Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/390/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216897
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312216897.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava,IČO:35807598,zast.AdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

sumy 175 eura ako majetkovej škody a titulom nemajetkovej ujmy v sume 1.106,40 eur. Svoj návrh
odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 4540126 dlžníkom: P. Y., nar. X.X.XXXX. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresného súdu Levice a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5402 *039671. Navrhovateľ následne
podal podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ legitímne
očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní je
založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú

spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Nesprávny úradný postup charakterizoval videl navrhovateľ v tom,
že neexistovala okolnosť, ktorý by umožňovala exekučného súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Poukázal ďalej na skutočnosť, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora
obsiahnutej v ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnosti zmeny exekútora na

základe žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovania zásady hospodárnosti v exekučnom konaní a
zabezpečenieochranyoprávnenéhoprinečinnostisúdnehoexekútora.Pretožeexekučnýsúdostalajpo
podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať navrhovateľ
svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútoraa ďalších účastných orgánov. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní
navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym
postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a

účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vystavil
oprávnené záujmy navrhovateľa nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastali riziká: zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného.

V návrhu uviedol, že majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70.-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40.-eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50.-eur a na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovanýchexekučnéhosúdu,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontrolu
stavu konania na exekučnom súde sumu 15.-eur, spolu sumu 175 eur.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba nemajetkovej ujmy má svoj

základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie

veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky vo výške 1.106,40 eur, pričom pri
výpočte vychádzal z alikvotného pomeru 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 eur za rok: 12 mesiacov za mesiac.
Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 603 dní. Poukázal pritom na nálezy Ústavného súdu
SR, v ktorých bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy súdov.

Ďalej v návrhu uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, odporca však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 17.6.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a

priznať odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce
podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Mal za to,
že tvrdenie navrhovateľa nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných konaní,
nezakladá sa na pravde, pričom sám uvádza, že mu boli doručené rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora a navrhol aplikáciu ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na

náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch
v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné
prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca
nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že navrhovateľ podal prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody 23.4.2012, pričom už 27.9.2012 bola súdu doručená žaloba vo

veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr.

Poukázal na to že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je splnenie troch
podmienok súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu, ktoré malo spočívať v nerozhodnutí o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pripúšťa, že v niektorých

jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30- dňovej lehoty, pričom poukázal na to, že nič nebránil o
navrhovateľov, využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu.
Okrem toho poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 že pri posúdení či došloalebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd prihla
síce na lehoty, ale ich nedodržanie nepovažuje automatiky za porušenie základného práva, lebo je
potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti danej veci. Zároveň poukázal na to, že pôvodný súdny exekútor

vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora, teda v súvislosti
s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálne škody. Ďalej poukázal na to, že pri
posudzovaní nároku na náhradu škody , ktorá mala vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní
by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom

v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti.

Odporca namietal aj premlčanie návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo
dôjsť k období pred marcom 2009, keď 30 dňová lehota od doručenia návrhu na zmenu súdneho

exekútora pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného
prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom
konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková

škoda. Ku škode uviedol, že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá s zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k
svoje činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, teda akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikla, tak vznikla bez ohľadu na tvrdené prieťahy.
To isté platí aj o nároku na položku majetkovej škody na udržiavanie systému. Požadovať tak paušálne
sumy za spomínané veci všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a účelové. Poukázal na to, že

samotný zástupca navrhovateľa vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2.7.2012 uviedol, že disponuje jednotnou a nedeliteľnou
databázou návrhov elektronickej forme a návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli
odoslané v tejto forme rovnako elektroniky. Z týchto dôvodov je uplatňovanie si majetkovej škody
vo výške 175 eur nadhodnotené a aj nepreukázané. Skutočnú škodu treba preukázať . Navrhovateľ

nepreukázal v konaní ani vznik ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme vo výške uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípade zo strany súdu, preto považoval za nesprávnu úvahu
navrhovateľa vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur. Poukázal ja na to, že vznik nemajetkovej

ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti
v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetom konaní, lebo si
nemajetkovú ujmu uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V závere poukázal na to, že práve
praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy skonštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť

navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany právo spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúce neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Táto skutočnosť má vplyv aj na otázku samotného
posúdenia nesprávneho úradného postupu, lebo súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa
na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým

je spojená vyššie časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na uvedenú
považuje odporca konanie navrhovateľ v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: návrhom navrhovateľa,
vyjadrením odporcu, pripojeným spisom Okresného súdu Levice č.k. 12Er/182/2007, listom európskej

komisie, článkom denníka SME, mailovou správou od odporcu a zistil tento skutkový a právny stav :

Návrhom doručený súdneho exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej dňa 27.3.2007 bolo začaté exekučné
konania v prospech oprávneného - navrhovateľa proti povinnému P. Y.. Dňa 10.4.2007 bola podaná
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 13.4.2007 súd vydal poverenie na vykonanie

exekúcie pod reg. číslom 5402 039671*. Dňa 8.9.2010 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu
exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Listom zo dňa 17.2.2011 požiadal exekučný súd JUDr. Salayovú o vyjadrenie sa k trovám exekúcie a
v ten istý deň vyzval oprávneného o predloženie zmluvy o úvere uzavretej s povinným. Dňa 10.3.2011zaslal oprávnený súdu žiadanú zmluvu o úvere a dňa 17.3.2011 zaslala dovtedy poverená exekútora
dotaz, z akého dôvodu súd žiada špecifikáciu trov. Dňa 22.9.2011 predložil exekútora podnet na
povolenie odkladu a zastavenie exekúcie. Opakovane bola exekútora urgovaná na vyčíslenie trov, lebo

exekúcia bude zastavená. Dňa 17.1.2012 doručila exekútorka špecifikáciu trov exekúcie. Uznesením
Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/182/2007-21 zo dňa 27.4.2012 súd zamietol návrh na zmenu
súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil exekučné konanie a rozhodol o trovách
exekúcie. Voči uzneseniu podal oprávnený odvolanie a návrh na prerušenie konania, o ktorom sa v
spise nenachádza rozhodnutie odvolacieho súdu zrejem z dôvodu, že súd vykonáva šetrenie pobytu

povinného.

Nahliadnutím do mailovej správy od odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal o predbežné
prerokovanie nároku dňa 30.5.2012 a žiadal priznať majetkovú škodu 175 eur a nemajetkovú ujmu
1.106,40 eur.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tentozákonneustanovujeinak,2.škoduspôsobilnotárprivýkoneverejnejmoci,3.škoduspôsobilsúdny

exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z.z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhraduškody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov /ďalej len Exekučný poriadok/ účinného v čase začatia exekúcie, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c)

notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane

blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach
daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov
nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len
Exekučnýporiadok/,účinnomvčasezačatiaexekučnéhokonania,exekútor,ktorémuboldoručenýnávrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa

vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Súd pojednával v neprítomnosti obidvoch účastníkov konania napriek tomu, že právny zástupca
navrhovateľa sa pre kolíziu s iným pojednávaním ospravedlnil a žiadal pojednávanie z toho dôvodu
odročiť. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní - ak sa riadne

predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť
súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to
a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú

absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď
o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie
pojednávania).Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol na pojednávanie cestou svojho právneho zástupcu
predvolaný, dňa 12.7.2013 - prevzal predvolanie, ospravedlnenie na pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 2.12.2013 zaslal e-mailom 29.11.2013 z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Nitra

sp. zn. 19C a uviedol, že klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu.
Žiadosťou navrhovateľ nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., na
podklade ktorého by í súd mohol odročiť pojednávanie. Navyše nemožno prehliadnuť, že dôležitý dôvod
(§ 101 ods. 2 O.s.p.) brániaci účastníkovi konania zúčastniť sa pojednávania sa musí vyznačovať
znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru súdu v danom prípade

dôvod uvedený právnym zástupcom navrhovateľa tieto znaky nespĺňa.

