Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/95/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222591
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112222591.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Haboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky P. M. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej na D. ul. č. X v K. proti odporkyni W.. V. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na S. ul. č.
XX v K. v konaní o určenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo 7.6.2013 č.k. 22P 126/2012-52 takto

r o z h o d o l :

M e n í napadnutý rozsudok tak, že odporkyňa W.. V. M. nar. XX.X.XXXX je povinná prispievať na
výživu navrhovateľky P. M. nar. XX.X.XXXX XXX,- € mesačne od X.X.XXXX do budúcna navrhovateľke
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu a v prevyšujúcej časti návrh zamieta.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Z r u š u j e rozsudok o dlžnom výživnom, o spôsobe jeho zaplatenia a o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil výživné od odporkyne pre navrhovateľku 100,- €
mesačne, ktoré ju zaviazal platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od 4.9.2012 do
budúcna. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné 900,- € za obdobie od 4.9.2012 do
31.5.2013 v mesačných splátkach po 30,- €, spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod následkom
straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky určil 15-tym dňom nasledujúceho mesiaca po
právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol a o trovách účastníkov

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 4.9.2012, ktorým sa domáhala určenia
výživného v rozsahu 250,- € mesačne s odôvodnením, že od 1.9.2012 začala študovať na L. W. Q. M. v
K., odbor psychológia, po tom, čo rok mala prerušené štúdium a musela opätovne absolvovať prijímacie
skúšky, v dôsledku čoho zaplatila za zápis do prvého ročníka 50,- € a za uznanie skúšok 15,- €. Uviedla,
že jej pravidelné výdavky na kúpu skrípt predstavujú 80,- €, stravuje sa doma a MHD nepoužíva. Od

septembra 2012 brigáduje v P., za čo dostáva mzdu 130,- € mesačne. Rodinné prídavky pre ňu sú
vyplácané jej otcovi, ktorý uspokojuje všetky jej odôvodnené potreby. Mimoškolskú činnosť nevykonáva,
je zdravá, bezdetná a slobodná. Býva s otcom v štvorizbovom byte, za bývanie v ktorom otec platí
mesačne 230,- € mesačne, za telefón 20,- € mesačne a internet 30,- € mesačne. V návrhu konštatovala,
že má ostatné výdavky bežného charakteru na ošatenie, stravu, hygienu, kozmetiku, kultúrne a športové
vyžitie, spolu 250,- € mesačne, pričom odporkyňa si voči nej vyživovaciu povinnosť vôbec neplní a nejaví

o ňu záujem. Z potvrdenia L. W. Q. M. v K. H. H..l. X zistil, že navrhovateľka je študentkou prvého ročníka
denného bakalárskeho štúdia, s predpokladaným termínom ukončenia štúdia 31.8.2015. Z potvrdeniaZákladnej školy na W. ul. č. X v K. o výške príjmu zo závislej činnosti odporkyne zistil, že jej čistý
priemerný mesačný zárobok za posledných dvanásť mesiacov bol 722,- €. Z jej účastníckej výpovede
zistil, že iný príjem ani majetok nemá, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalým manželom nemá

vyporiadané. Býva v dvaapolizbovom byte, za užívanie ktorého platí 200,- mesačne, za telefón 40,- €
mesačne a výdavky spojené s užívaním osobného motorového vozidla predstavujú 60,- € mesačne. Za
lieky, pretože je alergička, platí mesačne 40,- €. Okrem navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Takto zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa §-u 62 ods. 1,2,3,4,5,6 a skonštatoval,
že v tejto právnej veci boli splnené podmienky pre určenie výživného, pretože navrhovateľka opätovne

po prerušení štúdia študuje, nie je schopná sama sa živiť a určené výživné zodpovedá možnostiam a
schopnostiamodporkyneatiežodôvodnenýmpotrebámnavrhovateľky.Dlžnévýživné,ktorévzniklotým,
žeurčilvýživnéodpodanianávrhupozistení,žeodporkyňanavýživunavrhovateľkyničímneprispievala,
jej povolil podľa §-u 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť v splátkach po 30,- € mesačne, spolu s bežným výživným
s odôvodnením, že jej jediným zdrojom príjmu je príjem zo závislej činnosti 722,- € mesačne, z ktorého
by nebola schopná zaplatiť dlh naraz. O trovách konania rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. bez

akéhokoľvek odôvodnenia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom vyjadrila nesúhlas s
priznaným výživným s odôvodnením, že jej životné mesačné náklady sú podstatne vyššie a odporkyňa
je schopná zo svojho príjmu prispievať na jej výživu 250,- € mesačne tak, ako to žiadala v návrhu.
Aj v odvolaní konštatovala, že aby si mohla zabezpečiť základné životné potreby, po odrátaní toho,

čo jej prispieva mesačne otec, je nútená pracovať na úkor svojho zdravia, odpočinku a štúdia. Vytkla
konajúcemu súdu rozhodnutie o spôsobe splatenia dlhu v splátkach a vyjadrila názor, že priznanie
splatenia dlhu v splátkach považuje za nespravodlivé so zreteľom na to, že sa jedná o dlh na výživnom
v rozsahu 900,- €, ktorý by podľa napadnutého rozhodnutia odporkyňa splácala až tridsať mesiacov.
V tejto súvislosti konštatovala, že odporkyňa má zabezpečený stály príjem, bývanie a okrem nej inú

vyživovaciu povinnosť nemá. Žiadala zaplatiť dlh na výživnom do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. S odvolacím návrhom navrhovateľky nesúhlasila a uviedla, že navrhovateľka môže používať
MHD a nie osobné motorové vozidlo. Konštatovala, že navrhovateľka nie je jedinou vysokoškoláčkou,
ktorá počas štúdia pracuje. Vyjadrila názor, že dlh na výživnom si navrhovateľka spôsobila sama tým,

že ju neinformovala, že opätovne študuje. Zdôraznila, že po zaplatení 90,- € v zmysle napadnutého
rozsudku, jej dlh ku dňu podania vyjadrenia k odvolaniu predstavuje 810,- a nie 900,- € požadovaných
navrhovateľkou. Uviedla, že správanie navrhovateľky voči nej je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
táto voči nej nepreukazuje žiaden vzťah ani záujem a snahu informovať ju o sebe.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s

konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky je čiastočne opodstatnené, preto podľa §-u 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil.

Podľa §-u 220 O.s.p. súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2, obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností, týkajúcich sa napadnutého rozsudku
dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine ale nesprávne určil rozsah výživného, preto podľa §-u 220 O.s.p.

zmenil rozsudok tak, že zaviazal odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľky 180,- € mesačne, ktoré
považuje vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady za primerané
reálnym pomerom odporkyne. Je nepochybné, že odôvodnené potreby navrhovateľky študujúcej na
vysokej škole sú rozhodne vyššie, ako už stabilizované potreby jej matky a zjavne by odôvodňovali
určenie výživného vo väčšom rozsahu ale vychádzajúc z reálnych zárobkových schopností a možností
odporkyne, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb navrhovateľky limitujúcim kritériom a rozhodujúcim

hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine,
by nebolo primerané určiť výživné v súlade s návrhom navrhovateľky. Je nepochybné, že výživné od
odporkyne pre navrhovateľku nestačí pokryť ani jej najzákladnejšie potreby a preto otec navrhovateľky
musí dopĺňať zdroj jej výživy na hranicu prospešnú pre jej rozvoj. Vychádzajúc zo zistenej skutkovej
situácie súdom prvého stupňa, odvolací súd dospel k tomu presvedčeniu, že maximálna čiastka, akú

môže odporkyňa prispievať na výživu navrhovateľky, bez ohrozenia svojich základných potrieb, je
priznané výživné a vo zvyšnej časti ju musí dopĺňať otec navrhovateľky tak, ako doposiaľ, prípadne
navrhovateľka svojou brigádnickou činnosťou. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok podľa §-u 220 O.s.p. o bežnom výživnom a v prevyšujúcej časti nad 180,- € mesačne návrh
zamietol.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,

do právomoci ktorého vec patrí.

Pretože odvolací súd zmenil rozsudok o určení výživného od odporkyne pre navrhovateľku, bolo
potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť
ku dňu svojho rozhodovania (§154 ods.1 O.s.p.), nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo možné
zistiť, ako si odporkyňa po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa plnila svoju vyživovaciu povinnosť a

tiež preto, že výšku dlhu na výživnom odporkyňa v odvolaní namietala. Z uvedených dôvodov, odvolací
súd musel podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na
výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil
zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou
súdu prvého stupňa po vrátení veci bude zistiť, ako si odporkyňa plnila svoju vyživovaciu povinnosť za

preskúmavané obdobie a v závislosti od zistených skutočností znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za
celé obdobie, o spôsobe jeho zaplatenia a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s §-om 157 ods. 2
O.s.p. tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.