Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/26/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811200354
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:8811200354.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou, v právnej

veci navrhovateľa: V. Q., bytom XXX XX D. č. XXX, zast.: JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom,
so sídlom ul. 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou proti odporcovi: PALIFOR SLOVAQUIE s.r.o.,
so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 36 287 679, zast : Právne centrum s.r.o., so sídlom
Žilinská 8, 811 06 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 786,67 Eur, na účet jeho právneho
zástupcu, vedený v Tatra banke, a.s., č. ú.: 2924853336/1100, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa sa domáhal určenia, že výpoveď mu

doručená listom zo dňa 22.11.2010 je neplatná, a odporca mu je povinný uhradiť náhradu mzdy, až do
času kým mu umožní pokračovať v práci.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy pracoval u odporcu ako vodič MKD. Odporca
mu dňa 22.11.2010 doručil doporučený list, v ktorom s ním podľa § 68 ods. 1 písm. b, okamžite skončil
pracovný pomer. V odôvodnení bolo uvedené, že dňa 03.10.2010 nenastúpil do zamestnania, čo bolo
klasifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Doručenú výpoveď považuje za neplatnú,
pretože v čase od 13.09.2010 do 25.10.2010 čerpal zamestnávateľom nariadenú dovolenku a počas
jej trvania ho odporca nikdy osobne, telefonicky, formou SMS, e-mailom, ani nijak inak, nevyzval k

nástupu do práce. Proti skončeniu pracovného pomeru sa odvolal a žiadal, aby ho odporca aj naďalej
zamestnával, pričom doteraz nedostal odpoveď. O prešetrenie skutočnosti požiadal aj Inšpektorát práce
Bratislava, zatiaľ tiež bez odpovede. Dňa 30.12.2010 podal trestné oznámenie o nevyplatený mzdy na
Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, ktoré je v štádiu šetrenia.

Neskôr na návrh navrhovateľa súd Uznesením zo dňa 23. 11. 2011 pripustil zmenu návrhu tak, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 10. 2010 je neplatné a súd určuje, že pracovný
pomer medzi navrhovateľom a odporcom stále trvá, ako i náhrad trov konania, podľa § 95 ods.1 O. s. p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov : V.. J. M., oboznámil sa s
predloženými listinnými dôkazmi, a to : pracovnou zmluvou zo dňa 24. 08. 2008, okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 26. 10. 2010, odpoveďou na okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 06. 12. 2010, podanie navrhovateľa na IP, potvrdením o ústnom trestnom oznámení, dňa,
potvrdením Hudos s.r.o., výpisom z OR odporcu a Hudos s.r.o, a inými dôkazmi v spise založenými a
zistil nasledovný skutkový stav :Odporca, ako zamestnávateľ navrhovateľa, je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I, vl. č. 39918/B právnickou osobou, s predmetom činnosti o. i. zameranou na vnútroštátnu
nákladnú cestnú dopravu a medzinárodnú cestnú prepravu tovaru, ktorej jediným konateľom a

spoločníkom je p. X. R. W. z Belgicka.

Dňa 24.08.2008 účastníci konania uzatvorili pracovnú zmluvu, navrhovateľ na miesto vodiča nákladného
motorového vozidla, s dňom nástupu 24.08.2008, v ktorej bola dohodnutá skúšobná doba v trvaní 3
mesiacov.

Podaním zo dňa 26. 10. 2010 zaslal odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru s

odôvodnením, že dňa 03.10.2010 sa tento nedostavil do zamestnania a svoju neprítomnosť v práci do
dnešného dňa neospravedlnil. Počnúc dňom 03.10.2010 mu evidujú neospravedlnenú absenciu. Takéto
jeho správanie považuje odporca za závažné porušenie pracovnej disciplíny a v zmysle § 68 ods. 1
písm. b) s ním okamžite končia pracovný pomer a to dňom doručenia tohto oznámenia.