Kolíziu pojednávania na strane navrhovateľom zvoleného zástupcu, nie sú relevantné z dôvodu, že (ako
uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13. januára 1999 sp. zn. I. ÚS 68/1998) kolízia
dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej právny
zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania

existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Obsahom základného práva na verejné
prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti
účastníka konania na odročenie pojednávania, pretože odročiť pojednávanie môže súd len z dôležitého
dôvodu. Posúdenie opodstatnenosti "dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom
prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že

existencia dvoch kolidujúcich pojednávaní na strane ňou zvoleného zástupcu nie je dôležitý dôvod v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pre odročenie pojednávania. Navrhovateľ podal veľké množstvo žalôb, v
ktorých splnomocnil na jeho zastupovanie toho istého právneho zástupcu a je na ňom, aby personálne
zabezpečil zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na veľké
množstvopodanínajednotlivésúdyvrámciSRmôžeajvbudúcnostivzniknúťsituácia,ževzniknúkolízie

jednotlivých pojednávaní a potom by súd bol vo svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. Okrem toho
má súd za to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu postačilo oboznámiť sa s právnym názorom
obidvoch strán v spore a so spisom, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Súd poukazuje na to, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní

úkonovvkonaní,najmäjehonesprávnevykonaniealebovykonaniebezsplneniezákonnýchpodmienok.
Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovene lehote. Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom ako aj
právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a aj
činnosťou resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Súd predovšetkým poukazuje na to, že až do času, kedy súd vyhovie návrhu oprávneného na zmenu
exekútora,jepovinnývykonávaťnevyhnutnéúkonyvprospechoprávnenéhodoterazpoverenýexekútor.
Súd ďalej poukazuje na to, že exekučný súd rozhodoval hospodárne, ak zároveň o návrhu na zmenu

exekútora posudzoval, či nie je dôvod na zastavenie exekučného konania, keďže exekučným titulom
bola notárska zápisnica, ktorú spísal právny zástupca oprávneného na základe plnej moci obsiahnutej v
zmluve o úvere, ktorú mu vystavil pri podpise zmluvy dlžník. Súd vykonal dokazovanie predovšetkým z
pripojeného exekučného spisu a zistil, že návrh na zmenu exekútora došiel súdu dňa 8. 9.2010, pričom
súd do vydania rozhodnutia skúmal stanovisko pôvodne povereného exekútora k trovám exekúcie a

najmä zákonnosť vykonávanej exekúcie, ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Súd si
musel žiadať aj listinný dôkaz a to zmluvu o úvere uzavretú s povinným, ktorú oprávnený k návrhu
nepriložil. Súd v rámci hospodárnosti konania potom rozhodol zároveň o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora, ale zároveň vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Súd nezisťoval,
či došlo k prieťahom v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,

neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd
pre ľudské práva.

Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej
škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať

úkony exekučného konania. Navrhovateľ neprodukoval dôkazy k tomu, že škoda spočíva v zmenšení
jeho majetku, alebo v ušlom zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady spojené s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Súd má za to, ženavrhovateľ nepreukázal vznik škody na jeho strane v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho
návrhu na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70.- eur, na udržiavanie a

správu informačného systému sumu 40.- eur, má súd za to, že túto škodu navrhovateľ nešpecifikoval, nie
je možné, podľa názoru súdu považovať uvedené položky za škodu v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Uvedené položky sú uvedené paušalizovane, pričom podľa názoru súdu
poplatky spojené s pracovným výkonom zamestnancov informačného systému má navrhovateľ v
súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou a nemôže vyčísliť, akú hodnotu by mali výkony jeho

zamestnancov práve so správou pohľadávky, ktorý bola predmetom exekučného konania. K výške
škody, ktorá má spočívať v úkonoch na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50.- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného
súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučného súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde
sumu 15.- eur, navrhovateľ nepreukázal. V exekučnom spise sa v období od podania návrhu na zmenu

exekútora do jeho rozhodnutia nenachádza ani jedna urgencia zo strany oprávneného, teda ani tieto
položky škody navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, pritom ako dôkaz v žalobe navrhol pripojiť
exekučný spis Okresného súdu Levice, ktorý súd pripojil a oboznámil prečítaním, pričom žiadne dôkazy,
na ktoré navrhovateľ poukazuje a z ktorých odvodzuje vznik škody, sa v spise nenachádzajú a ani žiadne
iné navrhovateľ k žalobe nedoložil.

