Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tk/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114011208
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114011208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a

prísediacich J.. P. D. a J.. N. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 12. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. T., rod. K., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Ul. G.. E.. L. Y. XXXX/X, S., t. č.
ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, Komenského 7

j e v i n n ý , ž e

1/ dňa 15.06.2014 v čase medzi 11.00 až 14.30 h v izbe rodinného domu č. X na Q. ulici v S., v časti J.
T., po predchádzajúcej hádke s P. F., jednobritým ostrým bodnorezným nástrojom s dĺžkou čepele cca
117 mm s dĺžkou zaobleného ostria na spodnej strane čepele cca 10 cm s maximálnou šírkou čepele
v stredovej oblasti cca 21 mm, úmyselne usmrtil P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. H. XXXX/
X S. a X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., R. D. a to takým spôsobom, že P. F. spôsobil 15 bodných,

bodnorezných a rezných rán na pravej prednej strane krku, pravej hornej oblasti hrudníka, hornej oblasti
chrbta, na hrote nosa, dolnej pere a palci pravej ruky a X. U. spôsobil bodné poranenie prednej časti
hrudníka v oblasti ľavého prsníka s tamponádou srdca, ako aj bodnorezné poranenia v oblasti záhlavia,
brady, zápästia a prstov ľavej ruky, ktorým poraneniam obidvaja poškodení na mieste podľahli, P. F. na
následky vykrvácania mimo cievneho riečiska, prevažne von z tela, za spoluúčasti vniknutia vzduchu
do žilového systému a vdýchnutia krvi z bodných poranení hrtana do dolných dýchacích ciest a X. U.
následkomtamponádysrdcapribodnomporaneníhrudníkaprisúčasnombodnoreznomporaneníbrady,

krku a ľavej ruky,

2/ dňa 15.06.2014 potom, čo v čase medzi 11.00 h až 14.30 h v izbe rodinného domu na Q. ulici č. X
v S. - časť J. T. jednobritým ostrým bodnorezným nástrojom úmyselne usmrtil P. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom UL. H. XXXX/X S. a X. U., nar. XX.XX.XXXX bytom S., R. D., z izby tohto rodinného domu
odcudzil mobilný telefón zn. Q. XXXX, typ RM XX so SIM kartou mobilného operátora O2, IMEI XXXXXX/
XX/XXXXXX/X s číselným označením XXXXXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 5 Eur, LCD televízor zn.
K., model LT XXX U čiernej farby, výrobné číslo XXXXXXXXXXXXX, spolu s diaľkovým ovládačom
striebornej farby v hodnote 166,50 Euro a DVD prehrávač zn. Y., striebornej farby, typ D.-Q výrobné

číslo XXXXXXX, s napájacím káblom a diaľkovým ovládačom Y., typ DVD N.-D v hodnote 7,50 Euro a
následne z dvora rodinného domu odcudzil tam zaparkované neuzamknuté osobné motorové vozidlo
zn. T. A. O. VIN: W ev. č. S.-XXX-AH, bielej farby, rok výroby 1997, v hodnote 435 Eur, všetky veci
patriace P. F. v celkovej hodnote 614 Eur,

t e d a1/ iného úmyselne usmrtil a spáchal taký čin na dvoch osobách,

2/ prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

1/ obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

2/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. g), písm. h), písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému
nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný
dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa zhabáva 1 ks nôž s drevenou rukoväťou hnedej farby

so zalomeným hrotom celkovej dĺžky cca 22,3 cm, z toho dĺžka čepele cca 11,7 cm.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť škodu Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 vo výške 2,37 Euro.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. II.XXX/
XX, S., J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, S., J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.

XXXX/X, S., M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. januára XXX/XX, F., okres S. a J. S., ulica Q. X,
S. s nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 2. 2015 bolo preukázané, že obžalovaný Y. T.

1/ dňa 15.06.2014 v čase medzi 11.00 až 14.30 h v izbe rodinného domu č. X na Q. ulici v S., v časti J.

T., po predchádzajúcej hádke s P. F., jednobritým ostrým bodnorezným nástrojom s dĺžkou čepele cca
117 mm s dĺžkou zaobleného ostria na spodnej strane čepele cca 10 cm s maximálnou šírkou čepele
v stredovej oblasti cca 21 mm, úmyselne usmrtil P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. H. XXXX/
X S. a X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., R. D. a to takým spôsobom, že P. F. spôsobil 15 bodných,
bodnorezných a rezných rán na pravej prednej strane krku, pravej hornej oblasti hrudníka, hornej oblasti

chrbta, na hrote nosa, dolnej pere a palci pravej ruky a X. U. spôsobil bodné poranenie prednej časti
hrudníka v oblasti ľavého prsníka s tamponádou srdca, ako aj bodnorezné poranenia v oblasti záhlavia,
brady, zápästia a prstov ľavej ruky, ktorým poraneniam obidvaja poškodení na mieste podľahli, P. F. na
následky vykrvácania mimo cievneho riečiska, prevažne von z tela, za spoluúčasti vniknutia vzduchudo žilového systému a vdýchnutia krvi z bodných poranení hrtana do dolných dýchacích ciest a X. U.
následkomtamponádysrdcapribodnomporaneníhrudníkaprisúčasnombodnoreznomporaneníbrady,
krku a ľavej ruky,

2/ dňa 15.06.2014 potom, čo v čase medzi 11.00 h až 14.30 h v izbe rodinného domu na Q. ulici č. X
v S. - časť J. T. jednobritým ostrým bodnorezným nástrojom úmyselne usmrtil P. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom UL. H. XXXX/X S. a X. U., nar. XX.XX.XXXX bytom S., R. D., z izby tohto rodinného domu
odcudzil mobilný telefón zn. Q. XXXX, typ RM XX so SIM kartou mobilného operátora O2, IMEI XXXXXX/
XX/XXXXXX/X s číselným označením XXXXXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 5 Eur, LCD televízor zn.

K., model LT XXX U čiernej farby, výrobné číslo XXXXXXXXXXXXX, spolu s diaľkovým ovládačom
striebornej farby v hodnote 166,50 Euro a DVD prehrávač zn. Y., striebornej farby, typ D.-Q výrobné
číslo XXXXXXX, s napájacím káblom a diaľkovým ovládačom Y., typ D. RMT-D v hodnote 7,50 Euro a
následne z dvora rodinného domu odcudzil tam zaparkované neuzamknuté osobné motorové vozidlo
zn. T. A. O. VIN: W ev. č. S.-XXX-AH, bielej farby, rok výroby 1997, v hodnote 435 Eur, všetky veci
patriace P. F. v celkovej hodnote 614 Eur.

Vyššie uvedený záver súd ustálil z vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní o tom, že sa cíti
byť vinným zo žalovaných trestných činov, ktoré vyhlásenie súd prijal.

Vzhľadomnaprijatievyhláseniaobžalovanéhoojehovinesúdpotomvykonalibadokazovanievovzťahu
k ukladaniu trestu, náhrade škody a ochranného opatrenia a v tomto rámci boli prečítané: znalecký
posudok a skúmaní duševného stavu obžalovaného, doklady k uplatnenému nároku na náhradu škody

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. Bratislava a Mesta Lučenec, správy o povesti a odpis z registra
trestov Generálnej prokuratúry SR a vypočutí boli: znalec J.. Y. D. a znalkyňa R.. J. Q..

Podľa záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria) osobnostná štruktúra obžalovaného Y. T. je menej diferencovaná (nerozvinutá,
simplexná). V oblasti afektomotivity znalci zistili labilitu, irritabilitu a impulzivitu. Agresívne prejavy -

verbálne a brachiálne - nie sú osobnosti obžalovaného cudzie (vypovedá o tom jeho doterajšia životná
anamnéza a aj zistenie v psychodiagnostike). V rámci celkovej afektívnej lability je agresia ľahko
aktivovateľný vzorec správania probanta. Vyššie city (súcit, ľútosť, empatia, svedomie...) sú nerozvinuté.
Počas znaleckého vyšetrenia sa manifestovali prejavy grandiozity - zmes pocitu vlastnej výnimočnosti
a velikášstva. V rámci psychodiagnostiky znalci zistili u obžalovaného účelové vytváranie pozitívneho

