Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/541/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213479
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812213479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkyne
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej, v právnej veci navrhovateľa : J. Y. G., s.r.o. so
sídlom C. X, 852 05 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený U. Y., s.r.o. so sídlom C. X, Bratislava proti
odporkyni: U. C., narodená XX.X.XXXX, bytom A. XX/XX, R., zastúpenej JUDr. Z. X., advokátom so
sídlom N.. Y. X/Z., W. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: F. na B. G. R., so sídlom D.

XX, C., IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Z. X. so sídlom J. Y. X/Z., W. o zaplatenie 356,88
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.
apríla 2013, č.k. 17C/20/2013-112 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
náhradu trov odvolacieho konania v sume 34,37 € do troch dní k rukám právneho zástupcu odporkyne
a vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu
zaplatenia 356,88 eur s príslušenstvom. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 279,99 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Odporkyni náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané,
že na žiadosť odporkyne zo dňa 17.3.2004 obchodná spoločnosť D., a.s. dňa 26.3.2004 uzavrela s
odporkyňou akceptáciou jej žiadosti zmluvu č. 999678, pričom toto číslo bolo do zmluvy o úvere vpísané

zástupcom D., a.s., obchodnou spoločnosťou Správa kreditných kariet, a.s. Na základe tejto zmluvy
D., a.s. odporkyni vydala kreditnú platobnú kartu s úverovým rámcom 9.000,- Sk, pričom účastníci
uviedli, že zmluvu uzavierajú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z kreditnej karty odporkyňa
v priebehu mesiaca apríla 2004 čerpala celkom ôsmimi výbermi a platbami spolu čiastku 8.483,-
Sk, pričom následne jej boli vyúčtované poplatky vo výške 1.223,82 Sk a úrok vo výške 969,66 Sk,
čo je spolu 10.751,48 Sk, teda 356,88 eur. Odporkyňa nezaplatila ani jednu z dohodnutých splátok

takto poskytnutého úveru. Preto pôvodný veriteľ vyhlásil dňa 13.9.2004 predčasnú splatnosť dlhu
odporkyne a zástupca pôvodného veriteľa odporkyňu listom zo dňa 13.9.2004 vyzval na okamžité
zaplatenie dlžnej čiastky, a to do siedmych dní od doručenia výzvy. Obchodná spoločnosť D., a.s.
dňa 1.3.2007 uzavrela s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej previedla svoju pohľadávku voči
odporkyni na navrhovateľa, ktorý odporkyňu listom z názvom pokus o zmier zo dňa 28.4.2009 vyzval
na zaplatenie čiastky celkom 802,47 eur, zloženej z postúpenej pohľadávky vo výške 356,88 eur, z
úroku z omeškania za nešpecifikovanú dobu, z nešpecifikovanej istiny a v nešpecifikovanej sadzbe

vo výške 392,15 eur a zo svojich nešpecifikovaných nákladov vo výške 53,44 eur, pričom prejavilsvoj zámer uplatniť si tento nárok na súde a následne ho exekučne vymáhať, upozorňujúc odporkyňu
na vznik zbytočných nákladov. Následne sa osoba poverená navrhovateľom dňa 5.5.2009 dostavila
do domácnosti odporkyne tvrdiac, že jej dlh nie je splatený, pričom suma sa môže až zdvojnásobiť,

pričom pohľadávka môže byť vymáhaná exekučne. Výsledkom tejto krátkej komunikácie bolo to, že
odporkyňa podpísala navrhovateľom vo forme formuláru pripravenú a jeho povereným zamestnancom
vyplnenú listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je
sformulované uznanie záväzku odporkyne voči navrhovateľovi vo výške 356,88 eur, nešpecifikovaného
príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 53,44 eur, pričom

ako pôvodný veriteľ dlhu je označená obchodná spoločnosť X. Q. R., a.s. a je uvedené číslo zmluvy
0000999678. Ďalej je v dohode uvedené, že odporkyňa dlh splatí v mesačných splátkach vo výške 20,-
eur splatných vždy do 15. dňa mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná dňa 15.5.2009. Na konci
článku 3.1. tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta,
podľa ktorej odporkyňa má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch. Navrhovateľ práve použitím tohto
spojenia dospel ku skutkovému záveru, ktorý poprela odporkyňa a vedľajší účastník na jej strane o tom,

