti strán, žiadnu relevanciu.

K ďalším samostatným výrokom žalobného petitu odvolací súd poukazuje na dohodu o vykonaní práce,
pre ktorú je charakteristické, že pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy. Ide preto o
pracovný záväzok vymedzený individuálne, ktorý je vymedzený výsledkom práce, ako rozhodujúcim
kritériom a nie kvantifikačným kritériom. Zamestnávateľ neriadi priebeh výkonu práce tak, ako je to
v pracovnom pomere, pracovná úloha má byť v dohode presne individuálne vymedzená a v dohode

musí byť určená aj odmena za prácu. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj doba práce
vykonanej zamestnancom pre zamestnávateľa v tom istom kalendárnom roku na základe inej dohody
o vykonaní práce a splnením pracovnej úlohy, ktorá je predmetom dohody o vykonaní práce vzniká
zamestnancovi nárok na dohodnutú odmenu za vykonanú prácu. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára
písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá

odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce,
ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

Z uvedenej charakteristiky dohody o vykonaní práce možno skutočne nájsť najviac znakov práce, ktorú
vykonával dňa 24. 01. 2007 zosnulý p. J., tak ako tvrdia navrhovateľky. Podmienkou platnosti dohody o
vykonaní práce v zmysle uvedeného je jej písomná forma a uzatvorenie najneskôr deň pred dňom

začatia výkonu práce. Zo zhodných výpovedí účastníkov však vyplýva, že k ústnemu návrhu zmluvy
došlo dňa 23. 01.2007 na základe telefonického rozhovoru odporcu 1/ a jeho akceptácie navrhnutej
práce pánom J.. Nedošlo ani k popretiu zo strany odporcu 1/, že písomná zmluva bola uzavretá až dňa
24. 01. 2007 a ktorý postup je v rozpore s podmienkou uzavretia dohody o vykonaní práce, naopak
takáto formálnosť je prípustná a povolená pri uzavretí zmluvy príkaznej, ktorá ako už bolo uvedené

nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Teda vzhľadom k jej existencií nemožno tvrdiť, že zosnulý
nevykonával prácu na základe

- 12 -

príkazov odporcu 1/ a na základe zmluvnej voľnosti uzavretej príkaznej zmluvy a nemožno rozhodnutím
súdu ani zmeniť skutkový stav a konštituovať nový, určením že nešlo o prácu vykonávanú na základe

príkaznej zmluvy, ale dohody o vykonaní práce.

Zákonník práce za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca, spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným
a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. O pracovný úraz nejde, ak došlo k poškodeniu zdravia
zamestnanca v čase, keď prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných úloh alebo činnosti, ktorá je v

priamej súvislosti splnením pracovných úloh. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti len tým, že zamestnanec
porušil bezpečnostný predpis. Musí ísť o zavinené porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci. Na vznik zodpovednosti zamestnávateľa sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná

súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je, že musí ísť
o zamestnanca v pracovnom pomere alebo v inom právnom vzťahu podľa prísl. ustanovení Zákonníka
práce a že k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Tieto
predpoklady ale preukazuje poškodený.

V časti určenia, že smrteľný úraz, ktorý utrpel zosnulý G. J. K. XX.XX.XXXX pri výkone pracovnej činnosti

pre odporcu 1/ je pracovným úrazom v zmysle § 195 ZP v znení účinnom ku dňu smrti a odporca 1/
ako zamestnávateľ je podľa § 195 ZP v znení účinnom k 24.01.2007 zodpovedný za škodu spôsobenú
pracovnýmúrazomzosnuléhoPavlaJ.,súd prvéhostupňa návrhurovnakosprávnenevyhovel, nakoľko
nebolo preukázané, že činnosť zosnulého bola vykonávaná na základe dohody o vykonaní práce, ani
dohody o pracovnej činnosti, nebola vykonávaná pracovnou činnosťou zamestnanca a teda jeho
smrteľný úraz nemožno hodnotiť ako úraz pracovný.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil i nepreukázanie, že medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ by
mohla byť uzatvorená zmluva o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 Zákonníka práce,
ktorá predstavuje zmenu obsahu pracovného pomeru v niekoľkých prvkoch súčasne. Pracovnoprávny
vzťah dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa je pracovnoprávnym
vzťahom osobitnej povahy, na základe ktorého zamestnávateľ so súhlasom zamestnanca dočasne

