Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cbi/5/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111215674
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111215674.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: TECHMARK, s.r.o., Štiavnická cesta 31, 038 52 Sučany, IČO: 44 732 023, zastúpený:
JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., Martin, Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819,
proti odporkyni: JUDr. Alena Balážová, Pernikárska 8, Žilina, správca úpadcu: S. J. - S., Y. XXXX/X, D.,
W.: XX XXX XXX, o vylúčenie vecí zo súpisu majetku, takto

r o z h o d o l :

Súd v y l u č u j e nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Martin na LV č. XXXX, obec Sučany,
Katastrálne územie Sučany, a to:
- Kovoobrábačská dielňa a kancelária súp. č. XXX, postavená na KN C parc. č. XXX/X,

- kovoobrábačská dielňa a kancelária súp. č. XXX, postavená na KN C parc. č. XXX/XX,
- KN C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2,
- KN C parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 573 m2,
- KN C parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2,
- KN C parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2,
- KN C parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2,
- KN C parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, ktoré sú vo

vlastníctve navrhovateľa v podiele 1/1, zo súpisu majetku úpadcu S. J. - S., Y. Č.. XXXX/X, XXX XX
D., W.: XX XXX XXX.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 3.228,99 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 12.05.2011 žiadal navrhovateľ vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu S. J. -
S. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec Sučany, katastrálne územie Sučany, a to:
kovoobrábačkú dielňu a kanceláriu na parc. č. XXX/X, kovoobrábačkú dielňu a kanceláriu na parcele č.

XXX/XX a pozemky - zastavené plochy a nádvoria, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa v podiele 1/1.
Návrh odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Žilina je vedené konkurzné konanie voči úpadcovi S.
J. - S.. Správkyňa dňa 01.02.2011 v obchodnom vestníku zverejnila súpis všeobecnej podstaty úpadcu.
Správkyňa listom vyzvala navrhovateľa, aby uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísanie majetku
do súpisu vylučujú. Navrhovateľ dňa 02.03.2011 správkyni doručil vyjadrenie k zapísaniu veci do súpisu
majetku a žiadosť o vylúčenie vecí zo súpisu ohľadom predmetných nehnuteľností. Na výzvu správkyňa
listom zo dňa 18.04.2011 navrhovateľovi oznámila, že súpis majetku bol zverejnený v obchodnom

vestníkudňa01.02.2011,súpismajetkuoddelenejpodstatybolzverejnený22.02.2011akveciviacnemá
čo dodať. Správkyňa nepostupovala podľa §-u 78 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z., pretože napriek tomu,
že navrhovateľa vyzvala na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré vylučujú zapísanie majetku
do súpisu, čo navrhovateľ urobil, správkyňa vec zo súpisu ani nevylúčila, ani písomne navrhovateľanevyzvala, aby uplatnil svoje právo na súde žalobou. Z dôvodu vylúčenia právnej neistoty spôsobenej
správkyňou podáva navrhovateľ vylučovaciu žalobu, aj keď zastáva názor, že lehota na podanie tejto
žaloby ešte nezačala plynúť. K predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo

na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2009 za kúpnu cenu vo výške 41.416,- Eur vrátane DPH.
Tento právny úkon je perfektný a bol zmluvnými stranami riadne naplnený odovzdaním predmetu kúpy a
zaplatením kúpnej ceny. Kúpna cena zodpovedala hodnote veci. Správa katastra Martin po preskúmaní
kúpnej zmluvy rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva. Kúpna zmluva nie je ani právnym úkonom
bez primeraného protiplnenia, ani zvýhodňujúcim právnym úkonom, ani ukracujúcim právnym úkonom.

Navrhovateľ tak zápis nehnuteľností do majetku úpadcu považuje za bezdôvodný a žiada tento majetok
zo súpisu vylúčiť.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa,
odporkyne, svedkyne, oboznámením návrhu na začatie konania, písomných vyjadrení účastníkov,
kúpnej zmluvy, listu vlastníctva, korešpondencie účastníkov, znaleckého posudku a ďalších listinných

dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 26.10.2009 uzatvorili predávajúci S. J. - S. a I. J. - S. s kupujúcim P., D..O..M.., D. Kúpnu
zmluvu o prevode vlastníctva. Predmetom zmluvy je prevod nehnuteľností - parcely a stavby. Okrem
toho sú predmetom prevodu a súčasťou dohodnutej ceny aj oplotenie, všetky inžinierske siete a ich

súčasti, rozvody energií a vody prislúchajúce k prevádzaným nehnuteľnostiam. Spolu kúpna cena bola
dohodnutá vo výške 41.416,- Eur.

Podľa Obchodného vestníka č. XXB/XXXX, uverejneného dňa 01.02.2011, odporkyňa predmetné
nehnuteľnosti zapísala do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v konkurznom konaní sp. zn. 4K/33/2010.

Nehnuteľnosti boli zapísané ako sporné zápisy s poznámkou v prospech navrhovateľa. Dôvod zapísania
majetku je, že Kúpna zmluva o prevode vlastníctva zo dňa 26.10.2009 je absolútne neplatný právny
úkon.

Odporkyňa listom zo dňa 21.02.2010 oznámila navrhovateľovi, že predmetné nehnuteľnosti zapísala do

súpisu majetku úpadcu.

Listom zo dňa 28.02.2011 právny zástupca navrhovateľa zaslal odporkyni vyjadrenie k zapísaniu vecí
do súpisu majetku a žiadosť o vylúčenie veci zo súpisu majetku.

Listom zo dňa 06.04.2011 právny zástupca navrhovateľa vyzýval odporkyňu na oznámenie, či zo súpisu
majetku úpadcu vylúčila predmetné nehnuteľnosti a v prípade, ak nedošlo k vylúčeniu, aby vyzvala
navrhovateľa na podanie žaloby na uplatnenie práva na vylúčenie vecí zo súpisu majetku.

Listom zo dňa 18.04.2011 odporkyňa právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámila, že nedošlo k

vylúčeniu vecí zo súpisu majetku.