Podľa potvrdenia z Hudos s r.o., Bardejov, bol navrhovateľ v tejto spoločnosti zamestnaný od 01. 10.
2010 do 31. 12. 2010, pričom pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe navrhovateľ.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že on pracoval u odporcu cca 2 roky, keď mu 13.09.2010 telefonicky
oznámila V.. J. M., zamestnankyňa odporcu, že má čerpať 31 dní dovolenky a to odo dňa 13.09.2010 do
25.10.2010 a že následne mu bude doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že medzi nimi
boli rozpory pre nevyplácanie nadčasov, na čo odporcu písomne upozornil listami zo dňa: 28.07.2010,
označené ako Napomenutie 1 a 2/2010. Odporca ho 1. krát napomenul, že si nesplnil svoje pracovné

povinnosti a to listom zo dňa 09.07.2010, na ktorý on odpovedal listom zo dňa 28.07.2010. Odporca
mu sťažoval prácu a robil napriek. On vykonával prácu tak, že pracoval 4 týždne v kuse ako vodič
kamiónu a potom mal 1 týždeň turnusové voľno. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo
doručené 22.11.2010. Okamžité skončenie pracovného pomeru s ním nebolo prerokované a odporca
si tiež nesplnil povinnosť toto vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Po skončení svoje

dovolenky, cca 25.10.2010 volal V.. M., že dovolenka mu skončila, čo bude ďalej, a táto mu povedala, že
na príkaz p. X., od 03.10.2010 evidujú jeho neospravedlnenú absenciu a má čakať na papiere. Teraz je
už od 21.03.2011 zamestnaný vo firme Boxtrans, ale trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával,
pretožesamuselzamestnať,keďženemalzčohožiť.Návrhužiadalvyhovieť,trovykonaniasineuplatnil.

Na otázku súdu, či sa navrhovateľ okrem dňa 03.10.2010, nedostavil do zamestnania i nasledujúce dni,

tento odpovedal, že sa nedostavil 03.10.2010, ani ďalšie dni, pretože nebol vyzvaný odporcom, aby
som sa dostavil. Na ďalšiu otázku, akým spôsobom vedel, kde má začať a ukončiť prácu, odpovedal,
že to bolo podľa telefonického pokynu V.. M., ktorá mu vždy zavolala, alebo poslala SMS, takto to
bolo zaužívané. Vždy prišlo pre neho auto s vodičom a toto ho odviezlo na miesto vykládky, čo je v
Belgicku. Až po obdržaní výpovede od odporcu sa začal informovať o tom, ktorý vodič ho mal konkrétne

03.10.2010 odviesť a zistil, že to bol Q. K. ml. Keby v ten deň, 03.10.2010, bol pri jeho dverách zazvonil p.
K., bol by mu otvoril a nastúpil do práce. Na otázku súdu, ako by ste mohol 03.10.2010 otvoriť dvere p. K.
a ísť s ním do práce, keď podľa potvrdenia HUDOS s.r.o., ste boli od 01.10.2010 už ich zamestnancom,
navrhovateľ odpovedal, že keby bol informovaný, že má nastúpiť do práce, mohol kedykoľvek dať v
HUDOS výpoveď, pretože bol v skúšobnej dobe. Na otázku súdu, či dňa 01.10.2010 nastúpili do práce

v HUDOS, a či 03.10.2010, čo bola nedeľa, pracoval, navrhovateľ odpovedal, že áno, pracoval, bol na
turnuse, ktorý trval cca 4 dni, odišiel zo Slovenska do Francúzska, potom mal osobné voľno niekoľko
dní. Na otázku právneho zástupcu odporcu na navrhovateľa, z akého dôvodu sa na žiadosť V.. M.
nedostavil dňa 03.10.2010 do práce, odpovedal, že ňou nebol vyzvaný do práce, a nie si je vedomý
tohto telefonického rozhovoru a v ten deň s ňou žiaden takýto hovor s ňou nemal. Na ďalšiu jeho otázku,

kedy sa opäť zamestnal po odchode od odporcu, navrhovateľ odpovedal, že 21.03.2011.

