Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/432/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203183
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113203183.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa B. banka M., a. s., so sídlom
v E., K. č. XX, IČO 31 575 951, práv. zast. Advokátska kancelária F., s. r. o. so sídlom v Z., E. č.
X/B, IČO 36 866 881 proti odporcovi W. K., bytom T. XXX/XX, X. nad O. o zaplatenie 964,78 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. februára

2014, č.k. 11C/73/2013-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 483,07
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 483,07 eur od 30.04.2008 do zaplatenia,

všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa zákonných ustanovení
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o bežnom
účte, z ktorého záväzkového vzťahu sa práva a povinnosti účastníkov spravujú samotnou zmluvou,
vrátane všeobecných obchodných podmienok, ako aj ustanoveniam Obchodného zákonníka /§ 708 a §

710/. Odporca výšku debetného limitu presiahol a ani na výzvu navrhovateľa zostatok na účte do výšky
povoleného debetu nedoplnil. Navrhovateľ bol preto oprávnený pre toto podstatné porušenie zmluvných
povinností odporcom od zmluvy odstúpiť podľa § 344 a § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo aj urobil
listom zo dňa 29.04.2008. Podľa výpisu z účtu odporcu a tvrdení navrhovateľa odstúpenie navrhovateľa
od zmluvy o bežnom účte nadobudlo účinnosť dňom 29.04.2008. Vzťahy medzi účastníkmi zo služby
povoleného prečerpania na bežnom účte sa popri ich zmluve a všeobecných obchodných podmienok

spravujú aj ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve o úvere /§ 497 a nasl. Obchodného
zákonníka/. Odporca tak bol povinný vrátiť celý debetný zostatok na svojom účte vo výške ku dňu
odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, 483,07 eur, na požiadanie navrhovateľa ako veriteľa. Navrhovateľ
odporcu preukázateľne požiadal o vrátenie celého debetného zostatku na účte listom, ktorým odstupoval
od zmluvy o bežnom účte. Odporca si doposiaľ povinnosť vrátiť navrhovateľovi debetný zostatok nesplnil
a preto mu súd splnenie tejto povinnosti, ktorá odporcovi vyplýva z právneho vzťahu medzi ním a

navrhovateľom, uložil týmto rozsudkom.Popri debete na bežnom účte má navrhovateľka právo podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania a to zo sumy peňažného dlhu odporcu 483,07 eur a
za dobu odo dňa nasledujúceho po účinnom odstúpení od zmluvy, od 30.04.2008 až do zaplatenia. Čo

sa týka výšky týchto úrokov z omeškania, túto je potrebné určiť podľa občianskeho práva, konkrétne
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktoré do 31.12.2008 stanovovalo, že výška úrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V predmetnej právnej veci ide medzi účastníkmi o vzťah
zo spotrebiteľskej zmluvy, keď pri uzatváraní a plnení zmluvy o bežnom účte navrhovateľ ako banka

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa je fyzická osoba, ktorá nekonala ako
podnikateľ alebo v rámci inej obchodnej činnosti. Preto súd na určenie výšky úrokov z omeškania použil
uvedené ustanovenia občianskeho práva. Výška úrokov z omeškania je tak 8,50 % ročne /pri diskontnej
sadzbe 4,25 % ročne/.

Čo sa týka zostávajúcej časti návrhu navrhovateľa, o zaplatenie 481,71 eur, ktorá suma by mala
predstavovať sankčné úroky z omeškania 20 % ročne za dobu od odstúpenia od zmluvy do dňa

podania návrhu na súd, tak v tejto časti súd posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný. V prvom rade
poukázal na zmätenie pojmov, ktoré navrhovateľ používa tak vo svojich listinách. Bez ohľadu na použité
pojmoslovie sa súdu javí ako zrejmé, že v danom prípade si navrhovateľ uplatňuje právo, pre ktoré je
právnym titulom zmluva medzi ním a odporkyňou. Navrhovateľ si však toto právo uplatňuje za obdobie
od odstúpenia od zmluvy až do podania návrhu na súd, pričom odstúpením od zmluvy došlo podľa §

349 ods. 1 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka k zániku zmluvy o bežnom účte a zanikli aj všetky
práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do doby zániku zmluvy alebo nejde
o práva a povinnosti podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je zjavné, že právo na zaplatenie
sankčného úroku z omeškania /poplatku, či zmluvnej pokuty/ si navrhovateľ uplatňuje za obdobie po
odstúpení od zmluvy, teda nie za dobu existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi a navrhovateľ

ani súdu nepreukázal, že by išlo o právo, ktoré podľa ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka
odstúpením od zmluvy nezaniklo. Navrhovateľ tak podľa súdu nemá právny titul, na základe ktorého by
mohol požadovať od odporcu zaplatenie sumy 481,71 eur.

