Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/442/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210550
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti
odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6C/99/2012-67 zo dňa 14. 6. 2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
odporcovi zaplatiť mu 125,- Eur z titulu majetkovej škody a 1 045,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy,
zamietol,keďvykonanýmdokazovanímnemalzapreukázanújejodôvodnenosť.Uviedol,ženavrhovateľ
predovšetkým nepreukázal naplnenie primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny
úradný postup. Z pripojeného exekučného spisového materiálu mal za jednoznačne preukázané, že

k vydaniu poverenia došlo po uplynutí 47 dní. Dôvodom bola potreba predloženia zmluvy o úvere,
pričom navrhovateľ ani minimálnym spôsobom neodôvodnil zásah do jeho práva prekročením lehoty
na vydanie poverenia o 47 dní, keď v žalobe tvrdil nevydanie poverenia po dobu dlhšiu ako 19
mesiacov. Rozdiel medzi tvrdeným oneskorením súdu a vydaním poverenia o 19 mesiacov a skutočným
uplynutím lehoty 47 dní je výrazný a podstatný, vyvracia už samotný skutkový základ primárneho
atribútu zodpovednostného vzťahu, v dôsledku čoho preukazuje bezúspešnosť žaloby. V tomto smere
poukazoval na konštantnú judikatúru nielen Ústavného súdu SR, ale i Európskeho súdu pre ľudské

práva v Štrasburgu, Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. Naviac, poukazoval, že v predmetnom
exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie v plnom rozsahu, v nadväznosti na čo ustálil, že
výkon práva navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi, predstavujúci účelovo vykonštruovaný
nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia. Nemožno podľa okresného súdu prehliadať ani množstvo
žalôb rovnakého typu podaných navrhovateľom na súdoch SR bez preukázania legitímneho cieľa a
hodnotového výkladu práva. Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti odporcu za vznik
škody, okresný súd nevykonával ďalšie dokazovanie a nezaoberal sa námietkami vo vzťahu k ďalším

atribútom zodpovednostného vzťahu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcu v spore
a skutočnosť, že si náhradu trov konania a právneho zastúpenia návrhom neuplatnil, nevyčíslil, ani
nepreukázal, že by mu účelne vynaložené výdavky vznikli.Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní
vytýkal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - ak účastníkovi konania sa

postupom okresného súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., ak rozhodoval vylúčený sudca, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v
neprítomnosti odporcu, jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., a to aj
napriek tomu, že navrhovateľ podal elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu návrh na zrušenie
pojednávania. V tejto žiadosti poukázal na skutočnosť, že súdu boli v žalobe oznámené skutočnosti,
pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.
Na základe týchto skutočností mal súd postupovať podľa § 15 O.s.p. a predložiť vec na rozhodnutie

predsedovi súdu a ten vzhľadom na ust. § 12 O.s.p. mal predložiť vec na rozhodnutie o jej
pridelení inému súdu. Zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“.
V konaní mal okresný súd uskutočňovať také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo
veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. Ďalej poukazoval,
že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal.

Zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Vytýkal okresnému súdu, že sa dopustil viacerých omylov,
keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak
v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Koncepcia spravodlivého súdneho
konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi

ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci. Ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a
prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Žiadal preto
rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil
správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§
157 ods. 2 O.s.p.).

K námietke navrhovateľa v podanom odvolaní o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, krajský

súd považoval za potrebné uviesť, že preskúmaním obsahu spisu krajský súd zistil, že pôvodne
predmetná vec napadla na prejednanie a rozhodnutie ako zákonnej sudkyni JUDr. Ivete Žiškovej, ktorá
uznesením zo dňa 5. októbra 2012 vyzvala navrhovateľa na ozrejmenie, či chcel svojím podaním
vzniesť námietku zaujatosti sudcov, či táto smerovala proti všetkým sudcom okresného súdu alebo iba
niektorému z nich, či chcel uvedeným podaním navrhnúť prikázanie veci inému súdu, ak áno, či z dôvodu

nutnosti alebo vhodnosti.
V reakcii na výzvu navrhovateľ uviedol, že nepodal námietku zaujatosti podľa ust.
§ 15a ods. 1 O.s.p., v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne
príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania veci vylúčení,
že majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Žiadal, aby okresný súd

konal bez prieťahov podľa ust. § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 12 ods. 3 O.s.p. a otázku prikázania
veci inému súdu postúpil príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie.
Po predložení veci Krajskému súdu v Žiline ako súdu nadriadenému na rozhodnutie o vylúčení, resp.
nevylúčení sudcov Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z prejednávania a rozhodovania predmetnej
veci, krajský súd uznesením sp. zn. 9NcC/89/2012 zo dňa 18. decembra 2012 sudkyňu Okresného

súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Ivetu Žiškovú vylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci
s tým, že ostatní sudcovia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci vylúčení nie sú. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie nadriadeného súdu bola vecďalej na prejednanie a rozhodnutie pridelená náhodným výberom ako zákonnej sudkyni JUDr. Gabriele
Briškovej.