Súd je toho názoru, že počas doby od podania návrhu na zmenu exekútora do jej rozhodnutia,
navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. Jeho vyjadrenia o následkoch neskoro vydaného rozhodnutia o
tom, že nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
riziko insolventnosti povinného, by súd považoval za relevantné v takom prípade, ak by neboli uvádzané

len všeobecne a hypoteticky, ale by boli k tomu produkované aj dôkazy, napr. také, že v čase, keď
podal návrh na zmenu exekútora mal povinný na účte finančné prostriedky a následne v priebehu doby
do rozhodnutia ich už nemal. Aj v tomto prípade však dáva do pozornosti tú skutočnosť, že až do
právoplatného rozhodnutia súdu o zmene exekútora je povinný vykonať neodkladné úkony pôvodne
poverený exekútor.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti,
ale stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv.
zodpovednosť za výsledok ). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy

("Každýmáprávonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímsúdu,inéhoštátnehoorgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie

majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva
v zmenšení ( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré
bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej
súvislosti medzinesprávnymúradnýmpostupomaškodoujevzťahompríčinyanásledku,ktorýmusíbyť

priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto

postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim,
t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Navrhovateľ
tieto skutočnosti nepreukázal, nepreukázal, že majetková škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s
oneskorene vydaným rozhodnutím exekučného súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora.Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd
priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako
sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa

ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj
od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod
pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným
podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej

podnikateľskej aktivite.

Súd ďalej poukazuje na to, že príp. priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi by bolo v rozpore
s ust. § 1 O.s.p., podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v
občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
práve navrhovateľ, ktorého základ jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských zmlúv
a to na základe formulárových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad
neprijateľných zmluvných podmienok, s cieľom v neprehľadnej, zložito formulovanými podmienkami

s oslovením tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva, ktorá nemôže týmto zmluvnými podmienkami
rozumieť, dosiahnuť zisk, sa domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej
ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu
známe, že využíval práve rozhodcovské doložky a o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy,
ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto

skúmať, to nerobili a priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli zjavne neplatné pre neprijateľné
zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany
svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona, ale vo svojich zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi
už taký dôsledný nebol. Naopak, jeho podnikateľskou činnosťou sa zaoberala aj Európska komisia,
ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený odporcom k jeho vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie

v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a ďalšími nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských
úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú
skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok,
ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich
zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu

spotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových
inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa
javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa.

K námietke premlčania, vznesenej odporcom v jeho písomnom vyjadrení súd uvádza, že rozhodnutie o
zmene súdneho exekútora zo dňa 27.4.2012 bolo doručené oprávnenému 9.5.2012, pričom nasledujúci
deň mohol podať návrh na náhradu škody, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba, t.j. 10.5.2012 a
táto uplynie 10.5.2015. Navrhovateľ si uplatnil nárok v rámci predbežného prerokovania náhrady škody
priamo u odporcu dňa 30.05.2012, teda včas. Odporca namietal premlčanie návrhu. Súd mal za to že

návrh nie je premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote. Odporca si
uplatnil písomným vyjadrením k žalobe aj náhradu trov konania, ktoré mu súd pri vyhlásení rozsudku

priznal s tým, že ich výška bude špecifikovaná v písomnom vyhotovení rozsudku.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; aktakému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odporca trovy v lehote stanovenej zákonom

nevyčíslil, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.