že odporkyňa mala vedomosť o premlčaní navrhovateľom uplatňovaného práva. Súd prvého stupňa
nepovažoval použitie vyššie uvedenej predformulovanej abstraktnej vety v dohode zo dňa 05.05.2009
za dôkaz o tom, že odporkyňa si bola vedomá konkrétnych následkov plynutia času na možnú úspešnosť
uplatnenia práva navrhovateľa voči nej v súdnom konaní. Túto vedomosť nemala nielen z dôvodu,
že bežný spotrebiteľ nepozná obsah abstraktného, čisto právnického pojmu premlčanie, ale i z toho

dôvodu, že navrhovateľ jej viacerými komunikačnými spôsobmi, a to výhražným spôsobom v liste
nezodpovedajúcomsvojmunázvu-pokusozmierapodomovoukomunikáciousvojhozamestnanca,ako
nepochybnú skutočnosť podsúval to, že by bol nepochybne úspešný pri uplatnení svojho práva na súde
a v následnom exekučnom konaní. To, že odporkyňa nemala vedomosť o premlčaní práva navrhovateľa,
dosvedčuje aj to, že okrem svojej nevedomosti nemala žiaden osobitný dôvod na to, aby svoj dlh

voči navrhovateľovi uznala. Inak povedané odporkyňa si pri uzavretí dohody bola vedomá presného
opaku ako premlčania práva navrhovateľa, teda toho, že prípadné uplatnenie práva navrhovateľom
bude mať za následok súdne a následne exekučné konania. Vec posúdil podľa ust. § 497 Obchodného
zákonníka, keďže bolo z nej zrejmé, že vôlou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za
odplatupeňažnéprostriedkyodporcoviavôlouodporcubolotaktoposkytnutéprostriedkyprijaťazaplatiť

za ne odplatu vo forme úroku. Vyslovil, že okrem Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov
vťahuje aj ustanovenie § 52-54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, a to aj napriek
tomu, že tieto ustanovenia nadobudli účinnosť až 01.04.2004, teda potom ako došlo k uzavretiu zmluvy,
keďže podľa § 879 p ods. 3 Občianskeho zákonníka mali byť spotrebiteľské zmluvy dané do súladu s
novoprijatým § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že pôvodný veriteľ v súlade s dojednaním v zmluve vyhlásil 13.9.2004 predčasnú splatnosť dlhu
odporkyne, čím sa celý dlh odporkyne stal splatným. Preto už dňa 14.9.2004 mohol právny predchodca
navrhovateľa podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatniť dlh proti odporkyni na súde, a preto
v tento deň začala plynúť štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá
uplynula dňa 14.9.2008, keďže navrhovateľ vo vzťahu k odporkyni neurobil žiaden úkon, ktorý by

mal za následok prerušenie premlčacej doby. Navrhovateľ odporkyňu v súvislosti s výkonom svojho
práva kontaktoval až listom zo dňa 28.4.2009, pričom odporkyňa v tomto čase nemala vedomosť o
premlčaní práva navrhovateľa. Odporkyňa v dohode o splátkach a uznaní záväzku svoj dlh uznala tak,
že v dohode bolo uvedené, že uznáva záväzok vo výške istiny 356,88 eur, príslušenstva pohľadávky
podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 53,44 eur, pričom ako pôvodný veriteľ je

označená obchodná spoločnosť X. Q. R., a.s. a je uvedené číslo zmluvy 0000999678. Dohodu o uznaní
dlhu považoval za neplatnú pre jeho neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka, lebo uznanie
záväzku vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku v jeho výške a právnom dôvode. Uviedol,
že pôvodným veriteľom nebola v uznaní záväzku uvedená obchodná spoločnosť X. Q. R., a.s., ale
obchodná spoločnosť D., a.s., pričom právny predchodca obchodnej spoločnosti X. Q. R., a.s. obchodná

spoločnosť Správa kreditných kariet, a.s. v tomto vzťahu vystupovala len ako zástupca pôvodného
veriteľa. Neurčitosť uznania záväzku spôsobuje aj nejednoznačný odkaz na bližšie nešpecifikovanú na
istinu vo výške 356,88 eur, hoci je zrejmé, že právnym dôvodom záväzku nebolo len zaplatenie istiny, ale
aj úroku a rôznych v uznaní záväzku bližšie nešpecifikovaných poplatkov. To, čo je vlastne predmetom
uznania záväzku, spochybňuje a robí neurčitým i odkaz na nešpecifikované príslušenstvo záväzku a