Právny zástupca odporcu sa k veci vyjadril tak, že pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia
pracovnéhopomeru,atoujeneospravedlnenáabsencianavrhovateľavpráci,odporcamáprávoodvolať
navrhovateľa z dovolenky, pričom v súlade s § 112 Zákonníka práce je povinný mu nahradiť náklady,
ktoré mu vznikli z dôvodu zmeny čerpania alebo z odvolania z dovolenky. Z prevádzkových dôvodov

na strane odporcu, ktorý vlastne vyžadoval potrebu práce na strane navrhovateľa, dňa 01.10.2010,
t. j. v piatok, V.. M., telefonovala navrhovateľovi, a oznámila mu, že má nastúpiť 03.10.2010 do práce.
Ako dôkaz o tom predložil súdu výpis z hovorov Orange, zo dňa 15.10.2010, pričom bolo volané č. tel.
0948028442 a V.. M. volala z firemného č. tel. 0918 364 358 dňa 01.10.2010, a to spol. Palifor Slovaquie,čo je číslo odporcu. Napriek tomu, že navrhovateľ bol požiadaný, aby do práce nastúpil, tento do práce
neprišiel, preto mu odporca evidoval neospravedlnenú absenciu. Pokiaľ ide o stanovisko Inšpektorátu
práce platí, že kde nie je zriadená žiadna forma zástupcov zamestnancov, vytýkaná povinnosť podľa §

74 Zákonníka práce, potom odpadá, nakoľko odporca nemá kreovaných zástupcov zamestnancov.

Z výsluchu svedkyne, V.. J. M., súd zistil, že táto je zamestnaná u odporcu a bola to ona, ktorá som
s navrhovateľom telefonicky hovorila na príkaz vedenia spoločnosti, nakoľko vedenie hovorí iba po
francúzsky. Ona u odporcu pôsobí hlavne ako tlmočník. S ohľadom na čas si nepamätala, prečo došlo
medzi účastníkmi konania k nejakému sporu, myslí, že navrhovateľ odmietol vykonať nejakú prácu, ale

bližšie nevie čo. Pokiaľ ide ten telefonát, vedenie jej zavolalo, že má navrhovateľa zavolať naspäť do
práce, bolo to v piatok, dátum si nepamätala. Ona mu v ten deň, v piatok zavolala, že má nastúpiť
do práce, a to hneď v nedeľu. Nespomína si, čo jej navrhovateľ presne povedal, myslí, že nepovedal
výslovne, že nepríde, ale nespomínala si, že by povedal, že príde. Presne si to nepamätá preto, že
ona takto obtelefonovává už 5 rokov všetkých vodičov, ktorí majú nastúpiť v nedeľu do práce. Na
100% si je však istá, že mu oznámila, že má v nedeľu nastúpiť do práce. Volala mu na jeho mobil,

má uložené jeho číslo, a uviedla, že volala na toto číslo: 0948 028442. Ešte si spomenula, že volala
priamo s ním, hoci má číslo na jeho manželku, avšak tej nevolala. Na otázku navrhovateľa, či mala
spoločnosť odporcu ku dňu 03.10.2010 zástupcov zamestnancov, odpovedala, že nemala. Na to sa jej
spýtal, ako vysvetli, že on má potvrdenie z Inšpektorátu práce zo dňa 07.03.2012, kde je uvedené, že
jej inšpektor dňa 16.03.2011 položil otázku, či ste prerokovali okamžité skončenie pracovného pomeru

s navrhovateľom, pričom ste inšpektorovi uviedli, že áno, spolu aj s p. V. A., aj so zamestnávateľom, p.
V., na čo mu odpovedala, že hoci to povedala, celé si to poplietla, lebo p. V. A. si pomýlila so zástupcom
BOZP, lebo týmto veciam nerozumie. Inšpektor sa jej pýtal, a ona to zle pochopila. U odporcu nie sú
zástupcovia zamestnancov, pretože keby nejaké voľby boli, o tom by musela vedieť. Na otázku právneho
zástupcu odporcu, či pôsobila u odporcu zamestnanecká rada, alebo dôverník, v čase okamžitého

skončeniapracovnéhopomerusnavrhovateľomodpovedala,žeani vtedy,aniteraz.Naotázku,čižiadali
zamestnanci voľbu takýchto orgánov, písomne alebo inak, odpovedala, že nie. Na otázku, či pôsobí u
odporcuodborováorganizácia,aleboinápodobnáformazoskupeniazamestnancov,odpovedala,ženie.
Na otázku navrhovateľa, prečo ho ma nevyzvala do práce, ako to ukladá Zákonník práce odpovedala, že
vodičov vyzýva do práce telefonicky, SMS, a nikdy nikto nenamietal, dokonca ani navrhovateľ. Na ďalšiu

jeho otázku, či by mohla predložiť súdu cestovný príkaz, že ho vyzvali na nástup do práce, odpovedala,
že nemohla, takáto prax u odporcu nebola.