Odporkyňa do súdneho spisu predložila daňové priznania a výkazy o majetku a záväzkoch úpadkyne.

Podľa predloženej poistnej zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti - výrobná hala, poistené na sumu

5.806.093,- Sk.

Podľa predložených rozhodnutí daňového úradu, zriadil Daňový úrad Martin záložné právo na
predmetné nehnuteľnosti - kovoobrábačské dielne, kancelárie a pozemky.

Podľa predloženej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a úpadkyňou
došlo k zriadeniu záložného práva v prospech banky na predmetné nehnuteľnosti.

Podľa návrhu úpadkyne na vyhlásenie konkurzu evidovala úpadkyňa majetok v hodnote 10.896,51 Eur
a záväzky vo výške 139.173,95 Eur.

Dňa15.04.2009uzatvorilnavrhovateľsúpadkyňouNájomnúzmluvu,ktorejpredmetomsúnehnuteľnosti
- pozemky a kovoobrábačské dielne a kancelárie, ktoré sú predmetom tohto konania.Podľa Znaleckého posudku č. XXX/XXXX bola určená cena predmetných nehnuteľností po zaokrúhlení
vo výške 1.600.000,- Sk.

Podľa písomného vyhlásenia úpadkyne zo dňa 20.01.2011 boli na predmetných nehnuteľnostiach
vykonané nutné opravy. Cenu budovy zvýšili náklady na vybudovanie plynového kúreniu o sumu
71.625,90 Sk a v roku 2006 bol objekt rozšírený o prístavbu, pričom výška nákladov bola 1.019.588,90
Sk a o túto sumu sa hodnota nehnuteľností navýšila po kolaudácii v roku 2008.

Dňa 16.12.2009 uzatvoril navrhovateľ s úpadkyňou Dohodu o prevzatí dlhu. Podľa tejto dohody sa
účastníci dohodli na prevzatí úveru vyplývajúceho z úverovej zmluvy vo výške 99.616,64 Eur, ktorý bol
poskytnutý Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s.

Faktúrou č. M. XXXXXXX fakturovala úpadkyňa navrhovateľovi sumu 58.200,64 Eur za dodávku
sústružníckeho centra s riadiacim systémom.

Dňa 18.12.2009 úpadkyňa s navrhovateľom podpísala dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a
záväzkov.Predmetomzápočtujepohľadávkaúpadkynenazaplateniesumy41.416,-Euranazaplatenie
sumy 58.200,64 Eur s pohľadávkou navrhovateľa podľa dohody o prevzatí dlhu vo výške 99.616,64 Eur.

Listom zo dňa 23.12.2009 Slovenská záručná a rozvojová banka oznámila úpadkyni, že súhlasí s
prevzatím dlhu spoločnosťou P., D..O..M..

Podľa predložených rozhodnutí Daňového úradu Martin, daňový úrad zrušil predchádzajúce rozhodnutia
správcu dane o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam úpadkyne.

Odporkyňa do súdneho spisu predložila doklady preukazujúce skutočnosť, že v čase podpísania
predmetnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku boli voči úpadkyni vedené
viaceré exekučné konania.

Výzvou zo dňa 06.10.2009 Daňový úrad Martin vyzýval úpadkyňu na predloženie súpisu majetku.

Podľa predložených daňových exekučných výziev, Daňový úrad Martin zakázal úpadkyni ako daňovému
dlžníkovi nakladať s peňažnými prostriedkami na jej účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., a podľa
daňového exekučného príkazu nariadil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu úpadkyne ako

daňového dlžníka.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Čo sa týka vyjadrenia odporkyne,
Slovenská záručná a rozvojová banka súhlasila s prevzatím dlhu, ktorý voči tejto banke mala úpadkyňa.
Čo sa týka zaplatenia ceny, medzi účastníkmi došlo k dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok a

záväzkov a tým došlo k splneniu záväzku na zaplatenie kúpnej ceny. Prevzatím dlhu a úhradou ceny
započítaním sa znížila suma záväzkov, ktoré mala úpadkyňa vo vzťahu ku svojim veriteľom. Záložné
práva daňového úradu daňový úrad neskôr zrušil, pretože tieto záväzky úpadkyne boli splnené. Čo sa
týka hodnoty nehnuteľností, podľa odpisovej karty ku dňu predaja bola hodnota nehnuteľností, vrátane
trafostanice, elektroinštalácie, pozemku a oplotenia, vo výške 41.280,94 Eur. Navrhovateľ sa nevie

vyjadriť k tomu, prečo nehnuteľnosti boli poisťované na hodnotu viac ako 5.000.000,- Sk, nakoľko v čase
podpisovania tejto zmluvy, bola podľa znaleckého posudku všeobecného hodnota týchto nehnuteľností
vo výške zhruba 53.110,- Eur. Následne došlo k všeobecnému zhoršeniu hospodárskej situácie všetkých
subjektov a najmä takých, ktorí sa zaoberali strojárenskou výrobou. Situácia v rodine úpadkyne
sa zhoršovala aj v súvislosti s vážnym zdravotným stavom jej manžela, ktorý medzičasom zomrel.

Predmetné nehnuteľnosti tak boli najskôr dané navrhovateľovi do nájmu a po vyporiadaní vzťahov so
Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, v prospech ktorej viazlo na nehnuteľnostiach záložné právo,
navrhovateľ nehnuteľnosti kúpnou zmluvou odkúpil. Úpadkyňa spolu s manželom podnikali na základe
zmluvy o združení podnikateľov. Pán I. J. bol členom združenia a zároveň bol spolumajiteľom týchto
nehnuteľností, a preto kúpna cena mala byť uhrádzaná na jeho účet. Okrem toho zaplatenie kúpnej ceny

