Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/397/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111204077
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111204077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:
JUDr. Martina Valentová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci navrhovateľa: V. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom W., C. W. XX/XX, proti odporcovi: O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Š. J. XXXX/X, o zaplatenie
úrokov z omeškania z istiny 16.596,56 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 14C/33/2011-103 zo dňa 5.3.2014 - v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že odporca j e p o
v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16.596, 96 Eur od
13.6.2010 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16.596,96 Eur od 13.6.2010 do 15.10.2012, do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. V ďalšom výroku súd návrh vo zvyšnej časti týkajúci sa úroku z omeškania

zamietol. Zároveň navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ako i s poukazom na § 96 ods.
1 a 2 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36C/35/2008 bol vyhlásený dňa 24.6.2009
rozsudok 36C/35/2008-80, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16.596,96 Eur, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť v

spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 24Co/243/2009-100 dňa 9.6.2010 a vykonateľnosť
dňa 13.6.2010. Z povinnosti, ktorá bola uložená odporcovi predmetným rozsudkom odporca nezaplatil
žiadnu časť priznanej sumy, preto sa dňom vykonateľnosti predmetného rozsudku dostal do omeškania.
Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania v
zákonnej výške 9% ročne zo sumy náhrady nemajetkovej ujmy priznanej navrhovateľovi predmetným
rozsudkom odo dňa vykonateľnosti rozsudku 13.6.2010 je dôvodný. Pri určení výšky zákonného úroku
súd vychádzal z § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu vzniku omeškania, keď

úrokovásadzbaECBpredstavovala1,00%.Súdbolaletohonázoru,žeúrokzomeškanianavrhovateľovi
prislúcha len do 15.10.2012, keďže zmluvou o postúpení pohľadávky účinnou od 16.10.2012 predmetnú
pohľadávkupostúpilspoločnostiPrvávymáhacias.r.o.,čímdošlokzmeneveriteľavovzťahukodporcovi
ako dlžníkovi a teda k zániku aktívnej legitimácie navrhovateľa domáhať sa po tomto dátume úroku z
omeškania, pretože už v ďalšom období nemal pohľadávku voči odporcovi, s ktorou by bol v omeškaní.Nakoľko sa navrhovateľ návrhom domáhal úroku z omeškania až do zaplatenia, súd návrh v časti úrokov
z omeškania presahujúcej obdobie po 15.10.2012 ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., avšak navrhovateľovi, hoci bol

neúspešný len v nepatrnej časti, náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju v konaní neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ - podľa obsahu iba v zamietajúcej časti s tým,
že žiadal priznať úrok z omeškania až do úplného zaplatenia pohľadávky. Poukázal na to, že so
spoločnosťou Prvá vymáhacia uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ale od 16.10.2012 až do
ukončenia zmluvy o postúpení pohľadávky k 20.1.2014 nič nevymohli. Okrem toho odvolateľ poukázal
na to, že odporca dlhodobo pracuje v susednom Rakúsku, o čom pripojil komunikáciu s jeho priateľmi

na facebookovej stránke.

K odvolaniu navrhovateľ zároveň pripojil listinu Ukončenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
20.1.2014, na základe ktorej sa zmluvné strany - postupca V. X. a postupník - Prvá vymáhacia, s.r.o.,
Bratislava dohodli na ukončení zmluvy o postúpení pohľadávky.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bol podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie navrhovateľa má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods.
1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f)

O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v
časti, ktorou bol návrh zamietnutý v úroku od 16.10.2012 do zaplatenia (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.)
a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§

21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku
čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti s použitím § 220
O.s.p. zmeniť.

Na výzvu odvolacieho súdu účastníkom, aby sa s poukazom na § 213 ods. 2 O.s.p. vyjadrili k možnému
použitiu na vec ust. § 525 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ s jeho použitím bez ďalšieho súhlasil a odporca

na doručenú výzvu nezareagoval.

Predmetomodvolaciehokonaniavymedzenýmobsahomarozsahomodvolanianavrhovateľajeposúdiť,
či navrhovateľovi okrem priznaného úroku z omeškania za čas od 13.6.2010 do 15.10.2012 vznikol
zákonný nárok na úrok z omeškania nielen do 15.10.2012, ale až do zaplatenia predmetnej pohľadávky.

Prvostupňový súd pritom zamietnutie tejto časti pohľadávky uplatnenej navrhovateľom odôvodnil tým, že

na základe zmluvy o postúpení pohľadávky účinnej od 16.10.2012 navrhovateľ predmetnú pohľadávku
postúpil tretej osobe, čím došlo k zmene veriteľa vo vzťahu k odporcovi a teda k zániku aktívnej
legitimácie navrhovateľa, keďže v ďalšom období už nemá pohľadávku voči odporcovi, s ktorou by bol
v omeškaní.

Odvolací súd sa ale s uvedenými závermi prvostupňového súdu nestotožnil. Z obsahu spisu vyplýva, že

navrhovateľ v priebehu konania pred prvostupňovým súdom uzavrel so spoločnosťou Prvá vymáhacia,
s.r.o., Bratislava zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 16.10.2012 na základe ktorej malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi s poukazom na rozsudok 24Co/243/2009-100 a
to v rozsahu istiny 16.596,96 Eur, príslušenstvo: úrok podľa Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy tiežvyplýva, že predmetná zmluva sa uzatvárala iba na dobu určitú a to na dobu jedného roka od podpisu
zmluvy s tým, že každá zo zmluvných strán po uplynutí tejto doby do jedného mesiaca mohla druhej
písomne oznámiť nesúhlas s predĺžením zmluvy a to opakovane. Vzhľadom na toto dojednanie mal

preto prvostupňový súd skúmať, či v čase jeho rozhodovania v merite danej veci bola predmetná zmluva
o postúpení ešte účinná. Z listiny predloženej navrhovateľom až s podaným odvolaním bolo pritom
zistené, že predmetná zmluva bola ukončená ku dňu 20.1.2014, teda predtým ako súd vo veci vyhlásil
preskúmavaný rozsudok. Zamietnutie predmetnej časti úroku z omeškania prvostupňovým súdom je už
len z tohto hľadiska nedôvodné.

Odhliadnuc od toho, odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nedošlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky právne účinným spôsobom, že zmluva o postúpení danej pohľadávky je absolútne
neplatným právnym úkonom.

Z pripojeného potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/243/2009-100 zo dňa
21.4.2010,ktorývspojeníspotvrdenýmrozsudkomOkresnéhosúduTrnavač.k.36C/35/2008-80zodňa
24.6.2009 nadobudol právoplatnosť dňom 9.6.2010 vyplýva, že súdy priznali navrhovateľovi od odporcu

zaplatenie sumy 16.596,96 Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti z dôvodu, že odporca pri ním zavinenej dopravnej nehode usmrtil otca
navrhovateľa. Je teda nesporné, že predmetná pohľadávka je zadosťučinením, ktoré získal navrhovateľ
za neoprávnený zásah do jeho osobnosti na základe zavineného konania odporcu. V prebiehajúcom
konaní si navrhovateľ uplatňuje úroky z omeškania z tejto pohľadávky.

Podľa už konštantnej súdnej judikatúry pritom platí, že právo na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza
na dedičov (napr. R 95/1998, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 278/2013).

V zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedené predmetnú pohľadávku navrhovateľa, ktorá je súdom
priznaným nárokom voči odporcovi z titulu ochrany jeho osobnosti a ktorá zaniká najneskôr smrťou

navrhovateľa, nebolo možné s poukazom na cit. ust. § 525 ods. 1 postúpiť, zmluva o postúpení
tejto pohľadávky, keďže svojím obsahom priamo odporuje zákonu, je v zmysle cit. § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí pritom
od začiatku voči každému a súd na ňu musí prihliadať ex offo z úradnej povinnosti bez ohľadu na
námietky účastníkov. Keďže teda nedošlo k právne účinnému postúpeniu predmetnej pohľadávky,

neobstojí argumentácia prvostupňového súdu, že od uzavretia zmluvy o postúpení odo dňa 16.10.2012
došlo k zániku aktívnej legitimácie navrhovateľa domáhať sa po tomto dátume úroku z omeškania.

Napokon odhliadnuc od oboch vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, i ak by bola predmetná
zmluva o postúpení danej pohľadávky platná a účinná ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu, ani
vtedy by jeho závery neboli správne.

Vzmysle§524ods.2Občianskehozákonníkaspostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.Keďže teda v zmysle vyššie cit. § 524 ods. 2 O.s.p. s postúpenou pohľadávkou prechádza z postupcu
na postupníka aj jej príslušenstvo, medzi ktoré nesporne patria i úroky z omeškania, pričom v danom
prípade postupca a postupník iný režim príslušenstva postúpenej pohľadávky v predloženej zmluve

nedohodli, naopak z obsahu zmluvy vyplýva, že došlo zároveň k postúpeniu aj príslušenstva, nebolo by
dôvodným navrhovateľovi priznať ani súdom prvého stupňa priznanú časť úroku z omeškania za čas
od 13.6.2010 do 15.10.2012, teda do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. O takýto prípad ale v
danej veci nešlo.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom dôvodným, aby navrhovateľovi bol priznaný
úrok z omeškania v celom uplatnenom rozsahu, teda nielen do 15.10.2012, ale až do zaplatenia

predmetnej pohľadávky, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na zamietnutie zvyšnej časti
uplatneného úroku z omeškania za čas od 16.10.2012 až do zaplatenia. Odvolací súd preto po vyčerpaní
odvolacích dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, z dôvodu, že
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď dôsledne neaplikoval vyššie citované zákonné
ustanovenia s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 16.596,96 Eur od 13.6.2010 až do zaplatenia.

V odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému odporcovi. Keďže
ale navrhovateľ si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.