Právny zástupca odporcu uviedol k otázkam navrhovateľa kladených na svedkyňu tieto 2 pripomienky.
1. N sa pýtal svedkyne, z akého dôvodu mu neumožnili vyjadriť sa v zmysle § 63 ods. 5 Zákonníka
práce k dôvodu skončenia jeho pracovného pomeru. Tu poukázal na to, že toto ustanovenie sa týka

výlučne výpovede a nie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Svedkyňa potvrdila, že v piatok,
pred nástupom navrhovateľa v nedeľu do práce, ho kontaktovala a vyzvala ho nástup do práce, o čom
svedčí výpis z hovorov. Zákonník práce v rozpore s tým, čo tvrdí navrhovateľ nevyžaduje na zmenu
čerpania dovolenky, alebo odvolania zamestnanca z dovolenky, výslovne písomnú formu. Poukázal
na to, že navrhovateľ zavádza súd výpoveďou svedkyne a výpisom z tel. hovorov spol. Orange je

preukázané, že 01.10.2010, pričom v tento deň bol piatok, bol kontaktovaný zamestnávateľom a bol
vyzvaný na nástup do práce. Tým je preukázané, že jeho tvrdenie uvedené v žalobe, že počas trvania
dovolenky, ho odporca nikdy osobne, telefonicky, formou SMS, e-mailom, ani nijak inak, nevyzval k
nástupu do práce, sa nezakladá na pravde. Tiež poukázal na ďalšie nepravdivé tvrdenie navrhovateľa,
keď na jeho otázku, na pojednávaní konanom dňa 15.02.2012, kedy ste sa opäť zamestnali po odchode

od odporcu, navrhovateľ výslovne uviedol, že to bolo 21.03.2011, pričom podľa výpisu zo Sociálnej
poisťovnevyplýva,ženavrhovateľnepretržitepracujedodnešnéhodňa,dokoncamalsúbehpracovného
pomeru u odporcu a spol. Hudos s.r.o., kde začal pracovať ešte počas trvania jeho pracovného pomeru
a to od 01.10.2010, pričom tento deň je identický so dňom, kedy bol vyzvaný p. M. na nástup do
práce. Navrhovateľ bol vyzvaný odporcom 01.10.2010, aby nastúpil do zamestnania a to manažérkou

prevádzky odporcu, V.. M., išlo o hovor realizovaný v čase 11,24 hod. v celkovom trvaní 4 min. 13
sekúnd.Navrhovateľ potvrdil,žehovorbolrealizovanýnejehotelefónnečíslo.Knámietkenavrhovateľa,
že 01.10.2010 nebol vyzvaný na nástup do práce písomne, uviedol, že Zákonník práce nevyžaduje
písomnú formu na odvolanie zamestnancov z nástupu dovolenky, príp. zmenu čerpania dovolenky.
Pričom v § 112 ZP sa uvádza, že zamestnávateľ má uhradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli z

dôvodu zmeny čerpania dovolenky. Zdôraznil skutočnosť, že navrhovateľ sám potvrdil zaužívanú prax
pri výkone činnosti, kedy bol o nástupe do práce, o pracovnej ceste informovaný telefonicky p. M., resp.formou SMS, pričom v žiadnom inom prípade absenciu písomnej výzvy nikdy navrhovateľ nenamietal.
Jeho tvrdenie o tom, že telefonicky kontaktoval p. K., sa nedá preukázať, preto žiada aby sa na to
neprihliadlo. K namietanému porušeniu ust. § 74 Zákonníka práce uviedol, že u odporcu nie je žiadna

forma zástupcov zamestnancov, a preto táto povinnosť zamestnávateľa odpadá. Z výpovede p. M.
vyplýva, že v spol. odporcu nebola kreovaná zamestnanecká rada, odborová organizácia, ani nebol
zvolenýzamestnaneckýdôverník,pričomzamestnanciodporcuovoľbutakýchtoorgánovnikdynežiadali
písomne, ani iným spôsobom. P. M. vo vyjadrení, že si funkciu p. A. ako zástupcu pre BOZP zmýlila s
funkciou zástupcu zamestnávateľov. Informáciu IBP zo dňa 07.03.2012 považuje za zmätočnú, nakoľko

v jej 2. odseku sa konštatuje, že k prerokovaniu došlo, pričom v 3. odseku sa konštatuje porušenie §
74 Zákonníka práce. Okolnosti k § 74 Zákonníka práce boli vypovedané V.. M., ktorá ozrejmila svoj
omyl, resp. nesprávne pochopenie priebehu kontroly IBP. Má preto za to, že porušeniu § 74 Zákonníka
nedošlo, nakoľko takáto povinnosť odporcovi ani nevyplýva. Zdôraznil, že navrhovateľ zavádzal súd,
napr. vo výpovedi na pojednávaní dňa 15.02.2012, keď na jeho otázku, kedy sa opäť zamestnal po
odchode od odporcu odpovedal, že 21.03.2011. Až na základe jeho návrhu na vykonanie dôkazu bolo

lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené, že navrhovateľ ešte počas trvania pracovného pomeru, s
účinnosťou od 01.10.2010 založil nový pracovný pomer, a to u spol. HUDOS s.r.o., ako to vyplýva i z
potvrdenia tejto spoločnosti. Od tohto dátumu, až do dnešného dňa, navrhovateľ nepretržite vykonával
prácu v poradí už v štvrtej spoločnosti, na jeho strane nie je daná možnosť pracovať pre odporcu, a preto
žiada súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to s ohľadom na správanie navrhovateľa, s poukazom

na ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, kedy nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával. Navrhovateľ výkonom práce pre HUDOS a založením nového prac.
pomeru od 01.10.2010, porušil povinnosť zamestnanca podľa § 81 Zákonníka práce, nakoľko popri
zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere u odporcu začal vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá
je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu.

Zhodnosťčinností odporcuaHUDOSpreukazujevýpisomzObchodnéhoregistra.ZpotvrdeniaHUDOS
vyplýva, že navrhovateľ odpracoval v októbri 2010, celkom 21 dní, 168 hod. Po preverení bolo zistené,
že v októbri 2010, bolo skutočne 21 pracovných dní, čo potvrdzuje domnienku odporcu, že dôvodom
na nestúpenie do práce navrhovateľa dňa 03.10.2010, v zmysle výzvy p. M., z 01.10.2010 bol výkon
práce navrhovateľ pre iného zamestnávateľa, preto jeho ďalšia obrana a popieranie výzvy na nástup

do zamestnania, s ohľadom na celý skutkový stav veci, považuje za účelové a nedôveryhodné. Pri
skúmaní, či navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu menej závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom, by
mal súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, ako aj na spôsob porušení konkrétnych povinností zamestnanca, ktoré sú vyššie uvedené,
najmä k porušeniu výkonu inej zárobkovej činnosti. Na základe vyššie uvedeného a všetkých prednesov

a listinných dôkazov, žiada súd návrh ako nedôvodný zamietnuť a navrhovateľ zaviazať na náhradu trov
konania.

