Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240439
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112240439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v zastúpení doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.10.2014 č.k. 17C/406/2012-43, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, to je vo výroku o zamietnutí

žaloby a o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k 17C406/2012-43 žalobu v celom rozsahu zamietol. Žiaden
z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania. Súd vylučuje na samostatné konanie
žalobné návrhy pôvodne vedené pod č. 17C/307/2012 OS Humenné, 17C/306/2012 OS Humenné,
17C/304/2012 OS Humenné, 17C/302/2012 OS Humenné, 17C/300/2012 OS Humenné, 17C/299/2012
OS Humenné, 17C/406/2012 a 17C/298/2012 OS Humenné. V odôvodneniach rozhodnutia súd

uviedol, že 27.9.2012 boli doručené Okresnému súdu Humenné žaloby vedené pod spisovými
značkami 17C/298/2012, 17C/301/2012, 17C/305/2012, 17C/303/2012, 17C/307/2012, 17C/306/2012,
17C/304/2012, 17C/302/2012, 17C/300/2012, 17C/299/2012. Po vylúčení sudcov okresného súdu z
prejednávania a rozhodovania veci bola vec prikázaná Okresnému súdu Prešov, ktorý vyššie uvedené
veci spojil na spoločné konanie pod sp.zn. 17C/406/2012. Žaloba sa týka náhrady škody a nemajetkovej
ujmy spôsobenej Okresným súdom Humenné ako exekučným súdom, ktorý nedodržal zákonnú
15 dňovú lehotu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Poverenia

boli vydávané s niekoľko mesačným omeškaním, pričom neexistujú okolností, ktoré by umožňovali
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi, pričom k vydaniu rozhodnutia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Z dôvodov nesprávneho
úradného postupu si žalobcu uplatňuje majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu. Škoda predstavuje
náklady na pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,- eur, na
udržiavanie správy informačného systému 40,- eur a na administratívne spracovanie textov a urgencií
exekučnému súdu v sume 15,- eur. Ďalej v konaní 17C/248/2012 je uplatnená náhrada nemajetkovej

ujmy v peniazoch 715,- eur ako primeraná náhrada za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práva, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom. Strata dôvery v právo a v spravodlivé riešenie,
vyvolanie rizík a ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky spôsobenej v priamej príčinnej súvislostis nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Pri výpočte nemajetkovej náhrady sa vychádza z
možnosti odškodnenia 55,- eur za jeden mesiac omeškania v súlade podľa doktríny Ústavného súdu
SR 660,- eur za jeden rok omeškania. Vo veci 17C/301/2012 sa žiada škoda 125,- eur a nemajetková

ujma 495,- eur. Vo veci 17C/305/2012 išlo o náhradu škody 1.721,72 eur a 344,34 eur nemajetkovej
ujmy ako 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Vo veci 17C/303/2012 je uplatnený nárok na
náhradu škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 330,- eur. Vo veci 17C/307/2012 je požadovaná náhrada
škody 2.829,13 eur a nemajetková ujma 456,83 euro. Vo veci 17C/306/2012 je požadovaná náhrada
škody 2.578,44 eur a nemajetková ujma 515, 69 eur. Vec 17C/304/2012 sa týka náhrady škody 4.321,78

eur a nemajetková ujma 864,36 eur. Vo veci 17C/302/2012 je požadovaná náhrada škody 125,- eur a
nemajetková ujma 440,- eur. Vec 17C/300/2012 sa týka náhrady škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy
330,- eur. Vec 17C/299/2012 sa týka náhrady škody 125,- eur a 550,- eur nemajetkovej ujmy.

Žalobca návrh odôvodnil tým, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (Zákon o zodpovednosti
za škodu spôsobnú pri výkonu verejnej moci) písomne podal žiadosť u žalovaného na predbežné

prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval, preto žalobca
podal súdu žalobu. Žalobca nedisponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozhodcovské rozsudky stáleho
rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Napriek tomu, že
exekučné veci nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitostí a nevyžadovali takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svoju komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k

posúdeniu a rozhodnutiu veci, exekučný súd nerozhodol o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie
poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote. Nemajetková ujma sa pýta ako satisfakcia za porušenie jeho
zákonných nárokov.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Dňa 23.4.2012 boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nárokov na náhradu škody, pričom už 27.9.2012 boli podávané súdne žaloby, t.j. pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty (§ 16 ods. 4 zákona). Preto považuje žaloby za predčasné.

Žalovaný takisto poukazuje na to, že ak exekučný súd nekonal riadne o návrhu žalobcu ako
oprávneného, nič nebránilo žalobcovi využiť účinné prostriedky nápravy, ktorými boli napríklad sťažnosť

predsedovi príslušného súdu proti porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak
žalobcanevyužiltakétoprostriedky,zanedbalsvojuvšeobecnúprevenčnúpovinnosťpodľa§415zákona
č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). Pokiaľ žalobca nepreukázal sťažnosť na prieťahy, respektíve
nie je tu vydané právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nie je splnený predpoklad na podanie žaloby z

nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..

Čo sa týka preskúmavania náhrady škody a existencie zbytočných prieťahov, dôjde k absurdnej situácii,
keď všeobecné súdy by preskúmavali postupy iných všeobecných súdov, čím by došlo k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

Pri náhrade škody žalobca požaduje majetkovú škodu pri položke za udržiavanie systému správy
jeho pohľadávok. Požadovať paušál sumy za spomínané položky správy pohľadávky je nesprávne a
účelové. Ak si žalobca účtuje aj administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu je zrejmé,
že sú to neprimerané čiastky. Majetková škoda požadovaná paušálne je nielen nadhodnotená, ale aj

nepreukázaná. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, ktoré preukážu nárok, v opačnom prípade
ide o ľubovoľné a subjektívne vyčíslenie škody zo strany žalobcu.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, keď podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípadoch,
ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nedostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková
ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Naviac požadované paušálne
sumy za rok prieťahov (663,88 eur podľa rozhodnutia ústavného súdu), je nesprávna úvaha, pričom
vzniknemajetkovejujmyuprávnickýchosôbafyzickýchosôbjeodlišný.Pocityčlenovriadiacichorgánov

spoločností ako frustrácia, úzkosti, neistota, nedôvera sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže
takúto ujmu si uplatňuje právnická osoba. Žalovaný odkazuje na list Európskej komisie a generálneho
riaditeľa pre spravodlivosť adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii,
kde Európska komisia poukázala na to, že praktiky žalobcu sú napadané mnohými sťažnosťamislovenských spotrebiteľov, o ktorých sa dozvedel z prejudiciálneho konania podaného Krajským súdom
v Prešove, vec C76/10. Udivuje sa nad praktikou žalobcu, ktorý pri poskytovaní úverov berie poplatky a
náklady, ktoré sa javia mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.

Keďže žalobca nepreukázal, aby činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a nie je
nepreukázaný vznik škody a nemajetkovej ujmy, tak neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou a nemajetkovou ujmou. Preto navrhuje žalobu zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že vo veci 6Er/1010/2010 exekučného Okresného
súdu Humenné bola vedená exekúcia proti povinnej B. C. na vymoženie čiastky 353,50 eur. Uznesením
z 21.6.2011 súd návrh na vydanie poverenia zamietol. Rozhodnutie je právoplatné dňom 27.3.2012.
Z tohto prípadu žalobca žalobou pod spisovou značkou 17C/305/2012 žiada priznať náhradu škody
1.721,72 eur a nemajetkovú ujmu 344,34 eur.

Vo veci 10Er/8/2009 je vedená exekúcia žalobcom ako oprávneným proti povinnej Q. O. o vymoženie
159,33 eur. Poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané v lehote 10 dní od doručenia žiadosti. Tento
nárok na náhradu škody a priznanie nemajetkovej ujmy vedenej na Okresnom súde Humenné pod
spisovou značkou 17C/303/12, nezodpovedá tvrdenej skutočností, že súd bol v omeškaní viac ako 6
mesiacov, keďže poverenie bolo vydané do 10 dní od doručenia žiadosti.

Vo veci 21Er/1048/2009 žalobca ako oprávnený viedol exekúciu proti Q. G.. Uznesením z 22.4.2010 súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vymoženie 0,25% úroku z omeškania
zo sumy 544,40 eur. Uznesením z 19.7.2012 exekučný súd exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi
JUDr. Krutému nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie je potvrdené Krajským súdom v Prešove

uznesením z 19.12.2013.

Vo veci 21Er/501/2010 žalobca ako oprávnený viedol exekúciu proti povinnej D. O.. Uznesením z
18.6.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Po zrušení uznesenia odvolacím súdom
Okresný súd Humenné 19.1.2012 zamietol udeliť poverenie na vymoženie zmenkového úroku 0,25%

denne z dlžnej sumy 600,- eur. Uznesením z 23.4.2012 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na
vymoženie sumy 600,- eur so 6% ročným zmenkovým úrokom. Z tohto exekučného konania vychádza
aj žaloba vo veci 17C/307/2012.

V ostatných veciach neboli okresnému súdu doložené exekučné spisy.

Súd v tomto konaní sa zaoberal námietkou žalovaného, čo sa týka splnenia atribútu pre vznik nároku
na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. je potrebné vychádzať zo znenia exekučného poriadku
(zákon č. 233/1995 Z.z.), podľa ktorého pre posúdenie exekučného titulu rozhodcovského rozsudku
neplatí 15 dňová lehota na udelenie poverenia v prípade, že dôjde k zamietnutiu žiadosti udelenie

poverenia. Naviac podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR IV.ÚS 60/2011, súdy sú z úradnej moci
povinné preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky. Podľa iného rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS 16/2002, ústavný súd síce prihliadne na
lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože v týchto prípadoch

sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Pre hodnotenie nároku žalobcu súd vychádzal z § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., že stav zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje
aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci, urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom

stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie
práva nedostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) súd skúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V konaní bolo preukázané, že žalobca uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z dôvodov
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý nevydal rozhodnutie - poverenie na vykonanie exekúcie
súdnym exekútorom v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Nesprávny úradný postup je porušenie

povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, pričom nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 má
15dňovúlehotunaudeleniepovereniasúdnemuexekútoroviodobdŕžaniažiadosti,pričomtáto15dňová
lehota neplatí v prípade, ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom
a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadostí na vykonanie exekúcie. Exekučný súd mal skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku a konanie zastaviť na návrh alebo bez návrhu, ak rozhodcovské

konanie nemalo vôbec prebehnúť. V exekučnom konaní proti D. O., Q. O., Q. G. a B. C. exekučný súd -
Okresný súd Humenné musel skúmať písomnosti, ktoré neboli prílohou na vydanie exekúcie, napríklad
rozhodcovské zmluvy a doložky. Tu súd konal bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného súdu
nezodpovedá skutočnosti. Naviac pri tvrdených prieťahoch neboli vedené žiadne disciplinárne konania
a neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, ani nerozhodol ústavný súd. Exekučný súd je oprávnený

posúdiť, či označený exekučný titul bol vydaný niekým, kto je k tomu kompetentným orgánom. K tomu
je oprávnený z úradnej moci a k tomu ho oprávňuje ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Ak exekučné súdy konštatujú, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa aby spory s dodávateľom
- žalobcom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, tak je to neprijateľná zmluvná podmienka podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná a

nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok ako podklad na vedenie
exekúcie.

Exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu ani si neosvojil
postavenie odvolacieho súdu, len skúmal, či predložené rozhodcovské rozsudky sú vykonateľným

exekučným titulom, ako boli vydané rozhodcovským súdom s právomocou prejednať dané spory. Keď
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tvrdeniach o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu a
žekvydaniurozhodnutiaozamietnutížiadostíoudeleniapovereniadošloneprípustnýmpreskúmavaním
exekučného titulu, vrátane porušeného práva na prerokovanej veci bez zbytočného prieťahu, potom súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Ak sa uplatňuje nárok na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy tak od obdobia od obdŕžania žiadosti
na udelenie poverenia do vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdnemu exekútorovi, nemohlo
dôjsť k zásahu do práv žalobcu ani vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca
nepreukázal predpoklad zodpovednosti za škodu, a to je vznik konkrétnej škody, pričom jeho nároky

na náhradu škody sú skôr hypotetické. Žalobca nedoložil žiaden listinný dôkaz na preukázanie výšky
konkrétnej škody a neuniesol tak dôkazné bremeno.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v tomto konaní
bezvýznamné, keďže žalobca je právnická osoba. Nebol ani preukázaný tvrdený možný zánik

podnikateľských aktivít a naviac súd považuje konania žalobcu pri vymáhaní pohľadávky v exekučnom
konaní za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Tu sa naráža na negatívne vnímanie podnikateľských
aktivít žalobcu, ktorými sa zaoberá Európska komisia, ktorá konštatuje porušenie práv spotrebiteľov zo
strany žalobcu. A z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa 142 ods. 1 O.s.p..

Súd vylúčil na samostatné konanie veci vedené pod sp.zn. 17C/298/2012, 17C/306/2012,
17C/304/2012, 17C/302/2012, 17C/299/2012 a 17C/300/2012 vzhľadom na nezabezpečenie
exekučných spisov potrebných na vykonané dokazovanie vo veci.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
neutrálnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Súdy nie sú oprávnené
interpretovať hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostnéhoprávneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnych skutočností a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastal názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje

vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená
mimosúdnymi faktormi, napríklad nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej
súdnej agendy. Štrasburgský súd ale uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali

svoj právny poriadok takým spôsob, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1 zahrňujúci aj právo na
rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľ vyčíta súdu, že pri dokazovaní o výške škody nevyužil znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dostatočné

dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a
vedením pohľadávky.

Žalobca vyčíta súdu, že neprerušil konanie z dôvodov podania ústavnej sťažnosti. Navrhuje preto zrušiť

rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Krajský súd prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v jeho napadnutej časti, to je vo
výroku o zamietnutí žaloby o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. súd skúma žiadosť o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadostí

písomnepoveríexekútora,abyvykonalexekúciu.Aksúdzistírozporvžiadostinávrhualeboexekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Exekučné súdy sú z
úradnej moci povinné podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať žiadosť o udelenie poverenia, čo
je limitované 15 dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri bezchybnom návrhu.
Ak exekučný súd už z úradnej moci je oprávnený preskúmavať žiadostí, tak 15 dňová lehota platí len pre

prípady vyhovenia návrhu a poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok
neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadostí na udelenie poverenia. 15 dňová
lehota nie je stanovená pre prípady, ak súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu na vykonanie so zákonom.
Potom nedodržanie 15 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení návrhu súdneho exekútora
nie je porušením práva oprávneného. Pre prípady neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je

zákonom - Exekučným poriadkom stanovená lehota, a keď sa žalobca domnieva, že v takomto prípade
by mala platiť 15 dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.

Ak z Exekučného poriadku nevyplýva lehota na zamietnutie žiadosti na udelenia poverenia, nemohlo
potom dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom

stanovenej lehote. Nie je možné potom konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z.. Ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. udelilo právo na náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Keďže takáto podmienka nároku na náhradu škody neosvedčená žalobcom, keď sa nedá konštatovať
nesprávny úradný postup, potom rozhodnutie Okresného súdu je správne, pokiaľ žalobu zamietol.

Štátmazodpovednosťzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomlenvprípade,keďsatakýto
nesprávny úradný postup preukáže. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku lehota na vydanie rozhodnutia
o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody, ak nedošlok porušeniu právnych povinností súdom. Neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu SR, či konštatovanie
prieťahov v súdnom konaní predsedom okresného súdu. Novela § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., len bližšie
zadefinovala podmienky pre konštatovanie prieťahov v súdnom konaní, ako predpokladu na uplatnený

nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný orgán (ústavný súd,
poprípade predseda súdu) nezistí nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť
z nesprávneho úradného postupu vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, ktorú predstavujú náklady na evidovanie

pohľadávky žalobcom. Okresný súd konštatoval, že nestačí len samotné tvrdenie žalobcu, ktorému
vznikli náklady, kde nie sú doložené doklady o vynaložených nákladoch. Naviac sa jedná o
administratívne náklady, ktoré má žalobca so správou pohľadávky a nemôžu byť uplatnené ako náhrada
škody pre porušenie povinností súdu v exekučnom konaní. Tieto administratívne náklady tak či tak
nemôžu byť predmetom exekučného konania, pretože predmetom súdneho rozhodnutia a jeho výkonu
je vždy pohľadávka prisúdená, nie dodatočné náklady žalobcu so správou tejto pohľadávky.

Žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že u žalobcu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu, došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní a k ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít,
stratu dôvery, v súdnictvo. Ide len o hypotetické úvahy žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu
do sféry žalobcu. Preto odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody, či nemajetkovej ujmy

na základe aplikácie nálezu Ústavného súdu SR o priznaní finančného zadosťučinenia za prieťahy v
súdnom konaní a naviac, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú, respektíve nebolo preukázané,
aby vo veci povinnej Q. O. (10Er/8/2009), bolo vydané poverenie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty,
keď takéto poverenie bolo vydané do 10 dní od doručenia žiadosti.

Exekučné súdy konštatovali neprijateľné zmluvné podmienky, a to rozhodcovské doložky, preto žalobca
ako oprávnený nemal titul na vedenie exekúcie proti povinným, a to na celú uplatnenú pohľadávku,
respektíve na príslušenstvo (0,25 % denný úrok z omeškania).

Navrhovateľ v konaní poukazuje na Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý odvolací súd môže považovať

len za ďalší z dôkazov predkladaných žalobcom, pričom údaje z tohto znaleckého posudku nie
sú verifikovateľné, keďže znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých navrhovateľom. Znalecký
posudok je aj tak bez významu, keď sám navrhovateľ si zapríčinil neúspech v exekučnom konaní,
ak viedol exekúcie na základe nevykonateľného titulu, a to rozsudkov vydaných súdom bez platnej
rozhodcovskej doložky, respektíve, že úroky z omeškania 0,25 % denne sú neprijateľné zmluvné

podmienky. Ak náhrada škody vyjadruje len paušálne náklady žalobcu, aj keď podložené znaleckým
posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek administratívnej činnosti, nepriamo ku konkrétnemu
nároku zo sporu, takéto nároky na náhradu škody sú skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecné
náklady správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho určenia. Výška škody v súvislosti s jednotlivými
prípadmi porušenia povinnosti exekučným súdom má predstavovať konkrétnu náhradu materiálnej

ujmy u žalobcu. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ
neosvedčenú, a vznik konkrétnej škody v jednotlivých exekučných veciach.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením
práva, kde samotné konštatovanie porušenie práva nebude dostatočným zadosťučinením. Žalobca

nepreukázal nesprávny úradný postup konštatovaný rozhodnutím ústavného súdu, či predsedu súdu, a
naviac z morálnych aspektov z porušenia práva žalobcom, sám žalobca vymáhal pohľadávku, ktorá je
pochybná. Preto aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je pochybný. Odvolací súd preto
potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v jeho napadnutej časti.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pred použitím § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak odvolací
súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný postup
a v ods. 2 účinnom od 1.1.2013 je len bližšie definované posudzovanie správneho úradného postupu
súdom, ktorého dôsledkom sú sťažností na prieťahy, prípadne disciplinárne konania, ktoré konštatoval
Ústavný súd SR. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v konaniach,

ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý je
základnou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie
nesprávneho úradného postupu je vymedzené v § 9 ods. 1 zákona účinného aj pred 1.1.2013. Pretoaj táto námietka žalobcu v odvolaní nie je dôvodná. Odvolací súd potom nevidí dôvod na zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie súdneho konania pre položenie prejudiciálnej otázky. V súdnom
spise sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie konania, preto o neexistujúcom návrhu žalobcu
nemohol rozhodovať ani okresný súd. Odvolací súd nevidí porušenie práva žalobcu v tom, že okresný
súd neprerušil vec do doby rozhodnutia o prejudiciálnej otázke.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Podľa §
142 ods. 1 O.s.p. úspešný účastník má právo na náhradu trov konania. Neúspešný žalobca je potom
povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania nežiadal, nemohol
ani súd priznať úspešnému žalovanému náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal, preto úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.