zjavne bez právneho dôvodu uznávané náklady na bližšie nešpecifikované inkasné konanie. Po vstupe
navrhovateľa, ktorý proti odporkyni vykonával svoje právo tak, že si voči nej svojimi jednostrannými
úkonmi vedome uplatňoval svoje premlčané právo vo vedomí, že odporkyňa o premlčaní záväzku nemá
vedomosť tak, aby od odporkyne dosiahol jej jednostranný právny úkon s čisto formálnymi, neurčitýmiúdajmi o uznaní záväzku, považoval za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
v obchodnoprávnom osobitne v spotrebiteľskom vzťahu, v ktorom nemožno počítať s profesionalitou
dlžníka tak, ako s ňou na rozdiel od § 558 Občianskeho zákonníka počíta § 323 ods. 1 druhá

veta Obchodného zákonníka, ktorý pre platné uznanie záväzku zo strany dlžníka nevyžaduje jeho
vedomosť o premlčaní záväzku. Zásadne možno konštatovať, že v osobitných obchodnoprávnych
vzťahoch, v ktorých na strane dlžníka vystupuje spotrebiteľ, nemožno priznať právnu ochranu uznania
záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v takom prípade, ak dlžník - spotrebiteľ nemá
vedomosť o premlčaní tohto záväzku. Takýto právny úkon nenapĺňa požiadavku dodržiavania poctivého

obchodného styku v osobitných spotrebiteľských vzťahoch podľa § 265 Obchodného zákonníka a je
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Preto tento právny úkon nespôsobil
následky spočívajúce v tom, že by začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba podľa § 407 ods.
1 Obchodného zákonníka. Už vôbec nezačala plynúť nová pre dlžníka spotrebiteľa zjavne nevýhodná
desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže aplikácia Občianskeho
zákonníka v prípade advokáta odporkyne a vedľajšieho účastníka vychádzala z nesprávnej prezumpcie

v tomto prípade eklektívnej výhodnosti Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa dlžníka. V prípade
argumentov advokáta navrhovateľa sa objavil okrem toho celkom nesprávny názor, ktorý využíval
absenciu doslovného spojenia inštitútu uznania „práva“ podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka s inštitútom uznania „dlhu“ podľa § 558 Občianskeho zákonníka evokujúcom záver, že ide o
dva samostatné právne inštitúty. K tomu treba uviesť, že uznanie „práva“ podľa § 110 ods. 1 druhá veta

Občianskehozákonníkajetenistýúkonakouznanie„dlhu“podľa§558Občianskehozákonníka,ktorého
obdobu v Obchodnom zákonníku je uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa
§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom základným rozdielom medzi Obchodným zákonníkom a
Občianskym zákonníkom je to, že Občiansky zákonník tento právny inštitút na rozdiel od Obchodného
zákonníka nepomenúva jednotným pojmom uznanie záväzku, ale dvoma pojmami uznanie práva a

uznanie dlhu. Tento stav je len výsledkom toho, že Občiansky zákonník nie je výsledkom ucelenej
kodifikácie ako Obchodný zákonník, a preto v roku 1964 zákon ten istý právny inštitút v § 110 ods. 1
druhá veta Občianskeho zákonníka pomenúva ako uznanie práva a v roku 1991 v § 558 Občianskeho
zákonníka ako uznanie dlhu.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne

zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne
právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní citoval ustanovenia
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku,
že odporkyňa podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie dlhu, prostredníctvom
ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o vydaní platobnej karty č. XXXXXX

uzavretej so spoločnosťou X. Q. R., a.s. výške 356,88 eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a
zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré
zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej
dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť
o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu,

pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva podľa §
110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája.
Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným nepreukázaným tvrdením vedľajšieho

účastníka, pričom vôbec neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporkyňa sa dohodla s veriteľom
na splátkach, uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu
záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporkyni je umožnené splácať záväzok v splátkach,
a teda dochádza k zmene v spôsobe plnenia záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá
postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody

o tom, že odporkyňa uznáva svoj záväzok, nemohlo byť odporkyni vnútené ako neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom
svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu
dohody nebola žiadnym spôsobom donútená a jej uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia

odporkyne ako spotrebiteľky.Odporkyňa vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj vedľajší
účastník, ktorý zotrval na doterajších stanoviskách a citoval rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice
a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce sa obdobných vecí sa domáhali potvrdenia napadnutého

rozsudku.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205

ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov
na odvolanie, avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
(dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu
(dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd
ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci

samej, pričom by nebol tento dôkaz súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z
obsahu zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol preto navrhovateľom v jeho odvolaní
uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej

aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa návrh na začatie konania z dôvodu premlčania
správne zamietol s dôvodmi zamietnutia návrhu sa odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v
celom rozsahu stotožňuje.

Vprejednávanejveci,kdobrovoľnémurozhodnutiusoznalosťouvecizostranydlžníčkyuznaťpremlčaný
dlh nedošlo. Naopak navrhovateľ v snahe vyhnúť sa možnej námietke premlčania a zamietnutia návrhu
inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásení a uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníčke a
účastníci uzavreli dohodu, ktorá je nejasná, neurčitá a preto nebola súdom prvého stupňa opodstatnene
akceptovaná.

Podľa názoru odvolacieho súdu je dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako
nekalá obchodná praktika neplatná, nárok navrhovateľa je premlčaný, a preto bola dôvodne uplatnená
námietka premlčania.

Nekalou obchodnou praktikou je vždy konanie dodávateľa majúce vplyv na ekonomické správanie
a rozhodovanie spotrebiteľa a implikujúce rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (a dobrými

mravmi). Pri posudzovaní otázky platnosti právneho úkonu v súvislosti v jeho existenčnom súvise
s použitím nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok možno postupovať
podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch a v tomto kontexte dospieť k záveru, že neplatnýbude právny úkon aj vtedy, ak uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo dosiahnuté použitím nekalej
obchodnej praktiky, ktorá mala dosah na vôľu spotrebiteľa zmluvu uzavrieť, a to bez ohľadu na to, či
zmluvaobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.Vposudzovanejvecibolonepochybnedokazovaním,

vykonaným pred prvostupňovým súdom, preukázané, že uznávacie prehlásenie odporcu a vyhlásenie
o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch bolo navrhovateľom vynútené okolnosťami, za ktorých
bola dohoda uzavretá.

Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, pokiaľ ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku sa už ustálila v názore, že ide o formulárový (navrhovateľom vopred pripravený)

dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého
skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku, a tým predĺženie premlčacej
lehoty na uplatnenie žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu
Dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa (sú v ňom vopred predformulované jeho
údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne
dopisované do formulára rukou). Uznanie záväzku je tak cieľ sledovaný navrhovateľom a nie žalovaným

spotrebiteľom, keďže ide o predformulované tlačivo a dlžník pri uzatváraní takejto dohody nemôže jeho
obsah ovplyvniť a dlžník pri uzatváraní takejto dohody, nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Pokiaľ ide o argument navrhovateľa v podanom odvolaní ohľadne účinkov uznania dlhu v zmysle §
558 Občianskeho zákonníka a účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
s týmito právnymi názormi sa odvolací súd stotožňuje, nemajú však za následok nesprávne právne

posúdenie žalobného nároku. V zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka uznaný môže byť aj dlh
premlčaný. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy,
ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl
skutkový alebo pre omyl právny (napríklad, že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie
uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu

môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť
námietkou premlčania. Od účinkov uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka treba odlišovať
účinky takéhoto uznania na beh premlčacej doby. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky
má podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa
preruší a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba (N. G. a kolektív, Občiansky zákonník.komentár

a súvisiace predpisy. V. vydanie Eurounion, 2005, 509 s.)

Odvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti výroku o trovách prvostupňového konania. Okresný súd
o trovách rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania 279,99 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku advokátovi vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne.

V danej veci súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, preto súd správne na
rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. K odvolaniu navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s
jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že súd dôvodne

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, priznal náhradu trov konania. Odporkyňa mala v konaní
plný úspech, a pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, jednalo sa o konanie, do ktorého
vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), a preto vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická
alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho
odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia v danom konaní považuje

za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe
samotného vedľajšieho účastníka a toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej republiky, článok 47
ods. 2.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní podľa
§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi
priznal náhradu právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c/ a § 16 ods.

3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Predmetom odvolacieho konania bola suma 356,88 eur a
odmena pri zastupovaní dvoch osôb pozostáva z jedného úkonu právnej služby - písomné vyjadrenie k
odvolaniu á 26,56 eur : 2 (50% = 13,28 eur x 2 + režijný paušál 7,81 eur, spolu 34,37 eur.

Rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .