Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114204423
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:1114204423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci

navrhovateľa:B.C.CONSULT,s.r.o.,IČO:45462500,sosídlomBudovateľskáulica1290,09301Vranov
nad Topľou, právne zast.: Mgr. Tomáš Saladiak, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov
nad Topľou, proti odporcovi: J. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. E. Y. P. XXXX/X, XXX XX R. P., o zaplatenie
10,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 18.11.2013 sa domáhal na tunajšom súde o zaplatenie 10,80 eur s
príslušenstvom voči odporcovi.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä Zmluvou
o osobnom účte - KONTO 26 (č.l. 3), oznámením č.5/2003 (č.l. 4), sadzobníkom poplatkov (č.l. 5),
obchodnými podmienkami (č.l. 15), Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 26), prílohou (č.l. 29), výzvou
na zaplatenie (č.l. 30), Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l.31), prílohou (č.l.32) a ustálil nasledovný
skutkový stav veci:

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporkyňa uzavrela s Poštovou bankou dňa 27.06.2001 zmluvu o
bežnom účte. Odporkyňa neplnila svoje všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy o bežnom účte

č. ú.: XXXXXX-XXXXXXXXXX, dostala sa do debetu a titulom nepovoleného debetného zostatku na
bežnom účte jej podľa zmluvy o bežnom účte vznikla povinnosť uhradiť Poštovej banke sumu skladujúcu
sa s kapitalizovaných úrokov, úhrady za nepovolené čerpanie debetu, úhrady za upomienku, úhrady
za vedenie účtu, za výpisy z účtu. Následne Poštová banka a.s. predmetný nepovolený debetný
zostatok vyrovnala interným bezhotovostným vkladom dňa 08.12.2003 a zároveň zrušila bežný účet
odporkyne. Túto dlžnú sumu odporkyňa Poštovej banke a.s. neuhradila v lehote splatnosti. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2005 uzavretou medzi Poštovou bankou a.s. a spoločnosťouINKASO Pohľadávok spol. s r.o. došlo k postúpeniu pohľadávok v danom prípade na sumu 10,80
eur spolu s jej celým príslušenstvom z pôvodného veriteľa na nového veriteľa. Listom a výzvou na
zaplatenie zo dňa 20.09.2005 spoločnosť INKASO Pohľadávok spol. s r.o. oznámil odporkyni postúpenie

pohľadávok a zároveň týmto listom ju vyzvala k úhrade predmetnej pohľadávky. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 22.03.2012 uzavretou medzi spoločnosťou INKASO pohľadávok spol. s r.o. a
navrhovateľom došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 10,80 eur spolu s jej príslušenstvom. Vzhľadom
na to, že odporkyňa predmetnú pohľadávku neuhradila, navrhovateľ žiadal, aby súd návrhu v celom
rozsahu vyhovel, keďže odporkyňa dlžnú sumu neuhradila ani čiastočne. Zároveň žiadal priznať úrok

z omeškania vo výške úroku 24 % ročne za obdobie od 08.12.2003 do zaplatenia ako aj priznať trovy
konania a trovy právneho zastúpenia.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon ustanovuje niektoré podmienky

podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a
oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 3 veta prvá cit. zákona tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb
v prípadoch, keď k plneniu dochádza na území SR.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a./ cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba
a pre príslušníkov svoje domácnosti.

Podľa § 2 odsek 1 písm. b./ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie: predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 2 odsek 1 písm. g./ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie: službou akákoľvek činnosť,
ktorá je určená na pokutu spotrebiteľovi s výnimkou činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 2 odsek 3 cit. zák. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore
s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva omyl, lesť, vyhrážka, výrazná
nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.

Podľa § 3 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

Podľa § 3 ods. 2 cit. Zák. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 cit. Zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je

neplatný.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj

záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa článku 1 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účelom smernice je priblížiť zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia

členských štátov týkajúce sa nekalých podmienok v zmluvách uzavretých medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom.Podľa článku 2 písm. a./ Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach a
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „ nekalé podmienky “ znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „ spotrebiteľ “ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom , nevzťahujúcom sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo profesií.

Podľa článku 2 písm. c./ Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „ predajca alebo dodávateľ “ znamená akúkoľvek

fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom
vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesií bez ohľadu na to, či má verejnú alebo
súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odsek 2 veta prvá Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky , najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa článku 3 ods. 2 veta štvrtá Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách keď predajca alebo dodávateľ znesie námietku, že štandardná podmienka
bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 4 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách bez ujmy na článok 7 , nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace
s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu,
na ktorej je závislá.

Podľa ust. článku 4 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách hodnotenie nekalej podmienky povahy podmienok sa nevzťahuje ani k
definícií hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo
služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku.

Podľa ust. článku 5 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Keď existuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo
interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. ( 2 ).

Podľa článku 6 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok.Podľa bodu 1 písm. e./ prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ( 3 ) Smernice rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách podmienky, ktoré majú za cieľ alebo
účinok : požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu

ako kompenzáciu.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110).

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o prístupkoch orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 27.06.2001 uzatvorená zmluva o bežnom účte.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy na základe tejto zmluvy teda zmluvy
o osobnom účte, predmetom ktorej zmluvy bolo zriadenie a vedenie osobného účtu. V návrhu ďalej
uviedol, že si odporkyňa neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte a dostala sa preto do

nepovoleného prečerpania s výškou nepovoleného debetného zostatku 10,80 eur, pričom predmetný
debetný zostatok dňa 08.12.2003 vyrovnal právny predchodca navrhovateľa interným bezhotovostným
vkladom a zrušil bežný účet odporkyne. V danom prípade podľa názoru súdu poukazujúc na vyjadrenie
navrhovateľa premlčacia doba začala plynúť 09.12.2003 a uplynula dňa 09.12.2006. Poukazujúc na tú
skutočnosť, že návrh bola podaný 12.02.2014 a premlčacia doba ohľadne nároku navrhovateľa začala

plynúť 09.12.2003 a uplynula 09.12.2006, súd návrh navrhovateľa poukazujúc tu hlavne na § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. ako premlčaný zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 1 O.s.p. odporkyňa bola v tomto konaní úspešná,
náhradu trov konania však nežiadala a keďže jej ani žiadne trovy nevznikli, súd odporkyni náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu

( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.