Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010288
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1414010288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. O.C. V. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
O. V., B.. XX.XX.XXXX/XXXX P. X., O. X. X., W.. G. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

1/dňa04.05.2011o15.50hviedolvBratislave,posaratovskejulicivsmerevonzmestavľavomjazdnom
pruhu, pri Dome kultúry Dúbravka, osobné motorové vozidlo zn. BMW XXXi, Q.: B.-XXX K., pričom jazdil
rýchlosťou 76,00-84,00 km/h, čím porušil § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, taktiež
nevenoval dostatočnú pozornosť sledovaniu situácie v cestnej premávke, čím porušil § 4 ods. 1 písm. c/
zák. č. 8/2009 Z.z. a nereagoval na skutočnosť, že poškodená X. J. prechádzala cez vozovku z pravej

strany na ľavú z pohľadu obvineného a v dôsledku nerešpektovania vyššie uvedených povinností vodiča
do poškodenej s vozidlom narazil a prešiel kolesom po ľavej nohe poškodenej, pričom poškodená X.
J. utrpela zlomeninu 2.,3. a 4. kosti priehlavku ľavej nohy bez posunu úlomkov, v súvislosti s ktorým
zranením sa pohybovala minimálne dva mesiace iba s oporou bariel
a obvinený vozidlo viedol aj napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ
Bratislava IV, sp.zn. ORP-P-117/IV-DI-BCP-2011, zo dňa 09.03.2011, právoplatným od 01.04.2011, mu
bol uložený okrem iného, aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní dvoch rokov, ktorý začal plynúť
od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia,

2/ potom, ako dňa 04.05.2011 o 15.50 h v Bratislave, na Saratovskej ulici pri Dome kultúry Dúbravka
zapríčinil ako vodič osobného motorového vozidla zn. X. XXXi, Q.: B.-XXX K. dopravnú nehodu s
poškodenou X. J., popísaný v bode 1/ trestného rozkazu, pri ktorej poškodená utrpela zlomeninu 2.,3. a
4. kosti priehlavku ľavej nohy bez posunu úlomkov, po nehode s vozidlom na mieste nehody nezastavil,

z miesta nehody odišiel bez toho, aby zistil zdravotný stav poškodenej, poškodenej poskytol potrebnú
pomoc alebo zabezpečil privolanie odbornej zdravotníckej pomoci, pričom tieto úkony mohol vykonať
bez nebezpečenstva hroziaceho jemu alebo inému,

3/ dňa 16.05.2011 o 15.20 h v Bratislave, po Sekurisovej ulici od nejedlého ulice viedol osobné motorové
vozidlo zn. X. XXXi, Q.: B.-XXX K., pričom bol prenasledovaný policajnou hliadkou a následne z vozidla
vyskočil a ušiel a obvinený vozidlo viedol aj napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného

inšpektorátu OR PZ Bratislava IV, sp.zn. ORP-P-117/IV-DI-BCP-2011, zo dňa 09.03.2011, právoplatnýmod 01.04.2011, mu bol uložený okrem iného, aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní dvoch
rokov, ktorý začal plynúť od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia,

t e d a

v bode 1/ rozsudku
-inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom
konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona),

-maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

v bode 2/ rozsudku
-ako vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu
na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,

v bode 3/ rozsudku
-maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. h/ trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku
prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona,

v bode 3/ rozsudku
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného
zákona s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri)
roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze
vedenia akýchkoľvek motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje
-trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/44/2011, zo dňa 31.07.2011, právoplatný dňa
31.07.2011,
- trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 3T/42/2012, zo dňa 09.03.2012, právoplatný dňa
09.08.2012,

obidva v časti výroku o treste zákazu činnosti, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť Dôvera zdravotná
poisťovňa, a.s., Nitra, Cintorínska 5, N.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. O. V. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodenej X. J., L. D. B. na B. Š., P. U. I. T. H. Q. Ď., prečítaním
výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením obsahov znaleckých posudkov a výpovedí znalcov,
oboznámením listinných dôkazov.

Zástupkyňa poisťovne Dôvera, Mgr. Miriam Žolnerová sa v prípravnom konaní pripojila k trestnému
konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 210,71 eur.

Obžalovaný O. V. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. a po porade s obhajcom k bodu 3/ obžaloby
urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. V bodoch 1/

a 2/ obžaloby sa cíti byť nevinný.
K bodu 3/ obžaloby po zákonnom poučení odpovedal na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm.
c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., či
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno
d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola

daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby, odpovedal : áno
f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal: áno
g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu
kladený za vinu, odpovedal: áno

h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako určitý trestný čin, odpovedal: áno.

Prokurátornemalkvyhláseniuobžalovanéhokbodu3/obžalobyvýhradyanavrholtotovyhláseniaprijať.

Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine v bode 3/ obžaloby a vykonal dokazovanie skutkov v bode
1/ a 2/ obžaloby a ohľadne náhrady škody a trestu.
Obžalovaný O. V. k týmto bodom uviedol, že na mieste činu nebol a tak tieto trestné činy nemohol
spáchať. Auto, ktoré mal podľa obžaloby viesť patrí T., on toto auto viedol iba jeden krát a to v bode 3/
obžaloby. Inak sa v tom aute nevozieval ani ako spolujazdec. Nevie kde sa vtedy nachádzal, ale nakoľko

mal dvoch psov, tak týchto chodieval venčiť v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. Nevedel vysvetliť prečo
nevenčil v uvedenom čase psov dňa 16.05.2011, pri spáchaní skutku v bode 3/ obžaloby. V žalovanom
období nebol zamestnaný. Svedkov T. H. Ď. pozná, nemal s nimi konflikty, chodievali spolu von. Uviedol,
že vedel, v žalovanom období mal uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel.

Svedkyňa-poškodená X. J. uviedla, že v inkriminovaný deň išla od zastávky autobusov MHD pri dome
kultúry v Dúbravke cez vozovku miere šikmo smerom k električkovej zastávke mimo priechodu pre
chodcov. Pred vojdením na cestu sa pozrela vľavo, po prejdení svetlého vozidla už nevidela prichádzať
žiadne iné vozidlo a tak vošla na cestu a rýchlejšou chôdzou cez cestu prechádzala. Keď bola v strede
vozovky na deliacej čiare, zacítila a zaregistrovala náraz vozidla do jej ľavej nohy v oblasti kolena a silnú

bolesť. Vozidlo, ktoré ju zrazilo zastavilo až pri BILLE a vtedy si všimla že bolo čiernej farby. Nevidela
koľko osôb bolo vo vozidle, ani kto auto šoféroval. Z auta po zastavení nikto nevystúpil, nevie kam potom
toto auto odišlo. Pred nárazom nezaregistrovala zvuk brzdiacich pneumatík. Od svedkýň sa na mieste
nehody dozvedela, že to auto bolo staršie, značky BMW a malo nitriansku poznávaciu značku. Malo ísť
veľmi rýchlo, podľa svedkýň na červenú. Ona sa domnieva, že mohlo ísť od Alexyho ulice. Po nehode

bola ošetrená na Kramároch, kde jaj dali sadru. V dôsledku nehody mala zlomené kosti priehlavku a
to 2. až 4. prst. Dva mesiace sa musela pohybovať len pomocou drevených barlí, schudla, doma pri
pohybe padala, bola slabá a bola odkázaná na pomoc svojich sestier, ktoré jej nosili stravu, pomáhali
jej pri návštevách lekára, pomáhali jej s osobnou hygienou, praním, upratovaním. Potom, ako jej dali
sádru dole, používala francúzske barle. Bez barlí mohla chodiť asi až po troch mesiacoch. Aj v súčasnejdobe ju noha bolí a opúcha jej. Pred nehodou nebola zamestnaná, je a bola invalidná dôchodkyňa. K
trestnému konaniu sa s nárokom na náhradu škody nepripojila.

