Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12Cpr/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112231429
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112231429.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky O. K.,

štátnej občianky SR, bytom T., C. XX/XX, zastúpenej JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom
Trenčín, Nám. Sv. Anny 20/A proti odporcovi ARMANDO, s.r.o., so sídlom Trenčín, Vajanského 6, IČO
45 865 876 o zaplatenie mzdy a iné takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke mzdy za mesiace december 2011 až apríl 2012 vo
výške 1.086,60 eur, náhradu mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov vo výške 566,76 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania od 16.5.2012 do zaplatenia, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške
120,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.5.2012 do zaplatenia, príspevku na stravu za mesiace

november 2011 až apríl 2012 vo výške 219,45 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.5.2012 do
zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 527,04 eur, k rukám
JUDr. Miroslavy Čapkovej, advokátky, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 119,50 eur do 20 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa od odporcu po zmene žalobného návrhu domáhala zaplatenia mzdy za mesiace
december 2011 až apríl 2012 vo výške 1.086,60 eur, náhrady mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov
vo výške 566,76 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.5.2012 do zaplatenia, náhrady mzdy

za nevyčerpanú dovolenku vo výške 120,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.5.2012 do
zaplatenia, príspevku na stravu za mesiace november 2011 až apríl 2012 vo výške 219,45 eur s 9%
ročnýmúrokomzomeškaniaod16.5.2012dozaplatenia,pretožejejnebolivyplatené.Žiadalaajnáhradu
trov konania.

Odporcovi bolo predvolanie na pojednávanie dňa 4.2.2015 doručené dňom 17.1.2015 podľa § 48
ods. 2 O.s.p. Odporca si predvolanie neprevzal na súdu poslednej známej adrese jeho sídla. K
žalobe sa nevyjadril ani písomne. Tak isto boli doručené aj predvolania odporcovi na predchádzajúce
pojednávania, ktoré tiež neprevzal. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti odporcu.

Na základe žaloby tunajší súd vydal dňa 10.10.2013 platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu k

povinnosti zaplatiť navrhovateľke jednotlivé žalované nároky s úrokom s omeškania. Platobný rozkaz
sa nepodarilo odporcovi doručiť, preto bol súdom zrušený a súd vo veci ďalej konal.Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, výpisom z obchodného registra,
pracovnej zmluvy, výpovede z pracovného pomeru, potvrdenia o príjme, správou Inšpektorátu práce,
vyšetrovacieho spisu č. ORP-XXX/V.-T.-.XXXX, písomného vyjadrenia súdneho znalca a zistil tento

skutkový stav veci:

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2011 bola navrhovateľka zamestnaná u odporcu v pracovnom
pomere od 21.11.2011. Listom zo dňa 17.4.2012 navrhovateľka dala odporcovi výpoveď z pracovného
pomeru podľa § 69 Zákonníka práce pre nevyplatenie mzdy od 21.11.2011 do dňa 17.4.2012. V
Potvrdeníopríjme zodňa6.2.2012odporcapotvrdilvýškupríjmunavrhovateľkazamesiace11,12/2011.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Trenčín č. ORP-XXX/OEK-TN-XXXX

vyplynulo,žesaviedlovyšetrovanieodporcupreprečinnevyplateniamzdyaodstupnéhozamestnancom
odporcu, medzi nimi aj navrhovateľke. Konateľka odporcu H. R. pri výsluchu dňa 25.4.2012 pri
vyšetrovaní potvrdila, že odporca zamestnával 10 pracovníčok v ich chránenej dielne, medzi nimi aj
navrhovateľku. Priznala, že boli v sklze s výplatami miezd, pričom od začiatku ich pracovného pomeru
dostali len alikvotnú časť minimálnej mzdy za mesiac november 2011 a zálohu na december 2011 vo

výške 100,- eur, výplaty za január až marec 2012 nedostali. Pri ďalšom výsluchu dňa 1.8.2012 uviedla,
že minimálna mzda za mesiac november a december 2011 bola ich zamestnancom vyplatená, ostatné
nie, lebo nemali peniaze na ich úhradu. Súdny znalec v tomto konaní v znaleckom posudku č. 10/2012
uviedol v časti 5.3. záväzky odporcu voči zamestnancom a to nevyplatené mzdy za mesiace december
2011, január až marec 2012. Mzda za mesiac december 2011 mala byť uhradená v januári podľa

výdavkového pokladničného dokladu č. V4 zo dňa 31.1.2012, ktorý sa však v znaleckom posudku a ani
vo vyšetrovacom spise nenachádzal. Na žiadosť tunajšieho súdu znalec zaslal výdavkový pokladničný
doklad V4 zo dňa 31.1.2012 a z tohto bolo zistené, že ho odporca vydal na sumu 6.675,13 eur za účelom
vyplatenia zamestnancov na mzdy 12/2011, avšak neobsahuje žiadny doklad o ich skutočnom vyplatení
jednotlivým zamestnancom s ich podpismi, potvrdzujúcimi prevzatie mzdy.

Spoločníčkyakonateľkyodporcusanezdržujúanepreberajúpoštovézásielkynaadresesvojhotrvalého
bydliska. Súdu sa ani šetrením nepodarila zistiť adresa ich skutočného pobytu, preto súd vychádzal z
navrhovateľkou predložených dokladov a tvrdení v žalobe a výsledkov policajného vyšetrovania.

Súd posúdil nárok navrhovateľky podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce v platnom znení zamestnávateľ je povinný poskytovať

zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení zamestnanec môže pracovný pomer
okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za
pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť
do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce v platnom znení zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný
pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu
dvoch mesiacov.

Podľa § 116 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce v platnom znení (1) zamestnancovi patrí za vyčerpanú
dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri

týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho
kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (3) Za
nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada
mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce v platnom znení zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa
odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného
poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho

zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu. Podľa opatrenia ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z.z. sumy stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 3,80
eur.

Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia mzdy za mesiace december 2011 až apríl 2012 podľa
potvrdenia odporcu o príjme za rok 2011 vo výške minimálnej mzdy a to za rok 2011 vo výške 317,-

eur v hrubom a 274,53 eur v čistom a za rok 2012 vo výške minimálnej mzdy 327,20 eur v hrubom a
238,38 eur v čistom. V apríli 2012 navrhovateľka odpracovala 12 dní a tomu zodpovedala alikvotná časť
vo výške 161,93 eur. Vyplatenie mzdy žiadala v čistom. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané
zaplatenie mzdy odporcom za žalované obdobie, preto bolo návrhu v tejto časti vyhovené podľa § 118
ods. 1 Zákonníka práce. Podľa § 69 ods. 1 a 4 Zákonníka práce súd priznal navrhovateľke aj náhradu
mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov vo výške 566,76 eur.

Navrhovateľka sa domáhala náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 120,- eur. Uviedla,
že v rozhodnom čase mala 33 rokov a vznikol jej nárok na 5 týždňov dovolenky, t.j. 25 dní podľa §
103 ods. 2 Zákonníka práce. V roku 2011 odpracovala celý jeden mesiac a vznikol jej nárok na 2 dni
dovolenky a v roku 2012 odpracovala celé 3 mesiace a vznikol jej nárok na 6 dní dovolenky. Podľa §
134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2011 hodinový bol vo výške 1,875 eur v

hrubom. Náhrada dovolenky za 8 dní predstavuje sumu 120,- eur (=1,875 eur x 8 dní). V konaní nebolo
preukázané vyplatenie tejto náhrady odporcom, preto bolo návrhu v tejto časti vyhovené podľa § 116
Zákonníka práce.

Navrhovateľka požadovala vyplatenie príspevku na stravovanie vo výške 55% z hodnoty stravného 3,80
eur t.j. 2,09 eur za odpracované dni v novembri 2011 za 8 dní t.j. 16,72 eur, v decembri 2011 za 21 dní

t.j. 43,89 eur, v januári 2012 za 21 dní, t.j. 43,89 eur, vo februári 2012 za 21 dní, t.j. 43,89 dní, v marci
2012 za 22 dní t.j. 45,98 eur, v apríli 2012 za 12 dní t.j. 25,08 eur, spolu 219,45 eur. Z listinných dôkazov
nebolo zistené vyplatenie tohto príspevku odporcom, preto žalobe bolo vyhovené aj v tejto časti podľa
§ 152 Zákonníka práce.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd zaviazal odporcu k zaplateniu aj zákonného úroku z

omeškaniaodnasledujúcehodňapovýplatnomtermíneposkončenípracovnéhopomerunavrhovateľky.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania proti neúspešnému
odporcovi. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia za 5 a 1/4 úkonov (prevzatie veci
26.10.2012, žaloba z 15.11.2012, odročené pojednávanie dňa 31.3.2014-1/4 úkonu, pojednávanie dňa
26.11.2014, 17.12.2014, 4.2.2015) po 91,29 eur (z hodnoty sporu 1.992,81 eur) t.j. 479,27 eur, z

režijného paušálu 2x7,63 eur (rok 2012), 3x8,04 eur (rok 2014) a 1x 8,39 eur (rok 2015), spolu 47,77
eur, celkom spolu 527,04 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
noviel súd zaviazal neúspešného odporcu k povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 6% z
hodnoty sporu 1.992,81 eur, t.j. 119,50 eur podľa položky 1a) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.