bolo vyporiadané započítaním pohľadávok. Podľa dohody o započítaní pohľadávok bola započítaná
kúpna cena predmetných nehnuteľností a kúpna cena zariadenia vo výške 99.616,64 Eur. V tejto výške
zároveň navrhovateľ prevzal od úpadkyne dlh z úverovej zmluvy a dohodou došlo k zápočtu týchto
pohľadávok. Navrhovateľ dlh voči banke naďalej spláca. Čo sa týka zmenkového vzťahu, vzťah zozmenky, ktorý uplatňuje banka, je zrejme vzťah zo zabezpečovacej zmenky, čo je iný vzťah, ako vzťah
vyplývajúci z úverovej zmluvy. V rámci záverečného prednesu právny zástupca navrhovateľa žiadal
návrhu vyhovieť. Ak odporkyňa tvrdí tie skutočnosti, ktoré uvádzala, mala postupovať podľa §-u 58 a

nasledujúcich Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a namietať odporovateľnosť tohto právneho úkonu.
Ak tak neurobila, nebol dôvod, aby nehnuteľnosti zahrnula do súpisu majetku podstaty. Z tohto dôvodu
navrhovateľ žiada nehnuteľnosti vylúčiť a priznať náhradu trov konania.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala návrh zamietnuť. Odporkyňa namietala nedostatok

svojej pasívnej legitimácie, nevykonateľnosť rozsudku a tiež skutočnosť, že návrh na začatie konania
navrhovateľ nepodal zákonným spôsobom. Ohľadom kúpnej zmluvy uviedla, že sa jedná o absolútne
neplatný právny úkon. Kúpna zmluva je simulovaný právny úkon, ktorý má zastrieť podvod. Kúpnu
zmluvu za obe zmluvné strany podpisovala S. J.. Táto predmetnou zmluvou previedla na navrhovateľa
vlastníctvo v cca 80 %-tej výške celkovej hodnoty svojho majetku. V tom čase už na jej majetok
boli vedené exekučné konania. Úpadkyňa už od roku 2007 nebola schopná uhrádzať svoje záväzky

a bola insolventná. V kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že kúpna cena úpadkyni nebude nikdy
vyplatená. Predmetné nehnuteľnosti mali niekoľkonásobne vyššiu tržnú hodnotu a kúpnou zmluvou
sa prevádzalo vlastníctvo k majetku aj bezodplatne. Vlastníctvo predmetu kúpy bolo prevedené
na spriaznenú osobu, kde úpadkyňa vykonávala funkciu konateľky a bola aj v zamestnaneckom
pomere. Na nehnuteľnostiach viazli práva tretích osôb, ktorí na takýto prevod nedali súhlas. Úpadkyňa

nekonala dobromyseľne, zámerne od účinnosti vyhláseného konkurzu, neodovzdala správkyni potrebnú
dokumentáciu. Úpadkyňa sa dostala do predĺženia a tým sa podľa zákona dostala do úpadku. V kúpnej
zmluve bolo dohodnuté, že kupujúci uhradí kúpnu cenu na bankový účet, ktorý nepatril úpadkyni, ale bol
účtom jej manžela. V poistnej zmluve boli nehnuteľnosti ohodnotené na viac ako 5.000.000,- Sk, a teda
prevádzaný majetok mal niekoľkonásobne vyššiu hodnota, ako bola cena dohodnutá v zmluve. Okrem

toho boli tieto nehnuteľnosti zhodnotené prístavbou. Niektoré časti prevádzaného majetku, a to oplotenie
a inžinierske siete, boli prevádzané bezodplatne, keďže v zmluve bola dohodnutá kúpna cena len za
pozemky a stavby. Na nehnuteľnostiach viazlo záložné právo Daňového úradu Martin a tiež záložné
právo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Podľa §-u 3 Občianskeho zákonníka nesmie výkon práv
a povinností byť v rozpore s dobrými mravmi. Na právny úkon, ktorý je urobený v rozpore s dobrými

mravmi, sa hľadí ako na absolútne neplatný právny úkon. Úpadkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi
a nepoctivo, pričom išlo o úmyselné a vopred premyslené podvodné konanie, aby veritelia neboli z jej
majetku uspokojení. Úpadkyňa celý svoj majetok previedla na svoje deti a na spoločnosť P., D..O..M..
Úpadkyňa tak v rokoch 2008 a 2009 previedla vlastníctvo aj k ďalšiemu svojmu majetku, a to rodinnému
domu, motorovým vozidlám, strojnému zariadeniu. Podľa dokladov predložených úpadkyňou v rámci

dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, úpadkyňa už od roku 2007 mala vedomosť, že má viac
ako jedného veriteľa, ktorému viac ako 30 dní po splatnosti neuhradila pohľadávku. Podľa zákona tak
bola v úpadku a bola povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zámerne však konala nezákonným
spôsobom a nesplnila si povinnosť a návrh na konkurz podala až v čase, keď mala už len nepatrný
majetok. V tom čase tak musela mať vedomosť, že z majetku, ktorý jej zostal, veritelia nebudú vôbec

uspokojení. V písomnom podaní zo dňa 27.03.2012 ďalej odporkyňa namietla neodstrániteľnú vadu
návrhu. Keďže súd nemá oprávnenie vylučovať majetok podľa zákona, ale môže podľa §-u 80 OSP
stanoviť len povinnosť, aby správca konal v zmysle rozhodnutia súdu.

Na pojednávaní odporkyňa uviedla, že spoločnosť P. vznikla len z dôvodu, aby na ňu úpadkyňa previedla

svoj majetok. Svedčí o tom aj zmluva o nájme, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň, ako táto spoločnosť
vznikla. Čo sa týka úverového vzťahu, podľa dokladov navrhovateľ len pristúpil k dlhu, ktorý voči banke
spláca. Banka však v konaní voči úpadkyni uplatnila podmienenú pohľadávku na zaplatenie blanko
zmenky, ktorou bol krytý úver voči úpadkyni. Z predložených dokladov vyplýva, že v čase prevodu
nehnuteľnosti neboli ukončené exekučné konania vedené pred exekútorom I.. B. a exekútorom J..

E. Y., pričom v týchto konaniach bol daný zákaz úpadkyni nakladať s jej majetkom. V čase prevodu
prebiehali aj ďalšie exekučné konania podľa dokladov daňového úradu. V rámci záverečného prednesu
odporkyňa uviedla, že z dokladov, ktorá mala k dispozícii, dospela k záveru, že kúpna zmluva je
absolútne neplatným právnym úkonom a takémuto úkonu nie je možné odporovať. Z tohto dôvodu boli
nehnuteľnosti zahrnuté do súpisu. Zmluva je v rozpore so Zákonom o súdnych exekútoroch a tiež v

rozpore so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa tohto zákona bola odporkyňa povinná podať
najneskôr v roku 2008 návrh na konkurz, nakoľko bola v úpadku a túto svoju povinnosť porušila. Preto
odporkyňa žiada návrh zamietnuť.Svedkyňa S. J. na pojednávaní uviedla, že so svojim manželom podnikala od roku 1998 vo forme
združenia. Manželov stav sa v roku 2009 výrazne zhoršil. Okrem toho prudko klesal objem výroby,
zákazky, aj objednávky. Manžel sa o to ďalej nevládal starať a rozhodol o prepustení zamestnancov.

Manžel chcel, aby sa prevádzka predala ako celok a hľadal nejakého kupca. Svedkyni oznámil, že sa
dohodol s pánom Č., že si to postupne preberie. Nebolo možné uskutočniť predaj nehnuteľností hneď,
nakoľko boli blokované záložným právom. Preto najprv došlo k prevodu týchto práv vo vzťahu k banke a
následne k odpredaju nehnuteľností. Keď sa nehnuteľností odpredávali, došlo k prudkému poklesu cien
nehnuteľností v súvislosti s krízou. Hľadali aj iných kupcov, avšak nikto iný o to nemal záujem, nakoľko

sa v strojárenskej výrobe kríza naplno prejavila. Cenu určovali tak, aby bola určená minimálne vo výške
zostatkovej hodnoty, ktorú mali v účtovníctve, a aby pokryla cenu úveru. Kupca hľadali hlavne osobnými
kontaktami. Čo sa týka dlhov, mali dlhy, ktoré boli kryté majetkom a pohľadávkami. Keďže pohľadávky
neboli uhrádzané, mali problémy platiť záväzky. Prednostne platili mzdy zamestnancov, elektriku a plyn,
aby ich dodávatelia nevypli. Okrem toho museli zaplatiť dlh daňovému úradu a dlh z kontokorentného
účtu v banke. V roku 2008 bola realizovaná prístavba, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti. V

roku 2009 došlo k odpredaju nehnuteľností a tieto boli vyradené z účtovníctva aj z majetku. Okrem toho
z majetku ubudli stroje a zariadenia, ktoré boli na leasing od ČSOB. Všetok tento majetok bol odpočítaný
z plusovej časti a z vymožených pohľadávok boli zaplatené dlhy. Ku koncu roku 2009 bol evidovaný
záporný zostatok 16.324,-Eur. To, že spolu s manželom boli prvými konateľmi spoločnosti P., súviselo s
tým, že pán Č. ich požiadal, aby spoločnosť na začiatku viedli, nakoľko vedeli, čo je predmetom činnosti

a mali aj kontakt s úradmi. Všetky úkony konzultovali s pánom Č.. Okrem pána Č. je v súčasnej dobe
konateľom syn svedkyne Ján Baka. V rokoch 2009 až 2011 táto spoločnosť vykazovala kladné výsledky
hospodárenia. V súvislosti so znížením objemu výroby mala finančné problémy, čo vyústilo do žiadosti
o zníženie splátok úveru, čomu banka vyhovela. Okrem syna je v spoločnosti P. niekedy zamestnaná na
základe dohody aj dcéra svedkyne. Predajom nehnuteľností sa zbavila najväčšieho záväzku voči banke

vo výške takmer 100.000,- Eur. V tom čase bola presvedčená, že situáciu zvládne, a že budú schopní
splácať záväzky. V prvom rade však riešili zdravotný stav manžela. Snahu o udržanie spoločnosti vzdala,
keď 01.11.2010 zomrel manžel a zároveň leasingová spoločnosť vyúčtovala pohľadávku vo výške
viac ako 33.000,-Eur. Situácia už bola bezvýchodisková, a preto bola riešená návrhom na vyhlásenie
konkurzu. Čo sa týka predošlého obdobia a nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu ešte v rokoch

2007 až 2009, svedkyňa uviedla, že vždy splácali záväzky tak, ako sa dalo, a keďže neplatili odberatelia,
mali často problémy s úhradou záväzkov, ale s dodávateľmi sa vždy boli schopní dohodnúť.
Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení účinnom do
31.12.2011, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo
oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty

s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody
sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia.
Podľa odseku 2 - správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v obchodnom vestníku písomne
vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30-tich dní od doručenia výzvy

uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do
30-tich dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením

o následkoch zmeškania tejto lehoty.
Podľa odseku 3 - ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u
správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30-tich od zverejnenia zápisu
tohto majetku do súpisu v obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do
súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol

zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného, alebo nikoho, alebo bez poznámky, i keď mal byť
zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas
neuplatní, zanikne.
Podľa odseku 4 - ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu
bezodkladne zo súpisu vylúči.

Podľa §-u 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka - výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa §-u 39 OZ - neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §-u 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku - exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže
povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojim majetkom, ktorý
podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky
oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v

banke.

Podľa §-u 11 ods. 2 ZKR - dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30-tich dní,
od kedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je vylúčenie nehnuteľností zapísaných odporkyňou do

súpisumajetkuúpadcuS.J.-S..Odporkyňavkonaníokreminéhonamietalasvojenesprávneoznačenie
a tiež nesprávne určenie petitu podaného návrhu na začatie konania.