Svedok I.Š. T. uviedol, že pre odstup času si už na detaily presne nepamätá. V čase nehody vlastnil
predmetné motorové vozidlo BMW. V čase nehody sedel s Ď. v aute na zadnom sedadle, pričom auto
šoféroval obžalovaný. S autom išli z Dúbravky na ul. kpt. Rašu. V aute sa zabával s Ď. a konzumovali
alkohol, takže nevie akou rýchlosťou obžalovaný išiel, ani aký rýchlostný stupeň mal zaradený, ale išli
asi 70-80 km/h. pred zrážkou išli cez svetelnú križovatku na ktorej svietila zelená. Po prejdení križovatky

počul ako niečo buchlo, ale obžalovaný pokračoval v jazde. Po zaparkovaní vozidla za ním prišli policajti,
ktorým uviedol, že auto šoféroval obžalovaný.
Pre rozpory s výpoveďou z prípravného konania bola táto prečítaná. Dňa 24.04.2013 v prípravnom
konaní svedok uviedol, že po prejdení križovatky videl ako cez cestu prechádza nejaká babka a za
ňou išla nejaká baba s chalanom. Obžalovaný zatrúbil, baba s chalanom odskočila, ale babka, ktorá
už bola na stredovej čiare nezareagovala. Obžalovaný sa jej snažil vyhnúť doľava, nebrzdil a následne

došlo k zrážke, pričom obžalovaný zachytil babku pravým spätným zrkadlom a bez zastavenia, alebo
pribrzdenia pokračoval v jazde. Po zrážke sa on obzrel a videl ako sa babka postavila a odkráčala na
kraj cesty. On aj po zrážke na obžalovaného kričal, aby zastavil, ale tento pokračoval v jazde
a zaparkoval auto na ul. kpt. Rašu a odišiel domov. On sám volal políciu a oznámil predmetnú nehodu.
Dňa 27.05.2014 uviedol, že pri prechádzaní križovatky svietila zelená, ale už naskočila oranžová a preto

obžalovaný pridal, aby križovatku prešiel. Podľa neho obžalovaný išiel 100 - 130 km/h.
K týmto výpovediam z prípravného konania svedok uviedol, sa týchto výpovedí pridržiava. Spätné
zrkadlo na aute sa nerozbilo, len sa sklopilo. Technický stav vozidla bol dobrý, slúžilo na dopravu
na pozemných komunikáciách, v čase nehody malo namontované zadné sedadlá. On s týmto autom
nejazdil, nemal vodičský preukaz, auto kupoval pre svoju priateľku. Nevedel, že obžalovaný v čase

nehody mal uložený zákaz vedenia motorových vozidiel. K rýchlosti vozidla uviedol, že na tachometer
nepozeral, ale určite išli viac ako 50 km/h. Obžalovaný pred nehodou alkohol nepil.
Na svojej výpovedi zotrval svedok aj pri konfrontácii s obžalovaným.

Svedok Q. Ď. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si na okolnosti nehody nepamätá, a nemôže ani na

100% povedať, že auto šoféroval obžalovaný. V prípravnom konaní svedok uviedol, že v čase nehody
bol opitý. Auto šoféroval obžalovaný, T. sedel na zadných sedadlách a on sedel vpredu na sedadle
spolujazdca. Nakoľko bol opitý ani nevie kde jazdili, ale obžalovaný jazdil s vozidlom dosť rýchlo, podľa
neho 80 km/h. Uviedol, že na ceste od Karlovej Vsi na križovatke svietila červená. Potom obžalovaný
prudko z križovatky vyštartoval v smere ku Saratovu a ako boli za križovatkou videl, ako cez cestu

od domu kultúry k zastávke električky prechádzali tri osoby. Obžalovaný vôbec nepribrzdil a zachytil
staršiu pani pravým spätným zrkadlom, na čo táto spadla na cestu. Obžalovaný po nehode nezastavil
a pokračoval v jazde a zastavil s vozidlom až na ul. kpt. Rašu. Vo výpovedi zo dňa 16.6.2014 dodal, že
sa obžalovaný snažil zabrzdiť a tiež sa tej pani snažil vyhnúť, čo sa mu však nepodarilo.
Nakoľko si svedok na hlavnom pojednávaní na okolnosti skutku nepamätal, nebolo možné svedka s

obžalovaným konfrontovať.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpoveď svedka T. Š., ktorý uviedol, že si všimol, ako
nejaké staršie čierne auto BMW výraznejšie zrýchlilo, zahučal motor, ako keby prudko pridal plyn. Auto
prichádzalo smerom z Karlovej Vsi na Devínsku Novú Ves. Následne sa mu zdalo, že auto pribrzdilo

a videl už len ležať nejakú staršiu pani na zemi. Samotnú zrážku nevidel. Po zrážke uvedené vozidlo
pokračovalo v jazde.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsahy znaleckých posudkov
a výpovede znalcov z prípravného konania.

Prof.MUDr. Peter Labaš, CSc., uviedol, že poškodenia v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou
utrpela zlomeninu 2.,3. a 4. kosti priehlavku bez posunu úlomkov a vznikli tak, ako to poškodená udáva
pri dopravnej nehode. Noha bola prejdená pneumatikou osobného auta. Poškodená mala 4 - 10 dní
bolesti, po 10 dňoch bolesti a opuch odoznejú. Barle musela používať 3 týždne, v danom prípade jej
doba práceneschopnosti by bola 6-7 týždňov, čo je aj obvyklá doba liečby. Obmedzovaná v obvyklom

spôsobe života bola poškodená v tom, že musela pri chôdzi používať barle. Znalecký posudok po
kompletnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie znalec upresnil vo svojej výpovedi, kedy uviedol,
že poškodená utrpela úraz ťažký, pretože doba liečenia prekročila 42 dní a poškodená bola minimálne8 týždňov obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, pretože sa mohla pohybovať iba za pomoci barlí.
Rehabilitácia trvala 2 až 3 mesiace.
Ing. Juraj Korbeľ uviedol, že pri predmetnej nehode vodič vozidla BMW na chodkyňu prechádzajúcu

cez vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov pred stretom nereagoval. Technika jazdy
vodiča nebola z technického hadiska správna, lebo sa nedostatočne venoval riadeniu vozidla. Druhým
nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča bola počiatočná rýchlosť jazdy vozidla v rozsahu 76,0 -
84,0 km/h, ktorá bola vyššia ako je
maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku (50km/h). Správanie sa chodkyne nebolo z

technického hadiska správne, táto prechádzala cez vozovku mimo vyznačeného prechodu pre chodcov
v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Ak by vodič vozidla
za predpokladu počiatočnej rýchlosti jeho jazdy v rozsahu 47,5 - 52,5 km/h brzdil plným brzdným
spomalením vzhľadom na povrch vozovky, k stretu jeho vozidla s chodkyňou by nedošlo. Vodidlo by
bezpečnezastavilopredmiestomstretuschodkyňou.Vodičmaltedamožnosťpriestorovéhozabránenia
stretu vozidla s chodkyňou.

Naopak vodič vozidla nemohol stretu s chodkyňou zabrániť za predpokladu jeho počiatočnej rýchlosti
jazdy v rozsahu 76,0 - 84,0 km/h ak začal na chodkyňu prechádzajúcu cez vozovku reagovať v okamihu,
keď sa vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti 22,3 m od VBM smerom do centra mesta. V tom okamihu sa
chodkyňa nachádzala vo vzdialenosti cca 0,8 m od čiary vyznačujúcej pravú krajnicu.
Chodkyňa mohla z technického hľadiska stretu s vozidlom zabrániť za predpokladu, keby jej chovanie

predvstupom,resp.povstupedovozovkybolovsúladespríslušnýmiustanoveniamiplatnýchpredpisov.
Ako znalec upresnil vo svojej výpovedi, chodkyňa nevytvorila z technického hľadiska vodičovi prekážku
náhlu, ale len kolíznu situáciu.
Ztechnickéhohľadiskapríčinoudopravnejnehodybolaztechnickéhohľadiskanesprávnatechnikajazdy
vodiča vozidla BMW.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy. Lekárske správy k zraneniu poškodenej,
ktoré sú aj súčasťou vypracovaného znaleckého posudku. Z protokolu o dychovej skúške na alkohol
vyplýva, že poškodená v čase nehody nebola pod vplyvom alkoholu. Z protokolu o nehode vyplýva,
že poškodená prechádzala vozovku z pravej strany smerom k električkovým koľajniciam, miere

šikmo. Približné miesto zrážky bolo v ľavom jazdnom pruhu vozidla BMW. Cesta pozostáva z dvoch
jazdných pruhov pre jeden smer, pred miestom zrážky sa nachádza aj odstavná plocha pre autobus
na autobusovej zastávke. Na vozidle BMW nebolo spätné zrkadlo na pravej strane rozbité, len jeho
lak bol miere poškodený. Predmetné motorové vozidlo BMW zakúpil svedok T. dňa 20.04.2011. Z
rozhodnutia o priestupku vyplýva, že obžalovaný Haviar bol rozhodnutím ODI OR PZ Bratislava IV,

zo dňa 09.03.2011, právoplatným 01.04.2011, pod číslom ORP-P-117/IV-DI-BCP-2011 uznaný vinným
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta 300,-eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 2 roky. Z dokladov k uplatnenému nároku na náhradu škody zdravotnou poisťovňou Dôvera
vyplýva, že táto uhradila liečebné náklady za liečbu poškodenej J. vo výške 210,71 eur. Z registra trestov

a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol deväť krát prejednávaný za spáchanie priestupku, v
registri trestov má tri záznamy, v evidenčnej karte vodiča má sedem záznamov.
Súd oboznámil aj súdne spisy o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného, z ktorých vyplýva, že
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/44/2011, zo dňa 31.07.2011, doručeným
obžalovanému dňa 31.07.2011, právoplatným dňa 31.07.2011, bol O. V. uznaný vinným z prečinu

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorý spáchal dňa
29.07.2011, za čo mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace, so skúšobnou
dobou v trvaní 12 mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 roky.
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 3T/42/2012, zo dňa 09.03.2012, doručeným
obžalovanému dňa 09.08.2012, právoplatným dňa 09.08.2012, bol O. V. uznaný vinným z prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 08.07.2011, za čo mu súd uložil
súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiace, so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky
a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 roky, pričom súd zrušil trestný rozkaz
Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/44/2011 v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili

podklad. V tomto konaní súd uznesením zo dňa 13.08.2012, právoplatným dňa 20.11.2012 odsúdenému
započítal dobu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel od 31.07.2011. Uznesením súdu zo dňa
02.01.2013, právoplatným dňa 17.01.2013 bolo vyslovené, že odsúdený O. V. v časti trestu odňatiaslobody je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013 a tento trest sa mu
odpúšťa.

Okresnýsúdzamietolnávrhobhajobynadoplneniedokazovaniaoregistretrestovaposudkynasvedkov
T. H. Ď.D. ako aj o výsluch nadriadeného obžalovanému v jeho terajšom zamestnaní, nakoľko tieto
dôkazy nemajú žiadny súvis so žalovaným skutkom. Súd konštatuje, že vyžiadané registre trestov
a posudky na svedkov nemajú žiadny vplyv na hodnotenie ich výpovede, obžalovaný ani svedkovia
nepotvrdili, že by boli v nepriateľskom pomere, práve naopak a sama skutočnosť, že svedkovia prípadne

v minulosti mohli porušiť zákon čo nemá súvislosť s prejednávanou vecou, nemôže mať vplyv na
hodnotenie obsahu ich výpovedí v tejto konkrétnej trestnej veci. Súd považuje výsluch nadriadeného
obžalovanému v jeho súčasnej práci za nadbytočný. Súd má dostatok dôkazov na hodnotenie osoby
obžalovaného a ak mala obhajoba preukazovať spôsob súčasného vedenia života obžalovaného mala
zabezpečiť jeho pracovný posudok sama. Povinnosťou súdu je dbať okrem iného aj na hospodárnosť
konania a tam, kde je skutkový stav zistený dostatočne na rozhodnutie vo veci má súd rozhodnúť.

V predmetnej trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými
dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po vykonaní dokazovania súd vyhodnotil vykonané dôkazy
jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach.
K bodu 3/ obžaloby urobil obžalovaný vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a preto v tomto bode uznal

obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby.
K bodom 1/ a 2/ obžaloby obžalovaný poprel ich spáchanie s odôvodnením, že sa v rozhodnom čase na
mieste činu nenachádzal a skutky nespáchal. Nevedel uviesť kde a s kým v rozhodnom čase bol. Jeho
tvrdenie, že v tom čase bežne venčil psov je len hypotetické tvrdenie a je spochybnené tým, že práve v
ním uvádzanom čase pri skutku v bode 3/, kedy mal údajne venčiť psov, týchto nevenčil a dopustil sa

trestného činu. Potvrdil, že svedkov T. H. Ď. pozná a spolu chodievali von. Potvrdil aj to, že mal vedomosť
o tom, že v čase skutku v bode 1/ rozsudku mal uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel.
Skutočnosť, že obžalovaný v rozhodnom čase spáchania skutkov v bode 1/ a 2/ rozsudku viedol
predmetné motorové vozidlo je jednoznačne potvrdená výpoveďami svedkov T. H. Ď.. Obaja
jednoznačne uviedli, že motorové vozidlo v čase nehody riadil obžalovaný a že to bol obžalovaný, ktorý

po nehode nezastavil a poškodenej neposkytol pomoc. Toto potvrdzuje aj výpoveď poškodenej J. H. U.
Š.. Odchýlky vo výpovediach svedkov sú minimálne a sú logicky zdôvodniteľné jednak uplynutím času
od spáchania týchto skutkov, kedy si svedkovia pre odstup času už nemusia na detaily skutkov pamätať
a jednak tým, že najmä svedok Ď. bol v čase nehody opitý, čo značne znižuje možnosť pamätať si
presne okolnosti skutkov. V podstatnom smere však obaja svedkovia vypovedajú zhodne a jednoznačne

obžalovaného zo spáchania týchto skutkov usvedčujú. Navyše svedok T. na svojej výpovedi zotrval aj
pri konfrontovaní s obžalovaným na hlavnom pojednávaní. Konfrontácia obžalovaného so svedkom Ď.
bola bezpredmetná, nakoľko svedok Ď. si na hlavnom pojednávaní na okolnosti nehody nepamätal.
Súd konštatuje, že nezistil žiadny objektívny dôvod na spochybnenie výpovedí týchto svedkov. Obaja
svedkovia boli s obžalovaným v priateľskom pomere, chodili spolu von a nemali objektívny dôvod na

to aby ho krivo obvinili. Svedkovia vypovedali celé konanie po riadnom a zákonnom, poučení a na
hlavnom pojednávaní pod prísahou. Aj pri hodnotení okolností skutku v bode 3/ rozsudku je zrejmé, že
obžalovaný sa so svedkami bežne stýkal
a vozil ich na aute svedka T. napriek tomu, že vedel, že má uložený zákaz vedenia motorových vozidiel.
K priebehu dopravnej nehody bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne zistené, že obžalovaný tesne

pred zrážkou s poškodenou jazdil rýchlosťou, ktorá značne prevyšovala najvyššiu povolenú rýchlosť v
čase a mieste nehody. Jazdil nezodpovedne, riskantne a nevenoval dostatočnú pozornosť sledovaniu
situácie na ceste. Je zrejmé, že vzhľadom na charakter komunikácie, kde k nehode došlo, jedná
sa o rovný a prehľadný úsek cesty, musel obžalovaný poškodenú vidieť dlhšiu dobu pred zrážkou,
nakoľko táto prechádzala z pravej strany na ľavú a musela prejsť cez voľný pravý jazdný pruh v

smere jazdy obžalovaného a dostať sa k stredovej čiare vozovky, takže obžalovaný musel dostatočne
dlhú dobu sledovať pohyb poškodenej na vozovke. Je zrejmé aj z posudku a výpovede znalca, že
chodkyňa nevytvorila obžalovanému prekážku náhlu, ale len kolíznu situáciu, ktorú by obžalovaný
zvládol, ak by jazdil povolenou rýchlosťou na danom úseku cesty a na vzniknutú kolíznu situáciu včas
reagoval brzdením vozidla. Je zrejmé, že obžalovaný zvolil aj zlú techniku jazdy, kedy bez brzdenia

sa snažil chodkyňu obísť. Zistený stav na mieste nehody, jej priebeh je jednoznačne preukázaný
aj výpoveďou poškodenej J., nepriamo výpoveďou svedka Š.. Miesto nehody, poškodenie vozidla
je zadokumentované listinnými dôkazmi. Zistený skutkový stav potvrdzujú aj svedkovia T. H. Ď.. Je
právne irelevantné, či obžalovaný pred nehodou svetelnú križovatku prechádzal na zelený, alebooranžový svetelný signál. Od svetelných semaforov je miesto zrážky s chodkyňou značne vzdialené. Je
preukázanéto,žeobžalovanýužodtýchtosvetielsemaforajazdilneprimeranourýchlosťou.Skutočnosť,
že poškodená prechádzala vozovku z pravej strany na ľavú je tiež potvrdená lekárskymi správami o

jej zranení a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, kedy bolo zistené, že poškodená utrpela
zranenia na ľavej nohe, teda na končatine, privrátenej k jazdiacemu vozidlu, ktoré riadil obžalovaný.
Skutočnosť, že poškodená prechádzala vozovku mimo vyznačený priechod pre chodcov, bola síce
nesprávna technika spôsobu prechádzania poškodenej cez vozovku, ale táto skutočnosť nebola
príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody, nakoľko ak by obžalovaný jazdil hoc aj najvyššou

povolenou rýchlosťou a reagoval by na chodkyňu tak ako mal, teda brzdením, k stretu s chodkyňou by
nedošlo. Preto súd musel jednoznačne konštatovať, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil obžalovaný.
Skutočnosť, že obžalovaný značnou mierou prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v čase a mieste
nehody zjavne preukazuje, že takéto prekročenie rýchlosti je nutné považovať za porušenie dôležitej
povinnosti uloženej obžalovanému podľa zákona.
K otázke ujmy na zdraví, ktorú poškodená utrpela sa jednoznačne vyjadril znalec vo svojom posudku

a vo svojej výpovedi. Zranenia, ktoré poškodená utrpela sú jednoznačne v príčinnej súvislosti s
predmetným nehodovým dejom v bode 1/ obžaloby. Bolo preukázané aj výpoveďou poškodenej, že
táto so založenou sadrou na nohe musela dlhodobo používať barle a len za ich pomoci sa mohla
s ťažkosťami pohybovať. Podľa záverov znalca takúto oporu musela poškodená používať minimálne
8 týždňov. Takéto obmedzenie pohybu poškodenej po dobu viac ako 42 dní je jednoznačne nutné

kvalifikovať ako obmedzenie v obvyklom spôsobe života. Poškodená je staršia osoba, nemohla sa s
barlami pohybovať ani po byte, bola slabá, padala a už vôbec nemohla chodiť z bytu von, nemohla si
nakupovaťpotraviny,anisaosebastarať.Sosobnouhygienou,varením,upratovaníavšetkýmibežnými
vecami jej museli pomáhať rodinní príslušníci. Takéto poškodenie zdravia, ktoré poškodená utrpela je
teda jednoznačne potrebné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví aj s poukazom na § 123 ods. 3 písm.

i/ Trestného zákona ako porucha zdravia trvajúca po dlhší čas.
Za právne irelevantné a nesprávne posudzuje súd stanovisko obhajoby k tomu, že v danej veci nebol
vyžiadaný súhlas poškodenej J. na trestné stíhanie obžalovaného, nakoľko v zmysle ust. § 211 ods. 1
Trestného poriadku disponovať so súhlasom na trestné stíhania má možnosť len ten poškodený, ktorý
je v takom postavení, že

by mohol mať ako svedok právo odmietnuť vypovedať voči obžalovanému. Musí teda existovať pomer
obžalovaného k poškodenému, čo v tomto prípade splnené nebolo a trestné stíhanie obžalovaného v
danej veci tak nie je podmienené súhlasom poškodenej.