obrazu o sebe a vyhýbavé, únikové tendencie. Mravný a morálny vývin je individualisticko-účelový, silne
egocentrický („správne je to, čo vyhovuje mne samému“), dominuje u neho egoistické presadzovanie
vlastných hľadísk, nerešpektovanie pravidiel a práv druhých v miere zjavnej dissociality. Intelekt sa
pohybuje minimálne v pásme podpriemeru (IQ 82), nejedná sa o mentálnu retardáciu. Z forénzneho
hľadiska je výška IQ probanta nevýznamná. Mnestické (pamäťové) funkcie sú podpriemerné, ale nie

defektné.Prevažujúceodpovede„neviem,nepamätámsi“(azároveňsijeniektorýmifaktami100%istý),
považujú znalci za účelové predstieranie pamäťového deficitu. Zjavné, pregnantné markery organicity
v psychodiagnostike znalci nenachádzajú. Jeho poskytovanie informácií je zjavne zavádzajúce; tieto
informácie sa menia a miestami sú rozporuplné. Nesporné je, že došlo k úmyselnému usmrteniu dvoch
ľudí, pričom s jedným z nich mal v podstate priateľský vzťah. Konanie malo charakteristiky konania

afektového, nie však abnormného afektového konania v zmysle, či už vystupňovaného alebo (to už
vonkoncom nie) patického afektu. Nemožno vylúčiť ovplyvnenie stimulačnou drogou (metamfetamín,
pervitín). Jednalo sa o konanie vedomé, nejednalo sa o kvalitatívnu poruchu vedomia.

Na položené otázky znalci odpovedali, že u obžalovaného Y. T. v čase spáchania trestnej činnosti a
ani v súčasnosti nejde o duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jedná a jednalo sa u neho o

poruchu osobnosti. Bezprostredne tempore criminis sa jednalo o afektové konanie, nie však abnormnú
afektovú reakciu, nemožno vylúčiť tempore criminis ovplyvnenie stimulačnou drogou budivím amínom
metamfetamínom (pervitínom). obžalovaný Y. T. v súčasnej dobe chápe zmysel trestného konania
v plnom rozsahu. obžalovaný Y. T. mohol a vedel v čase spáchania trestnej činnosti rozpoznať
protiprávnosť svojho konania v plnom rozsahu. Rovnako jeho schopnosť toto svoje konanie ovládať

bola prítomná v plnom rozsahu. Pokiaľ sa nachádzal pod vplyvom stimulačnej drogy, budivého amínumetamfetamínu (pervitínu), bola v dôsledku tohto ovplyvnenia, ale len a výlučne v jeho dôsledku (privodil
siho,hociznedbanlivosti,sám)jehoovládaciaschopnosťnepodstatne,forenznenevýrazne,zmenšená,
pri plnej prítomnosti schopnosti rozpoznávacej. Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť

nebezpečný. Znalci neodporučili uložiť ochranné liečenie.

Zo záverov psychologického vyšetrenia, okrem už vyššie uvedeného vyplýva, že ranný vývin probanta
až po dospelosť hodnotia znalci ako disharmonický vývin. Svedčia o tom problémy počas školskej
dochádzky, vo výkone trestu bol už ako mladistvý. Pre problémovosť jeho osobnosti nebol odvedený
na základnú vojenskú službu (ako rizikový jedinec z hľadiska adaptability), viedol promiskuitný životný

štýl. Druh a spôsob spáchanej trestnej činnosti korešponduje s irritabilnou, impulzívnou, dissociálnou
osobnosťou, u ktorej absentuje morálna a mravná „cenzúra“. Počas rozhovoru s obžalovaným znalci
zistili mnohé rozpory a klamstvá, preto reprodukcia vnímaných a prežívaných udalostí je v podaní
obžalovaného značne nespoľahlivá. Nadmerné uplatňovanie fantazijných prvkov pri interpretácii znalci
nezistili, probant zaujíma skôr vyhýbavo alibistický postoj s účelovou reinterpretáciou predmetnej veci.
Uloženie trestu odňatia slobody bude plniť skôr represívny účel, než výchovný (vzhľadom na simplexnú

osobnosť, nižšie IQ, vek probanta a tiež pre absolútnu nekritičnosť voči sebe). Otázku resocializačnej
prognózy znalci posudzovali podľa Prognostických kritérií recidivity páchateľov násilných trestných
činov NS SR, pričom obžalovaný skóroval plne alebo čiastočne v 21 oblastiach (z 30 posudzovaných
faktorov), čo tvorí 70 % naplnených kritérií možnej recidívy. Pri prekročení 60 % možno hovoriť o veľmi
zlej prognóze nápravy. Pohnútky konania obžalovaného boli zištné - potreboval získať auto, ako to

sľúbil kamarátom, tiež bezprostredná krádež televízora a DVD prehrávača po čine potvrdzuje zištnosť
konania obžalovaného a zároveň vylučuje stratu racionality v jeho konaní (vezme kľúče od A. a s
autom bez zaváhania vycúva z dvora poškodeného...). Obžalovaný je emočne plochý najmä u vyšších
citov. Tento záver je možné usudzovať najmä z výpovedí svedkov, ktorí charakterizovali jeho správanie
bezprostredne po čine, že si v podstate na ňom nejakú rozrušenosť nevšimli. To, že bol spotený,

nervózny znalkyne nehodnotila ako prejav jeho psychiky, ale fyzického stavu, keď telo reagovalo
na prežitý stres. Pokus o samovraždu obžalovaným v čase jeho zadržania znalkyňa nezohľadnila v
prospech obžalovaného, pretože toto jeho konanie vyplynulo práve z jeho labilnej impulzívnej povahy.
Skôr ho hodnotila ako skratové konanie a reakciu na to, že zistil, že už nemá únik. Vylúčila, že by pri
pokuse o samovraždu zo strany obžalovaného išlo o prejav vyšších citov.

Pri závere o možnej recidíve zo strany obžalovaného znalkyňa vychádzala najmä z jeho doterajšieho
spôsobu života. Obžalovanému chýba sebareflexia a tým aj možnosť poučiť sa zo samotného trestu a
prevýchovu u obžalovaného vníma ako problematickú.

Obžalovaný svojim konaním porušil záujem chránený zákonom na ochrane ľudského života a majetku.

Za spáchanie obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona zákon je

ustanovený trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov, alebo na doživotie.

Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona je ustanovený trest odňatia slobody až na dva
roky.

Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona,
teda prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, ktorým je smrť iného, teda nenapraviteľný

následok, navyše na dvoch osobách. Tiež prihliadal na zavinenie a pohnútku obžalovaného, keď
motívom konania obžalovaného bol zrejme hnev vyvolaný tým, že poškodený P. F. mu odmietol
poskytnúť motorové vozidlo, resp. vziať poškodené motorové vozidlo A. A. do zálohy. Takto vykreslený
motív korešponduje so závermi znalca z odboru psychológie, ktorý v ním vypracovanom znaleckom
posudku konštatoval, že u obžalovaného sa jednalo o náhle vzniknutý silný afekt zlosti, na teréne

emočne nestabilnej, iritabilnej, impulzívnej osobnosti. Súd súčasne vyhodnotil poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, pričom dospel k záveru, že obžalovanému významne poľahčuje jeho priznanie na hlavnom
pojednávaní prejavené najmä vyhlásením o jeho vine a prevzatím tak zodpovednosti za žalované trestné
činy.Obžalovaný sa síce na hlavnom pojednávaní domáhal prostredníctvom obhajkyne o priznanie ďalšej
poľahčujúcej okolnosti - spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorú mu súd nepriznal. Z
obsahu znaleckých posudkov a vyjadrení znalcov mal totiž za preukázané, že obžalovaný sa snažil v

prípravnom konaní podávať rozporuplné údaje, ktoré potom ani znalci nevedeli objektívne zhodnotiť, či
už ide o motiváciu konania, alebo zamlčiavanie niektorých skutočností, resp. ich úpravu, tak ako je to
uvedené vyššie v časti o obsahu znaleckého dokazovania.

Na druhej strane obžalovanému priťažovalo, že trestné činy spáchal v dome iného, že spáchal viac - dva
trestné činy a že už bol za trestné činy v minulosti odsúdený. Podľa odpisu z registra trestov GP SR bol
totiž obžalovaný Y. T. doteraz 9-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Lučenec

sp. zn. 2T/6/11 zo dňa 05.05.2011 právoplatným dňa 05.05.2011, ktorým bol uznaný vinným za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 4 mesiacov nepodmienečne, pričom trest vykonal dňa 11.03.2012.

Zo správy o povesti z miesta trvalého bydliska obvineného bolo zistené, že je rozvedený, má dve
deti, pričom údaje o charakterových vlastnostiach menovaného a o spôsobe jeho života tam nie

sú uvedené. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Lučenci Y. T. nie je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol menovaný evidovaný v dobe od 12.03.2012 do
12.05.2014 a vyradený z evidencie bol z dôvodu nedodržania liečebného režimu počas jeho dočasnej
práceneschopnosti. Obvinený bol podľa správy Odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia pomoci v
hmotnej núdzi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, poberateľom pomoci v hmotnej núdzi

od 01.04.2012 do 30.06.2014 v sume 61,60 €, pričom v roku 2014 nevykonával aktivačnú činnosť,
podľa potvrdenia Odboru sociálnych vecí a rodiny vyššie uvedeného úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, obvinený Y. T. nepoberal, ani v súčasnosti nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Podľa
správy Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, menovaný Y. T. v období od 01.01.2014 do 22.08.2014
nepoberal dávku dôchodkového poistenia, nepoberal dávku nemocenského poistenia, nepoberal dávku

úrazového poistenia a nepožiadal o dávku v nezamestnanosti. Taktiež v uvedenom období nie je
evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedenom Sociálnou
poisťovňou a nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia.

Zároveň súd v zmysle § 34 Tr. zákona prihliadal aj na možnosti nápravy obžalovaného, ktoré sú dané
tak, ako to uviedli znalci, že obžalovanému chýba sebareflexia a tým aj možnosť poučiť sa zo samotného

trestu a prevýchovu u obžalovaného vnímajú ako problematickú.

Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi súd podľa § 38 ods. 2, 4 Trestného
zákona zvýšil dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby o tretinu, čo znamenalo, že obžalovanému
bolo namieste ukladať trest odňatia slobody na 21 rokov a 8 mesiacov až 25 rokov, vychádzajúc zo
zásad pre ukladanie trestov za viac trestných činov v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, teda

podľa prísnejšieho ustanovenia z daných dvoch trestných činov, z ktorých jeden je zločinom. Nakoľko
obžalovanému hrozilo uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov, aj keď by bolo namieste aplikovať
tzv. asperačnú zásadu, túto maximálnu výmeru trestu súd nemohol prekročiť, iba ak by dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie.

Trest odňatia slobody na doživotie je možné uložiť podľa § 47 ods. 1 písm. b) Trestného zákona ak

nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody do 25 rokov. Nakoľko
znalecké dokazovanie z odboru psychológie iba konštatuje sťaženú nápravu u obžalovaného a apriori
jeho nápravu nevylučuje neboli splnené zákonné podmienky na uloženie tohto druhu trestu.

Za primeraný súd potom poukazujúc už na vyššie uvedené konštatovania, najmä na spôsobený
nenapraviteľný následok na viacerých osobách považoval za primeraný trest odňatia slobody v strede

upravenej trestnej sadzby vo výmere 23 rokov a 6 mesiacov.Nakoľko obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Súčasne bolo povinnosťou súdu vzhľadom na odsúdenie za obzvlášť závažný zločin uložiť

obžalovanému ochranný dohľad, ktorý mohol byť ukladaný až na tri roky. Za primeraný súd považoval
ochranný dohľad vo výmere 2 roky.