Čo sa týka námietky odporkyne ohľadom jej nesprávneho označenia, z Obchodného vestníka č. M.
XXXB/XXXX súd zistil, že v predmetnom konkurznom konaní bola za správcu ustanovená JUDr. Alena

Balážová, so sídlom kancelárie Pernikárska 8, 010 01 Žilina. Rovnakým spôsobom s uvedeným rovnakej
adresy je odporkyňa ako správkyňa podstaty úpadcu označená tiež v návrhu na začatie konania.
Dodatočne navrhovateľ upresnil označenie úpadkyne tým, že doplnil jej IČO. Možno preto konštatovať,
že správkyňa ako odporkyňa v tomto konaní je označená správne a v súlade s uznesením, ktorým bola
do funkcie správcu ustanovená.

Odporkyňa ďalej namieta nesprávne znenie petitu návrhu na začatie konania. V súvislosti so správnym
znením petitu treba poukázať na citované ustanovenie §-u 78 ods. 4 ZKR. Podľa tohto ustanovenia
súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu. Tretia osoba, ktorá uplatňuje právo vylučujúce zapísanie
majetku do súpisu, tak môže požadovať, aby súd buď priamo vylúčil predmetný majetok zo súpisu,

alebo môže petitom žiadať rozhodnutie v tom smere, že konkrétny majetok sa zo súpisu vylučuje. Podľa
názoru súdu, sú obidva tieto petity rovnocenné a sú správne. Správny a v súlade so zákonom je tak
aj petit požadovaný navrhovateľom, podľa ktorého navrhovateľ žiada, aby súd nehnuteľnosti zapísané
odporkyňou zo súpisu podstaty vylúčil.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či v tomto prípade bola dodržaná zákonom stanovená lehota na podanie
žaloby na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty. V tomto prípade bol predmetný majetok do súpisu
podstaty zapísaný sporným zápisom. Odporkyňa v súlade so zákonom v poznámke uviedla dôvod
sporného zápisu a tiež označila osobu, v prospech ktorej svedčia pochybnosti sporného zápisu. Za
túto osobu bol označený navrhovateľ. Následne odporkyňa ako správca v súlade so zákonom vyzvala

navrhovateľa, aby uviedol dôvody a predložil dôkazy, pre ktoré má byť majetok zo súpisu vylúčený.
V stanovenej lehote navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval a tieto dôvody
správkyni oznámil. Správkyňa potom bola povinná, buď po súhlase príslušného orgánu tento majetok zo
súpisu vylúčiť, alebo v prípade, ak dôvody navrhovateľa pre vylúčenie majetku zo súpisu neuzná, bola
povinná bezodkladne vyzvať navrhovateľa na podanie žaloby na súde v lehote 30-tich dní od doručenia

výzvy. Správkyňa však túto svoju povinnosť nesplnila a potom, ako navrhovateľ predložil dôvody a
dôkazy, pre ktoré majetok mal byť vylúčený zo súpisu, správkyňa žiadnu výzvu navrhovateľovi nezaslala
a zostala nečinná. Na opakovanú výzvu potom právnemu zástupcovi navrhovateľa správkyňa oznámila,
že k veci, s poukazom na zákonom stanovené lehoty na podanie žaloby, nemá viac čo dodať. Súd je
v tomto prípade toho názoru, že vzhľadom na to, že správkyňa navrhovateľa nevyzvala na podanie

žaloby v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, táto subjektívna lehota navrhovateľovi nezačala plynúť,
a teda navrhovateľ mohol podať žalobu o vylúčenie predmetného majetku zo súpisu bez ohľadu na
zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu. Navrhovateľ však v každom prípade je oprávnený podať návrh
na vylúčenie majetku zo súpisu, či už správca takúto výzvu zaslal alebo nie, nakoľko navrhovateľovi
ako tretej osobe, ktorá je dotknutá zápisom majetku do súpisu, momentom zápisu sporného majetku do

súpisu vzniklo právo na podanie vylučovacej žaloby. Keďže odporkyňa ako správkyňa nezaslala výzvu
na podanie žaloby, navrhovateľovi nezačala plynúť 30-dňová subjektívna lehota na podanie takejto
žaloby a navrhovateľ mohol kedykoľvek aj bez výzvy žalobu na vylúčenie majetku podať. Táto žaloba
môže byť podaná až do rozvrhnutia výťažku z predaja majetku. Súd preto konštatuje, že v tomto prípadeboli dodržané zákonné povinnosti navrhovateľa aj vo vzťahu k stanoveným subjektívnym lehotám na
podanie vylučovacej žaloby voči správkyni.

Navrhovateľ podaný návrh odvodzuje od skutočnosti, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností,
čo dokladuje kúpnou zmluvou a výpisom z listu vlastníctva. Hmotno-právna legitimácia navrhovateľa
v takomto spore spočíva na subjektívnom princípe. Navrhovateľ môže byť vo vylučovacom konaní
úspešný len vtedy, ak preukáže, že mu patrí subjektívne právo, ktoré vylučuje zapísanie majetku do
súpisu. Súd sa potom zaoberal otázkou, či na strane navrhovateľa je preukázané také subjektívne právo,

od ktorého navrhovateľ môže odvodzovať svoj nárok na vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu
podstaty.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností na
základe predloženej kúpnej zmluvy uzatvorenej s úpadkyňou S. J. a jej manželom I. J.. Na základe tejto
zmluvy bol následne navrhovateľ zapísaný na list vlastníctva č. XXXX ako vlastník týchto nehnuteľností.

Podľa časti C výpisu z listu vlastníctva sú tieto nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech
Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., Bratislava. Na základe týchto dokladov tak možno
konštatovať, že na strane navrhovateľa bolo preukázané subjektívne právo, ktoré vylučuje zápis
nehnuteľnosti do súpisu podstaty úpadcu, nakoľko navrhovateľ preukázal, že je vlastníkom predmetných
nehnuteľností.

