Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/177/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204772
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114204772.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: I.
I., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, P., o zaplatenie 1.839,36 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 76,66 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania od

12.8.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.10.2013 podaným na súd 12.2.2014 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumu 1.839,36 eur , zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške
3,275 % ročne zo sumy 76,64 eur od 19.8.2010 do 19.8.2010, 76,64 eur od 19.9.2010 do 11.10.2010,
76,64 eur od 19.2.2011 do 14.12.2011, 76,64 eur od 19.10.2011 do 14.12.2011, 76,64 eur od 19.1.2012
do 23.2.2012, 76,64 eur od 19.2.2012 do 23.2.2012, 76,64 eur od 19.3.2012 do zaplatenia, 76,64 eur od
19.4.2012 do zaplatenia, 76,64 eur od 19.5.2012 do zaplatenia, 76,64 eur od 19.6.2012 do zaplatenia,

1.532,80 eur od 25.6.2012 do zaplatenia, tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu
neprevýšia sumu 1.350,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z
omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.350,00 eur len 9 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 1.839,36 eur do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 19.7.2010 zmluvu o revolvingovom úvere

č. 8200031651, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.350,- eur. Poskytnutý úver sa spolu
s úrokom zaviazal odporca zaplatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 76,64 eur v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve. Splátky v poradí pod č. 4, 5, 6, sa zaviazal zaplatiť ako č. 37 až 39. Neskôr
požiadal o ďalší odklad splátok č. 16, 17, za odklad sa zaviazal uhradiť odmenu 153,28 a odložené
splátky ako splátky pod č. 40-43. Do omeškania sa však dostal už pri 1. splátke a nakoniec zaplatil len
sumu 1.072,96 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu do
oznámenieouplatneníprávaveriteľapodľa§565Občianskehozákonníka,tj.okamžitúsplatnosťúveruz
dôvoduomeškania.Oznámenieouplatneníprávapodľa§565Občianskehozákonníkaboložalovanému
doručené dňa 6.6.2012. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv.
sankcie straty výhody splátok 24.62012, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky
úveru. Celková suma dlhu odporcu voči navrhovateľovi predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j.

sumu 1.839,36 eur. Uviedol, že v súlade s čl. 14 ods. 14.1 zmluvy mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vovýške 0,065 % denne a zákonný úrok z omeškania z nesplatenej časti úveru a úrokov, ktorý si uplatňuje
len v časti 3,275% ročne.

Podaním zo dňa 12.11.2014 uviedol, že odplata podstatne neprevyšuje odplatu požadovanú na
finančnomtrhu,pretožejepotrebnéprihliadaťnafinančnúsituáciuklienta,zabezpečeniezáväzku,objem
poskytnutých prostriedkov a pod., preto odplatu nie je možné porovnávať len s úrokovými sadzbami
bánk. Poukázal pritom aj na dôvodovú správu k novelizácii ust. § 53 ods. 6 Obč. zák.. Priemerná RPMN
v čase uzavretia zmluvy bola 51,49%.. K zmluvnej pokute uvádzal, že Zmluvné dojednania zmluvy o

revolvingovom úvere (kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute) nepredstavujú samostatný
dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o
revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do
právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa
bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/
Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere,

ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Na to,
abybolapokutaplatnedojednaná,savyžadujepísomnáformatakéhoustanovenia.Vzmysleustanovení
Občianskeho zákonníka zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina
obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. V kontexte dojednania o pokute to znamená,
že listina obsahujúca takéto dojednanie musí mať písomnú formu. Pojem „listina" je v právnom zmysle

chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúce k
vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú).
Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto
právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone

boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone
tvorená viacerými listami (hárkami), potom na to aby tvorili jednu listinu, musia byť tieto spojené tak,
aby tvorili technickú jednotu (pórov, stanovisko NS SR sp. zn. Cpj. 33/01). A len listina ako celok má
byť podpísaná. Rovnaký záver prijíma aj právna prax napr. Podpis alebo parafovanie jednotlivých strán
je pritom žiaduce, ale nie nevyhnutné (Neue Juristische Wochenschrift 1999, 1105)''. alebo „Celistvosť

listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a
ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním
nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán
alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej
formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom“. Považoval za

nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou
o revolvingovom úvere. Tieto dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná a preto
podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní (rovnako ako ostatného
obsahu umiestneného na jednotlivých listoch (stranách)). Keďže listina (v tomto prípade zmluva vrátane
zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej

pokute. V bode 14 zmluvných dojednaní je uvedená výška zmluvnej pokuty 0,065% denne z dlžnej
sumy. Dojednaná zmluvná pokuta je preto plne v súlade s § 544 ods. 2 OZ. Nárokom si navrhovateľ
uplatňuje sankcie z jednotlivých nesplatených splátok (zmluvnú pokutu a čiastočný úrok z omeškania)
plne v súlade s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a k nemu vykonávacieho predpisu (§3a ods. 1 až
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Trnava z 10.

11. 2009, sp. zn. 21Cob/40/2009, podľa ktorého Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení
upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu
za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé
omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o
možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel).

Odporca sa k žalobe nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť
ospravedlnil, nedostavil sa odporca, ktorý neúčasť neospravedlnil, súd nezistil dôvody pre odročenie

pojednávania a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti oboch účastníkov.Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zák. č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo

poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Žiadosťou na tlačive navrhovateľa označenom ako žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere, odporca dňa
16.7.2010 žiadal od navrhovateľa poskytnutie úveru vo výške 1.470 eur splatného v 36 splátkach vždy

do 18-teho dňa v mesiaci pri výške mesačnej splátky 83,45 eur. Celkovú čiastku, ktorú sa zaviazal dlžník
zaplatiť je bola výške 3.004,20 eur pri predpokladanej RPMN vo výške 70,01 %, priemernej RPMN
51,49 eur s tým, že mala byť ďalej poskytnutá čiastka revolvingu 841,18 eur z ktorej sa dlžník zaviazal
zaplatiť celkovú čiastku 2002,80 eur. Na tom istom tlačive v čl. 6 boli vpísané údaje o schválenom úvere
vo výške 1.350,- eur splatný v 36 splátkach k 18-temu dňu v mesiaci vo výške splátky 76,64 eur s

celkovou čiastkou zaplatenia úveru 2.759,04 eur pri RPMN 70,01 eur a ročnej úrokovej sadzbe 70,01
% a priemernej RPMN 51,49 eur.

Pri posudzovaní postupu súdu nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k prijatiu návrhu odporcu, keď schválený
úver nekorešpondoval s návrhom dlžníka, ktorý vpísal do zmluvy zástupca navrhovateľa - veriteľa,

pričom schválený úver mal predstavovať len ďalší návrh - ofertu, keďže fakticky návrh dlžníka sám veriteľ
neschválil. Nakoľko však v tomto rozsahu odporca nič nenamietal a zmluva bola podpísaná v jeden deň,
súd faktické dôsledky, ktoré by mali za následok neplatnosť zmluvy, resp. nevzniknutie zmluvy nezistil.

Súd zistil, že podľa čl. 8 bod 8,1 zároveň obsahom zmluvy, nie však samotného návrhu na uzavretie

zmluvy, má byť predmetom úkonu aj dohoda o poskytovaní služieb spočívajúca v záväzku veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe
žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti dokladu splátok úveru vo výške 218,59 eur a za poskytnutie

služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 132,48 eur, prípadne bude dlžníkovi
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu dohody o poskytnutí služby.

Súd oboznámil aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19.7.2010, ktorým bol schválený
úver pre odporcu s tým, že odplata za službu podľa čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ bola vo výške 200,38 eur.

Súd ďalej oboznámil aj výpis z karty klienta, z ktorej zistil úhrady vykonané odporcom vo výške 1.072,96

eur avšak ak skutočnosť, že skutočne bolo odporcovi vyplatené 1.149,62 eur.

Súd sa ďalej zaoberal samotnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Formálna stránka vyhovorenia zmluvy v písomnej forme bola zachovaná v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák.

č. 258/2001 Z.z..

Nakoľko podľa tvrdení samotného navrhovateľa ako aj listinných dôkazov (údajov karty klienta) bolo
na základe zmluvy poskytnutých na účet odporcu 1.149,62 eur, súd sa zaoberal skutočnosťou,či navrhovateľ ako veriteľ bol oprávnený započítať si takéto plnenie oproti vyplateniu peňažných
prostriedkov a či takéto nároky boli v zmluve riadne uvedené podľa § ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z..
Podľa znenia zmluvy mala byť poskytnutá istina 1.350,- eur, pričom skutočne poukázaná suma

predstavovala 1.149,62 eur. Súd podľa oznámenia o poskytnutí úveru zistil, že veriteľ z požičanej sumy
započítal nárok na odplatu „Dohody o poskytnutí služby“, ktorá bola v zmluve uvedená vo výške 218,59
eur, podľa údajov oznámenia o poskytnutí úveru bola odplata „znížená“ na sumu 200,38 eur. Hoci do
dohody sa vpisovala suma, nemal dlžník možnosť takúto dohodu odmietnuť. Súd považuje za logické,
že sumu odplaty nevpisoval dlžník, pretože jeho záujmom je vždy čo najnižšia alebo nulová odplata,

ale veriteľ. Súd však v prvom rade zistil, že takáto odplata za službu, ktorá je bezprostredne spojená s
poskytnutímúverunebolazahrnutádovýpočtuRPMN,pretožeprizapočítanítakejtoplatbypriposkytnutí
úveru skutočná sadzba PRMN z úveru prevyšuje sadzbu RPMN uvádzanú v zmluve, rovnako ako
náklady spojené s úverom. Naviac započítaním takejto čiastky bez toho, aby vôbec požiadal dlžník
o takýto nárok bola výrazne znížená disponibilná suma pôžičky. Pritom súd nemôže vôbec pochopiť
racionálnosť takejto dohody, keď dlžník má za možnosť odkladu splátok v súhrnnej hodnote 229,92 eur

zaplatiť odplatu až 218,59 eur, ktorej prípadné zníženie na sumu 200,38 eur je ponechané na ľubovôli
veriteľa. Ak by dlžník takúto dohodu neprijal a sumu rovnajúcu sa odplate uhradil pri podpise zmluvy
(príp. aj neskôr), jednalo by sa o úhradu troch splátok s výrazným znížením dopadu na zostatok istiny
a celkovej sumy úverov. Teda súd dospel k názoru, že takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 Obč. zák. a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože zneužíva tieseň dlžníka,

jeho snahu získať úver a za poplatok za službu maximálne nevýhodnú pre dlžníka skrýva snahu o
zvýšenie „výnosnosti“ úveru. Jedná sa o skrytý a neprípustný poplatok, ktorý naviac veriteľ ani nezahrnul
do výpočtu nákladov.

Nakoľkotakakosúdvyššieuviedol,bolfaktickyposkytnutýodporcoviúvervovýške1.149,62eur,sadzba

RPMN bola určená v neprospech dlžníka, súd musel považovať úver za bezodplatný a bez poplatkov.

Súd však s poukazom na zistenia z vykonaného dokazovania nemohol opomenúť ani výšku odplaty za
úveru, teda výšku úrokovej sadzby. Hoci navrhovateľ tvrdil jej prípustnosť, sadzba nákladovosti úveru
bola stanovená úplne na hrane maximálne prípustnej výšky, pričom však veriteľ vôbec v tomto prípade

nezobral zreteľ na to, že s dlžníkom uzavrel aj zmluvu o zrážkach zo mzdy, teda došlo k zabezpečeniu
úveru, ktoré naviac s poukazom na vykonané platby je aj účinné. Pokiaľ by teda súd nepovažoval úver
za bezodplatný s poukazom na vyššie uvedené porušenia povinností veriteľa, aj dojednanú odplatu by
považoval za odplatu v takej výške, že jej hranica by bola v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd by
nemohol konvalidovať neplatný úkon tým, že by hľadal prípustnú hranicu úrokovej sadzby, ale dohodu

v časti úrokov by považoval za neplatnú s obdobnými dôsledkami ako pri bezodplatnosti úveru.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval aj na dohodu o zmluvnej pokute podľa článku 14 ods. 14.1 Zmluvných
dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. s poukazom na
čl. 13 zmluvy súd nemal preukázané platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute.

Súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že všeobecné obchodné podmienky, príp. cenník je možné
považovať s poukazom na ust. § 44 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. za súčasť zmluvy. Pokiaľ sa však jedná
o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako
poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust.

zák. č. 250/2007 Z.z..
Súd zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté v zmluve ale je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok ako samostatnom zmluvnom dokumente.

V konaní je jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny

predpis zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi
účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.).

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu

priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka
ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a

cenníku ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu
obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky
predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá
jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a cenníka
je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných
podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti z právneho vzťahu. Skutočnosť, že vo

všeobecných zmluvných dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie
úveru, ktorých nepochybne dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto
ustanovenia musia byť hodnotené ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred

uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred
uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od
vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý
a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri

predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §
43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným
konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák.
zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie
alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je

včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané
v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať
nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je
naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len
tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami
oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu

a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v
zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné
náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd
poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013,

ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných
podmienkach.

S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súd má za to, že v konaní ani nebolo preukázané platné
uzavretie dohody o zmluvnej pokute, teda takéto nároky nemožno priznať.

Nakoľko súd zistil, že navrhovateľovi bolo skutočne požičaných 1.149,62 eur, z uvedenej sumy uhradil
1.072,96 eur, súd zaviazal odporcu za zaplatenie rozdielu v sume 76,66 eur a ostatné nároky zamietol.

Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu, navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania, súd návrh v tejto

časti zamietol, pretože nezistil, že by sa dostal odporca do kvalifikovného omeškania. Podľa zmluvy mal
byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno považovať po
dlžníkovi takéto plnenie, pretože v splátkach sa okrem časti istiny bola určená aj suma úroku, teda dlžník
by plnil niečo v takom rozsahu ako nebol povinný. Vrátenie úveru v splátkach fakticky supluje vydaniebezdôvodného obohatenia, pričom však posilňuje postavenie veriteľa, že sa nároku pri súdom zistených
porušené zákona o spotrebiteľských úveroch nemusí domáhať nároku z iného dôvodu s prípadným
rizikom premlčania, ale súd nárok posudzuje ako bezodplatný úver. Súd je preto názoru, že ak sa

považuje úver za bezodplatný (bez úroku a poplatkov) do kvalifikovaného omeškania sa môže dostať
dlžník obdobne ako pri vydaní bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške
má skutočne plniť. Do omeškania sa totiž nemohol dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú
splatnosť úveru“, pretože dlžník sa nemohol dosť do omeškania s úhradami splátok na ktorých úhradu v
určenej výške nebol povinný. Je totiž len na veriteľovi aby pristupoval zodpovedne s plneniu svojich úloh

a právam spotrebiteľa a ak ním zavinené porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí takýto
nárok voči dlžníkovi uplatniť a vyzvať ho na takéto plnenie. Ak tak veriteľ nespraví, dlžník sa dostane
najskôr do omeškania až po dni, keď mu je doručený návrh navrhovateľa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko si však v prevažnom rozsahu
úspešný odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).