mení nielen miesto výkonu práce, ale neraz aj doterajší druh vykonávanej práce, pričom doterajší
pracovný pomer zostáva zachovaný. Pre pracovnoprávny vzťah dočasného výkonu práce zamestnanca
u iného zamestnávateľa je charakteristické, že počas dočasného pridelenia zamestnanca na výkon
práce u iného zamestnávateľa si zamestnanec svoju hlavnú povinnosť pracovať neplní voči svojmu
zamestnávateľovi, ale voči užívateľskému zamestnávateľovi, ktorý nie je zamestnávateľom v pravom

zmysle slova. Takéto správanie zosnulého a existencia uvedených podmienok nebola v konaní žiadnym
z účastníkov, teda ani na strane navrhovateľov, ani na strane odporcov, preukázaná. Z výpovedí oboch
účastníckych strán jednoznačne vyplynulo, že zosnulý bol v riadnom, trvalom pracovnom pomere u
odporcu 2/, a prácu pre neho vykonal naposledy dňa 23.01.2007 a na ďalšiu smenu mal nastúpiť dňa
25.01.2007.

- 13 -

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode,
o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o
spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,
z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.).

Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jeho účelom je spravidla
poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva,
určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli
porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem, ktorý je
podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je
či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie).

Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v
rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.Aj podstata prejednacej zásady v konaní súdu spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti,
ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť
navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností, je záležitosťou účastníkov konania.

Úlohou súdu je skúmať, či platné právo umožňuje, aby na základe skutkového stavu, tvrdeného
navrhovateľom, mohlo byť žalobe vyhovené (23 Co 136/2006 ).

V danom prípade si navrhovateľky určovacou žalobou uplatnili nárok, ktorý nemôže byť zastrešený
kritériami určovacej žaloby. Pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. bolo v prejednávanej veci potrebné brať do úvahy

existenciu príkaznej a neexistenciu žiadnej inej zmluvy, ktorá by mohla byť základom pre určenie
vzťahu medzi zosnulým p. J. a odporcami ako pracovnoprávneho, prípadne vyplývajúceho zo zmluvy
o dočasnom pridelení zamestnanca, smrteľného úrazu zosnulého ako pracovného a zodpovednosti
jedného z odporcov, podľa skutkového stavu ustáleného súdom za škodu spôsobenú týmto úrazom.
Určovacia žaloba teda nie je v preskúmavanom prípade zárukou, ale ani možnosťou zvrátenia
skutkového stavu medzi navrhovateľkami a odporcami. V prípade vyhovenia určovaciemu petitu

navrhovateliek by došlo k vykonštruovaniu úplne iného skutkového stavu ako reálne existujúceho.
Nemožnolennazákladeteoretickýchaničímnepodloženýchkonštrukciíurčiť existenciuneexistujúceho
práva či vzťahu. Neprieči sa zákonu a zo zmluvnej voľnosti účastníkov vyplýva právo uzavrieť nie
pracovnú ale príkaznú zmluvu, ktorej neplatnosť nebola preukázaná, nebolo preukázané uzatvorenie
zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca ani uzatvorenie žiadneho iného typu pracovnej zmluvy. V

neprospech navrhovateliek sa tu premieta princíp „vigilantibus iura scripta sunt“

- 14 -

(„práva patria bdelým“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“).
Nevyužitie možnosti uzavrieť zosnulým p. J. zmluvu podliehajúcu ustanoveniam Zákonníka práce,
znamená stratu možnosti skúmaním a spochybňovaním existencie a platnosti inej, ustanoveniami

občianskeho práva upravenej a ustanoveniami pracovného práva nevylúčenej zmluvy určiť, že úraz
ktorý sa stal mimo zamestnaneckého pomeru, je pracovný. Súd aj za akejkoľvek akceptácie sociálnej
stránky veci, ktorá určite po všetkých stránkach neúmerne zasiahla do života navrhovateliek, nemôže
svojim rozhodnutím konštituovať skutkovú podstatu právneho problému, ktorá nie je daná a tak
nahradiť rozhodnutia iných, v danej veci už konajúcich orgánov, za účelom dosiahnutia určitého cieľa.

V prejednávanej veci totiž nejde o nahradenie prejavu vôle, ale išlo by o vykonštruovanie skutkovej
podstaty bez právneho základu.

Vzhľadom k uvedenému, odvolaciemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že návrh navrhovateliek,
ich prednesy v konaní a ich odvolacie dôvody vykazujú len znaky účelovosti s cieľom dosiahnuť
rozhodnutie, na ktorého vydanie súd nie je oprávnený, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil z hľadiska jeho vecnej správnosti, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Súd prvého stupňa v ďalšom postupe rozhodne o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.