Spolu so spisom bol súdu predložený aj nôž, ktorým boli usmrtení P. F. a X. U.. Prokurátor navrhol tento
nôž zhabať a súd dospel k záveru, že z morálneho hľadiska verejný záujem si vyžaduje, aby tento nôž,
ako predmet, ktorým bol spáchaný obzvlášť závažný zločin nebol vrátený, preto podľa § 83 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona rozhodol ho zhabať.

Poškodení, dcéry a syn P. F. - M. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. Z., nar. XX.XX.XXXX, J. Q., nar. XX.XX.XXXX,
M. F., nar. XX.XX.XXXX včas uplatnili nároky na náhradu škody.

M. Y. za všetkých vo svojom mene žiadala z titulu vynaložených nákladov za pohreb nebohého P. F.
nahradiťškoduvovýške1200euro,ktorýnárokvšaknedoložilažiadnymdokladom,ktorýbypreukazoval
výšku nákladov. Súd potom nemal inú možnosť, ako poškodenú s týmto nárokom na náhradu škody

odkázať na občianske súdne konanie.

J. Z., J. Q. a M. F. uplatnili nárok na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy každý zvlášť zhodne po
50.000 Eur.

Súd nemal dostatok podkladov na rozhodnutie o týchto nárokoch. Prvotným cieľom trestného konania je
rozhodnutie o vine a treste páchateľovi trestného činu. Samozrejme, pri takomto rozhodovaní súd môže

rozhodnúť v tzv. adhéznom konaní aj o náhrade škody, resp. u majetkových trestných činoch, ak ustáli
výšku škody v rozsudku má tak spravidla urobiť. V tomto prípade však nejde o majetkový delikt a pri
rozhodovaní o nemajetkovej ujme je súd povinný vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a
deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa § 16 OZ kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.Dôvody priznania náhrady sú uvedené len demonštratívne. Zákon ustanovuje ako podmienku priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch skutočnosť, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá
postačujúce preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti. Podľa rozhodnutia NS SR 36/2009 v prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie
dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy
spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach. Ak došlo k zásahu do súkromia, nie je procesnou
povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok
zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že za nemateriálne zadosťučinenie je možné považovať tento samotný
rozsudok, najmä uloženie trestu obžalovanému.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú

rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Strata blízkeho človeka podľa názoru súdu predstavuje veľmi intenzívny zásah do súkromia a z
tohto hľadiska, prihliadajúc aj na okolnosti, za ktorých obžalovaný vzal život P. F. (najmä spôsob
vykonania činu) je možné považovať za tak vážny zásah do súkromia jeho blízkych, že nemateriálne

zadosťučinenie, ktoré predstavuje tento odsudzujúci rozsudok nie je dostatočné.

Na druhej strane, pri rozhodovaní o konkrétnej výške zadosťučinenia vyjadreného v peniazoch, súd
rozhoduje o tejto výške na základe úvahy, ktorá musí byť preskúmateľná. Ustanovenie § 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka výslovne ukladá súdu prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, čo NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 89/97 viedlo k záveru, že samotná závažnosť vzniknutej

nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v
peniazoch.

Súd potom nemohol (prihliadajúc na uvedené rozhodnutie) postupovať spôsobom, že by paušálne
každému z poškodených J. Z., J. Q. a M. F. priznal po 50.000 Eur, ktoré si uplatnili, hoci to
prokurátor v záverečnej reči navrhol. Tak ako poškodení, ani prokurátor odôvodnenosť uplatnenej

výšky zadosťučinenia v peniazoch vôbec neodôvodnili. Napriek tomu prokurátor navrhol priznať
zadosťučinenie v celom rozsahu.

Súd má pri určení výšky zadosťučinenia povinnosť prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Táto povinnosť súdu je zámerne stanovená veľmi všeobecne, ako vo vzťahu k postihnutej
fyzickej osobe, tak aj vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Je to preto, aby

pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v
súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca
účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania
tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Toto konštatovanie súdu je podporené

nasledovnými rozhodnutiami súdov.

ZrozhodnutiaNSSRsp.zn.4Cdo15/2003vyplýva,žepokiaľideovyjadreniemiery,akoubolazásahom
znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah
vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním.

Ústavnýsúd SRvuznesenísp.zn.III.US267/2008 konštatuje,žeustanovenie§13ods.3Občianskeho

zákonníka nelimituje súd pri priznaní rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy. Posúdenie týchto okolnostíponecháva na úvahu súdu, ktorá však nemôže byť bezbrehá, ale musí spočívať na logických a
legitímnych faktoch. Je nepochybné, že mantinely, v rámci ktorých by sa mala pohybovať takáto úvaha
súdu, musia byť istým spôsobom dané, pričom táto ich danosť je závislá od individuality každého prípadu

a zároveň musí byť podmienená dôvodmi, na ktorých sa priznanie zakladá. To však neznamená, že
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí mať pre určitý okruh zásahov do práv spojených
s ochranou osobnosti taký rozsah, pri iných zase onaký alebo že vzniknutý zásah musí byť automaticky
spojenýsverdiktomsúduonepriznanítakejtonáhrady.Podstatnájejedinečnosťprípaduastýmspojená
konkrétna intenzita zásahu a jej následky. Na základe toho potom všeobecný súd rozhodne o návrhu na

priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie práv a v odôvodnení svojho rozhodnutia
predstaví dôvody, ktoré ho k vyslovenému záveru viedli (obdobne III. ÚS 238/08).

Z vyššie uvedeného je teda úplne zrejmé, že v rámci úvah, ktorými sa súd riadi pri určení výšky
zadosťučinenia je nutné dokazovať aj iné skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania pri
rozhodovaní o vine a treste obžalovaného. Nehovoriac už o konkrétnej situácii v tomto prípade, keď
obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, čo značným spôsobom obmedzilo rozsah

dokazovania. Súd síce vykonal dôkazy aj vo vzťahu k výroku o náhrade škody, ale žiadna zo strán v
konaní nenavrhla širší rozsah dokazovania ako bol vykonaný, ktoré výsledky dokazovania inak vôbec
nedávajú súdu priestor na poukázanie na iné skutočnosti, najmä konkrétnu intenzitu zásahu do práva
na súkromie každého z poškodených zvlášť, okrem samotnej existencie faktu násilného usmrtenia P.
F.. Dôkazy, ktoré by ešte súd musel vykonať k spravodlivému určeniu výšky zadosťučinenia by trestné

konanie neprimerane predĺžilo.

Tak, ako to už súd uviedol, prvoradým cieľom trestného konania je rozhodovanie o vine a treste a pre
nedostatok dôkazov, na základe ktorých by súd vedel zaujať stanovisko k určeniu výšky peňažného
zadosťučinenia vzhľadom na jedinečnosť prípadu a s tým spojenú konkrétnu intenzitu zásahu a jeho
následkov u poškodených J. Z., J. Q. a M. F. u každého zvlášť, súd potom rozhodol odkázať týchto

poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie, na ktoré rozhodnutie bol
súd plne oprávnený aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 398/2011-14 z 22. 9. 2011.

Mesto Lučenec riadne a včas uplatnilo nárok na náhradu škody z titulu vynaložených trov na pohreb X.
U. vo výške 400 Eur, preukázalo ich účelné vynaloženie a zaplatenie. Súčasne však z predložených listín
vyplývalo, že Mesto Lučenec si tieto trovy uplatnilo aj v dedičskom konaní po menovanej, ktoré konanie

nebolodoskončeniaprípravnéhokonaniaukončené.Zástupcapoškodenéhosanahlavnépojednávanie
nedostavil a súd nevedel, v akom štádiu sa dedičské konanie nachádza, či nedošlo k úhrade škody a
preto Mesto Lučenec odkázal z týmto nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava riadne a včas uplatnila nárok na náhradu
škody a preukázala vynaloženie sumy 2,37 Euro z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti nebohým P.

F. a X. U., o výške tejto škody neboli žiadne pochybnosti a súd preto obžalovaného zaviazal nahradiť ju.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.