K námietke navrhovateľa o tom, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrenia odporcu,
ktoré mu nebolo oboznámené, krajský súd považoval za potrebné uviesť, že povinnosťou súdu nie je
doručovať navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k žalobe. Ak by sa i dalo uvažovať o povinnosti doručiť
takéto vyjadrenie druhého účastníka, malo by k tomu dôjsť iba vtedy, pokiaľ vyjadrenie má zásadný
vplyv na rozhodnutie súdu. Spoznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečené aj právom účastníka

nahliadnuť do súdneho spisu. Naviac, v prejednávanej veci okresný súd nariadil vo veci pojednávanie.
Na vytýčený termín pojednávania navrhovateľa a jeho právneho zástupcu riadne predvolal, a to že
sa navrhovateľ na nariadený termín pojednávania nedostavil, pojednávanie žiadal odročiť z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, správne okresný súd vyhodnotil podľa ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p..

Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa o tom, že súd sám určil rozsah dokazovania, navrhovateľ
ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal
možnosť k týmto dôkazom a tvrdeniam sa vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení, je potrebné uviesť, že sám sa tohto svojho práva vzdal, keď sa na vytýčený termín

pojednávania, na ktorý bol riadne predvolaný, nedostavil. Pokiaľ i žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, vzhľadom na rozhodovaciu činnosť a prax
nadriadeného súdu Okresnému súdu Liptovský Mikuláš o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného
súdu v jednotlivých obdobných veciach, nemal dôvod spoliehať sa na to, že okresný súd jeho žiadosti
o odročenie pojednávania vyhovie a v konaní nebude ďalej pokračovať.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil
názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť
vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd

pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že
vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z.. Názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti
vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne

obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.
Naviac okresný súd v rámci dokazovania oboznámil exekučný spis, oboznámenie ktorého ako dôkazu
bolo navrhnuté samotným navrhovateľom. Z vyjadrenia odporcu, ktoré síce v rozsudku spomenul,
pri rozhodovaní nevychádzal, nakoľko námietky odporcu nemali zásadný vplyv na rozhodnutie súdu.
Podstatným pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci bola skutočnosť, že v rámci vykonaného

dokazovania okresný súd nezistil, že by k nevydaniu poverenia na vykonanie exekúcie exekučným
súdom nedošlo viac ako 19 mesiacov. Tvrdenie navrhovateľa v tomto smere sa ukázalo ako nepravdivé,
nakoľko z pripojeného exekučného spisového materiálu bolo jednoznačne preukázané, že k vydaniu
poverenia došlo po uplynutí 47 dní. Dôvodom omeškania bola potreba predloženia zmluvy o úvere,
v nadväznosti na čo správne konštatoval, že rozdiel medzi tvrdeným oneskorením súdu s vydaním

poverenia o 19 mesiacov a skutočným uplynutím doby 47 dní je výrazný a podstatný a vyvracia
už samotný skutkový základ primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, nakoľko navrhovateľ ani
minimálnym spôsobom neodôvodnil zásah do jeho práva prekročením lehoty na vydanie poverenia o
47 dní.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky považovať za porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, vždy je potrebné skúmať dôvody, pre ktoré k nedodržaniu
lehoty došlo a od toho odvíjať i zodpovednosť konajúceho subjektu. V poukazovanej exekučnej veci
skutočne exekučný súd nedodržal zákonom stanovenú lehotu, neurobil to však svojvoľne tým, že by
vo veci vôbec nekonal, naopak v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní zabezpečoval si podklady pre ďalší procesný postup. Konal v súlade so
zákonom, keď žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovel až po obdržaní a preskúmaní
potrebných podkladov. Podstatným však je, že v danom prípade nedošlo k omeškaniu exekučného
súdu podľa tvrdenia navrhovateľa o 19 mesiacov, ale iba o 47 dní, a teda pokiaľ svoje nároky zozodpovednostnéhovzťahunavrhovateľodvíjalodnedodržanianímuvádzanejlehoty,nepreukázalnielen
základ nároku zodpovednosti odporcu za vznik škody, ale ani potrebu vykonávať ďalšie dokazovanie a
zaoberať sa jeho námietkami vo vzťahu k ďalším atribútom zodpovednostného vzťahu.

V nadväznosti na uvedené krajský súd stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, toto ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si návrhom neuplatnil, ani

nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.