Súd sa potom zaoberal obranou odporkyne, v zmysle ktorej odporkyňa označila predmetnú zmluvu
o prevode týchto nehnuteľností za absolútne neplatný právny úkon. Odporkyňa v priebehu konania
argumentovala viacerými dôvodmi a ustanoveniami právnych predpisov, pre rozpor s ktorými má byť
zmluva neplatným právnym úkonom. Odporkyňa uvádza, že kúpna zmluva je simulovaný právny úkon,

ktorý má zastrieť podvod. Čo sa týka simulovaného právneho úkonu, v prípade takýchto právnych
úkonov sa jedná o právne úkony, ktorými má byť zastretý iný právny úkon. Jedná sa teda o právny
úkon urobený predstierane, len naoko, pričom simulovaným právnym úkonom účastníci zastierajú iný
právny úkon, ktorý v skutočnosti bol medzi nimi urobený. V tomto prípade však odporkyňa nepreukázala
a dokonca ani netvrdí, aký právny úkon mal byť zastretý uzatvorenou kúpnou zmluvou. Existenciu

žiadneho zastieraného, či simulovaného právneho úkonu, súd v konaní nezistil. Medzi účastníkmi bola
uzatvorená riadna kúpna zmluva so všetkými zákonom požadovanými náležitosti a na základe tejto
zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na navrhovateľa. Nie je teda
zrejmé, akým spôsobom mal tento úkon, táto zmluva viesť k simulácii právneho úkonu, resp. aký právny
úkon mal byť touto kúpnou zmluvou zastretý. Tento dôvod neplatnosti právneho úkonu teda súd nezistil.

Rovnako tak nebolo zistené, že by sa týmto úkonom mal zastierať podvod tak, ako to odporkyňa tvrdí.
Ohľadom tohto podvodného konania žiadne dôkazné návrhy odporkyňa neprezentovala.

Odporkyňa ďalej uvádza, že za obidve zmluvné strany právneho úkonu podpisovala S. J.á. Táto

skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná a vyplýva priamo z podpísanej zmluvy. S. J. zmluvu
podpisovala jednak ako spoluvlastník prevádzaných nehnuteľnosti na strane predávajúcich a tiež ako
konateľka spoločnosti P., D..O..M.., na strane kupujúceho. Samotná táto skutočnosť však nemá za
následok neplatnosť právneho úkonu, nakoľko úpadkyňa S. J. ako spoluvlastníčka nehnuteľností bola
oprávnená s týmito nehnuteľnosťami nakladať a ako konateľka spoločnosti P. bola oprávnená v mene

tejto spoločnosti kúpnu zmluvu v postavení kupujúceho uzavrieť.

Odporkyňa ďalej uvádza, že úpadkyňa bola v čase podpisu kúpnej zmluvy uzrozumená s tým, že
prevádza podstatnú časť svojho majetku v čase, kedy sú voči nej vedené exekučné konania, a v čase,
kedy úpadkyňa bola insolventná. Ďalej odporkyňa namieta, že došlo k prevodu týchto nehnuteľností

v prospech spriaznenej právnickej osoby. Podľa názoru súdu však žiadna z týchto okolností nemá za
následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Ak úpadkyňa previedla podstatnú časť
svojho majetku, v dôsledku čoho zrejme malo dôjsť k ukráteniu veriteľov v následnom konkurznom
konaní, je toto tvrdenie odporkyne dôvodom pre podanie odporovacej žaloby voči takémuto právnemu
úkonu, nie je však dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy.

Čo sa týka tvrdenia, že úpadkyňa S. J. vedela, že jej kúpna cena nebude vyplatená, nie je zrejmé, na
základe akých skutočností odporkyňa dospela k takémuto záveru. Zo zmluvy vyplýva, že kúpna cenamala byť zaplatená prevodom na účet stanovený v zmluve ako platobné miesto. Následne došlo k zániku
pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny započítaním vzájomných pohľadávok medzi účastníkmi.

Odporkyňa tiež tvrdí, že časť majetku bola prevádzaná bezodplatne. Aj v tomto prípade sa jedná
o tvrdenie, ktoré by bolo potrebné uplatniť odporovacou žalobou smerovanou voči úkonu, ktorý bol
realizovaný bez primeraného protiplnenia. Tak isto v rámci odporovateľnosti právneho úkonu by bolo
možné namietať skutočnosť, že sa jednalo o právny úkon uskutočnený v prospech spriaznenej osoby
podľa §-u 9 ZKR.

Čo sa týka námietky ohľadom skutočnosti, že prevádzané nehnuteľnosti boli v čase prevodu zaťažené
záložným právom, v súlade s ustanovením §-u 151h) ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode zálohu
pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi zálohu. Záložné právo, ktoré bolo zriadené v prospech
banky, tak naďalej na prevádzaných nehnuteľnostiach viazne, ako to vyplýva aj z predloženého listu
vlastníctva.

Odporkyňa ďalej tvrdí, že zmluva nebola uzatváraná vážne a účastníci zmluvy neboli dobromyseľní.
K tomu ďalej uvádza, že úpadkyňa viac ako 13 mesiacov správkyni neodovzdala dokumentáciu. Súdu
nie je zrejmé, ako súvisí neodovzdanie dokumentácie po dobu 13 mesiacov od vyhlásenia konkurzu
s tvrdenou nedobromyseľnosťou úpadkyne pri uzatváraní zmluvy niekoľko mesiacov pred vyhlásením

konkurzu.Ďalejodporkyňatvrdí,žekprevoduvlastníctvadošlozdôvodu,abyneboliuspokojeníveritelia.
V tomto prípade sa opätovne jedná o tvrdenie, ktoré mohlo byť uplatnené odporovacou žalobou podanou
z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva ukrátila veriteľov úpadkyne.

Takisto možno pod odporovaciu žalobu zahrnúť ďalšie dôvody, ktoré odporkyňa uvádza ako dôvody,

pre ktoré kúpna zmluva má byť neplatným právnym úkonom. Ak v dôsledku tejto kúpnej zmluvy
previedla úpadkyňa majetok vo výške 80 % z celkovej hodnoty svojho hmotného majetku, tak v dôsledku
takéhoto prevodu došlo k ukráteniu veriteľov. Tak isto odporovacou žalobou možno uplatniť námietku,
že nehnuteľnosti boli predané za nižšiu, ako ich všeobecnú trhovú hodnotu. Odporkyňa tvrdí, že
nehnuteľnosti boli poistené na ďaleko vyššiu hodnotu, ako boli ocenené v predmetnej kúpnej zmluve, a

že následne po vypracovaní znaleckého posudku, ktorý predložil navrhovateľ, bola vykonaná prístavba,
ktorá nehnuteľnosti zhodnotila. V tomto prípade sa tak opätovne jedná o dôvod pre odporovateľnosť
právneho úkonu z dôvodu, že sa jedná o úkon bez primeraného protiplnenia. Rovnako dôvodom
odporovateľnosti je tvrdenie, že sa jedná o úkon, ktorý bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami,
keďže úpadkyňa bola vo funkcii konateľky spoločnosti P. a zároveň bola v tejto spoločnosti zamestnaná.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňou namietaná nízka cena prevádzaných nehnuteľností nie
je dôvodom pre určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ale dôvodom pre prípadné podanie
odporovacej žaloby, súd sa v konaní ďalej nezaoberal otázkou reálnej hodnoty prevádzaných
nehnuteľností v čase podpisu kúpnej zmluvy. Ak by aj súd v konaní dospel k záveru, že predmetné
nehnuteľnosti boli odpredané výrazne pod cenu, neznamenalo by to neplatnosť kúpnej zmluvy. Z

tohto dôvodu potom súd vyhodnotil ako nedôvodný a nadbytočný tiež dôkazný návrh navrhovateľa na
nariadenie znaleckého dokazovania, ktorého účelom by bolo určenie všeobecnej ceny prevádzaných
nehnuteľností.

Odporkyňa ďalej ako námietky voči zmluve uvádza, že úpadkyňa bola už od roku 2007 neschopná

uhrádzať svoje záväzky, bola insolventná, a teda bola v úpadku. Z tohto dôvodu odporkyňa tvrdí, že
kúpna zmluva je neplatná pre rozpor so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko úpadkyňa
porušila svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu upravuje ustanovenie §-u 11 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Toto ustanovenie s
porušením tejto povinnosti v §-e 11 ods. 4 spája vznik zodpovednosti za škodu, ktorá veriteľom v

dôsledku oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vznikla. Zo žiadneho zákona a ani zo
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by úpadkyňa v čase, kedy bola predĺžená a nebola
schopná splácať svoje záväzky, nemohla uzatvárať kúpno-predajné zmluvy týkajúce sa jej majetku, a
teda, že by zmluva uzatvorená medzi úpadkyňou, jej manželom a navrhovateľom bola z tohto dôvodu
pre rozpor s právnym predpisom neplatným právnym úkonom.

Rovnakoneobstojínámietka,žebyúpadkyňadopredubolauzrozumenástým,žejejkúpnacenanebude
zaplatená, keďže mala byť zaplatená na bankový účet jej manžela. V tejto súvislosti treba poukázať
na to, že úpadkyňa odpredávala nehnuteľnosť ako spoluvlastníčka s tým, že druhým spoluvlastníkombol jej manžel, s ktorým zároveň podnikala na základe zmluvy o zdrutení. Určenie účtu jedného zo
spoluvlastníkov je len určením platobného miesta, kde má kupujúci zo zmluvy poskytnúť dohodnuté
plnenie kúpnej ceny. Ako už bolo uvedené vyššie, k realizácii tohto zmluvného ustanovenia ani nedošlo,

nakoľko pohľadávka predávajúcich na zaplatenie kúpnej ceny zanikla započítaním. Preto ani táto
námietka odporkyne neobstojí.

Čo sa týka tvrdenia odporkyne, že sa prevádzala časť majetku bezodplatne, nakoľko v zmluve nie je
uvedené, za akú cenu sa prevádza oplotenie, inžinierske siete a ďalšie súčasti, aj v tomto prípade sa

podľanázorusúdujednáodôvododporovateľnostipredmetnejkúpnejzmluvy,atozdôvodu,žetátobola
úkonom bez primeraného protiplnenia. Opätovne sa tak nejedná o dôvod, pre ktorý by kúpna zmluva
mala byť neplatná. Okrem toho je súd toho názoru, že dohodnutá kúpna cena bola stanovená za celý
súbor prevádzaného majetku, teda aj s prihliadnutím na oplotenie, inžinierske siete a ďalšie jeho súčasti.

Odporkyňa ďalej namieta, že v čase prevodu bolo na nehnuteľnostiach zriadené záložné právo

v prospech Daňového úradu Martin. Vykonanými dôkazmi však súd zistil, že ešte pred podpisom
predmetnej kúpnej zmluvy Daňový úrad Martin po zaplatení daňových nedoplatkov tieto daňové záložné
práva na predmetné nehnuteľnosti zrušil. Tým bol zrušený aj zákaz, ktorý daňový úrad v rozhodnutí
o zriadení záložného práva úpadkyni uložil a síce zákaz nakladať s predmetom záložného práva bez
súhlasu správcu dane. V čase podpisu kúpnej zmluvy tak úpadkyni žiaden zákaz daňového úradu

nebránil, aby s týmito nehnuteľnosťami nakladala. Za takúto prekážku nemožno považovať, ani doklady,
ktoré na poslednom pojednávaní predložila odporkyňa, v zmysle ktorých boli úpadkyni doručené daňové
exekučné výzvy. Z týchto exekučných výziev vyplýva, že Daňový úrad Martin zakázal úpadkyni nakladať
s peňažnými prostriedkami na účte v Slovenskej sporiteľni. Daňový úrad teda úpadkyni nezakázal
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Zákaz nakladania s nehnuteľnosťami neobsahuje ani výzva

daňového úradu na predloženie súpisu majetku. Opätovne tak možno konštatovať, že neexistovala
žiadna prekážka, ktorá by úpadkyni bránila predmetnú kúpnu zmluvu uzavrieť.

Odporkyňa ďalej uvádza, že úpadkyňa konala v rozpore s obchodnými zvyklosťami a úmyselne sa
snažilavyvolaťstav,abyjejveriteliazmajetkuvkonkurznomkonaníneboliuspokojení.Vtejtosúvislostia

aj v súvislosti s ostatnými tvrdeniami odporkyne treba poukázať na skutočnosť, že odporkyňa je ohľadom
svojich dôkazných tvrdení v konaní nositeľkou dôkazného bremena. Je preto povinná súdu predložiť
alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré ňou tvrdené skutočnosti preukážu. Odporkyňa však
na preukázanie svojho tvrdenia, že by úpadkyňa smerovala k takémuto cieľu žiadne dôkazy nenavrhla.
Okrem toho Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje viaceré možnosti, ktoré správcovi umožňujú

napadnúť takto uskutočnené prevody, ak je správca toho názoru, že došlo k ukráteniu veriteľov, alebo
došlo k odpredaju majetku úpadcu pred vyhlásením konkurzu za nižšiu ako všeobecnú trhovú hodnotu.
Opätovne tak treba poukázať na to, že tieto námietky mohla odporkyňa uplatniť podaním odporovacej
žaloby podľa príslušných ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žiadne z týchto tvrdení nie
je dôvodom pre posúdenie uzavretej kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu.

Odporkyňa ďalej namietala, že kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom z dôvodu rozporu s
Exekučným poriadkom. Z dokladov predložených odporkyňou vyplýva, že v čase, kedy došlo k prevodu
týchto nehnuteľností predmetnou kúpnou zmluvou, prebiehali voči úpadkyni viaceré exekučné konania.
V upovedomeniach o začatí exekúcie pritom exekútori zakázali odo dňa doručenia upovedomenia

úpadkyni nakladať s majetkom, ktorý podlieha exekúcii. Podľa názoru súdu sa však v prípade porušenia
zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii nejedná o neplatný právny úkon úpadkyne ako
povinnej, ale sa jedná len o vznik práva oprávneného subjektu odporovať tomuto právnemu úkonu
podľa §-u 42a a §-u 42b Občianskeho zákonníka a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý
voči oprávnenému neúčinný (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/107/2007). Možno tak

konštatovať, že v zmysle ustálenej judikatúry sa porušenie tohto zákazu podľa §-u 47 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre podanie odporovacej žaloby voči takémuto právnemu
úkonu, nie však za dôvod pre neplatnosť právneho úkonu.

V súvislosti s tvrdeniami odporkyne možno poukázať aj na vyjadrenie úpadkyne, ktorá v konaní bola

vypočutá ako svedkyňa. Z jej výpovede vyplýva, že sa snažila udržať chod firmy, napriek nepriaznivej
hospodárskej situácii v dôsledku krízy a v dôsledku následného úmrtia jej manžela. Z jej vyjadrenia
tiež vyplýva, že nehnuteľnosti spolu s hnuteľným majetkom boli predané práve v úmysle zbaviť sanajväčšieho záväzku, ktorým bol dlh voči banke. Z vyjadrení úpadkyne teda nevyplýva, že by konala v
rozpore s dobrými mravmi tak, ako to tvrdí odporkyňa.

Na základe všetkých uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Navrhovateľpreukázal,žemusvedčísubjektívneprávovpodobevlastníckehopráva,ktorévylučuje,aby
nehnuteľnosti, ktoré patria navrhovateľovi, boli zapísané do súpisu podstaty úpadkyne v prebiehajúcom
konkurznom konaní. Na druhej strane možno konštatovať, že odporkyňa svoje tvrdenie, že uzatvorená
kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nepreukázala. Z vykonaných dôkazov súd

zistil len to, že by mohli byť naplnené niektoré predpoklady pre podanie odporovacej žaloby. Všetky
odporkyňou tvrdené skutočnosti totižto predstavujú dôvody pre podanie odporovacej žaloby podľa
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Takýmto dôvodmi sú napr. tvrdenia odporkyne, že došlo k
ukráteniu veriteľov, že tieto nehnuteľnosti boli prevedené bez primeraného protiplnenia, resp. úplne
bezodplatne, a že boli prevedené v prospech spriaznenej osoby. Žiadny rozpor s dobrými mravmi a ani
rozpor uzatvorenej kúpnej zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi zistený nebol, nakoľko

odporkyňa rozpor s dobrými mravmi skutkovo odôvodňuje okolnosti, pre ktoré by predmetná kúpna
zmluva mohla byť napadnutá ako odporovateľný právny úkon. Preto súd konštatuje, že uzatvorená
zmluva je platným právnym úkonom a odporkyňa ako správkyňa podstaty nebola oprávnená spísať
predmetný nehnuteľný majetok do súpisu podstaty v konkurznom konaní.

Na základe uvedených skutočností potom súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a
predmetné nehnuteľnosti zo súpisu majetku úpadcu vylúčil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému navrhovateľovi
právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby

(príprava a prevzatie, podanie návrhu, 3-krát účasť na pojednávaní) vo výške 5 x 506,21 Eur (počítané
z hodnoty nehnuteľností uvedenej v kúpnej zmluve vo výške 41.416,- Eur) + režijný paušál 2 x 7,41 Eur
a 3 x 7,63 Eur, spolu 2.568,76 Eur. Ďalej právnemu zástupcovi navrhovateľa za cesty z Martina do Žiliny
a späť patrí náhrada cestovných nákladov za tri cesty v dĺžke 3 x 54 km, pri priemernej spotrebe 7,1 l
na 100 km, základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km a cene PHM 1,412 Eur za 1 l, cene 1,481 Eur za 1

l a cene 1,451 Eur za 1 l, čo v jednotlivých prípadoch zodpovedá cestovným náhradám vo výške 15,13
Eur, vo výške 15,40 Eur a vo výške 15,28 Eur. Ďalej za tieto cesty patrí náhrada za stratu čas v rozsahu
2 polhodín za každú cestu, teda spolu za 6 polhodín po 12,71 Eur, čo spolu predstavuje 76,26 Eur.
Celkovo tak trovy právneho zastúpenia zodpovedajú sume 2.690,83 Eur, čo vrátane DPH vo výške 20
% predstavuje 3.228,99 Eur. Preto súd uložil neúspešnej odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi

trovy konania v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.