Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Schmidtová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/7/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109010103
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3109010103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.05.2012 v Trenčíne v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Schmidtovej a prísediacich Lenky Zápotočnej a Viliama Žáka takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku súd

obžalovaného Y. V. , nar. XX.XX.XXXX v Novej Bani, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a
Ústave na výkon väzby Leopoldov v inej veci,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, že

v presne nezistenom čase v období od 12.09.2006 od 13.09.2006 v k.ú. mesta Nemšová, pred

železničnýmmostomcezriekuVáh,vsmereodobcePrílessavyhrážalujmounazdravíPavloviBalážovi
(policajtovi OO PZ Nemšová) a jeho rodine v tom smere, že ak tento bude vypovedať v neprospech
obvinených Petra Gazdíka a Stanislava Ševčíka, oboch stíhaných v inej trestnej veci,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku súd

obžalovaného Y. V. , nar. XX.XX.XXXX v Novej Bani, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a
Ústave na výkon väzby Leopoldov v inej veci,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona formou pokusu a

spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1 a § 20 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

následne v presne nezistenom čase po 20.09.2006 kontaktoval Pavla Baláža a tohto dňa 01. októbra
2006vylákalpribližneod00.00hod.do01.00hodinevk.ú.Nemšovápredželezničnýmmostomcezrieku
VáhvsmereodobcePríles,naodbočkezmiestnejkomunikácievedúcejkriekeVáhsúmyslomumožniť,
aby Pavla Baláža fyzicky napadli doposiaľ bližšie nezistení páchatelia, a to tak, že po predchádzajúcom
dohovore dňa 01. októbra 2006 približne od 00.00 hodiny do 01.00 hodiny poškodený Pavol Baláž prišiel

na inkriminované miesto, kde ho už čakali dvaja doposiaľ bližšie nezistení páchatelia a tohto napadli tým
spôsobom,žeprvýzpáchateľomhoopakovaneudrelkovovýmpredmetom,pravdepodobneboxeromdoľavej oblasti spánku a čela, druhý páchateľ súbežne s konaním páchateľa sa snažil zovrieť poškodeného
Pavla Baláža do náručia a tak mu zabrániť v sebaobrane, pričom sa Pavlovi Balážovi podarilo z tohto
zovretia vytrhnúť, následne vytiahnuť a nabiť svoju služobnú zbraň vz. 82, v.č. 0287979 z puzdra, ktoré

mal na opasku na pravej strane svojho tela, druhý páchateľ ho uchopil za pravú ruku, v ktorej mal
pištoľ a následne sa snažil Pavlovi Balážovi stlačiť obe ruky k jeho telu, avšak pri tomto zápase došlo k
výstrelu, po ktorom zacítil Pavol Baláž bolesť v oblasti stehna, následne padol na zem, spadol na neho
aj druhý páchateľ, ktorý sa mu snažil dotlačiť pištoľ, ktorú držal Pavol Baláž v pravej ruke k jeho hrudi
a tam privodiť zo zbrane Pavla Baláža výstrel a napokon pri tomto vzájomnom zápase vyšiel z pištole

v miestach medzi ľavou stranou tela poškodeného Pavla Baláža a jeho ľavou rukou výstrel, po ktorom
obaja páchatelia z miesta ušli, pričom poškodený Pavol Baláž utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy
- tváre, bez známok otrase mozgu, tržno-zhmoždené rany na tvári, odreniny kože na ľavej strane krku
a oboch predlaktiach - strelné poranenie ľavej dolnej končatiny - priestrel, ktoré zranenia si vyžiadali
práceneschopnosť v trvaní od 02.10. - 30.11.2006, pričom tieto zranenia Pavla Baláža obmedzovali v
jeho obvyklom spôsobe života po dobu od 02.10. do 02.11.2006, a to tak, že mal fixovanú ľavú dolnú

končatinuatýmbolobmedzenýjednakvzmyslefyzickejaktivity,psychickejaktivity,prípadneimanuálnej
práce, hlavne došlo k obmedzeniu v zmysle pohybu a chôdze, nebol schopný rýchlej chôdze, dlhých
peších pochodov, behu a podobne, a preto boli vhodné i palice - barle,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodený Pavol Baláž odkazuje s nárokom na náhradu škody na
občianskoprávne konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní nezistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Y. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nikdy v živote nestretol poškodeného Pavla
Baláža, pričom obžaloba je postavená len na jeho tvrdení, nikdy ho ani nekontaktoval. Stíhaných
skutkov sa nedopustil. Poškodený vypovedal, že ho vydierala osoba, ktorá šušlala, resp. sikala, pričom

v prípravnom konaní vypracovaný znalecký posudok hovorí, že obžalovaný netrpí rečovými vadami.
Poškodenýuvádzal,žeknemustálchrbtom,pričomakhomalvydierať,nemohlototakbyť.Narekognícii
ho poškodený spoznal ako páchateľa na 99 %, pričom mal spoznať jeho tetovanie na pravom ramene,
ale on bol na neho otočený ľavým ramenom. Keďže mal vtedy oblečené tielko, musel si všimnúť aj
iné jeho tetovania po tele. V živote nenosil bradu, preto nemohol byť páchateľom trestnej činnosti,

keďže poškodený vypovedal, že páchateľ bol zarastený v tvári. Ako možného páchateľa ho poškodený
uviedol až takmer po 1 roku. Nikdy sa nenachádzal v katastrálnom území mesta Nemšová. V tom čase
žil rodinným životom, bol asi doma so ženou a synom. Nemá žiadnu súvislosť s Petrom Gazdíkom a
Stanislavom Ševčíkom, nepozná ich, nikdy ich nevidel Obaja boli v tom čase vo väzbe pre inú trestnú
činnosť, než pre akú mal poškodeného vydierať.

Poškodený Pavol Baláž na hlavnom pojednávaní dňa 04.01.2012 vypovedal v prípade skutku 1/ tak,
že si presne nespomína na inkriminovaný deň, ale bolo to niekedy v septembri, kedy išiel na bicykli
smerom od obce Trenčianska Teplá z rodičovskej chaty do Nemšovej, pričom ho na železnom moste nad
Váhom zastavila osoba na modrej Škode Oktávia, ktorá mu povedala, že by bolo nerozumné vypovedať

v neprospech Petra Gazdíka a Stanislava Ševčíka. Tá osoba, predtým než mu toto povedala, vystúpila
z auta ako jeho šofér a prekrížila si ruky, ktoré mala položené na dverách vozidla. Bola približne 180-185
cm vysoká, mala zavalitú mohutnú postavu, brada jej prechádzala do strniska, muž bol červený v tvári
po prudkom slnku a mal popraskanú pokožku na tvári. Muž mal ramienkové tričko, on mal krátky rukáv,
chladno vtedy nebolo. Pri rozhovore počul mäkké siknutie v jeho reči. Osoba mala arogantný výraz tváre,

ktorú nemala zakrytú. Myslí si, že tá osoba sa nachádzala v pojednávacej miestnosti, pričom na 90%
je presvedčený, že tou osobou bol obžalovaný Róbert V.. V prípravnom konaní síce uvádzal, že si je
istý najskôr na 99%, potom na 98%, ale vzhľadom na odstup času si je teraz istý len na 90%. V prípade
tohto skutku bola uskutočnená previerka výpovede na mieste, a to na kanálovom moste, kde sa skutok
mal stať. Po tomto stretnutí došlo ešte k ďalšiemu stretnutiu, pri ktorom mu tá istá osoba povedala, aby

prišiel v neskorých nočných hodinách na to isté miesto, kde sa stretli po prvýkrát, pričom prejednajúpodrobnosti. Na stretnutie vtedy prišlo tmavšie auto, z ktorého vyskočili 2 muži, ktorí naňho zaútočili, na
čo on vyskočil do poľa, kde sa skryl, potom počkal a následne odišiel domov. Na ramene tohto muža
videl tetovanie, nevie však na akom a aké tetovanie. Nemohol byť však otočený na pravej strane a

tetovanie na ľavej strane si nezapamätal. Zapamätal si len, že na jednej strane mal tetovanie a musel
byť naňho otočený ľavou stranou Na predlaktiach muža žiadne tetovanie nezaregistroval, pretože ruky
mal preložené do seba a položené na dverách vozidla. V čase spáchania skutku 1/ bol aktívny policajt
v službe. ŠPZ motorového vozidla tohto muža si možno aj zapísal, ale už si na to nepamätá. Logiku v
jeho vydieraní videl v tom, aby mlčal, pretože Peter Gazdík má povesť strašného táraja. Porozprával

mu aj to, čo neurobil.

