Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204663
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113204663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: Fridrich Paľko s.r.o, so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená:
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.
decembra 2013, č. k. 8C/144/2013-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomnapadnutýmodvolanímzamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhal,
aby súd medzitýmnym rozsudkom určil odporcovi povinnosť zaplatiť mu majetkovú škodu v sume
175,- eur a nemajetkovú ujmy v sume 442,56 eur. Návrh dôvodil tým, že odporca je zodpovedný
za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento
nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 2180272 dlžníkom N. Z., nar.

XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej 30.dňovej lehote. Ďalej uviedol, že je v pozícii oprávneného v
exekučnom konaní o prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci sp.
zn. EX3092/2003. Predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
Okresnému súdu Senica, požiadal o udelenie poverenia. Exekučný súd poveril exekútora vykonaním
exekúcie, udelil mu poverenie. Napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase, ale až po veľmi dlhej dobe.
Takýto postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného

súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období sumu 70,- eur na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného
systému, 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 15,- eur
na administratívne spracovanie urgencií, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, zároveň si

uplatňuje aj nemajetkovú ujmu 442,56 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Výška nemajetkovej ujmy predstavuje sumu 55,32 eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu, ktorým bol nečinným viac ako 242 dní a to na základe aplikácie doktrínyústavného súdu, podľa ktorej ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi sa vzťahu sadisfakcia vo výške 663,88 eur. Odporca navrhol návrh
zamietnuť. Uviedol, že zo strany návrhu nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ

uplatňuje náhradu škody, keď v návrhu sa tieto tituly prelínajú. Dňa 23.04.2012 boli odporcovi doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené návrhy je zrejmé, že navrhovateľ ich
nepodal po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí 6 - mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku. Vzhľadom na povahu úkonu zákonom stanovenú lehotu, v ktorej sa
rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa je nevyhnutnosť vykonať i iné úkony nie je možné nerozhodnutí o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy
a teda za nesprávny úradný postup. Navyše ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu
plnú súčinnosť a v takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú lehotu na
rozhodnutie tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora.

Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú majetkovú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, v mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý
zisk a paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného
ani za ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať s listinami, skutočnosťami,

ktoré preukážu požadovaný nárok. Navrhovateľ nepreukázal jednak vznik škody a ani jej výšku. Vo
vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu pri uplatňovaní nároku je potrebné preukázať konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim za dosť učinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto odporca
nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods.

2 O.s.p.. Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 5ER/351/2003 zistil, že dňa 23.04.2002
bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného proti povinnému pre vymoženie pohľadávky 18.590,- Sk s príslušenstvom. Okresný súd
Senica poveril dňa 25.11.2003 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Ako
oprávnený podaním zo dňa 18.11.2010 doručeným súdu dňa 22.11.2010 navrhol zmenu súdneho

exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd dňa
04.01.2011 vyzval exekútora, aby vyčíslil trovy konania, vyjadril sa k návrhu na zmenu exekútora.
Tento dňa 12.01.2011 vyjadril súhlas s návrhom a vyčíslil trovy konania dňa 14.01.2011, ktoré podanie
bolo súdu doručené 19.01.2011. Súd uznesením zo dňa 18.07.2011 vyhovel žiadosti oprávneného o
zmenu súdneho exekútora a poveril výkonom exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Právne súd prvého

stupňa vec posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods.
1,2, § 19 ods. 1,3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, podľa § 238 ods. 1, § 44 ods. 6 zák. č. 233/95 Z.z. Exekučného poriadku a vychádzajúc z
vykonaného dokazovania považoval nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Vychádzal z okolností, že návrh na

vydanie poverenia bol doručený súdu dňa 19.11.2003. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh na
zmenu exekútora a o ktorom súd rozhodol dňa 18.7.2011. Exekučné konanie nie je doposiaľ právoplatne
skončené. Podľa znenia ust. § 238 ods. 1 E.p. sa na takéto konanie vzťahovala právna úprava platná
do 31.08.2005, ktorá neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný

súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či
Európsky súd pre ľudské práva. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydania
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora nepresadzoval zákonnými možnosťami, nepreukázal, že
by počas tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda, nepochybne o žiadosti o zmenu

súdnehoexekútorabolorozhodnuté,každýzistenýprieťahvsúdnomkonanímánevyhnutnezanásledok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. S poukazom na konkrétne
okolnosti prípadu sa postup Okresného súdu Senica nevyznačuje takýmito významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy vzhľadom na objektívne dôvody a to vykonanie
potrebných úkonov zo strany súdu nevyhnutných pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. V

prípade Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne bez prieťahov, preto
možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľovi sa nepodarilo
vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla
akákoľvekškodačiujma.Vzniknákladovnavrhovateľaakooprávnenéhovexekučnomkonanínasprávua udržateľnosť pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej
veci. navrhovateľ svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody všeobecne popísané nijako nezdokladoval,
určenie výšky v návrhu nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy súd

dospel k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie
sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotné vedenie exekučného
konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného
resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodov neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom

konaní, preto ak by aj navrhovateľovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma nebola preukázaná
súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Odporca vzniesol námietku
premlčania v prípade, ak by došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho
exekútora pred dňom 23.04.2009. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho
exekútora o zmenu exekútora bola súdu doručená dňa 22.01.2010, preto sa námietkou premlčania
nezaoberal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnému odporcovi

náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom určenej lehote odvolanie navrhovateľ
a uviedol, že podáva odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
O.s.p. a to v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,

ďalej v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a taktiež v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keď súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav. Súd rozhodol v merite
veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
V právnom štáte a osobitne spravodlivom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo

platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom
čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledku nesprávnosti súdneho
rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní

viazaný ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z.
a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v
znení zák. č. 412/2012 Z.z. Súd svojím rozhodnutím de jiure a de facto aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde

ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru načo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorej z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom

riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu

ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu
podľa § 156 ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/144/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- eur a titulom nemajetkovej
ujmy v sume 442,56 eur.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a v závislom výroku o trovách konania.

Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobouuplatnenýchnárokovapretožeodvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie
správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Keďže navrhovateľ postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom v odvolaní

nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto
dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov
podľa návrhov alebo predstáv navrhovateľa nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom
konania (§ 120 ods. 1 OSP).

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou navrhovateľa spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013, ktorý podrobne upravuje podmienky,
na základe ktorých možno usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní,
nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi

účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003
Z. z. bolo zavedené do tohto zákona zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2013, preto je toto
zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č.
514/2003 Z. z. len tie, ktoré vznikli od 1. 1. 2013. To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol

ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa)
uviesť právne významné okolnosti uvedené v tomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a to
v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného
postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré bolo účinné v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah

medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavaných exekučných konaniach uvedených v žalobách a v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Kaplikáciinovejprávnejúpravy§9ods.2zák.č.514/2003Z.z.všakodvolacísúduvádza,žesúdprvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu rozhodnutia o

zmene exekútora, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. citoval v správnom znení a preto
je táto námietka navrhovateľa nedôvodná. Nedošlo teda k interpretácii hmotného práva platného v čase
vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva,
ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, ako uvádzal navrhovateľ v odvolaní, a teda nebol ani

aplikovaný princíp priamej retroaktivity.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na navrhovateľovi.Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a
to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou

právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej
moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri

rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v exekučnej veci vedenej pred Okresným súdom Senica,
sp. zn. 5Er/351/2003, nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v
tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Je potrebné zdôrazniť, že
súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, že sa riadi aplikáciou § 9 ods.2 zákona
č. 514/2003 Z. z., ale okolnosti špecifikované v tomto zákonnom ustanovení v novelizovanom znení
uvádza len ako príklad pre rozhodnutie o uplatňovanom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Ďalej je potrebné uviesť, že správne súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uvádza, že až ust. § 44
ods. 8 Exekučného poriadku v znení zák. č. 341/2005 Z.z. účinného od 1.9.2005 stanovuje lehotu 30 dní
narozhodnutiesúduozmeneexekútora,keďsprihliadnutím naznenieintertemporálnehoustanovenia§
238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. a to ,že konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005 je potrebné tak uzatvoriť, že na toto konanie sa vzťahuje právna

úprava platná do 31.8.2005, ktorá neustanovovala zákonnú lehotu pre exekučný súd na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora, pretože konanie bolo začaté dňom 12.12.2003, kedy bola žiadosť
o udelenie poverenia doručená súdnemu exekútorovi.

Taktiež je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia,

že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na
súde relevantné dôkazy preukazujúce skutočnú výšku tejto škody a taktiež nepreukázal žiadnym
spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno
akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom,

mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo
k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné
riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania. Je správny názor súdu prvého stupňa, že nebola
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci a

eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Ako odvolací súd vyššie konštatuje, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť
splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej
veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému, nie je potrebné skúmať existenciu
škody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha.

K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd neporušil žiadnu
zákonom stanovenú lehotu nemohlo dôjsť z jeho strany ani k posunutiu trvania právnej neistoty do

času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.
Keďže exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil
a jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si navrhovateľ v tomto konaní
uplatňuje svoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania
materiálnej škody navrhovateľa. Ak teda súd prvého stupňa znalecké dokazovanie vo veci nenariadil,

riadil sa zásadou hospodárnosti konania, pretože takéto dokazovanie by bolo v danej veci nadbytočné
a nehospodárne.K úvahám navrhovateľa o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd dodáva, že súd v danej veci
správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v
súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom

čase. V konaní nebolo zistené, že by v exekučnej veci, od ktorej si navrhovateľ svoj nárok uplatňuje,
nebolo rozhodnuté v primeranom čase. Ohľadom záveru súdu prvého stupňa o rozpore exekučného
titulusozákonomsaodvolacísúdsrozhodnutímsúduprvéhostupňavplnomrozsahustotožňuje,pričom
tiež poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 6/2013,
3Cdo 146/2011, 6Cdo 105/2011).

Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa
v celom rozsahu rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil ani mu nevyplývajú z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.