Právna zástupkyňa navrhovateľ uviedla, že právny zástupca odporcu skutočnosti, ktoré súvisia s
okamžitým skončením pracovného pomeru, hrubé porušenie pracovnej disciplíny nevie preukázať, a
jeho tvrdenie, že navrhovateľ priznal, že bol realizovaný hovor 01.10.2010 je nepravdivé, nakoľko tento

túto skutočnosť popiera, a nikdy ju nepotvrdil. Súhlasí s tým, že nebola potrebná výzva na odvolanie
z dovolenky podľa § 112 Zákonníka práce, avšak nakoľko išlo o zahraničnú pracovnú cestu a miesto
výkonu práce, ako je uvedené v zmluve, je sídlo spoločnosti na území SR, Račianska 66, Bratislava,
preto bolo potrebné písomné určenie miesta do práce. Navrhovateľ uvádza, že si prevzal doklady
v Belgicku, teda prevzal si doklady mimo miesta obvyklého výkonu práce. Na jar v roku 2010 sa u

odporcu uskutočnil štrajk zamestnancov, štrajkujúcich zastupoval p. A., ako zástupca zamestnancov,
a o tomto nemohla mať vedomosť p. M., ktorá nebola na štrajk prizvaná, ani sa ho nezúčastnila.
Jej vyjadrenia v tomto konaní sú preto rozporuplné. Všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny,
nemajú s týmto konaním nič spoločné, nakoľko predmetom konania je konanie o okamžitom skončení
pracovného pomeru a jediným dôkazom by mal byť výpis hovoru od mobilného operátora, čo je podľa

nej nedostatočné. Návrhu preto žiadame vyhovieť, trovy konania si uplatňujeme.

Právny zástupca odporcu na toto jej vyjadrenie uviedol, že výzvu odporcu na nástup do práce,
nepotvrdzuje len výpis z hovorov spol. Orange, ale aj svedecká výpoveď V.. M., teda nie je pravdou, že
by existoval len jediný dôkaz. Neobstojí teda tvrdenie navrhovateľa, že 01.10.2010 nebol kontaktovaný
odporcom. Tiež uviedol, že štrajk v roku 2010, nemá priamy súvis s predmetom tohto konania, naviac

zamestnanecký dôverník, zástupca zamestnancov, nebol kreovaný v zmysle § 234 Zákonníka práce, t.j.odvolávanie sa navrhovateľa na to, že v roku 2010 zastupoval zamestnancov v štrajku p. A., je pre účely
tohto konania bezpredmetné, a nepoužiteľné pre účely splnenia povinnosti podľa § 74 Zákonníka práce.

Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného

pomeru (ďalej len ZP) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,

keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesme dodatočne meniť.

Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 78 ZP ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával
prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Podľa § 234 ZP zamestnávateľ je povinný umožniť uskutočnenie volieb do zamestnaneckej rady, ak o to
zamestnávateľa písomne požiada aspoň 10 % zamestnancov. Zamestnanecká rada u zamestnávateľa,

ktorý má

a) od 50 do 100 zamestnancov, má najmenej troch členov,

b) od 101 do 500 zamestnancov, na každých 100 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena,

c) od 501 do 1 000 zamestnancov, má najmenej jedného ďalšieho člena,

d) od 1 001 a viac zamestnancov, na každých 1 000 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena.

Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením alebo
dohodu môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;

nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 111 ZP čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu
dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec
mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je

potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je
povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na
ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa § 112 ZP zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia
vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky.

Podľa § 233 ods. 1- 4 ZP zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov

zamestnávateľa.

(2) Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50
zamestnancov.

(3) U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej päť zamestnancov,
môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké

ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.

(4) Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody
aleboformouudeleniapredchádzajúcehosúhlasupodľatohtozákona,lenakpracovnépodmienkyalebo
podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo
zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Pri rozhodovaní vo
veci vychádzal zo zisteného skutkového stavu a bol toho názoru, že pri okamžitom skončení pracovného
pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného ku dňu jeho skončenia postupoval
odporca v súlade so zákonom.

Po vykonanom dokazovaní mal v posudzovanom prípade za preukázané, že zo strany odporcu

boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované pre tento spôsob skončenia pracovného
pomeru, tzn. bola dodržaná jeho písomná forma, kvalifikovaný spôsob doručenia, okamžité skončenie
obsahovalo dostatočne konkretizovaný a skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, a napokon, zo strany
navrhovateľa bola dodržaná aj dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru ( § 70 ZP).

Podľa hore uvedených zákonných ustanovení výpovedný dôvod musí byť vo výpovedi uvedený tak,
aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovného pomeru k tomu,
že rozväzuje pracovný pomer a aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý
zákonnývýpovednýdôvod uplatňuje.Dôvodskončeniamusíbyťvpísomnejforme vždykonkretizovaný,
a to nielen uvedením zákonnej skutkovej podstaty, ale aj konkrétnym skutkovým odôvodnením, teda

skutkovou aplikáciou na konkrétny zákonný výpovedný dôvod.

Skutkovo je výpovedný dôvod dostatočne vymedzený len vtedy, ak sú vo výpovedi uvedené okolnosti,
ktoré je možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát výpovedných dôvodov uvedených v
Zákonníku práce.

V konaní bolo celkom jednoznačne preukázané, a to výpisom z hovorov spol. Orange, ako i výpoveďou

V.. M. pred súdom, že navrhovateľ bol odporcom vyzvaný na nástup do práce a to telefonicky dňa 01.
10. 2010 o 11,24 hod. pričom hovor trval celkom 4 minúty a 13 sekúnd. Naviac tento čas, okolo obeda,
korešponduje s výpoveďou samotného navrhovateľa pred súdom dňa 30. 05. 2012, kedy vypovedal, že
odporca vždy telefonicky, v piatok, okolo obeda vyzýval vodičov na nástup do práce. V.. M. Svedkyňav konaní vypovedala, že nástup do práce oznámila navrhovateľovi osobne, nevolala s jeho manželkou.
Navrhovateľ v žalobnom návrhu, ako i pred súdom viackrát klamal, keď tvrdil, že nebol odporcom
vyzvaný na nástup do práce. Súd nevzhliadol iný dôvod, prečo by mu v ten piatok, 01. 10. 2010, okolo

obeda, volala V.. M., keďže navrhovateľ vtedy čerpal dovolenku, iba ak by mu bola chcela oznámiť
jej skončene a jeho nástup do práce. Je pravdepodobné, že vzťahy medzi účastníkmi konania pred
koncom skončenia pracovného pomeru neboli dobré, navrhovateľ uvádzal, že mal osobné problémy, že
mu dňa 05. 09. 2010 zomrel svokor a pod., avšak toto všetko súd vyhodnotil z jeho strany ako účelové
a to v súvislosti so závažným porušením jeho pracovných povinností voči odporcovi tým, že napriek

týmto okolnostiam, ešte počas trvania pracovného pomeru s odporcom sa dňa 01. 10. 2010 zamestnal
v spoločnosti Hudos s r.o., túto skutočnosť odporcovi neoznámil, pracovný pomer s ním neukončil, a
vykazoval u neho dlhodobo absencie v práci, a to od dňa 03. 10. 2010 do skončenia jeho pracovného
pomeru, do 22.11.2010.

Naplnenie skutkovej podstaty § 68 ods. 1, písm. b ) Zákonníka práce je potrebné posudzovať vždy
individuálne, a to podľa okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax vidí závažné porušenie pracovnej

disciplíny v napr. v dlhotrvajúcej neospravedlnenej absencii zamestnanca, čo je i prípad navrhovateľa.
Správanie navrhovateľa sa súdu vyhodnotil ako zavádzajúce a nedôveryhodné. Pokiaľ predsa pred
súdom tvrdil, že od 13.09.2010 do 25.10.2010 čerpal riadnu dovolenku, prečo sa potom po tomto
dátume nedostavil do práce, a tejto sa u odporcu nedožadoval? Pred súdom potvrdil, že do práce u
odporcu, od začiatku čerpania dovolenky, t.j. od 13. 09. 2010 už nikdy nenastúpil. Prvýkrát sa odporcovi

ozval písomne až podaním zo dňa 06. 12. 2010, kedy sa domáhal toho, aby ho navrhovateľ naďalej
zamestnával. Je možné predpokladať, že to bolo preto, že sa s touto spoločnosťou zamýšľal ukončiť
pracovný pomer, čo napokon aj uskutočnil, v skúšobnej dobe, ku 31. 12. 2010 ukončil.

Ďalej navrhovateľ klamal, ak tvrdil, že po okamžitom skončení pracovného pomeru u odporcu sa
zamestnal až dňa 21.03.2011, pričom z potvrdenia spol. Hudos s r.o., vyplynulo, že v nej bol zamestnaný

už odo dňa 01. 10. 2010 a to do 31. 12. 2010, teda skutočne ešte v čase, keď jeho pracovný pomer u
odporcu trval, pretože tento sa mal platne skončiť až dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru, čo bolo ako sám navrhovateľ uviedol, až dňa 22.11.2010. Navrhovateľom predloženú odpoveď
z Inšpektorátu práce zo dňa 07. 03. 2012 súd vyhodnotil ako nedostatočnú a zmätočnú, vec právne
posúdil sám, najmä s poukazom na výpoveď V.. M. pred súdom, ktorá si pomýlila zástupcu odborov

so zástupcom štrajkujúcich a výslovne uviedla, že u odporcu takéto orgány kreované nie sú. V
konaní bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o existencii odborovej organizácie, či zamestnaneckej
rady alebo dôverníka u odporcu, resp. navrhovateľ súdu žiaden dôkaz o tom nepredložil. Okamžité
skončenie pracovného pomeru je riadne konateľom odporcu podpísané a spĺňa všetky ostatné zákonom
predpísané náležitosti. Navrhovateľ sa dopustil skutku závažného porušenia pracovnej disciplíny tým,

že nebol na pracovisku na začiatku pracovného času, nevyužíval pracovný čas na prácu a neodchádzal
z neho až po skončení pracovného času. Podobne sa protiprávne zamestnal počas trvania tohto
pracovného pomeru, bez súhlasu odporcu v spoločnosti podobného pracovného zamerania, ktorou
bola spol.

Na základe vyššie uvedeného súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

S poukazom na rozhodnutie súdu v určovacej časti návrhu súd zamietol i návrh o tom, že pracovný
pomer medzi účastníkmi stále trvá, keďže predpokladom pre rozhodovanie súdu o tomto nároku je výrok
súdu o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O. s. p. v zmysle ktorého prináleží v konaní

úspešnému účastníkovi náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných právnych úkonov :

1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia 57 Eur

2. Písomné podanie na súd vo veci samej - Námietka odporcu zo dňa 11.02.2011 miestnej nepríslušnosti

Okresného súdu Vranov nad Topľou 57 Eur3. Porada a rokovanie s klientom dňa 16.11.2011 57 Eur

4. Pojednávanie na Okresnom súde Bratislava III dňa 23.11.2011 57 Eur

5. Pojednávanie na Okresnom súde Bratislava III dňa 01.02.2012 58,69 Eur

6. Porada a rokovanie s klientom dňa 09.02.2012 58,69 Eur

7. Pojednávanie na Okresnom súde Bratislava III dňa 15.02.2012 58,69 Eur

8. Porada a rokovanie s klientom dňa 03.04.2012 58,69 Eur

9. Pojednávanie na Okresnom súde Bratislava III dňa 11.04.2012 58,69 Eur

10. Pojednávanie na Okresnom súde Bratislava III dňa 30.05.2012 58,69 Eur

580,14 Eur + 29,64 Eur (4x režijný paušál za rok 2011, á 7,41 Eur) + 45,78 Eur (6x režijný paušál za rok

2012, á 7,63 Eur) = 655,56 Eur + 20% DPH (131,11 Eur) = 786,67 Eur , pričom 1 úkon právnej služby v
roku 2011 činil sumu 57 Eur ( § 11 ods. 1 písm. a), čo je jedna trinástina výpočtového základu, pretože
hodnotu veci alebo práva v peniazoch nie je možné vyjadriť v peniazoch, a 1 úkon právnej služby v roku
2012 činil 58,69 podľa § 11 ods. 1 písm. a)Vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Súd v rozhodnutí neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok splatný podaním návrhu o určenie
neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, a to s poukazom
na ust. § 2 ods.2 a § 4 ods.2 písm.a/ a d/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien
a doplnkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd

v Bratislave, písomne , v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods.3 O.s.p. ( musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ) a § 205 ods.1

O.s.p. ( musí sa v ňom tiež uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ).

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí ak
senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, čas prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie .