Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216902
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214216902.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté deti: P. P., B.. XX.Y. XXXX a W. P., B.. XX.H. XXXX, obaja bytom u matky, obaja
zastúpené kolíznym opatrovníkom: zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda,
deti rodičov: matka - navrhovateľka: Q. P., G.. O., B.. XX.U. XXXX, X. P. XXX/XX, XXX XX C., a otec
- odporca: T. P., B.. XX.B. XXXX, X. P. XXX/XX, XXX XX C., o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P.G., B.. XX.Y. XXXX sumou 100 Eur mesačne a na výživu
maloletej W.B., B.. XX.H. XXXX sumou 100 Eur mesačne, na čas do rozvodu, vopred k rukám matky,

vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od podania návrhu, t.j. 25.augusta 2014.

Súd manželstvo účastníkov konania a to navrhovateľky Q. P., G.. O.U., B.. XX.H. XXXX a odporcu T.
P., B.. XX.B. XXXX, uzavreté dňa X.T. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J.B. U.,
ročník XXXX, r o z v á d z a.

Maloletá P. a maloletá W. sa zverujú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti a výchovy matke, ktorá
ich bude zastupovať a starať o ich majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať na čas po rozvode na výživu maloletej P. sumou 100 Eur mesačne a na výživu
maloletej W. sumou 100 Eur mesačne, vopred k rukám matky, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca,

počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Stretávanie sa otca s maloletými deťmi sa neupravuje a ponecháva sa na dohodu rodičov.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 25.augusta 2014 domáhala o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z tohto manželského vzťahu. Svoj návrh
odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela X.T. XXXX. U oboch sa jedná o druhé manželstvo,
z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Z jej prvého manželstva pochádza dcéra, nar. XX.Y. XXXX,
t.č. plnoletá, študuje na vysokej škole, preto k nej má vyživovaciu povinnosť takisto. Ich manželstvo bolo
spočiatku pokojné a harmonické. Po narodení ich dcér sa začali vyskytovať problémy, mali názorové

nezhody a ostré výmeny názorov. Odporca ju začal citovo vydierať, bol chorobne žiarlivý a začal
sa správať aj agresívne. Odporca sa náležite nestarať o ich deti, ani o ich spoločnú domácnosť.
Spoločnú domácnosť viackrát opustil. Navrhovateľka vyvinula maximálne úsilie, aby ich manželstvo
napriek problémom udržala, a to najmä kvôli deťom, odporcovi zakaždým odpustila jeho neslušné a
hrubé správanie sa. Odporca viackrát sľuboval, že sa jeho správanie zmení k lepšiemu, bude lepšímotca a manželom, ale jeho sľuby boli iba plané. Ich manželstvo stroskotalo natrvalo v roku 2012, po tom,
čo sa presťahovali do C., do nového rodinného domu, ktorý si zaobstarali zo spoločného úveru. Všetky
výdavky spojené s bývaním musela uhrádzať sama, čoraz menej prispieval finančne aj na deti. V marci

2014 prestal celkom finančne prispievať na spoločnú domácnosť a na deti, svoj plat dal poukázať od
marca na inú účet, ku ktorému navrhovateľ prístup nemá, pričom predtým mala umožnený takýto prístup,
aby mohla uhrádzať spoločné výdavky. Od tej doby, napriek tomu, že odporca je riadne zamestnaný a
dostával plat, živila navrhovateľka aj odporcu, odporca neprispieval ani finančne, ani svojou prácou na
chod domácnosti, napriek tomu sa doma stravoval a navyše požadoval, aby mu balila jedlo na pracovné

cesty, prichystala čisté oblečenie, dávala peniaze na pohonné hmoty do jeho auta. Z domácnosti bral
našetrené peniaze, ktoré navrhovateľka mala z podnikateľskej činnosti a ktoré utrácal. Takisto ani o
spoločné úvery sa nestará, a z jeho správania je evidentné, že je mu ich manželstvo a rodina absolútne
ľahostajná. Začiatkom júla 2014 odporca odišiel na pracovnú cestu, po skončení ktorej sa do spoločnej
domácnosti nevrátil. Dňa 12.augusta 2014 si pobral svoje osobné veci a natrvalo opustil domácnosť. Od
tejto doby žije odporca pravdepodobne u svojich rodičov. O deti sa nezaujíma, nevyhľadáva styk s deťmi,

ani sa na nich nepýta a neprispieva na ich výživu. Ich vzťah je vážne narušený a trvalo rozvrátený,
ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. S
rozvodom odporca súhlasil. Z prvého manželstva má odporca syna, T., B.. X.B. XXXX, na ktoré má platiť
40 eur mesačne. Odporca je zamestnaný od 2007 v spoločnosti H., U..G..C.., J. U. ako šofér kamiónu,
pričom jeho mesačná priemerná čistá mzda je vo výške 900 eur. Navrhovateľka je živnostníčka, jej čistý

príjem je cca 300 eur mesačne.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Pojednávania sa nezúčastnil, hoc mal o ňom vedomosť. K
tomu napísal navrhovateľke len SMS správu, že „nebude dýchať rovnaký vzduch miestnosti s ňou“.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom navrhovateľky a kolíznej opatrovníčky a jednak
sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: správou ÚPSVaR o šetrení výchovného

prostredia maloletých detí zo 7.novembra 2014 (č.l. 20), správou obce C. z 25.novembra 2014 (č.l. 21),
uznesením tunajšieho súdu č.k. 14P/60/14-25 z 3.decembra 2014 o nariadení predbežného opatrenia,
potvrdením Základnej školy a Školskej jedálni v C. o výdavkoch na deti (č.l. 31, 32), potvrdením
zamestnávateľa navrhovateľky o výške čistej mzdy (č.l. 33 - 37), pokladničnými dokladmi o nákupe
spotrebných vecí pre maloleté (č.l. 43 - 45), zmluvou o prenájme z 1.septembra 2014, sobášnym listom,

rodnými listami oboch maloletých detí, a ďalším obsahom spisového materiálu. Následne, v súlade s §
167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 7.marca 2002, o čom svedčí predložený sobášny list.

Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že od 9.marca 2014 odporca oddelil spoločný účet, odvtedy nič

neplatil na domácnosť, dokonca ešte od navrhovateľky si pýtal peniaze, aj na cigarety, aj na bežné
potreby, a keď mu nedala tak začal kričať, robil nepríjemnosti. V júli 2014 si vypýtal od nej čisté šaty,
mal cestovať na služobnú cestu, odporca je totiž kamionistom. Mal sa vrátiť 3.deň, nevrátil sa, ozval sa
až 12.augusta 2014, že sa ide pobaliť a pobral si svoje veci zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka
sa domnieva, že sa odporca zdržiava u svojich rodičov. Dodala, že nakoľko nebola schopná platiť

úver, požiadala realitnú spoločnosť, aby ich spoločnú nehnuteľnosť predala, čo sa aj stalo v októbri
2014 v hodnote 70.000 Eur. Avšak odporca podpísal zmluvu iba za podmienky, že tieto peniaze budú
vyplatené na jeho účet, resp. jeho zostatok, lebo z toho bol vyplatený úver v banke. Z týchto peňazí
deti nič nevideli. Podľa jej vedomia odporca pracuje v spoločnosti H., a má zistené, že má príjem okolo
1.000 Eur. O maloleté deti sa odporca nijakým spôsobom nestará, neprispieva na maloleté deti, resp.

prispieva tak, že posiela peniaze na svoj účet, ktorý je v debete, teda matka nemá možnosť čerpať z
neho výživné. Požiadala súd, aby v rámci úpravy práv a pomerov na čas do rozvodu súd určil výživné
od podania návrhu v sume po 100 Eur na maloleté deti až do rozvodu. Navrhovateľka nemieni zotrvať v
takomto nefunkčnom vzťahu, odporca jej dokonca napísal odkaz, že nepríde na pojednávanie, odmieta
sa ho zúčastniť, že nebude dýchať vzduch v jednej miestnosti s ňou. Má za to, že ich vzťah je trvalo

rozvrátený. Čo sa týka maloletých detí: P. je t.č. 12,5 ročná, navštevuje 7.triedu, miestnej základnej školy,
zdravotné problémy nemá, pravidelné mesačné výdavky má na školskú jedáleň cca 22 Eur, školské
potrebymesačneokolo6Eur,sporenieškolské5Eurmesačne,divadlo8Eur,oblečenieaobuvmesačne
cca 30 Eur, matematický krúžok 2 Eur mesačne, vreckové 5 Eur mesačne, telefón 7 Eur mesačne,lyžiarsky výcvik 150 Eur ročne, ZRPŠ 10 Eur ročne. W. je t.č. 11,5 ročná, navštevuje 6.triedu, miestnej
základnej školy, zdravotné problémy má s obličkami, má alergiu, má s tým spojené pravidelné výdavky
mesačne 10 Eur na vitamíny a podpornú liečby a 2x do roka cestovné k lekárovi do J. U., pravidelné

mesačné výdavky má na školskú jedáleň cca 22 Eur, školské potreby mesačne okolo 6 Eur, sporenie
školské 4 Eur mesačne, divadlo 8 Eur, oblečenie a obuv mesačne cca 30 Eur, matematický a výtvarný
krúžok 4 Eur mesačne, vreckové 5 Eur mesačne, telefón 7 Eur mesačne, lyžiarsky výcvik 150 Eur ročne,
ZRPŠ 10 Eur ročne. Z uvedených dôvodov navrhla, aby otec maloletých detí prispieval na výživné aspoň
v sume po 100 Eur.

K výsluchu odporcu nedošlo, nakoľko z jeho postoja vyplýva, že sa odmieta zúčastniť verejného
prejednania veci.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia
sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

V danom prípade súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka je jednoznačne rozhodnutá pre
rozvod manželstva. Odporca neprejavil žiadny záujem na riešení manželskej krízy. Od marca 2014
odporca úplne prestal prispievať na domácnosť a od augusta 2014 nežijú v spoločnej domácnosti,
nakoľko sa odporca odsťahoval. Odporca nevyvinul žiadnu snahu kontaktovať navrhovateľku a z jeho
postoja je zrejmé, že tiež nemieni zotrvať v nefunkčnom manželstve. Ich manželský vzťah je v hlbokej

kríze,nebolomožnézmiernevyriešiťichmanželskúnezhodu,ktorájenezlučiteľnásúčelommanželstva,
atedaniejemožnéobnoviťichmanželskéspolužitie.Príčinurozvratutohtomanželskéhovzťahusúdvidí
vdlhodoboneefektívnomriešeníproblémov,ktorésavyhrotilidonarušeniadôvery,vzájomnéhocitového
ochladenia až odcudzenia a následného opustenia domácnosti odporcom a jeho latentného prístupu k
manželským problémom. Za tejto situácie navrhovateľ nemá záujem budovať spoločnú domácnosť. Súd

má za to, že medzi manželmi sú vážne a hlboko narušené vzťahy a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo
neplní svoj účel a nie je možné od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Nakoľko nie
je možné túto partnerskú nezhodu zvrátiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z

príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd poukazuje na zákonnú povinnosť povinného rodiča - odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť. Počnúc
od marca 2014, kedy oddelil spoločnú účet a neprispieval na domácnosť ani na výživu svojich detí, a

teda vyživovaciu povinnosť si prestal plniť. Súd zastáva názor, že táto okolnosť je oporným dôvodom
hodným osobitného zreteľa pre priznanie výživného na čas do rozvodu, a to za obdobie počnúc od
podania návrhu, pričom matka očakávala dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti a toto dobrovoľné
plnenie naplnené nebolo.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi

jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného súd skúmal
jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vychádzal z toho, že oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými
i zdravotnými, kultúrnymi, závisiacimi hlavne od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,

schopností starať sa o seba a pod. Pritom medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace napr. so zdravotným stavom oprávnených (detí) ako napr.
liečebné náklady. Súd aj na ne obligatórne pri určovaní výživného prihliadal.Na strane oprávneného (rodiča) súd skúmal jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existenciu
a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
počet nimi vyživovaných osôb a tiež vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane povinného rodiča súd prihliadal na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživu dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť aj starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného rodiča súd prihliadal najmä na jeho schopnosti (faktické príjmy),
na jeho možnosti (čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu). Súd vyhodnocoval

majetkové pomery oboch povinných rodičov, a to majetok rodičov i ich životný štandard, ktorým sa
navonok prezentujú.

Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný

dôvodne, keďže otec s matkou a deťmi nebýva od augusta 2014 v spoločnej domácnosti a celú ich
starostlivosť, výchovu zabezpečovala navrhovateľka, odporca nebol s deťmi v osobnom kontakte vôbec,
iba ak výnimočne. Súd prihliadal i na jeho zdravotný stav, nemal žiadne zdravotné ťažkosti. Súd má

za to, že mu nič nebránilo sa s deťmi osobne alebo aspoň telefonicky kontaktovať. Súd vychádzal z
toho, že úlohou rodičov je nielen podieľať sa na výžive, ale i na výchove detí. Súd mal preukázané,
že za rozhodné obdobie účastníkom konania nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti k iným maloletým
deťom a ani iným osobám. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z toho, že matka zabezpečuje
starostlivosť o dve maloleté deti. Priemerný čistý mesačný príjem má vo výške 423 eur. Odporca je

zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem je cca 1.000 eur.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že
otec niekoľko mesiacov zanedbával výživu svojich detí. Vyhodnotiac dôvody hodné osobitného zreteľa
na priznanie spätného výživného, ktoré uviedla matka, súd konštatuje, že takéto dôvody existovali a súd
jej dôvody uznal. Zároveň súd má zato, že týmto návrhom navrhovateľka nezneužíva tento inštitút. Preto

návrhu matky na priznanie výživného vyhovel tak, že na čas do rozvodu počnúc od podania návrhu, t.j.
25.augusta 20014 určil výživné vo výške v sume po 100 eur na maloleté dieťa, majúc za to, že takto
určené výživné je primerané.

Zhľadiskaetickéhoamorálneho,akoajzákonnéhojepovinnosťourodičapostaraťsaosvojedeti,najmä
maloleté. Súd bral ohľad i na to, že po odchode odporcu z domácnosti zostala navrhovateľka sama

s deťmi. Matka nahrádzala svoj podiel na výžive, tiež svojou každodennou osobnou starostlivosťou,
t.j. praním, žehlením, varením, nakupovaním, prípravou detí do školy, návštevou lekárskych zariadení.
Pričom otcovi odchodom z domácnosti tieto povinnosti odpadli a nemôže svoj podiel na výžive uhrádzať
len finančnými čiastkami, ktoré musia v takomto prípade zohľadniť situáciu matky ako i odôvodnené
potrebydieťaťa.Súdmalpreukázanéaktuálnevýdavkydetísúvisiacesoškolou,krúžkamiazdravotnými

ošetreniami, osobnými potrebami, a vyhodnotil ich ako objektívne. Ďalej je potrebné uviesť, že je
povinnosťou každého rodiča prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa a toto dieťa aj uživiť. Je
nepredstaviteľné, aby otec túto zodpovednosť v celosti preniesol na matku. Otec je riadne zamestnaný
a aj v minulosti bol a preto bolo jeho povinnosťou na výživu svojich detí prispievať.

Súd obdobne na čas po rozvode rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom, pričom

maloleté deti zveril do osobnej výchovy a starostlivosti matky, ktorá sa o ne bude i naďalej riadne starať
a vychovávať, zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otca zaviazal na platenie ich
výživy obdobne z porovnateľných dôvodov ako vyššie, a to sumou po 100 eur na každé z maloletých
detí. Ohľadne styku otca s maloletými deťmi súd neurčil časové vymedzenie a ponechal na vzájomnú
dohodu rodičov.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie o rozvod
a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňujú ich priznanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka a kolízna opatrovníčka maloletých detí,
nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali. Proti tomuto rozsudku odporca môže podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.