Potom došlo k samotnému skutku 2/, pričom ho tá istá osoba opätovne skontaktovala, ospravedlnila
sa za to, že sa to predtým „potentovalo“, a že má prísť opäť na to isté miesto, že sa mu nič nestane.
Preto na to miesto opäť prišiel, čakal hneď za železničným mostom v smere z Nemšovej do Trenčianskej
Teplej, pričom v smere od Dubnice nad Váhom alebo Trenčianskej Teplej prišla na miesto aj tmavomodrá

Škoda Oktávia kombi, z ktorej vyskočili 2 muži. Auto ho predtým oslnilo diaľkovými svetlami. Muži sa
ho spýtali, ako sa rozmyslel, pričom hneď potom to všetko začalo. Jeden z nich ho začal udierať do
oblasti hlavy, mal boxer alebo dlažobnú kocku, druhý muž sa ho snažil zozadu zovrieť rukami, išiel do
podrepu, vytiahol služobnú zbraň z puzdra, ktoré mal na svojom opasku, a pri vzájomnom pretláčaní
zbraň vystrelila, pričom utrpel priestrel stehenného svalu. Potom padli na zem, resp. na val diaľnice.

Jeden z mužov sa mu potom snažil natlačiť jeho služobnú zbraň ku hrudi, pričom guľka ho minula. Obaja
muži sa potom zľakli, naskočili do auta a z miesta ušli. Pred skutkom 2/ sa stretol s kolegom Michalom
Hamajom, ktorému povedal, že ide preveriť jeden objekt. Ako zranený sa potom snažil sám ošetriť a sám
prešiel 3 km na Obvodné oddelenie PZ v Nemšovej s tým, že tam kolegovi uviedol, že bol napadnutý.
Viac si už nepamätal, ani na oblečenie útočníkov. Na toto stretnutie sa dostavil preto, lebo pociťoval

strašnú hanbu, keď v roku 2002 spolu s Petrom Gazdíkom a Stanislavom Ševčíkom spáchal trestný čin.
Myslel si, že sa to vyrieši raz a navždy. Obvineným je od roku 2010, vec sa vyšetruje od roku 2008.
Spáchal s nimi vydieranie Aleša Vyhnálka, išlo o sumu 2.000.000,- Sk. Svedčil aj v prípade vraždy, pri
ktorej Peter Gazdík a Stanislav Ševčík zaškrtili človeka. Celý skutok 2/ prebehol strašne rýchlo. Ak tam
bol obžalovaný, tak on sám ho nevidel. Ale mohol tak byť. Po postrelení poskytol jeho manželke a deťom

ochranu Ľubomír Kurínsky.

Poškodený Pavol Baláž na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2012, na ktoré sa dostavil a požiadal o svoje
dopočutie vo veci z dôvodu, že si na niektoré veci pri predchádzajúcej výpovedi nespomenul a bol v
strese, nervózny, vypovedal, že pri jednom stretnutí mu muž zo skutku 1/ povedal, že sa nemá čoho

báť, že tam je prokurátor, ktorý bude vo veci pomáhať, nič z toho nebude. Pokiaľ ide o tetovanie na
pravom ramene, bolo to nejaké slnko. Videl ho, keď muž vystupoval z auta. Bolo roztečené, v nejakom
geometrickom tvare. Myslí si, že na OO PZ uviedol 2 útočníkov. Povedal, že sa pri ňom pristavilo auto,
že muži chceli cigaretu. Kolegovi povedal, že tam bol, lebo sa chcel prejsť. Mal pri sebe služobnú zbraň,
pretože išiel na to stretnutie. V zmysle zákona ju mohol nosiť kdekoľvek.

Svedok Michal Hamaj na hlavnom pojednávaní vypovedal ku skutku 2/, že v danom čase bol členom
hliadky OO PZ Nemšová, pričom poškodeného Pavla Baláža stretol na ulici SNP pri železničnom
priecestí. Poškodený mu pri stretnutí povedal, že sa bol pozrieť na jeden objekt, ktorý bol v tej oblasti
predtým vykradnutý. Krátko potom bol kontaktovaný kolegom zo stálej služby s tým, že poškodený Pavol

Baláž prišiel na OO PZ s postrelenou nohou, bol bledý, zamdlieval. Privolali preto sanitku. O tej veci sa s
ním ani vtedy a ani nikdy potom nerozprával, poškodený mu nikdy nepovedal, kvôli čomu sa to stalo. Boli
susedmi, stretávali sa, ale nerozprávali sa nikdy o tom, ani o tom, ako sa to stalo, kde sa to stalo. Priebeh
skutku naznačil iba na OO PZ po jeho spáchaní s tým, že bol napadnutý 2 alebo viacerými mužmi a pri
súboji s nimi malo dôjsť k výstrelu z jeho služobnej zbrane. Poškodený vtedy páchateľa nepopísal a ani

spôsob svojej obrany. Poškodený Pavol Baláž bol rodinne založený, o deti sa staral príkladne, v práci
bol najlepší čo sa týka výsledkov z hľadiska objasňovania trestných činov, vyhľadávania trestných činov
a priestupkov, pracoval s ním v tom čase už asi 1 rok, keď do Policajného zboru nastúpil v roku 2004
a od roku 2005 s ním začal slúžiť. Poškodený mu nepovedal, že by bol v ten večer niekým vydieraný.
Na OO PZ sa podľa kolegu dostavil sám.

Svedok Ľubomír Kurínsky na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri jeho návštevách poškodeného Pavla
Baláža v nemocnici po skutku 2/ mu tento nepopisoval páchateľa, bál sa mu čokoľvek povedať. Je
možné, že v nemocnici bol za ním aj jeden z mužov, ktorý ho zbili a postrelili, ale nepamätal si to.Povedal mu iba to, že ho zbili 2 alebo 3 muži, ale že to nechce rozoberať. Obžalovaného Róberta V. mu
nespomínal. On sám nemal žiadne zdôvodnenie jeho postrelenia. Nevie, či to mohlo súvisieť s Petrom
Gazdíkom.

Svedok Peter Gazdík na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie, v čom by vedel poškodený Pavol
Baláž vypovedať voči nemu a Ľubomírovi Kurínskemu. Poškodený Pavol Baláž síce vypovedal na súde
v inej veci, ale z jeho hľadiska to bol nezmysel. S poškodeným je obvinený vo vydieraní, konflikt s ním
nemal, neodporoval mu, nebolo nič, v čom by sa s ním nezhodoval. Poškodený dával najavo, aby bol

v kľude. Obžalovaného nepozná, v živote sa s ním nestretol. V čase spáchania skutkov bol vo väzbe v
inej veci nesúvisiacej s osobou poškodeného.

Svedok Patrik Guniš na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase spáchania skutku 2/ mal nočnú
službu, bol veliteľom hliadky stálej služby, jej členom bol Michal Hamaj, ktorý išiel vykonávať od 21.00
hod. alebo od 22.00 hod. hliadkovú službu. On zostal na obvodnom oddelení, pričom počas služby mu

zazvonil zvonec pri dverách, kde stál kolega Pavol Baláž, ktorý s nimi v tom čase ešte slúžil na tomto
oddelení. Poškodený kríval na jednu nohu, mal ju prestrelenú. Zobral od neho služobnú zbraň, vybil
ju, zaistil, posadil ho na stoličku. Strelná rana bola v oblasti kolena nad jabĺčkom, nevie už ktorá noha
bola postrelená, myslí si, že pravá. Poškodený upadal do bezvedomia. Uviedol mu, že bol behať, niekto
ho oslovil, aby sa stretli, že zápasili o služobnú zbraň. Neskúmal nič iné, dôvod stretu mu poškodený

nepovedal. Pri súboji mu mal útočník odtrhnúť zlatú retiazku, ktorá bola nájdená pri obhliadke miesta
činu. Pamätal si len na 1 osobu útočníka, ktorú spomínal poškodený. Po motorovom vozidle, ktoré mu
poškodený popísal, sa potom vyhlasovalo pátranie, ktoré však bolo neúspešné. Iné jeho zranenia si
nevšimol. O žiadnom probléme poškodeného nevedel. Prišlo mu ale čudné, že išiel behať so svojou
služobnou zbraňou. Veľa kolegov to ale nerobilo. Inak sa mu nejavil čudný. Viac si vzhľadom na časový

odstup nepamätal. Boli bežní kolegovia. Nič viac.

Znalec MUDr. Marián Pamula sa na hlavnom pojednávaní pridržiaval záverov ním vypracovaného
znaleckého posudku. Poškodený Pavol Baláž pri incidente zo dňa 02.10.2006 utrpel: 1/ pohmoždenie
mäkkých tkanív hlavy - tváre bez známok otrasu mozgu, 2/ tržno-zhmoždené rany na tvári (rozhranie

čela a vlasatej časti, asi 2,5 cm dlhá a zasahujúca do podkožného tkaniva, ako aj pod ľavým okom,
polooblúkovitého tvaru asi 1 cm dlhá), ďalej 3/ odreniny kože na ľavej strane krku a oboch predlaktiach,
ako aj 4/ strelné poranenie ľavej dolnej končatiny - priestrel, pričom vstrel sa nachádzal v dolnej
časti stehna, nad jabĺčkom, strelný kanál smeroval cez mäkké tkanivá cez porušenia kostného skeletu
smerom dolu a výstrel sa nachádzal na vonkajšej strane hornej časti predkolenia, niekde v oblasti

hlavičky lýtkovej kosti. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku týchto zranení, tak u zranenia 1/ išlo jednak
o údery rukou útočníka zovretou v päsť, pričom na ruke mohol mať aj kovový predmet typu „boxer“. V
prípade zranenia 2/ to bol najpravdepodobnejšie práve kovový predmet typu „boxer“, pričom intenzita
pôsobiacejsilybolarelatívneslabá.Zranenianahlavepoškodenéhobolomožnéspôsobiťdvomiúdermi,
pričom úderov ešte slabšej intenzity mohlo byť aj viac. Vznik zranenia 4/ je spojený s výstrelom, ktorý

priamo zasiahol oblasť kolena. Zranenia z medicínskeho hľadiska vyhodnotil ako ľahké. Ako ťažké
by mohli byť hodnotené také zranenia, ktoré by vznikli pri útoku silnejšej intenzity s použitím tzv.
„boxeru“, keď by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela -
mozgu. V prípade strelnej zbrane mohlo pri mierení inde než nadol dôjsť aj k smrti, príp. k ťažkým
následkom s trvalými následkami. V smere nadol, t.j. tam, kde bola strela vedená, nemohlo dôjsť k

ohrozeniu či zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského organizmu, pokiaľ by však strela nezasiahla
kostné štruktúry, t.j. oblasť stehennej kosti, resp. kolenný kĺb, prípadne holennú kosť, alebo cievne a
nervové štruktúry nachádzajúce sa v podkolennej jamke. V tom prípade by došlo určite k ťažkému
zraneniu. Spôsobené zranenia si vyžadujú liečbu približne 3 až 4 týždne. Doba práceneschopnosti
býva približne zhodná s dobou liečenia a trvá približne 4 týždne. Trvalé následky funkčného charakteru

zranenia nezanechávajú. Ako kozmetický následok zostane iba jazva, ktorá však nebude poškodeného
obmedzovať v osobnom, spoločenskom či pracovnom živote. Znalec zároveň dodal, že strieľané bolo
pravou rukou z pravej strany.

Prokurátor až na hlavnom pojednávaní predložil súdu doplnok vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-56/

BOK-Z-2006, v ktorom sa robili úkony po podaní obžaloby. Súd následne na hlavnom pojednávaní
oboznámil zápisnice o výpovedi svedkov Ľubomíra Kurínskeho zo dňa 21.12.2009 a Petra Gazdíka zo
dňa 18.01.2010 ich prečítaním.Pokiaľideofotografiuobžalovanéhonač.l.390doplnkuvyšetrovaciehospisu,ktorýpredložilnahlavnom
pojednávaní prokurátor, obžalovaný sa k nej vyjadril v tom zmysle, že ide o fotografiu z novembra 2006,
kedy bol zadržaný vo veci Polomka a vôbec sa v tom čase neholil.

Zo znaleckých posudkov, ktoré vo veci vypracoval Kriminalistický a Expertízny ústav Policajného zboru,
ktoré sú obsahom vyšetrovacieho spisu na č.l. 160 až 185, bolo zistené, že v prípade skutku 2/
sa skutočne strieľalo zo zbrane patriacej poškodenému Pavlovi Balážovi a že na mieste spáchania
skutku 2/ sa nachádzali krvné stopy poškodeného. Na terčíkoch so stopami rúk poškodeného nebola

zistená prítomnosť povýstrelových splodín, a to vzhľadom na počet získaných častíc s chemickým
zložením špecifickým pre povýstrelové splodiny - na pravej ruke bola zistená 1 častica a na ľavej ruke
poškodeného 3 častice.

Zo znaleckého posudku z odboru klinická logopédia z č.l. 209 - 212 trestného spisu vyplynulo, že
obžalovaný Róbert V. nemá v rodinnej anamnéze evidovanú poruchu reči. V osobnej anamnéze detto.

Ambulanciu klinickej logopédie navštívil podľa jeho údajov pred prijatím na vysokú školu pedagogického
charakteru - učiteľstvo na základnej škole, pričom uchádzači o štúdium pedagogických disciplín musia
absolvovať logopedické vyšetrenie. Výsledok vyšetrenia bol negatívny, t.j. bez poruchy reči. Záverom
znalkyňa uviedla, že reč má obžalovaný auditívne aj vizuálne (miesto tvorenia hlások) bez porúch,
imponuje správne. Je u neho prítomná diskrétna zmena nosovosti - nosový šelest, ktorý ovplyvňuje

akustický efekt, ktorý môže v niektorých situáciách imponovať ako porucha rečového prejavu.

Zo zápisnice o previerke výpovede poškodeného Pavla Baláža na mieste a najmä z pripojenej
fotodokumentácie k nej na č.l. 117 - 127 trestného spisu vyplynula v prípade skutku 1/ poloha
poškodenéhoPavlaBalážaaobžalovanéhoRóbertaV.tak,akoknimvypovedalpoškodenýPavolBaláž.

Z fotodokumentácie je zrejmé, že poškodený Pavol Baláž mal mať výhľad na obžalovaného po jeho
vystúpení z motorového vozidla tak, že videl jeho ľavú časť tela a celú ľavú ruku, ktorú mal obžalovaný
odhalenú, teda neskrytú pod oblečením.

Zo zápisnice o rekognícii osoby a z pripojenej fotodokumentácie na č.l. 128 - 139 trestného spisu

vyplynulo, že poškodený Pavol Baláž na 98 % opoznal obžalovaného ako muža zo skutku 1/ s tým, že
jeho postava sedí na osobu, ktorá ho kontaktovala. Z fotografie na čl. 138 pod číslom 3 je zrejmé, že
na ľavom ramene má obžalovaný Róbert V. tiež tetovanie, pričom poškodeným popisované tetovanie
(niečo ako slnko) sa nachádza na jeho pravom ramene.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a z pripojenej fotodokumentácie na č.l. 227 - 248 trestného spisu
vyplynulo, že po spáchaní skutku 2/ boli dňa 02.10.2006 v nočných hodinách na mieste činu zaistené 4
biologické stopy (krvné stopy), 1 vecná stopa (hodinky), zaistené boli sveter a nohavice od poškodeného
Pavla Baláža, ako aj jeho služobná zbraň, bol použitý služobný pes bez kladného výsledku. Následne
boli dňa 02.10.2006 už počas denného svetla nájdené ďalšie 2 krvné stopy, strieborný krížik, strieborná

retiazka a prázdna nábojnica ráže 9x18 mm.

Z úradného záznamu na č.l. 256 trestného spisu vyplynulo, že svedok Patrik Guniš, ktorý ho spísal,
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli zrejmé z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní,
okrem toho, že popisoval len zranenie ľavej nohy poškodeného.

Z úradných záznamov polície na č.l. 258 a 259 trestného spisu vyplynulo, že sa nepodarilo preukázať
nejaký telefonický kontakt poškodeného Pavla Baláža s obžalovaným Y. V. prostredníctvom telefónneho
čísla, ktoré mal podľa udania poškodeného používať v obdobiach, v ktorých boli spáchané skutky 1/ a 2/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení všetkých dôkazov
získaných zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s
konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, ktoré nenavrhli
ani procesné strany, mal za preukázané, že v prípade skutku 1/ nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre

ktorý je obžalovaný Y. V. stíhaný a v prípade skutku 2/ nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Pokiaľ ide o skutok 1/, tak v predmetnej veci bol od jej samého počiatku jediným priamym dôkazom viny
obžalovaného Y. V. dôkaz spočívajúci vo výpovedi poškodeného Pavla Baláža, ktorý však už od svojhopočiatku javil nepochybne známky nedôveryhodnosti, keď tento usvedčoval obžalovaného iba na 99 %,
resp. 98 % a pred súdom označil obžalovaného už len na 90 % ako páchateľa tohto skutku. Výpoveď
poškodeného súd v spojení s inými nepriamymi dôkazmi nepresvedčila bez najmenších pochybností o

tom, že sa tento skutok skutočne stal.

Obžalovaný od počiatku popieral spáchanie tohto skutku, pričom poškodený Pavol Baláž pri rekognícii
obžalovaného opoznal iba na 98 %. Uviedol, že po vystúpení z osobného motorového vozidla sa k
nemu obžalovaný otočil pravou stranou, avšak previerka na mieste činu podľa výpovede poškodeného

preukazovala skutočnosť, že obžalovaný k nemu mohol byť otočený len ľavou časťou tela, a teda
poškodený nemohol vidieť tetovanie obžalovaného v tvare slnka, ktoré mal v tom čase na pravom
ramene. Taktiež je nelogické, aby obžalovaný vystupoval z osobného motorového vozidla pravou časťou
tela, ak bol zároveň jeho vodičom a poškodený sa nachádzal za týmto vozidlom na jeho pravej strane,
t.j. na strane vodiča, pričom otočením vľavo by sa pozeral v smere poškodeného skôr, ako by tomu
bolo v prípade otočenia ne neho z pravej strany. Ruky mal tiež položené na dverách vozidla, pričom

bližšie k dverám mal zo svojej ľavej strany. Fotodokumentácia previerky výpovede na mieste činu
výrazným spôsobom spochybňuje tvrdenia poškodeného o priebehu tohto skutku, a tým v konečnom
dôsledku značným spôsobom „naštrbuje“ dôveryhodnosť výpovede jediného očitého svedka tohto
skutku - samotného poškodeného, pričom iné na hlavnom pojednávaní vykonané nepriame dôkazy
žiadnym spôsobom nepreukazovali podiel obžalovaného na tomto skutku, a teda ani jeho vinu z jeho

spáchania. Poškodený Pavol Baláž sa o priebehu skutku nikomu z vypočutých svedkov nezveril, pričom
pri skutku mali byť prítomní len on a páchateľ a nevyjadroval sa výslovne ani o žiadnych rušivých
elementoch, ktoré by mu bránili zapamätať si tvár páchateľa počas ich vzájomného rozhovoru. Na
základe výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní preto súd nemohol urobiť jednoznačný záver
o tom, že sa vôbec stal skutok 1/, ktorý bol uvedený v obžalobe.

V prípade skutku 2/ bol v predmetnej veci bol od jej samého počiatku jediným priamym dôkazom viny
obžalovaného Y. V. opätovne dôkaz spočívajúci vo výpovedi poškodeného Pavla Baláža, ktorý však jeho
fyzickú účasť na ňom nepotvrdil. Y. V. bol obžalobou obviňovaný z toho, že mal poškodeného Pavla
Baláža na miesto činu vylákať, pričom útoku na poškodeného sa mali dopustiť 2 bližšie nestotožnené

osoby. Dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa preukázalo, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu
sa stal a vykazoval znaky trestného činu, avšak dokazovanie neumožňovalo nepochybný záver, že to
bol práve obžalovaný, kto tento skutok spáchal, resp. sa na jeho spáchaní spolupodieľal ako páchateľ.

Vonkoncom nebola preukázaná žiadna rečová vada u obžalovaného, iba jemný nosný šelest, pričom

poškodený uvádzal, že muž, ktorý ho oslovil v prípade stíhaných skutkov, mal tzv. siknutia pri rečovom
prejave.

Motív spáchania skutkov 1/ a 2/, uvedený v skutkovej vete v prípade skutku 1/, t.j. nevypovedanie
poškodeného v neprospech Petra Gazdíka a Stanislava Ševčíka, bol tiež dokazovaním spochybnený.

Obžalovaný Róbert V. poprel, že by poznal či už Petra Gazdíka alebo Stanislava Ševčíka. Peter Gazdík
naopak poprel, že by poznal obžalovaného. Je síce pravdou, že poškodený Pavol Baláž je spolu s
Petrom Gazdíkom a Stanislavom Ševčíkom v súčasnej dobe trestne stíhaný pre trestnú činnosť, avšak
spojitosť s touto trestnou vecou sa nepochybne nepreukázala.

V prejednávanej veci boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní vykonané
dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodeného Pavla
Baláža, ktorý obžalovaného usvedčoval zo spáchania súdených skutkov. Na druhej strane výpoveď
obžalovaného Róberta V., ktorý spáchanie skutkov v celom rozsahu popieral. Ďalší svedkovia vypočutí
ohľadne skutkových okolností, najmä pokiaľ ide o skutok 2/, neboli priamymi svedkami útoku na

poškodeného. Žiaden z vypočutých svedkov nevedel ku skutkom uvedeným v obžalobe nič bližšie uviesť
a v tomto konaní žiadne iné usvedčujúce dôkazy produkované neboli.

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasnevylučujemožnosťakéhokoľvekinéhomožnéhozáveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalen
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestnéhostíhania.Toplatítýmskôr,keďvprejednávanomprípadeexistujúdveskupinydôkazov,ktorésinavzájom
odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu
obžalovaného bez ďalších priamych a podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Pri hodnotení
vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre jeho výpovede, teda
či si napr. neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o

okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými
v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo
poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp.
inom vzťahu. Tiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného
konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď
svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom

v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. t.j. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorú skupinu
dôkazov považuje za vierohodnú a ktorú nie.

Podľa názoru súdu výpoveď poškodeného Pavla Baláža v predmetnej trestnej veci, z už naznačených
dôvodov,vyššieuvedenéatribútypreukázateľnenespĺňala,pričomtátonemalasvojzákladvnepriamych

dôkazoch, s ktorými dostatočným spôsobom neutvorila ucelený reťazec napovedajúci bez najmenších
pochybností o vine obžalovaného za skutky v zmysle podanej obžaloby, resp. v prípade skutku 1/ ani
nenapovedala o tom, že sa skutok skutočne aj stal.

V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, je

potrebné tiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a použitie ktorej prichádza
do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú
aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému
zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu

zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností nezískal vnútorné presvedčenie o vine
obžalovaného Y. V. za stíhané skutky uvedené v obžalobe prokurátora, a preto ho spod obžaloby
oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S predmetným trestným konaním bolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie,
avšak vzhľadom na výrok súdu o nevine obžalovaného v predmetnej trestnej veci bolo povinnosťou
poškodeného Pavla Baláža s takýmto nárokom odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.