Preto súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov musel jednoznačne konštatovať, že obžalovaný aj

v bodoch 1/ a 2/ obžaloby spáchal žalované skutky tak, ako boli uvedené v podanej obžalobe aj s
akceptovaním žalovanej právnej kvalifikácie týchto skutkov. Preto súd uznal obžalovaného vinným zo
spáchania všetkých žalovaných skutkov v zmysle podanej obžaloby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému postupoval plne v súlade so zásadami pre

ukladanie trestu ako to má na mysli trestný zákon.
Je potrebné skonštatovať, že obžalovaný žalované skutky spáchal skôr, ako mu boli doručené
odsudzujúce trestné rozkazy Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/44/2011 a 3T/42/2012. Teda vo
vzťahu k týmto odsúdeniam prichádzalo do úvahy ukladanie trestu súhrnného. Nakoľko skôr uložený
trest odňatia slobody bol odsúdenému amnestovaný, mohol súd ukladať trest súhrnný len vo vzťahu k

uloženému trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.
Trest ukladal súd podľa najprísnejšie trestnej sadzby zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ktorá je pri
prečine podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v sadzbe od 1 do 5 rokov.
Súd v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle
ust. § 36 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na výšku ukladaného trestu obžalovanému.

Na druhej strane ako priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. h/ Trestného zákona súd vyhodnotil
to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Nakoľko prevažuje pomer priťažujúcich okolností, súd v zmysle sprísňujúceho ustanovenia § 38
ods. 4 Trestného zákona zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a tak mohol ukladať
obžalovanému trest v sadzbe od 2 rokov 4 mesiacov do 5 rokov.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému musí skonštatovať, že vzhľadom na množstvo
napadnutých spoločenských chránených záujmov obžalovaným a množstvo porušení zákona, je
potrebné na splnenie ochrannej ale aj výchovnej funkcie trestu, ktorá sa nemá týkať len osobyobžalovaného ale má výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, je potrebné obžalovanému
ukladať trest nepodmienečný, ktorý mu súd uložil pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky.
Nakoľko obžalovaný pred spáchaním žalovaných skutkov nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre

úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.
Obžalovaný spáchal žalované skutky v súvislosti s dopravou. Je celkom zjavné a výpisom z evidenčnej
karty vodiča aj potvrdené, že obžalovaný je nespôsobilým byť účastníkom cestnej premávky ako vodič
motorového vozidla. Obžalovaný nerešpektuje pravidlá cestnej premávky, porušuje ich obzvlášť hrubým

spôsobom a je hrozbou pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Preto mu súd aj s prihliadnutím na
už skôr uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel uložil prísnejší trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel v trvaní 5 rokov.
Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava
IV, sp.zn. 0T/44/2011, zo dňa 31.07.2011, právoplatný dňa 31.07.2011, trestný rozkaz Okresného súdu
Bratislava IV, sp.zn. 3T/42/2012, zo dňa 09.03.2012, právoplatný dňa 09.08.2012, obidva v časti výroku

o treste zákazu činnosti, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Takto uložené tresty sú plne v súlade s účelom trestu, ako to má na mysli trestný zákon.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku zdravotnej poisťovne
Dôvera na náhradu spôsobenej škody. Poškodená spoločnosť si nárok uplatnila v prípravnom konaní
vo výške 210,71 eur. Na hlavné pojednávanie sa zástupca poškodenej spoločnosti nedostavil a preto
súd vychádzal zo skôr uplatneného nároku na náhradu škody. Je zrejmé, že škoda poškodenej
spoločnosti vznikla v súvislosti s ošetrovaním poškodenej J., ktorá zranenie utrpela pri dopravnej

nehode. Odškodňovanie poškodených v súvislosti s dopravnými nehodami má primárne riešiť poistenie
za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel a to buď zmluvné, alebo zákonné. Preto má súd
za to, že v danej veci si má poškodená spoločnosť nárok uplatniť zo zákonného poistenia motorového
vozidla, ktorým bola nehoda spôsobená. Nakoľko dokazovanie v tomto smere by pre neprítomnosť
zástupcu poškodenej spoločnosti na hlavnom pojednávaní zjavne presiahlo rámec dokazovania v

trestnom konaní, ktorého zmyslom je primárne rozhodnúť o vine a treste páchateľa, odkázal súd
poškodenú spoločnosť s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v

Bratislave.