Na základe uvedených záverov súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 483,07 eur spolu
s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 30.04.2008 do zaplatenia a vo zvyšnej časti o zaplatenie

481,71 eur návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V danej právnej veci bol v konaní pomer úspechu navrhovateľa a odporcu
v zásade rovnaký a preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 160 ods.1 O.s.p. s
poukazom na výšku uloženej sumy a nutnosť vytvoriť priestor na riadne splnenie povinnosti odporcu s
tým, že určenie takejto lehoty nebude mať negatívny dopad na majetkovú sféru navrhovateľa a nezhorší
jeho pomery.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací

súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu
trov konania. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že s odporcom uzatvorili dňa 19.07.2006 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej navrhovateľ zriadil odporcovi Rastový osobný účet. Zmluva medzi

navrhovateľom a odporcom ako banková zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a s príslušnými obchodnými podmienkami. Poukázal na ust. § 261 ods. 6
písm. d) ObZ z ktorého vyplýva, že zmluva o bežnom účte patrí medzi tzv. absolútne obchody a
ustanovenia ObZ sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade,
ak majiteľom účtu bude fyzická osoba nepodnikateľ. Ďalej poukázal na ustanovenie § 273 ObZ, ktoré

obsahuje úpravu inštitútu všeobecných obchodných podmienok, pričom dikcia zákona v ust. § 273ods. 1 stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Toto ustanovenie je kogentné

a nie je možné zmeniť ho dohodou zmluvných strán. V danej právnej veci ide jednoznačne o tzv. ,,iné
obchodné podmienky". Keďže tieto nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok,
zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe alebo k návrhu priložené a zároveň, aby s nimi
zmluvné strany vyjadrili súhlas. Je teda zrejmé, že po splnení zákonom stanovených podmienok sa
všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy. Ďalej

poukázal na ČI. I. bod 2, bod 6 ČI. III. bod 23, bod 37 Všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko
odporca porušil Zmluvu a VOP, a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol
charakter nepovoleného debetu v zmysle ČI. III. bodu 23 VOP, navrhovateľ v súlade s ČI. III. bodu 37
VOP listom zo dňa 23.04.2008 odstúpil od Zmluvy a vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného
zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia
zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov -služieb viažuce sa k zrušenému účtu a navrhovateľ

ukončil poskytovanie týchto produktov- služieb podľa príslušných zmlúv. Odporca však na uvedenú
výzvu navrhovateľa nereagoval a navrhovateľovi neuhradil príslušný debetný zostatok. Na základe
tejto skutočnosti došlo dňa 29.04.2008 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku odporcu
navrhovateľom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou ,,vyrovnanie zostatku zatv.
účtu. " Z uvedeného titulu sa preto navrhovateľ v tomto konaní domáha - zaplatenia sumy rovnajúcej

sa nevyrovnanej výške debetného zostatku vo výške 483,07 eur, ktorá pozostáva z úrokov, poplatkov
za Balík Výhoda+, Zmluvná pokuta - bonus, a iné poplatky spojené s transakciami na účte. V prípade
potreby je možné doložiť kompletný výpis z účtu, v ktorom bude zrejmá celá platobná história odporcu
a sankčného poplatku (zmluvnej pokuty) vo výške 481,71 eur. V zmysle ČI. III bodu 23 VOP v prípade,
ak účet odporcu dosiahne debetný (záporný) zostatok, je navrhovateľ oprávnený účtovať si sankčný

poplatok (zmluvnú pokutu), ktorého výška je stanovená podľa príslušného sadzobníka poplatkov,
ktorý navrhovateľ zverejňuje spôsobom uvedeným v ČI. I bode 6 VOP. Podľa sadzobníka poplatkov
navrhovateľa sankčná úroková sadzba predstavuje 20 %, ročne do 30.06.2012, 28 % ročne od
01.07.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ má preto nárok na 20 %-ný sankčný poplatok zo sumy 483,07
EUR od 30.04.2008 (deň nasledujúci po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu) do 30.06.2012- 402,90

eur a 28 %-ný sankčný poplatok zo sumy 483,07 EUR od 01.07.2012 do zaplatenia. Napriek tomu si
príslušný sankčný poplatok (zmluvnú pokutu) v podanom návrhu uplatňoval z vyčíslenej istiny 483,07
EUR - t.j. nevyrovnanej výšky debetného zostatku iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní
zostatku zatvoreného účtu, t.j. od 30.04.2008 do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka zmluva a s ňou aj všetky práva a povinnosti

zmluvných strán zanikajú okamihom, kedy bol prejav oprávnenej strany o odstúpení od zmluvy doručený
druhej strane s výnimkami stanovenými v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o následky
porušenia zmluvy, nemá však odstúpenie od zmluvy spätné účinky. Všetky právne následky porušenia
zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované. Platí to aj pre úroky z
omeškania, a to aj so zreteľom na ich odškodňovaciu funkciu, pričom poukázal uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4 Obo 159/2003. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súd
ČR sp. zn. 33Odo 131/2003 zo dňa 25.06.2003, v ktorom sa zaoberal nárokom na zmluvnú pokutu v
dôsledku odstúpenia od zmluvy pričom nárok nezaniká, ak vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z
dôvodu jej skoršieho porušenia. Na základe vyššie uvedeného preto považuje záver súdu o tom, že
navrhovateľ nemá právny titul, na základe ktorého by mohol požadovať od odporcu sumu vo výške

387,63 eur, za nesprávny, nakoľko odporca má nárok na sankčný poplatok odo dňa porušenia povinnosti
udržiavať na účte kladný zostatok, avšak si ho uplatňuje za kratšie obdobie. Poukázal na ČI. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ČI. 46 ods. 1 Ústavy SR, ČI. 46 ods. 4 v spojení
s ČI. 51 Ústavy SR). Mal za to, že prvostupňový súd svojím rozhodnutím zasiahol do základného práva
navrhovateľa garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, právo na súdnu ochranu, nakoľko mal za to,

že rozsudkom nesprávne posúdil prejednávanú vec. Mal za to, že preukázal oprávnenosť svojho nároku
voči odporcovi v časti istiny ako aj v časti uplatneného sankčného poplatku a to s poukazom na vyššie
uvedený skutkový stav a zákonné ustanovenia.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa jepotrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti
na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa ako vyplýva z obsahu odvolania navrhovateľa, vo výroku, ktorým uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 483,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50%
ročne zo sumy 483,07 eur od 30.04.2008 do zaplatenia napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie
súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za
správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 481,71 eur

ako nedôvodný zamietol.

Súd prvého stupňa v danej veci správne v prvom rade poukázal na zmätenie pojmov, ktoré navrhovateľ
používa vo svojich listinách, pričom bez ohľadu na použité pojmoslovie aj podľa odvolacieho súdu je
zrejmé, že v danom prípade si navrhovateľ uplatňuje právo, pre ktoré je právnym titulom zmluva medzi
ním a odporcom, avšak navrhovateľ si toto právo uplatňuje za obdobie od odstúpenia od zmluvy až

do podania návrhu na súd. Pritom aj podľa odvolacieho súdu odstúpením od zmluvy došlo podľa §
349 ods. 1 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka k zániku zmluvy o bežnom účte a zanikli aj všetky
práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do doby zániku zmluvy alebo nejde o
práva a povinnosti podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom prípade pritom aj odvolací
súd mal za preukázané, že právo na zaplatenie sankčného úroku z omeškania /poplatku, či zmluvnej

pokuty/ si navrhovateľ teda uplatňuje za obdobie po odstúpení od zmluvy, teda nie za dobu existencie
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, pričom navrhovateľ súdu nepreukázal, že by išlo o právo, ktoré
podľa ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy nezaniklo. Navrhovateľ
tak ani podľa odvolacieho súdu nemá právny titul, na základe ktorého by mohol požadovať od odporcu
zaplatenie sumy 481,71 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že
navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na zaplatenie sumy 481,71
eur, pričom súd prvého stupňa v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej
stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku i správne rozhodol, pričom dostatočne sa vysporiadal
i s námietkami uvádzanými navrhovateľom v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval námietky

navrhovateľa za opodstatnené a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Zároveň podľa § 219 ods. 2
O.s.p vo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnil
postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .