Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. máj 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/55/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109213584
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5109213584.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa:CWS-bocoSlovensko,s.r.o.,Bojnická10,83104Bratislava,IČO:31411045,zastúpený:
JUDr. Marián Haršány, advokát, Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti odporcovi: SCHNELL, s.r.o., Fatranská
1042/4, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 36 405 701, zastúpený: JUDr. Alžbeta Skočdopolová,
advokátka, Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, o zaplatenie 92,66 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,1 % denne z tejto sumy od 14.04.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 26.05.2009 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 92,66 Eur s

príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril Abonentnú zmluvu o poskytnutí a montáži
hygienických zariadení. Na žiadosť odporcu bolo znížené množstvo prenajatého zariadenia a bola
uzatvorená dňa 11.03.2004 nová Abonentná zmluva. Navrhovateľ objednané zariadenia namontoval v
prevádzke určenej odporcom - Čerpacia stanica SCHNELL, Teplička nad Váhom. Odporca sa zaviazal
za poskytnutie uvedených zariadení platiť navrhovateľovi odplatu na základe vystavenej faktúry. Podľa
podmienokAbonentnejzmluvybolodporcapovinnýpriukončenízmluvnéhovzťahuvrátiťnavrhovateľovi
zariadenie, ktoré mu bolo poskytnuté v súvislosti s poskytovanou službou. Odporca pri ukončení

zmluvného vzťahu hygienické zariadenie nevrátil. Navrhovateľ preto fakturoval odporcovi nevrátené
prístroje sumou 2.791,50 Sk. Odporca faktúru neuhradil.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. Tento odôvodnil tým, že žaloba
je nedôvodná, pretože hnuteľné veci sú stále vo vlastníctve navrhovateľa a nikdy nedošlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy. Po ukončení zmluvy odporca vyzval navrhovateľa, aby si veci prevzal, pretože nemal
záujem ich odkúpiť. Navrhovateľ mal snahu veci odpredať, avšak nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že servisný technik sa po ukončení zmluvy dňa 09.02.2007
pokúsil demontovať hygienické zariadenia, ktoré bol odporca povinný vrátiť. Odporca vydal technikovi
len prenajatú rohož s tým, že hygienické zariadenia sú už splatené a tieto si ponechá. Následne

navrhovateľ listom zo dňa 21.03.2007 vyzval odporcu na odovzdanie hygienických zariadení. Zároveň
ho upozornil, že tieto sú vo vlastníctve navrhovateľa a ak ich odporca neumožní demontovať, budenavrhovateľ musieť pristúpiť k fakturácií prenajatých zariadení. Odporca na list nereagoval, a preto po
uplynutí stanovenej lehoty navrhovateľ fakturoval hygienické zariadenia, pričom poskytol zľavu z ceny
vo výške 70 %. Odporca vyzval navrhovateľa na prevzatie veci listom zo dňa 05.02.2010, teda až v

čase, kedy mu bol doručený platobný rozkaz. Keďže odporca veci užíval viac ako 3 roky, navrhovateľ
považuje nárok za odôvodnený.

Konajúci súd vo veci rozhodol Rozsudkom č. k. 11Cb/55/2010-147 zo dňa 08.07.2011, ktorým návrhu
vyhovel.

Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. 14Cob/257/2011 zo dňa 18.12.2012 uvedený rozsudok Okresného
súdu Žilina zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z tvrdení, ktoré

uvádzal navrhovateľ v podanom návrhu, a z listinných dôkazov, ktoré k návrhu priložil, nevyplynuli
skutkové tvrdenia, ktoré by mohli byť podradené v rámci právnej kvalifikácie pod hypotézu právnej
normy upravujúcej náhradu škody. Pre posúdenie uplatneného nároku sú rozhodujúce aj skutočnosti,
ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný. V prípade žalovaných nárokov
je nepochybené, že bola tvrdená existencia zmluvnej záväzkovej povinnosti, prípadne omeškanie

s jej platením. Išlo teda o rovinu existencie tvrdeného zmluvného alebo v prípade príslušenstva i
zákonnéhozáväzku.Prináhradeškodyideoplnenienakvalitatívneodlišnomskutkovomzákladenároku
vymedzeného navrhovateľom. V návrhu uplatnený nárok tak nebolo možné priznať z iného skutkového
a následne i právneho titulu, teda z titulu náhrady škody, ktorý nebol navrhovateľom uplatňovaný,
ani preukazovaný. Vo vzťahu k Článku VII. všeobecných podmienok abonentnej zmluvy odvolací súd

vyjadruje predbežný názor, že z neho vyplýva dojednanie o paušálnej náhrade škody v rovine sankcie
za poškodenie, stratu, či nevrátenie predmetov. V tomto smere bude potrebné dokazovanie a výklad
zmluvnéhodojednaniazameraťnaúmyselzmluvnýchstránprikreovaníauzatvoreníabonentnejzmluvy.
Ak z dokazovania vyplynie úmysel - prejav vôle zmluvných strán smerujúci k dojednaniu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, okresný súd zváži aj aplikáciu príslušných ustanovení upravujúcich

dotknutý právny inštitút.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov a
svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, odporu, vyjadrenia k odporu, písomných vyjadrení
účastníkov, abonentných zmlúv, faktúry, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil
nasledovné:

Dňa 17.10.2003 uzatvorili účastníci Abonentnú zmluvu, ktorej predmetom boli produkty Foam - 3 ks,
Maxi Roll - 2 ks, Osviežovač - 2 ks a Lady Care - 2 ks.

Dňa 11.03.2004 bola medzi tými istými účastníkmi uzatvorená ďalšia Abonentná zmluva, ktorej
predmetom boli produkty Foam 1 ks, Maxi Roll 1 ks, Osviežovač 1 ks a Lady Care 1 ks. V hornej časti
zmluvy je dopísané, že došlo k zredukovaniu prístrojov z prevádzkových dôvodov.

Podľa bodu 1 Všeobecných podmienok Abonentnej zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu 36-tich
mesiacov. Pri ukončení zmluvného vzťahu je abonent povinný vrátiť CWS zariadenie, ktoré mu bolo
poskytnuté v súvislosti s poskytovanou službou, textilné rolky a spotrebný materiál. Demontáž a odvozy
je na náklady CWS. Uvedenie montážnych miest do pôvodného stavu prevádza abonent na svoje
náklady.Podľabodu2-budenazákazkuvpriebehukaždéhonasledujúcehomesiacavystavenáfaktúra.

V prípade oneskorenia s platbou je účtovaný 0,1 %-ný úrok z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Podľa bodu 7 - je abonent oprávnený používať výrobky a materiál poskytnutý v rámci služieb výhradne v
dohodnutom rozsahu. Zariadenie slúžiace k poskytovaniu služieb, uterákové rolky a ostatný spotrebný
materiál zostávajú vlastníctvom CWS, ktorá je oprávnená predmet nájmu viditeľne označiť ako svoje
vlastníctvo. Abonent ručí za poškodenie alebo stratu zariadenia, ktorými sa prevádza poskytovanie

služieb podľa tejto zmluvy. V prípade poškodenia, straty, alebo nevrátenia zariadenia na základe výzvy
prenajímateľa, je povinný abonent túto škodu okamžite uhradiť v súlade s platným cenníkom CWS bez
ohľadu na to, akým spôsobom ku škode došlo s výnimkou, že k nej došlo zavinením CWS. Podľa bodu
9 - sa abonent zaväzuje, že do prístrojov, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, v prípade potreby náplnínaviac bude objednávať tieto len od firmy CWS Slovensko, s.r.o.. Podľa bodu 10 - v prípade porušenia
bodu 9 zo strany abonenta, je abonent povinný všetky prístroje, ktoré sú predmetom zmluvy, odkúpiť
za aktuálne ceny podľa platného cenníka v lehote do 30-tich dní odo dňa výzvy a predloženej faktúry

zo strany CWS.

Dňa11.03.2004bolamedziúčastníkmiuzatvorenáZmluvaoprenájmeaservisnejslužbe,ktorásatýkala
prenájmu bezpečnostnej rohožky CWS v počte 1 ks.

Podľa dodacieho listu zo dňa 20.10.2003 dodal navrhovateľ odporcovi dávkovač mydlovej peny Foam
3 ks, dávkovač toaletného papiera Maxi Roll 2 ks, Osviežovač AC Univerzal 2 ks, košík Lady Care 2 ks,
držiak Lady Care 2 ks a 2 ks bezpečnostných rohoží.

Podľa dokladu zo dňa 19.03.2004 odobral navrhovateľ 2 ks prístroja Foam, 1 ks prístroja Maxi Roll, 1
ks prístroja Air control, 1 ks prístroja Lady Care s držiakom a 1 ks rohože.

Podľa preberacieho protokolu zo dňa 08.02.2007 bola navrhovateľom od odporcu odobratá používaná
rohož.

Listom zo dňa 21.03.2007 vyzýval navrhovateľ odporcu na vrátenie prenajatých predmetov. Vo výzve

navrhovateľ uvádzal, že odporcovi boli poskytované služby do januára 2007, od kedy sa navrhovateľ
snaží dohodnúť na odkúpení prístrojov, prípadne ich odobratí. Zároveň odporcu upozornil, že je
oprávnený pristúpiť k fakturácii nevrátených predmetov prenájmu. Ak do 28. marca 2007 navrhovateľ
neobdrží vyrozumenie od odporcu, pristúpi k fakturácii nevráteného hygienického zariadenia.

V liste zo dňa 28.03.2007 odporca uviedol, že nemá záujem na odkúpení predmetov, ak nedôjde k

dohode o cene prenajatých vecí a tieto si môže navrhovateľ odobrať.

Podľa návrhu Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 23.05.2007 bola navrhovateľom odporcovi ponúkaná 55
% zľava z ceny prenajatých predmetov.

V liste zo dňa 24.05.2007 odporca uviedol, že nemá záujem na odkúpenie predmetov s 55 % zľavou a
predmety si môže navrhovateľ demontovať.

Faktúrou č. 71201336 splatnou dňa 13.06.2007 fakturoval navrhovateľ odporcovi prístroje z Abonentnej
zmluvy celkovou sumou 2.791,50 Sk. Jedná sa o 1 ks dávkovača mydlovej peny Foam, 1 ks dávkovača
toaletného papiera Maxi Roll, 1 osviežovač Airecontrol a 1 ks košík Lady Care. Na všetky prístroje bola
poskytnutá zľava 70 % z ceny.

Sprievodným listom zo dňa 25.05.2007 zasielal navrhovateľ odporcovi vyššie uvedenú faktúru s tým,

že predmetom faktúry sú nevrátené hygienické zariadenia, ktoré mal odporca v prenájme na základe
Abonentnej zmluvy a ktoré má podľa podmienok zmluvy pri ukončení vzťahu odovzdať. Vzhľadom na
dĺžku prenájmu bola poskytnutá zľava vo výške 70 %.

Listom zo dňa 17.08.2007 odporca reagoval na upomienku navrhovateľa s tým, že vo vzťahu k
predmetnej faktúre nemá vedomosť, že by si objednal nejaké práce.

V liste zo dňa 07.04.2008, predloženom súdu odporcom, odporca uviedol ako reakciu na mimosúdnu
pokonávku jeho právneho zástupcu, že predmetnú faktúru neeviduje a nemá vedomosť o tom, že by si
objednal nejaké práce, resp. zariadenia, z ktorých by vyplynula povinnosť úhrady faktúry. Pokiaľ by sa
jednalo o predmety prenájmu na základe Abonentnej zmluvy, odporca neuzavrel kúpnu zmluvu a tietopredmety je možné vyzdvihnúť u nového nájomcu čerpacej stanice k firmy JURKI-HAYTON, s.r.o., ktorý
bol na túto skutočnosť upozornený.

Podľa listu zo dňa 07.04.2008, ktorý súdu predložil navrhovateľ, odporca oznámil právnemu zástupcovi

navrhovateľa, že predmetnú faktúru neeviduje a nemá vedomosť o tom, že by si objednal nejaké práce,
resp. zariadenia, z ktorého by vyplynula povinnosť úhrady predmetnej faktúry. Jedná sa o list s rovnakým
dátumom, ako predložil odporca, avšak s rozdielnym textom.

Na tento list reagoval právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 18.04.2008, v ktorom uviedol, že
navrhovateľ vyzýval odporcu na vrátenie prenajatého hygienického zariadenia listom zo dňa 21.03.2007,
na ktorý odporca nereagoval, a preto navrhovateľ vystavil faktúru.

Podľa záznamu zo dňa 31.05.2008 spísaného medzi odporcom a zástupcami spoločnosti JURKI, si
zariadenia z toaliet - kôš, držiak na toaletný papier, sušiak a elektrickú vôňu zoberie firma.

Listom zo dňa 05.02.2010 vyzval odporca navrhovateľa k prevzatiu hnuteľných vecí, ktoré boli užívané
v súvislosti s Abonentnou zmluvou.

Z fotografií predložených odporcom na pojednávaní dňa 02.02.2011, ktoré odporca označil za aktuálne,

je zrejmé, že na čerpacej stanici odporcu sa v tomto čase nachádzal držiak toaletného papiera, dávkovač
tekutého mydla a košík Lady Care, pričom z fotografie držiaka toaletného papiera je zrejmé, že tento sa
používal, keďže z neho visí toaletný papier.

Dňa 14.02.2011 nájomca čerpacej stanice odporcu I. Š. uzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o servisnej
službe týkajúcu sa bezpečnostných rohoží CWS.

Podľa navrhovateľom vystavených faktúr a predložených dodacích listov dodával navrhovateľ
odberateľovi I. Š. priemyselnú rolku so stredovým odvíjaním, koncentrát mydlovej peny, Maxi Rolku
toaletného papiera, vôňu Frutto a skladané papierové uteráky.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Navrhovateľ chcel po ukončení
zmluvného vzťahu zariadenia odobrať, a to dňa 18.01.2007, kedy k žiadnemu odobratiu nedošlo, a

dňa 10.02.2007, kedy boli odobraté niektoré veci, a to rohož, pričom ďalšie veci odobraté neboli.
Podľa vyjadrenia technika navrhovateľa sa konateľka odporcu vyjadrila v tom smere, že tieto veci
navrhovateľovi nevráti, nakoľko ich považovala za splatené. Následne navrhovateľ písomne vyzýval
odporcu, aby mu umožnil odobratie týchto vecí, na čo odporca nereagoval. Vzhľadom na nereakciu
odporcu bola potom vystavená faktúra s poskytnutou zľavou 70 %. Prvá reakcia zo strany odporcu

bola doručená až po vydaní platobného rozkazu listom zo dňa 05.02.2010, kde odporca uvádza,
že si navrhovateľ môže tieto veci prísť odmontovať. Vzhľadom na odstup viac ako 3 rokov však
navrhovateľ už nemá záujem na tom, aby mu boli vrátené tieto veci, ale trvá na úhrade faktúry. Listy
predložené odporcom ohľadom možnosti odobrať tieto veci z prevádzky navrhovateľ neeviduje, tieto
listy navrhovateľovi neboli doručené. Bol doručený len list zo dňa 07.04.2008. Ak by navrhovateľovi bola

doručená výzva na demontáž predmetov, tak by túto výzvu akceptoval a predmety by boli z prevádzky
odporcu demontované. Faktúra bola doručovaná odporcovi až potom, ako odporca nereagoval na
predchádzajúcu výzvu navrhovateľa. Z fotografií predložených odporcom je zrejmé, že zásobník
toaletného papiera je plný, nakoľko z neho kúsok toaletného papiera trčí. Je teda zrejmé, že tento
zásobník toaletného papiera musel byť odporcom priebežne dopĺňaný, nakoľko nie je možné, aby

od roku 2007 nebol tento toaletný papier minutý. Podľa zmluvy bola medzi účastníkmi dohodnutá
minimálnanáplňakonulová.Jetedazrejmé,žeodporcasibuďmateriálydopĺňalsám,alebotorealizoval
na základe osobitnej objednávky adresovanej navrhovateľovi. Odporca teda musel mať prístup do
týchto zariadení a sám dopĺňal spotrebný materiál. S novým nájomcom čerpacej stanice pánom Š. mal
navrhovateľ uzatvorenú zmluvu len ohľadom rohože. Okrem toho dodával tomuto nájomcovi náplne do

jednotlivých zariadení, a teda sa jednalo o bežnú kúpnu zmluvu. Čo sa týka demontáže zariadení, zostrany navrhovateľa určite nebola táto demontáž realizovaná. Buď demontáž realizoval nový nájomca
čerpacej stanice alebo samotný odporca. Okrem toho z fotografií predložených na pojednávaní dňa
02.02.2011 vyplýva, že v tom čase podľa týchto fotografií, ktoré odporca označil za aktuálne, boli ešte

tieto zariadenia na čerpacej stanici namontované. Pán Š. prejavil snahu o užívanie týchto zariadení
a snahu uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu. Navrhovateľ však uzatvorenie zmluvy odmietol s tým, že
zariadenia sú predmetom sporu. Preto určite navrhovateľ nedal ani pokyn na ich demontáž.

Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Medzi účastníkmi bola
uzatvorená Abonentná zmluva dňa 11.03.2004, ktorá podľa Všeobecných podmienok uplynula po 36-

tich mesiacoch, teda 11.03.2007. Odporca popiera, že by odmietol umožniť demontáž zariadenia. Na
výzvu navrhovateľa zo dňa 21.03.2007 reagoval odporca listom zo dňa 28.03.2007, kde uviedol, že
si navrhovateľ môže tieto zariadenia odobrať. Na návrh navrhovateľa na uzatvorenie kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 23.05.2007 reagoval odporca listom zo dňa 24.05.2007, kde so zmluvou nesúhlasil s tým,
že predmety si môže navrhovateľ demontovať. V Abonentnej zmluve je jasne uvedené, že pri ukončení
zmluvného vzťahu si tieto veci zoberie navrhovateľ na svoje náklady. Vystavenú faktúru navrhovateľa

tak odporca neuznáva. Listom zo dňa 07.04.2008 opätovne odporca vyzval navrhovateľa na demontáž
zariadení. Odporca upovedomil nájomcu čerpacej stanice JURKI - HAYTON, s.r.o., že má uvedené
predmety vydať. Keďže medzi účastníkmi nebola uzatvorená kúpna zmluva, nejde o dodávku tovaru,
ani o poskytnutie služieb, a preto je fakturácia neopodstatnená. Odporca veci nepoužíval, odmietol ich
odkúpiť, a preto neexistuje základ pre pohľadávku navrhovateľa. Na otázku sudcu ohľadom doručovania

predmetných listov odporcom, právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že dodatočne tieto doklady
predloží. Čerpacia stanica bola medzičasom prenajatá nájomcovi I. Š. a podľa informácií od odporcu
uzatvoril tento nájomca s navrhovateľom novú nájomnú zmluvu na predmety a zariadenia, ktoré sú
predmetom sporu. Okrem toho navrhovateľ zásobník na mydlo, ktorý bol pôvodne predmetom záväzku
odporcu, vymenil za nový zásobník. Navrhovateľ tak naďalej týmito predmety disponuje a prenajal

ich ďalšiemu subjektu. Podľa dokladov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, bolo bežnou praxou,
že po ukončení zmluvného vzťahu prišiel pracovník navrhovateľa zariadenia demontovať. Na mieste
samom by bolo možné tiež zistiť, že pôvodný zásobník bol vymenený za nový. Za týmto účelom a za
účelom zistenia rozsahu zásahu do zásobníka na mydlo navrhla právna zástupkyňa odporcu uskutočniť
ohliadku na mieste samom. V zápise o odovzdávaní čerpacej stanici spoločnosti JURKI je potvrdené,

že zúčastnené osoby mali vedomosť o tom, že si navrhovateľ príde zariadenia demontovať. V konaní
sa navrhovateľ vyjadril, že tieto zariadenia sú pre neho bezcenné, a že už nemajú žiadnu hodnotu a
tieto zariadenia likviduje. Žaloba zo strany navrhovateľa tak bola podaná bezdôvodne. Medzičasom
boli tieto zariadenia z čerpacej stanice demontované. Odporca však nemá vedomosť o tom, kto ich
demontoval. Zariadenia nemajú výrobné čísla, a preto ich nie je možné jednoznačne identifikovať.

Podľa vyjadrenia svedka došlo aj k výmene jedného krytu na zariadení, a teda nie je zrejmé, či sa
jedná o to isté zariadenie, ktoré bolo pôvodne na čerpacej stanici. Dôkazy v konaní nepreukazujú
tvrdenia navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal, že by po ukončení zmluvy prišiel prístroje demontovať.
Svedkyňa J. potvrdila, že prístroje chodia demontovať, čo vyplýva aj zo Všeobecných podmienok
Abonentnej zmluvy. Okrem toho sa pri každej demontáži podľa vyjadrenia navrhovateľa spisuje protokol

o demontáži. Demontáž tak prebieha vždy v réžií navrhovateľa. Správanie navrhovateľa smerovalo k
tomu, aby získal cenu za bezcenné veci, ktoré by následne likvidoval. Nárok navrhovateľa nevyplýva
z Abonentnej zmluvy, keďže nejde o žiadnu dodávku tovaru, ani poskytovanie služieb. Keďže svedok
H. potvrdil, že na zásobníku na mydlo vymenil kryt, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že kryt,
ktorého sa v konaní domáha, je totožný s tým, ktorý bol predmetom Abonentnej zmluvy. Predložená

nepodpísaná kúpno-predajná zmluva vypracovaná obchodným zástupcom navrhovateľa preukazuje
pravdivosť tvrdení odporcu, že na vznik nároku navrhovateľa na zaplatenie ceny by musela byť
uzatvorená zmluva. Zmluva však uzatvorená nebola. Nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že by
odporca odmietol demontáž prístrojov. Servisný technik potvrdil, že na pumpe odporcu nebol od roku
2007. Nebolo preukázané, že by kľúče od týchto zariadení mal odporca k dispozícií.

Svedkyňa D.. L. R., spoločníčka firmy odporcu uviedla, že obchodný zástupca pri uzatváraní zmluvy
sľuboval, že po ukončení zmluvy si tieto predmety budú môcť ponechať na základe zaplatenia nejakej
symbolickej ceny. Po skončení zmluvy prišli predmety odňať, pričom telefonoval pán Š., že prišli od
navrhovateľa za účelom odňatia vecí. S pracovníkom navrhovateľa dohodla, že zoberú len rohož, a
to čo je namontované, po čom by zostali diery na stenách, tam zostane a následne tento pracovník

oznámi cenu, za ktorú by mohli tieto zariadenia odkúpiť. S cenou určenou navrhovateľom nesúhlasili,keďže bola vo výške 50 % nadobúdacej ceny. Nezaplatili ani faktúru so zľavou 70 %. Následne
bola čerpacia stanica prenechaná do nájmu a nájomcu na tento vzťah upozornili. Od navrhovateľa
však nikto neprišiel tieto predmety demontovať. Žiadny úkon smerujúci k vráteniu týchto zariadení

navrhovateľovi neurobili, keďže si to mal navrhovateľ odmontovať sám. Je to bežné v ich podnikateľskej
praxi. Po ukončení predchádzajúcej zmluvy si rovnako navrhovateľ prišiel tieto predmety demontovať.
Na výzvy navrhovateľa na vrátenie zariadení reagovali tak, že obyčajnou poštovou zásielkou faktúry
navrhovateľovi vracali. Tie veci, ktoré boli predmetom zmluvy, sú doteraz na čerpacej stanici a
nevyužívajú sa. Bez kľúčov zariadenia nebolo možné používať. Do zariadení nijakým spôsobom nemohli

zasahovať a ani ich nenapĺňali. Od vtedy zariadenia nepoužili a zariadenia sú nefunkčné v tom zmysle,
že od nich nemali kľúče, a teda ich nemohli naplniť. Ak by bolo možné ich otvoriť a naplniť napr. dávkovač
na mydlo, tak by sa mohol používať.

Svedok M. E., ktorý pracoval ako obsluha čerpacej stanice v Teplička nad Váhom, uviedol, že v tom
čase mal túto v prenájme zamestnávateľ firma JURKI. Na pumpe boli zariadenia navrhovateľa, ktoré
však nepoužívali, pretože od nich nemali kľúče. Používali preto vlastné zariadenia od iných spoločností.

Tieto zariadenia počas celej doby užívania nikto neprišiel demontovať. Po oboznámení sa s fotografiami
predloženými odporcom, svedok potvrdil, že sa jedná o 3 zariadenia od spoločnosti CWS, ktoré boli
namontované na danej čerpacej stanici s tým, že sa používal iný biely plastový kôš.

Svedok E. H., ktorý pracuje pre navrhovateľa ako obchodný zástupca, uviedol, že ohľadom tejto
záležitosti telefonoval s paňou, ktorá sa predstavila ako súdna exekútorka a táto mu povedala, že

zariadenia nevrátia, pretože ich považovala za už vyplatené. Následne túto skutočnosť ohlásil na firmu.
Ku každému zo zariadení má nájomca kľúče. Kľúč je univerzálny, a preto jeden kľúč stačí na obsluhu
všetkých zariadení. Na osviežovač vzduchu takýto kľúč ani nie je potrebný a stačí ostrejší predmet na
jeho otvorenie. Po otvorení kľúčom je možné do zariadení dopĺňať jednotlivé náplne a je možné ich tiež
demontovať, nakoľko po odstránení krytu je možné odstrániť a demontovať skrutky, ktoré zariadenia

pridržiavajú na stene. Doplnenie materiálu sa bežne realizuje tak, že klientovi dodajú náplne a klient
sám zabezpečí dopĺňanie materiálu. Odlišná situácia je pri osviežovači vzduchu, kde materiál a kontrolu
vykonáva technik. Staršie zariadenia nemajú sériové číslo, ktoré by ich umožnilo identifikovať. S novým
nájomcomčerpacejstanicemánavrhovateľuzatvorenúzmluvulenohľadomrohože.Uzatvoreniezmluvy
ohľadom namontovaných zariadení bolo z firmy zakázané a do týchto zariadení dodávajú len náplne. Na

zásobníku na mydlo sa vyskytla malá mechanická porucha, a keďže zákazník požiadal o opravu, tak zo
súčiastok, ktoré mal vo svojom aute, opravu vykonal. Nejednalo sa o žiadnu zákazku, ktorú by následne
fakturovali zákazníkovi. Zhodou okolností mal v aute náhradný diel, ktorý bolo potrebné vymeniť. Bol to
diel zo staršieho zásobníka na mydlo, a preto ho zákazníkovi vymenil. Nedá sa preto určiť cena takejto
opravy. Táto výmena krytu nemala s firmou nič spoločné. Svedok si nespomína, že by niekedy na túto

čerpaciu stanicu realizoval dodávku naplní na základe objednávky prevádzkovateľa. Zákazník si tak
musel zabezpečovať náplne sám a bol mu účtovaný len mesačný nájom. Kľúče od zariadení sú bežne
k dispozícií na prevádzke a ak o to klient požiada napr. z dôvodu straty kľúča, tak mu odovzdá náhradný
kľúč. Rovnako má náhradné kľúče aj servisný technik, ktorý ich tiež na požiadanie klientovi odovzdá.
Pokyny na demontáž väčšinou idú z firmy a väčšinou ich dáva pani J.. Demontáž rieši servisný technik.

Svedkyňa O.. E. J., pracovníčka navrhovateľa, uviedla, že prípadný problém so zákazníkom sa najprv
rieši cestou obchodného zástupcu a neskôr prostredníctvom jej oddelenia starostlivosti o zákazníkov a
oddelenia správy pohľadávok. Odporcovi bola zaslaná výzva na vrátenie zariadení s tým, že v opačnom
prípade budú fakturované. Keďže nedostali žiadnu odpoveď, bola vystavená faktúra. Ak zákazník chce
zariadenia vrátiť, tak sa dohodnú na tom, kedy bude možné demontáž realizovať. Ide o to, aby vždy

bol prítomný počas demontáže aj kompetentný pracovník nájomcu. V tomto prípade však k dohode
o demontáži prístrojov nedošlo. Ak zákazník chce, môže zariadenia demontovať aj sám a potom ich
pošle navrhovateľovi. Bežná prax je taká, že po dohode so zákazníkom prístroje demontuje navrhovateľ.
Keďže v tomto prípade zákazník zariadenia užíval 36 mesiacov, bola poskytnutá zľava 70 %. V tomto
prípade voči odporcovi nebola vystavená žiadna predajová faktúra, a teda si odporca zrejme žiadnu

dodávku náplní neobjednával. Zmluva v tomto prípade zanikla, keďže zákazník na výzvy navrhovateľa
nereagoval.Svedok E. W., ktorý pracuje u navrhovateľa ako servisný technik, uviedol, že pre odporcu robil
štandardné služby, teda výmenu rohoží, kontrolu osviežovačov a servis zariadení. Z protokolu o prevzatí
zariadeníjezrejmé,žemalprevziaťajvyškrtnutépoložky,avšakznejakýchdôvodovkodovzdaniutýchto

položiek nedošlo. Od roku 2007 na čerpacej stanici nebol. Čo sa týka kľúčov od jednotlivých zariadení,
kľúče má k dispozícií a vždy ich odovzdáva obsluhe čerpacej stanice. Kľúč je univerzálny a pasuje do
viacerých zariadení. Bez tohto kľúča nie je možné zariadenie otvoriť bez jeho poškodenia. Po otvorení je
možné zariadenie dopĺňať a demontovať. Pokyny na demontáž obdrží vždy z firmy vo forme protokolu.
Ak sa demontáž neuskutoční, protokol sa nevypisuje a následne skutočnosť nahlási na firmu. Kľúče od

zariadení má k dispozícií vo veľkom rozsahu a na požiadanie ich zákazníkovi odovzdáva. Tieto kľúče
sa ani nefakturujú. Ak o to nájomca požiada, odovzdá mu ich bezplatne. Demontované veci odovzdáva
na firme.

Svedok H. Š., ktorý pracoval ako obsluha, resp. vedúci čerpacej stanice SCHNELL, pričom na stanici
pracoval aj pre nájomcu asi do konca roku 2009, uviedol, že zariadenia sa do konca roku 2009 normálne
používali. Od zariadení mali kľúče, ktoré boli prítomné na prevádzke. Náplne do zariadení vymieňala

firma CWS. Potom ako z tejto firmy prestali chodiť, náplne vymieňal svedok. Náplne zabezpečovala pani
Verešová. Predpokladá, že ich nemala od navrhovateľa, ale ich kupovala niekde vo veľkosklade. Pani
Verešová mu povedala, že v prípade, ak by si prišli zariadenie demontovať, tak má demontáž umožniť.
Zariadenia však nikto neprišiel demontovať.

Svedkyňa E. Š., ktorá pracovala ako obsluha čerpacej stanice do 01.03.2007 uviedla, že na stanici boli

zariadenia navrhovateľa napr. dávkovač na mydlo, osviežovač a rohož. Pamätá si, že pre rohož prišli od
navrhovateľa a vtedy telefonovala pani R., ktorá povedala, že rohož si môžu zobrať. Pokiaľ si spomína,
ostatné zariadenia v tom čase nechceli zobrať. Čo sa týka dopĺňania zariadení, dopĺňala toaletný papier,
avšak nie do tohto zásobníka, ale na tyč, kde bol papier voľne nasunutý. Do zariadení dopĺňali svoj
materiál, predovšetkým toaletný papier, ktorý následne zúčtovali v rámci inventúry.

Na pojednávaní, ktoré bolo nariadené po zrušujúcom uznesení krajského súdu, súd doplnil dokazovanie
vypočutím právnych zástupcov účastníkov, vypočutím svedkov - osôb, ktoré uzatvárali predmetnú
zmluvu, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Svedok S. P., ktorý pracoval u navrhovateľa ako obchodný zástupca do roku 2005, uviedol, že mal na
starostiajdojednávanieobchodnýchtransakciíasklientmirokovalapodpisovalzanavrhovateľazmluvy.

Zmluvumalvytlačenúzospoločnostianaprípravezmluvysanijakýmspôsobomnepodieľal.Kzmluvným
dojednaniamakzmluvnýmpodmienkamsatakvyjadriťnevie.Priuzatváranízmlúvprechádzalsklientmi
jednotlivézmluvnéustanovenia.Napredmetnejzmluvesanachádzajehopodpis,nespomínasivšak,kto
podpisoval zmluvu za spoločnosť SCHNELL, s.r.o. K ďalšiemu vzťahu medzi jeho zamestnávateľom a
SCHNELL, s.r.o. sa vyjadriť nevie, nakoľko po podpise zmluvy už tieto záležitosti ďalej neriešil. Prípadnú

dodávku spotrebného materiálu zabezpečoval servisný technik. Nevedel sa vyjadriť k otázke, ako sa
postupovalo voči zákazníkom, ktorí po skončení zmluvného vzťahu nevrátili prenajaté predmety. Zrejme
by aj tieto otázky skôr riešil servisný technik, ktorý mal na starosti montáž a demontáž zariadení. Nevedel
sa vyjadriť ani k prípadným sankciám alebo zmluvným pokutám dojednaným v zmluve. Formuláre
zmlúv mal zo spoločnosti a sám v nich nemohol nič meniť a ani dojednať iným spôsobom obchodné

podmienky, na to by bol potrebný súhlas spoločnosti. Spoločnosť však na zmluvných podmienkach
trvala. Z uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že náplne boli dodávané v počte 0. Zákazník si teda buď náplne
objednával inde, alebo si ich objednával od navrhovateľa osobitne.

Svedkyňa D.. L. R. uviedla, že podpisovala zmluvu zo dňa 11.03.2004 za spoločnosť SCHNELL na
základe osobitnej plnej moci. Pán P. priniesol novú zmluvu a žiadal, aby bola podpísaná. Ohľadom

ukončenia vzťahu a vrátenia predmetov hovoril, že veci sú určené na zošrotovanie, prípadne sa z nich
mali vyberať len nejaké súčiastky na opravu iných zariadení. Ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu
neriešili otázku nejakej náhrady škody alebo zmluvných pokút. Bolo povedané, že pri ukončení si to
prídu zobrať v prípade, ak nebudú mať záujem, aby si to ponechali. Ak si to budú chcieť ponechať,
tak hovoril, že to bude fakturované nejakou symbolickou sumou. Faktúra však bola doručená na príliš

vysokú sumu a tieto veci už takú hodnotu nemali. Prvá faktúra bola na 70 %, ďalšie na 50 a následnepožadovali 30 % hodnoty týchto vecí. Tieto veci však už odporca nemal záujem odkúpiť, a preto si to
navrhovateľ mohol prísť kedykoľvek odmontovať a takéto inštrukcie dal odporca aj ďalšiemu nájomcovi.
Po ukončení zmluvy, veci už neužívali a čakali, že si ich navrhovateľ príde demontovať.

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Navrhovateľ pri určovaní fakturovanej ceny
vychádzal z cenníka platného od 01.01.2007. K vyjadreniu svedkyne, že by veci mali mať po skončení
nájmu nulovú hodnotu, poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že napriek tomu
odporca tieto veci ďalšie ešte minimálne tri roky užíval, a teda asi nemali nulovú hodnotu. K Článku
VII. všeobecných obchodných podmienok uviedol, že podľa jeho názoru bola dohodnutá sankcia pre

prípad porušenia povinnosti odporcu vrátiť prenajaté zariadenia po ukončení zmluvného vzťahu. Táto
sankcia bola dohodnutá v podobe paušalizovanej náhrady škody, ktorá sa určuje odkazom na platný
cenník CWS. Paušalizovaná náhrada škody obsahuje dohodu účastníkov o zmluvnej pokute. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého možno pokutu dohodnúť aj
tak, že zmluvné strany nepoužijú priamo termín zmluvná pokuta a rozhodujúci je obsah dohody, a nie
jej označenie. Navrhovateľ tak žiada odporcu na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty a priznať zmluvnú

pokutu, ktorá bola voči odporcovi uplatnená predloženou faktúrou. Zo strany navrhovateľa sa tak jedná
o zmenu návrhu. Otázka ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nebola sporná a bola už v
predchádzajúcomkonaníustálená.Tátovyplývazlistuodporcuzodňa28.03.2007.Čosatýkaúčtovania
DPH, pri uplatnenej škode podľa zmluvy sa má vychádzať z cenníkovej ceny, pričom táto bola v cenníku
uvedená bez DPH, keďže navrhovateľ je platcom DPH, je povinný DPH doúčtovať.

Právnazástupkyňaodporcužiadalanávrhzamietnuť.Prednesprávnehozástupcunavrhovateľanespĺňa
náležitosti zmeny návrhu a ide len o citáciu uznesenia najvyššieho súdu, ktoré sa na tento prípad
nevzťahuje. Abonentná zmluva, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, bola uzatvorená dňa
11.03.2004 a nadväzovala na predchádzajúcu zmluvu, ktorá obsahovala prenájom zariadení v širšom
rozsahu. Zámerom tak bolo predĺžiť dobu nájmu. Doba nájmu podľa zmluvy bola uvedená v dĺžke 36

mesiacov s tým, že pokiaľ najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím tejto doby niektorá zo zmluvných
strán neoznámi písomne druhej strane, že chce túto zmluvu ukončiť v termíne, znamená to, že
zmluva sa predlžuje o jeden rok. Navrhovateľ nepreukázal žiadne písomné oznámenie, že chce zmluvu
ukončiť nájomca alebo prenajímateľ, a teda platí dojednanie v bode 1, že zmluva sa automaticky
predĺžila o jeden rok. Pri ukončení zmluvného vzťahu je abonent povinný vrátiť zariadenie, pričom

demontáž a odvoz je na náklady navrhovateľa. Úmysel konajúcich strán tak bol taký, že si navrhovateľ
demontuje zariadenia a odvezie ich. Z bodu 2 podmienok je zrejmé, že dohodnutý úrok 0,1 % denne je
viazaný len na mesačné faktúry, ktoré boli dojednané za prenájom zariadení. Nie je teda formulovaný
všeobecne, napr. za omeškanie so zaplatením peňažných pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy. Tento
záver vyplýva aj z uznesenia krajského súdu. Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu, všeobecné

podmienky zmluvy formuloval navrhovateľ. V bode 4 je pritom dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad
odmietania poskytovania služieb z dôvodov na strane abonenta. Svedok P. pritom potvrdil, že nebola
možnosť meniť jednotlivé zmluvné dojednania. Ak by mal navrhovateľ úmysel dojednať zmluvnú pokutu,
tak by to v zmluve vyjadril. Nie je logické, aby vo všeobecných podmienkach v Článku IV. bol použitý
pojem zmluvná pokuta a v bode 7 bol použitý pojem škoda. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že pojem

škoda znamená zmluvnú pokutu, je len účelové v nadväznosti na odôvodnenie uznesenia krajského
súdu. V zmluve bolo pritom v Článku XI. dohodnuté, že všetky úkony musia byť realizované písomnou
formou. Medzi účastníkmi je pritom sporná základná vec, kedy došlo k ukončeniu zmluvy, a teda
kedy vznikol nárok na demontáž uvedených zariadení. Odporca popiera, že by demontáž odmietol.
Predložené doklady a protokoly nie sú nikým podpísané. Svedkyňa Š. pritom potvrdila, že nikto nebránil

navrhovateľovi odviezť a demontovať aj zostávajúce prístroje. Aj svedkyňa Svíbová na pojednávaní
uviedla, že zmluva zanikla, nakoľko zákazník nereagoval na výzvy. Navrhovateľ tak vlastne nepreukázal
základnúprávnuskutočnosť,vktoromokamihuzmluvaskončila.Nazákladedokladov,ktorésúvzmluve,
vychádza záver, že skončila 11.03.2008, a teda všetky výzvy a všetky protokoly sú bezpredmetné.
Svedkyňa tiež potvrdila, že jednotlivé zariadenia chodia demontovať sami. V tomto prípade, keďže išlo o

bezcenné zariadenie, bolo výhodnejšie pre navrhovateľa vystaviť takúto faktúru. Okrem toho škoda nie
je zdaniteľné plnenie a nepodlieha DPH. Nie je teda možné, aby si navrhovateľ uplatnil daň z pridanej
hodnoty. Nevrátenie predmetov zavinil žalobca, ktorý si mohol zariadenia prevziať a môže si ich prevziať
aj v súčasnosti. Odporca tak žiada návrh zamietnuť.Podľa §-u 663 Občianskeho zákonníka - nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa §-u 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka - nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,

ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa §-u 682 Občianskeho zákonníka - ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave v akom ju prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa §-u 264 ods. 1 Obchodného zákonníka - pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu
sa prihliada na aj obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ

nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

Podľa §-u 324 ods. 1 Obchodného zákonníka - záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa §-u 335 Obchodného zákonníka - na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol
splnený v určenom mieste.

Podľa §-u 40a Občianskeho zákonníka - ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§-u 49a, 140, 145 ods. 1, 479, 589, 701 ods. 1 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov.

Podľa §-u 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa odseku 2 - zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.04.2013 súd pripustil zmenu skutkových okolností a
právnej kvalifikácie v zmysle prednesu právneho zástupcu navrhovateľa.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom v zmysle zmenených skutkových okolností a právnej
kvalifikácie je nárok uplatnený pre prípad porušenia povinnosti v podobe sankcie predstavujúcej
paušalizovanú náhradu škody. Navrhovateľ túto sankciu požadoval podľa zmluvných dojednaní s
odkazom na platný cenník navrhovateľa s tým, že paušalizovaná náhrada škody predstavuje dohodu
účastníkov o zmluvnej pokute. Predmetom zmeneného návrhu navrhovateľa je tak zaplatenie zmluvnej

pokuty.

Zvykonanýchdôkazovsúdzistil,žemedziúčastníkmibolouzatvorenýchviacerozmlúv.Bolauzatvorená
zmluva, ktorej predmetom bol nájom bezpečnostnej rohože. Táto rohož bola odporcom navrhovateľovi
vrátená a z tejto zmluvy navrhovateľ v konaní žiaden nárok neuplatňuje.

Ďalej boli uzatvorené dve zmluvy, ktorých predmetom bol záväzok navrhovateľa umožniť odporcovi

užívanie zariadení v zmluvách špecifikovaných. Prvá zmluva bola uzatvorená dňa 17.10.2003, pričom
predmetom tejto zmluvy boli viaceré zariadenia. Presne v súlade s touto zmluvou navrhovateľ uskutočnil
montáž zariadení v prevádzkarní odporcu podľa dodacieho listu zo dňa 20.10.2003. Následne došlo
medziúčastníkmikdohodeakuzatvoreniunovejAbonentnejzmluvy.AkojepriamovAbonentnejzmluve
uvedené, došlo k zredukovaniu počtu prístrojov z prevádzkových dôvodov. Na základe tejto druhej

zmluvy tak odporca ďalej užíval štyri v zmluve špecifikované zariadenia navrhovateľa, a to dávkovačtekutého mydla, dávkovač toaletného papiera, osviežovač a kôš Lady Care. O vrátení prevyšujúceho
počtu zariadení svedčí navrhovateľom predložený protokol zo dňa 19.03.2004. Abonentná zmluva podľa
Všeobecných podmienok nadobudla účinnosť dňom montáže príslušných zariadení. Vzhľadom k tomu,

že ku dňu 11.03.2004, kedy bola v poradí druhá Abonentná zmluva uzatvorená, už predmetné zariadenia
boli namontované podľa predchádzajúcej Abonentnej zmluvy zo dňa 17.10.2003, možno konštatovať, že
Abonentná zmluva zo dňa 11.03.2004 nadobudla účinnosť dňom jej podpisu, keďže v tom čase už všetky
zariadenia, ktoré sú jej predmetom, boli v prevádzke odporcu nainštalované. Súd je potom toho názoru,
že zmluva zo dňa 11.03.2004 v celom rozsahu nahradila predchádzajúcu zmluvu zo dňa 17.10.2003.

Základom právneho vzťahu účastníkov tak v období od 11.03.2004 je zmluva uzatvorená v tento deň.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že výrobky a materiál poskytnutý podľa zmluvy môže odporca ako abonent
užívať v dohodnutom rozsahu. Podľa tejto zmluvy tak navrhovateľ prenechal do užívania odporcovi
zariadenie špecifikované v zmluve a odporca sa zaviazal platiť dohodnutú mesačnú odplatu na
základe faktúry navrhovateľa. Zmluvný vzťah účastníkov potom súd vyhodnotil ako vzťah účastníkov
nájomnej zmluvy podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, kde navrhovateľ v postavení

prenajímateľa prenechal odporcovi v postavení nájomcu dohodnuté zariadenia na užívanie a odporca
sa zaviazal zaplatiť dohodnuté nájomné. Predmetom uzatvorenej zmluvy nebola dodávka spotrebného
materiálu určeného na používanie s týmito zariadeniami navrhovateľa.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu podľa uzatvorenej zmluvy.
Odporca pôvodne v konaní tvrdil, že zmluva zanikla uplynutím dohodnutej lehoty 36-tich mesiacov v

súlade s Článok I. všeobecných podmienok. Táto 36-mesačná lehota počítaná od 11.03.2004 skončila
ku dňu 10.03.2007. Následne na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa odporcu tvrdila, že nedošlo
k ukončeniu zmluvy po uplynutí 36-tich mesiacov, ale došlo k predĺženiu v súlade s Článkom I.
všeobecnýchpodmienok,keďžežiadenzjejúčastníkovdruhejstraneneoznámil,žezmluvuchceukončiť
v dojednanom termíne. Čo sa týka tohto zmluvného ustanovenia, vyplýva z neho, že v prípade, ak

najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím dojednanej doby 36-tich mesiacov niektorá zo zmluvných strán
písomne druhej strane neoznámi, že zmluvu chce ukončiť v termíne, na ktorú bola zjednaná, predlžuje
sa zmluva o jeden rok. Zmluva teda vychádza zo základnej doby platnosti 36-tich mesiacov s možnosťou
jej predĺženia o jeden rok v prípade, ak zmluvné strany neoznámia, že trvajú na pôvodne dohodnutom
termíne. Toto oznámenie pritom musí byť písomné. Akékoľvek zmeny a doplnky zmluvy okrem toho

podľa Článku XI. všeobecných podmienok rovnako musia byť vykonané písomnou formou.

Na druhej strane však z vykonaného dokazovania vyplýva, že ani navrhovateľ a ani odporca nepočítali s
tým, že zmluva medzi nimi bude trvať ďalej po uplynutí dohodnutej doby 36-tich mesiacov. Navrhovateľ
sa pokúsil demontovať zariadenia už dňa 09.02.2007, čo vyplýva z predloženého protokolu. Navrhovateľ
sa teda pokúsil zariadenia demontovať ešte pred uplynutím dohodnutej doby 36-tich mesiacov, avšak

po uplynutí termínu najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím 36-mesačnej lehoty. V čase, kedy navrhovateľ
tieto zariadenia chcel demontovať, teda už uplynula lehota, v ktorej mohol písomne oznámiť druhej
strane záujem na ukončení zmluvného vzťahu v pôvodne dohodnutej lehote. Zároveň však z tohto
protokolu vyplýva vôľa navrhovateľa zmluvný vzťah ukončiť. O tom, že navrhovateľ chcel zmluvný
vzťah ukončiť v pôvodne dohodnutej 36-mesačnej lehote, svedčí aj ďalšia korešpondencia navrhovateľa

predovšetkým list zo dňa 25.05.2007, ktorým navrhovateľ doručoval odporcovi spornú faktúru. V tomto
liste navrhovateľ uvádza, že fakturuje nevrátené hygienické zariadenia, ktoré mal odporca podľa
podmienok zmluvy pri ukončení vzťahu odovzdať. Vôľa navrhovateľ ukončiť zmluvný vzťah v pôvodne
dohodnutej lehote jednoznačne vyplýva aj z listu zo dňa 21.03.2007, ktorým odporcu vyzýval na vrátenie
prenajatých predmetov. Z ďalších predložených dokladov pritom súd dospel k záveru, že ukončenie

zmluvného vzťahu v pôvodnom termíne nebolo len vôľou navrhovateľa, ale aj vôľou odporcu. Tento
záver vyplýva napr. z listu odporcu zo dňa 28.03.2007, kde odporca nerozporoval ukončenie zmluvy,
ale namietal len výšku ceny, ktorú navrhovateľ pôvodne požadoval za nevrátené predmety s tým, že ak
nedôjde k dohode o cene prenajatých vecí, môže si ich navrhovateľ odobrať. O tom, že obidve zmluvné
strany počítali s ukončením zmluvy v dojednanej 36-mesačnej lehote, svedčí aj list odporcu zo dňa

24.05.2007,vktoromopätovneuviedol,ženavrhovanúkúpnucenupovažujezaneprimeranúaopätovne
potvrdil, že navrhovateľ si predmetné veci môže demontovať z čerpacej stanice.Vtomtoprípadezpredloženejzmluvyvyplývadohodaúčastníkov,žeakékoľvekzmenyadoplnkyzmluvy
budú realizované písomne. Rovnako sa účastníci dohodli, že je potrebné písomným spôsobom prejaviť
vôľu ukončiť zmluvu v dojednanom termíne, inak sa zmluva automaticky predlžuje o jeden rok. Na druhej

strane však súd dospel k záveru, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi existovala
dohoda, na základe ktorej obidve zmluvné strany prejavili vôľu zmluvu ukončiť v dohodnutom termíne
36-tich mesiacov. Takáto dohoda síce nebola uzatvorená v písomnej forme, na druhej strane však
žiadna zo strán v konaní nevzniesla námietku relatívnej neplatnosti takejto dohody. V zmysle citovaných
ustanovení§-u40ods.1vspojenís§-om40aObčianskehozákonníkasanedodržaniedohodnutejformy

právnehoúkonupovažujelenzadôvodjehorelatívnejneplatnosti.Ústne,resp.konkludentneuzatvorená
dohoda o ukončení zmluvného vzťahu, tak môže byť považovaná len za relatívne neplatnú. Žiaden
z účastníkov však námietku relatívnej neplatnosti tejto dohody v konaní nevzniesol. Preto súd dospel
k záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo po uplynutí 36-tich mesiacov odo dňa uzatvorenia
zmluvy, teda ku dňu 10.03.2007.

Podľa názoru súdu však táto otázka v konaní ani nie je rozhodujúcou. Aj v prípade, ak by súd dospel k

záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až po uplynutí dodatočnej lehoty jedného roka trvania
zmluvy, nemalo by to na otázku uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žiaden vplyv. V
takomto prípade, že by zmluva bola ukončená až ku dňu 10.03.2008. Neskoršie ukončenie zmluvy
však nič nemení na povinnosti odporcu predmety, ktoré podľa zmluvy od navrhovateľa mal v užívaní,
navrhovateľovi vrátiť. V prípade neskoršieho ukončenia zmluvy by tak povinnosť odporcu vrátiť tieto

predmety nevznikla po 10.03.2007, ale po 10.03.2008.

Medzi účastníkmi boli sporné ich vzájomné práva a povinnosti po ukončení zmluvného vzťahu, kedy
odporca tvrdil, že tieto zariadenia bol povinný demontovať navrhovateľ. Odporca tento záver odvodzoval
z ustanovenia Článku I. Všeobecných podmienok, podľa ktorého je demontáž a odvoz na náklady
navrhovateľa. Z tohto zmluvného ustanovenia však podľa názoru súdu nevyplýva, že by navrhovateľ

bol povinný demontáž a odvoz aj realizovať. Z tohto ustanovenia vyplýva len to, že náklady spojené
s demontážou a odvozom je povinný uhradiť navrhovateľ. Naopak v predchádzajúcej vete Článku
I. Všeobecných podmienok je stanovené, že odporca, teda abonent, je povinný zariadenia vrátiť. Z
gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že pri ukončení zmluvného vzťahu je subjektom,
ktorý je povinný určitou činnosťou, práve odporca, a nie navrhovateľ. Odporca je povinný vystupovať

aktívne a zabezpečiť, aby sa zariadenia, ktoré boli predmetom ukončeného zmluvného vzťahu, dostali
z mocenskej sféry odporcu, kde boli na základe nájomného vzťahu, do mocenskej sféry navrhovateľa,
ktorý je ich vlastníkom. Zmluva vzájomné práva a povinnosti konštruuje tak, že povinnosť vrátiť je
daná odporcovi ako abonentovi. Zo zmluvy nevyplýva, že by bol navrhovateľ ako vlastník týchto
predmetov povinný tieto demontovať v prevádzkarni odporcu. Podľa názoru súdu sa v tomto prípade na

strane odporcu jedná o donosný dlh, kedy odporca ako dlžník (vo vzťahu k vráteniu predmetov nájmu
podľa uzatvorenej zmluvy) je povinný veriteľovi toto plnenie doniesť (vrátiť). V zmysle všeobecných
ustanovení Obchodného zákonníka tak potom možno konštatovať, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté
miesto plnenia povinnosti odporcu totožné s miestom sídla navrhovateľa, keďže odporcovi bola daná
povinnosť navrhovateľovi predmet nájomnej zmluvy po jej ukončení vrátiť. Zmluva ďalej vzájomné práva

a povinnosti účastníkov upravuje tak, že po takomto vrátení predmetov nájmu by odporca bol oprávnený
požadovať od navrhovateľa náklady spojené s demontážou a odvozom týchto zariadení.

Podľa názoru súdu tak mal odporca po ukončení zmluvného vzťahu postupovať tak, že mal zariadenia
užívanénazákladenájomnejzmluvydemontovaťatietozaslať,čiužpoštou,kuriéromaleboakýmkoľvek
iným spôsobom dopraviť do sídla navrhovateľa. Tým by odporca splnil svoju povinnosť podľa Článku I.

Abonentnej zmluvy a vznikol by mu nárok na náhradu nákladov spojených s demontážou a odvozom.
Tieto náklady potom mohol následne požadovať od navrhovateľa. Odporca však takýmto spôsobom
nepostupoval a zariadenia, ktoré boli predmetom zmluvy, navrhovateľovi napriek jeho výzve nevrátil.

Odporca v priebehu konania tvrdil, že navrhovateľ vo všetkých prípadoch zabezpečuje demontáž týchto
zariadení po ukončení zmluvy, a že z jeho strany sa jedná o určité obvyklé konanie, resp. o obchodnú

zvyklosť. Takéto závery vyplývajú aj z vykonaného dokazovania, keďže aj pri ukončení pôvodnej
Abonentnej zmluvy navrhovateľ sám vykonal demontáž zariadení, o ktorých užívanie už odporca podľaďalšej Abonentnej zmluvy nemal záujem. Rovnako tak z vyjadrenia svedkyne Svíbovej a právneho
zástupcu navrhovateľa vyplýva, že o demontáži zariadení sa spisuje protokol a demontáž zvyčajne
vykonáva navrhovateľ. Podľa názoru súdu však takáto obchodná zvyklosť nemôže mať prednosť pred

zmluvne dohodnutými právami a povinnosťami účastníkov. Z citovaného ustanovenia §-u 264 ods. 1
Obchodného zákonníka nepochybne vyplýva, že na obchodné zvyklosti možno prihliadať pri určení práv
a povinnosti účastníkov len v prípade, že tieto nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
Obchodný zákonník ako taký je konštruovaný na základe zmluvnej voľnosti, a preto prevažná väčšina
jeho ustanovení má dispozitívny charakter a účastníci môžu svoje práva a povinností upraviť odlišne od

zákonného znenia. Preto aj v prípade obchodných zvyklostí sa tieto používajú len v prípade, ak účastníci
v zmluve svoje vzájomné práva a povinnosti nedohodnú inak. V tomto prípade síce možno konštatovať,
že je obchodnou zvyklosťou navrhovateľa po ukončení zmluvného vzťahu tieto zariadenia demontovať,
zmluva medzi účastníkmi je však koncipovaná odlišne s tým, že povinnosť vrátiť tieto zariadenia je daná
odporcovi. Preto ani v konaní preukázané obvyklé konanie navrhovateľa smerujúce k demontáži týchto
zariadení nemôže nič zmeniť na zmluvne dohodnutých právach a povinnostiach účastníkov. Odporca

bol teda povinný konať aktívne, zariadenia demontovať a navrhovateľovi vrátiť a následne si prípadne
uplatniť voči navrhovateľovi s tým spojené náklady. Túto svoju povinnosť však odporca nesplnil.

V konaní medzi účastníkmi boli ďalej sporné otázky týkajúce sa ich vzájomnej korešpondencie v
súvislosti s výzvami navrhovateľa na vrátenie týchto predmetov a následne vystavenej faktúry. Z
vyjadrenia navrhovateľa a ním predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ listom vyzýval odporcu

na vrátenie týchto predmetov s tým, že ho zároveň upozornil, že ak tieto nebudú vrátené, bude z jeho
strany vystavená faktúra. Právny zástupca navrhovateľa v konaní uvádzal, že na tieto listy odporca
nijakým spôsobom nereagoval. Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní predložila listy odporcu
zo dňa 28.03.2007 a 07.04.2008, podľa ktorých mal odporca ponúkať navrhovateľovi možnosť tieto
zariadenia z čerpacej stanice odporcu odobrať. V súvislosti s týmito listami však odporca nebol schopný

preukázať skutočnosť, že tieto listy boli skutočne navrhovateľovi doručované. Na výslovnú otázku sudcu
právna zástupkyňa odporcu uviedla, že dodatočne tieto doklady o doručovaní predloží. Takéto doklady
však súdu predložené neboli. Za medzi účastníkmi nesporné tak možno považovať len doručenie listu
odporcu zo dňa 17.08.2007, ktorý predložil právny zástupca navrhovateľa a ktorý tak nepochybne musel
byť odporcom navrhovateľovi doručený. V tomto liste však odporca neuvádza žiadne okolnosti ohľadom

možnosti odobratia týchto predmetov, ale spochybňuje fakturáciu s tým, že nemá vedomosť o nejakých
prácach alebo tovare, ktorý by si objednal u navrhovateľa. Rovnako možno považovať za doručený list
odporcu zo dňa 07.04.2008 žurnalizovaný na č. l. 71 súdneho spisu. V tomto liste odporca zotrváva
na svojom predchádzajúcom vyjadrení z vyššie uvedeného listu v tom smere, že si neobjednal žiadne
práce ani tovar. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že právna zástupkyňa odporcu na

pojednávaní predložila iný list zo dňa 07.04.2008, ktorý ako uvádzala, mal byť doručený navrhovateľovi.
Tento list však nie je zhodný s listom zo dňa 07.04.2008, ktorý predložil právny zástupca navrhovateľa.
V liste predloženou právnou zástupkyňou odporcu sa uvádza, že predmety, ktoré boli predmetom
predchádzajúcej Abonentnej zmluvy, je možné vyzdvihnúť u nového nájomcu čerpacej stanice. Tento
odsek však absentuje v liste, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa. Doručenie listu

zo dňa 07.04.2008 (č. l. 57 spisu) odporca nijakým spôsobom nedoložil. Podľa názoru súdu, samotná
skutočnosť existencie dvoch rozdielnych listov odporcu s totožným dátumom výrazným spôsobom
spochybňuje argumentáciu odporcu ohľadom jeho korešpondencie vo vzťahu k navrhovateľovi. Nie
je zrejmé na základe akých okolností odporca zaslal 07.04.2008 rozdielny list právnemu zástupcovi
navrhovateľa a rozdielny list s tým istým dátumom predložil na pojednávaní.

Ohľadom ďalších listov zo dňa 28.03.2007 a 24.05.2007, na ktoré sa odporca odvolával, odporca
rovnako nepreukázal, že by boli navrhovateľovi doručené. Navrhovateľ doručenie týchto listov na
pojednávaní cestou právneho zástupcu poprel. Súd je tak toho názoru, že zo strany odporcu nebolo
unesené dôkazné bremeno a odporca nepreukázal skutočnosť, že listy zo dňa 28.03.2007, 24.05.2007
a list zo dňa 07.04.2008 v znení žurnalizovanom na č. l. 57 spisu skutočne navrhovateľovi doručil.

Keďže odporca dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti neuniesol, vychádzal súd zo záveru,
že takéto listy navrhovateľovi zo strany odporcu doručené neboli, a teda zo záveru, že odporca nijakým
spôsobom nereagoval na list navrhovateľa zo dňa 21.03.2007, ktorým ho vyzýval na vrátenie predmetov
Abonentnej zmluvy. O skutočnosti, že tieto listy zo strany odporcu navrhovateľovi neboli zasielané,
nepriamo svedčí aj výpoveď svedkyne Verešovej, ktorá uviedla, že na písomné výzvy navrhovateľa na

vrátenie zariadení reagovali len tým spôsobom, že obyčajnou poštovou zásielkou vracali navrhovateľovivystavené faktúry. Svedkyňa R. sa teda nezmienila o tom, že by navrhovateľovi ponúkali možnosť
demontáže týchto zariadení. Súd je potom názoru, že odporca prvýkrát ponúkol navrhovateľovi možnosť
demontáže zariadení až listom zo dňa 05.02.2010, ktorý zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľa

po tom, ako mu bol doručený platobný rozkaz. Zaslanie tohto listu považuje súd za účelové konanie
súvisiace s uplatneným nárokom navrhovateľa na zaplatenie vystavenej faktúry. Je len pochopiteľné,
že po niekoľkých rokoch od ukončenia nájomného vzťahu navrhovateľ už nemohol mať záujem na tom,
aby mu v danom čase odporca vrátil prenajaté zariadenia.

Odporca ďalej v konaní tvrdil a dokazoval skutočnosť, že aj ďalší nájomca vedel o tom, že tieto

zariadenia má vrátiť. Podľa názoru súdu však v tomto konaní je táto skutočnosť bez právneho významu.
Povinnosť vrátiť tieto zariadenia zo zmluvy vyplýva priamo odporcovi. Skutočnosť, či odporca upozornil
svojho nájomcu na možnosť, že si navrhovateľ zariadenia príde demontovať, je v danom konaní právne
irelevantná. Je zrejmé, že potom, ako navrhovateľ vystavil faktúru, už nemal záujem o demontáž
týchto zariadení, pričom zo strany odporcu mu táto bola ponúknutá prvýkrát až v roku 2010. Preto
súd v konaní nepovažoval za relevantné ďalšie dôkazné návrhy odporcu smerujúce k preukázaniu

skutočnosti, že ďalších nájomcov informoval o možnosti, že si navrhovateľ zariadenie príde demontovať.
Navrhovateľ túto skutočnosť v konaní ani nespochybňoval a podľa názoru súdu pre rozhodnutie vo
veci táto skutočnosť nie je podstatná. Preto boli dôkazné návrhy na vypočutie svedkov pani B., pani
G. a zástupcu spoločnosti Nittnaus, ako zástupcov nájomcov tejto čerpacej stanice, ako nedôvodné
zamietnuté.

Rovnako súd ako nedôvodný zamietol návrh na vypočutie svedka Š.. Tento dôkaz sa javil ako relevantný
v čase, kedy odporca na pojednávaní uviedol, že mali byť uzatvorené zmluvy ohľadom týchto zariadení
medzi navrhovateľom a pánom Š.. Následne však navrhovateľ predložil zmluvu uzatvorenú s Š., z ktorej
vyplýva, že jej predmetom je bezpečnostná rohož, ktorá s predmetom tohto konania nijakým spôsobom
nesúvisí, a faktúry, podľa ktorých navrhovateľ dodával odporcovi len spotrebný materiál používaný v

daných zariadeniach. Nebola teda zistená existencia žiadnej zmluvy, na základe ktorej by navrhovateľ
týmito predmetmi disponoval, to znamená, že by k nim uzatváral ďalšiu nájomnú (abonentnú) zmluvu s
novým nájomcom pánom Š.. Po predložení týchto listinných dôkazov tak výpoveď svedka Š. bola súdom
vyhodnotená ako nadbytočná, a preto bol tento dôkazný návrh zamietnutý.

V konaní z výpovede svedka H. vyplynula skutočnosť, že tento svedok nájomcovi pánovi Š. vymenil

plastový kryt na dávkovači tekutého mydla. V súvislosti s touto výmenou právna zástupkyňa odporcu
žiadala vo veci vykonať ohliadku za účelom posúdenia tejto výmeny. Podľa názoru súdu takáto ohliadka
nemá s predmetom sporu žiaden súvis. V konaní nebolo spochybnené, že tento predný kryt bol na
dávkovači mydla vymenený. Podľa vyjadrenia svedka H. bol pôvodný prasknutý plastový kryt vymenený
za plastový kryt z použitého, už vyradeného dávkovača tekutého mydla. Svedok teda vymenil pôvodný

starý plastový kryt za starší, neporušený plastový kryt. Žiaden z týchto krytov nemá identifikačné číslo a
rovnakoidentifikačnéčíslonemalianisamotnézariadenia.Ohliadkounamiestesamombytaksúdmohol
zistiť len skutočnosť, že na dávkovači tekutého mydla sa nachádza starší použitý plastový kryt. Nebolo
by však možné identifikovať, či je z pôvodného dávkovača tekutého mydla alebo z iného dávkovača
tekutého mydla. Okrem toho podľa názoru súdu tieto otázky pre posúdenie danej právnej veci ani nie

sú podstatné. Predmetom konania je zaplatenie faktúry vystavenej v roku 2007, a nie vydanie alebo
určenie práv účastníkov vo vzťahu k jednotlivým zariadeniam prenajatým na základe Abonentnej zmluvy.
Z hľadiska uplatneného nároku navrhovateľa je tak právne irelevantné, čo sa stalo s týmito predmetmi
pôvodnej Abonentnej zmluve po tom, ako navrhovateľ vystavil spornú faktúru. Preto bol súdom ako
nedôvodný a nadbytočný zamietnutý aj dôkazný návrh na vykonanie ohliadky na mieste samom.

Odporca ďalej v konaní spochybňoval skutočnosť, že tieto predmety mohol užívať, a že mal od
nich kľúče. V tejto súvislosti z vykonaných svedeckých výpovedí preukazoval skutočnosť, že predmet
nemohol užívať a nemohol ich ani demontovať. Podľa názoru však tieto tvrdenia odporcu neobstoja.
Skutočnosť, že odporca od týchto predmetov nemal kľúče na pojednávaní uviedla svedkyňa R.. Táto
uviedla, že nemali kľúče, nemohli dopĺňať materiál, a teda nemohli tieto predmety vôbec používať.

Skutočnosť, že od týchto zariadení nemal kľúče potvrdil aj svedok E., ktorý na čerpacej stanici pracoval.
Na druhej strane však zo svedeckej výpovede svedka H., ako obchodného zástupca, a servisnéhotechnika navrhovateľa pána Zachara jednoznačne vyplynulo, že s kľúčmi od týchto zariadení nemohol
byť žiaden problém, nakoľko tieto na požiadanie nájomcovi odovzdali kedykoľvek bezplatne, keďže ich
mali k dispozícii v značnom množstve. Okrem toho títo svedkovia uviedli, že sa jedná o univerzálny

kľúč, kedy jeden kľúč pasuje ku všetkým ostatným zariadeniam. K osviežovaču vzduchu ani žiaden kľúč
nebolopotrebnépoužívať,keďžetentosadalotvoriťjednoduchoostrejšímpredmetom.Ohľadomotázky,
či odporca mal alebo nemal k dispozícii kľúče však súd za rozhodujúcu vyhodnotil výpoveď svedka Š.,
ktorý uviedol, že ako vedúci obsluhy čerpacej stanice na tejto pracoval aj v čase, kedy ju užíval odporca,
aj následne, kedy ju užíval nájomca, a to až do konca roku 2009. Tento svedok výslovne uviedol, že od

týchto zariadení mali k dispozícii kľúče, tieto zariadenia normálne používali a dopĺňali do nich spotrebný
materiál, ktorý zabezpečovala pani R. z veľkoskladu. O tom, že tieto zariadenia sa odporcom bežne
používali, svedčí aj samotným odporcom predložená fotografia dávkovača toaletného papiera, ktorá
podľa vyjadrenia odporcu bola aktuálna vo februári 2011. Z tejto fotografie nepochybne vyplýva, že tento
dávkovač sa používal, keďže z neho visel toaletný papier pripravený na použitie. O tom, že odporca
kľúče mal, svedčí aj fakt, že odporca si od navrhovateľa ani počas doby platnosti abonentnej zmluvy

neobjednávalnáplnedotýchtozariadení,aletietosivymieňalsám,beztechnikanavrhovateľa.Natakéto
dopĺňanie tak nepochybne musel mať kľúče na otvorenie zariadení. V tejto súvislosti pritom treba uviesť,
že otázka, či po ukončení nájomného vzťahu bol alebo nebol odporca schopný tieto predmety užívať,
je v konaní právne irelevantná. Táto otázka je pre konanie podstatná len vo vzťahu ku skutočnosti,
či odporca mohol jednotlivé zariadenia demontovať. Z vykonaných dôkazov totižto vyplynulo, že na

demontáž týchto zariadení je nevyhnutné, aby ten, kto zariadenie chce demontovať, mal kľúče, ktorými
odstráni vrchný kryt týchto zariadení, a následne môže demontovať skrutky, ktorými sú tieto zariadenia
na stenu priskrutkované. Z vykonaných dôkazov potom súd dospel k záveru, že odporca vzhľadom k
tomu, že mal kľúče od týchto zariadení, mohol tieto zariadenia kedykoľvek demontovať a splniť tak svoju
zmluvnú povinnosť a tieto zariadenia navrhovateľovi vrátiť.

Súd považuje za potrebné vyjadriť sa ešte k otázke demontáže predmetov zmluvy podľa protokolu
zo dňa 09.02.2007. K tomuto dňu nepochybne zmluvný vzťah medzi účastníkmi naďalej trval a ak
v tomto čase odporca odmietol uvedené zariadenia vydať, jednal v súlade s uzatvorenou zmluvou,
nakoľko bol v tom čase oprávnený ešte uvedené zariadenia užívať. V tom čase odovzdal odporca
navrhovateľovi len bezpečnostnú rohož, ktorá však nie je predmetom tohto konania. Ak sa teda

navrhovateľ pokúsil predmetné zariadenia demontovať dňa 09.02.2007, konal predčasne a v tomto čase
ešte nebol oprávnený požadovať od odporcu ich vrátenie. Povinnosť zariadenia navrhovateľovi vrátiť
vznikla odporcovi až potom, ako zmluvný vzťah medzi účastníkmi zanikol.

Na základe všetkých týchto skutočností tak súd dospel k záveru, že odporca bol povinný po ukončení
zmluvného vzťahu predmety Abonentnej zmluvy navrhovateľovi vrátiť a vo vrátení týchto predmetov mu

nič nebránilo. V konaní nebolo preukázané tvrdenie odporcu, že by ponúkal navrhovateľovi odobratie
týchto predmetov pred začatím súdneho konania.

Možno preto konštatovať, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že po ukončení zmluvného
vzťahu navrhovateľovi zariadenie, ktoré bolo predmetom zmluvy, nevrátil. Pre prípad porušenia tejto
povinnosti Abonentná zmluva vo Všeobecných podmienkach v bode 7 stanovuje povinnosť uhradiť

škoduvsúladesplatnýmcenníkomnavrhovateľa.Súdpotomskúmalotázkuvznikunárokunavrhovateľa
na zaplatenie ním požadovanej zmluvnej pokuty. Súd sa potom zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi
vôbec došlo k dohode o zmluvnej pokute tak, ako to navrhovateľ tvrdí a či navrhovateľovi prípadne
vzniklo právo na zaplatenie takto dohodnutej zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta v zmysle citovaného ustanovenia §-u 544 OZ predstavuje dohodou určenú peňažnú

sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva
zo zabezpečovanej zmluvy. Dohoda o zmluvnej pokute pritom musí byť uzatvorená písomne, pričom z
takejto dohody musí byť zrejmé, akých zmluvných strán sa táto dohoda o zmluvnej pokute týka, musí
byť zrejmá zmluvná povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, a musí byť určená výška
zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia.Odporca sa bránil námietkou, že zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi dohodnutá pre prípad porušenia
inej povinnosti v Článku IV. všeobecných podmienok, z čoho odvodzuje záver, že v prípade, ak by
účastníci chceli dohodnúť zmluvnú pokutu aj v Článku VII., tak by táto dohoda o zmluvnej pokute

bola formulovaná výslovne. Podľa názoru súdu však takéto tvrdenie odporcu neobstojí. Účastníkom
zmluvných vzťahov nič nebráni v tom, aby dohodu o zmluvnej pokute zakomponovali výslovne do
jednéhočlánkuzmluvyapritomzároveňdohodlivinomčlánkuodlišnýmspôsobomformulovanýzáväzok
na zaplatenie určitej peňažnej sumy pre prípad porušenia dohodnutej povinnosti. V tomto prípade
v Článku VII. vyplýva záver, že v prípade porušenia povinnosti v podobe poškodenia, straty alebo

nevrátenia zariadenia, je odporca ako abonent povinný uhradiť škodu v súlade s platným cenníkom. Aj
v súlade s uznesením krajského súdu tak možno konštatovať, že medzi účastníkmi je v tomto článku
všeobecných podmienok obsiahnutá dohoda o paušalizovanej náhrade škody pre prípad porušenia tam
stanovenej povinnosti. Toto zmluvné dojednanie článku VII. teda aj bez výslovného použitia termínu
zmluvná pokuta obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti pre platnú dohodu o zmluvnej pokute
podľa §-u 544 OZ. Toto ustanovenie nevyžaduje, aby sa pojem zmluvná pokuta priamo v dohode použil

ako podmienka platnosti takejto dohody o zmluvnej pokute. Ak sú splnené vyššie uvedené zákonné
náležitosti dohody o zmluvnej pokute, je takáto dohoda uzatvorená aj v prípade, ak sa pojem zmluvná
pokuta v nej výslovne neuvádza. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2MObdo/3/2009, na ktoré poukázal právny zástupca navrhovateľa. Z tohto rozhodnutia vyplýva,
že nie je rozhodujúce ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne či použijú priamo termín

"zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. V tomto prípade obsah dohody v spomínanom
článku VII. všeobecných podmienok napĺňa všetky zákonom požadované náležitosti pre platnú dohodu
o zmluvnej pokute.

V tejto súvislosti v zmysle uznesenia krajského súdu boli účastníci súdom vyzvaní, aby na pojednávaní
zabezpečili účasť osôb, ktoré uvedenú zmluvu podpisovali. Z vyjadrenia týchto osôb však už nebolo

možné jednoznačne ustáliť vôľu, ku ktorej smerovala dohoda účastníkov obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach abonentnej zmluvy. Z vyjadrenia svedka Kupčuliaka vyplýva, že zmluvu síce podpisoval
ako obchodný zástupca navrhovateľa, sám však túto zmluvu nepripravoval a nebol oprávnený do
nej nijakým spôsobom zasahovať. Z vyjadrenia svedkyne Verešovej vyplynulo, že pri podpise zmluvy
otázku sankcií a zmluvných pokút neriešili. Pri posudzovaní tohto zmluvného inštitútu je potom potrebné

vychádzať len z jeho písomnej formy tak, ako je zachytená vo všeobecných podmienkach abonentnej
zmluvy, nakoľko z výsluchu osôb, ktoré zmluvu podpisovali, nie je možné zistiť iný obsah zmluvných
dojedaní, než ako vyplýva z písomne zachytenej formy právneho úkonu.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť tým,
že navrhovateľovi po ukončení zmluvného vzťahu predmet zmluvy nevrátil. V tejto súvislosti sa súd

opätovne vyjadrí k otázke ukončenia zmluvného vzťahu. Súd je toho názoru, že pre rozhodnutie vo veci
nie je podstatné, či k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo ku dňu 10.03.2007 alebo ku dňu 10.03.2008.
Táto otázka má vplyv len na okamih vzniku povinnosti odporcu prenajaté predmety navrhovateľovi vrátiť,
tedanaotázku,čiodporcabolpovinnýtietopredmetyvrátiťužkudňu11.03.2007aleboažku11.03.2008.
Nič to však nemení na tom, že odporca svoju zmluvnú povinnosť porušil. Pre prípad porušenia tejto

povinnosti bola pritom medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta. Navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú
pokutu uplatnil až na pojednávaní dňa 12.04.2013. Dovtedy právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nebolo
predmetom návrhu podaného navrhovateľom, ako to jednoznačne vyplýva z uznesenia Krajského súdu
v Žiline. Zmluvná pokuta pritom nebola ani predmetom faktúry vystavenej navrhovateľom pod číslom
71201336. Z tejto faktúry vyplýva, že predmetom fakturácie je odkúpenie prístrojov z abonentnej zmluvy.

Žiadna kúpna zmluva medzi účastníkmi, na základe ktorej by navrhovateľovi vzniklo právo fakturovať
kúpnu cenu týchto prístrojov, však v konaní zistená nebola. Podľa názoru súdu tak táto faktúra nie
je pre posúdenie veci podstatná, nakoľko to, čo bolo predmetom fakturácie, nie je predmetom návrhu
podaného navrhovateľom po jeho zmene, a teda plnenie podľa tejto faktúry nie je predmetom tohto
konania. Preto neobstojí ani námietka odporcu ohľadom skutočnosti, že navrhovateľ v tejto faktúre k

požadovanému plneniu pripočítal DPH. Konajúci súd sa stotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne
odporcu, že podľa Zákona o DPH náhrada škody nie je zdaniteľným plnením, a teda k takémuto plneniu
sa DPH nepripočítava. Keďže však predmetom konania nie je zaplatenie ceny za odkúpenie prístrojov
podľa faktúry, kde je zahrnutá aj DPH, je táto otázka bez právneho významu. Zmluvná pokuta nebola
predmetom fakturácie a nebola ani predmetom pôvodne podaného návrhu.Ďalej je potrebné zaoberať sa otázkou, či navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu
zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 92,66 Eur. Medzi účastníkmi totižto bola dohoda, že
navrhovateľ môže pre prípad nevrátenia zariadenia požadovať škodu v súlade s platným cenníkom

CWS. Navrhovateľ pritom na pojednávaní predložil cenník jednotlivých predmetov, ktoré odporca
navrhovateľovi nevrátil. Z tohto cenníka súd zistil výšku zmluvnej pokuty, ktorú bol navrhovateľ
oprávnený od odporcu žiadať. V prípade zariadenia označeného ako Air control univerzal sa jedná
o sumu 2.670,- Sk, v prípade zásobníka toaletného papiera Maxi roll o sumu 999,- Sk, v prípade
hygienického koša Lady care o sumu 1.500,- Sk a v prípade dávkovača mydlovej peny o sumu 2.470,-

Sk. Spolu tak navrhovateľ mohol požadovať od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty až vo výške 7.639,-
Sk. Navrhovateľ však zmluvnú pokutu uplatnil v konaní sumou 2.791,48 Sk, teda 92,66 Eur. Navrhovateľ
tak voči odporcovi uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výrazne nižšej sume, než bol podľa zmluvy
oprávnený.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že v časti istiny je návrh navrhovateľa
dôvodný. Odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť a v zmysle článku VII., ktorý podľa svojho

obsahu predstavuje dohodu účastníkov o zmluvnej pokute pre prípad nevrátenia prenajatých zariadení
odporcom, vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť pokutu v súlade s cenníkom navrhovateľa. Navrhovateľ
túto zmluvnú pokutu uplatnil v podstatne nižšej výške, než bol podľa cenníka oprávnený. Preto súd
návrhu navrhovateľa v časti istiny vyhovel.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Navrhovateľ požadoval úrokovú

mieru 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania podľa článku II. všeobecných podmienok zmluvy.
Odporca v tejto súvislosti namietal, že úrok z omeškania nie je dohodnutý ako všeobecný úrok za
omeškanie s akoukoľvek platbou, ale len za platby dojednané podľa Článku II., teda na fakturáciu
poskytovaných služieb. Podľa názoru sa však posledná veta Článku II. vzťahuje na omeškanie s
akoukoľvek platbou podľa zmluvy, teda na omeškanie s akýmkoľvek peňažným plnením odporcu vo

vzťahu k navrhovateľovi. Podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sa jedná o dohodu o výške úroku
z omeškania, ktorú môže navrhovateľ požadovať za prípadné omeškania s úhradou akejkoľvek platby
podľa uzatvorenej zmluvy. Súd je preto toho názoru, že dohodnutý úrok z omeškania sa vzťahuje na aj
na omeškanie s úhradou zmluvnej pokuty.

Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavenej faktúry. Podľa

názoru súdu však omeškanie v takomto rozsahu navrhovateľ nepreukázal. Predovšetkým, ako už bolo
uvedené vyššie, predmetom fakturácie navrhovateľa zmluvná pokuta vôbec nebola, ale navrhovateľ
fakturoval cenu za plnenie označené ako odkúpenie prístrojov z abonentnej zmluvy. Jedná sa teda o
kvalitatívne iné plnenie, než je plnenie požadované navrhovateľom následne po zmene návrhu. Ani z
ďalších listinných dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva, že by navrhovateľ predtým, ako na

pojednávaní návrh zmenil, uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Článku
VII. všeobecných podmienok zmluvy. Ak navrhovateľ vystavenou faktúrou požadoval zaplatenie ceny
za odkúpenie prístrojov, nemohol sa dňom nasledujúcim po splatnosti tejto faktúry dostať odporca do
omeškania s plnením záväzku na úhradu zmluvnej pokuty. Za rozhodujúci deň pre vznik povinnosti
odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu je tak potrebné označiť deň pojednávania, na ktorom došlo k zmene

uplatneného nároku, kedy navrhovateľ prvýkrát odporcu vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tomto
prípade sa pritom jedná o vzťah medzi podnikateľmi, ktorý pôvodne vznikol pri ich podnikateľskej
činnosti, a preto je na otázku vzniku omeškania odporcu s platením zmluvnej pokuty potrebné uplatniť
ustanovenie §-u 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Po výzve na plnenie zmluvnej pokuty, ku ktorej
došlo na pojednávaní dňa 12.04.2013, bol odporca povinný plniť svoj záväzok vyplývajúci z uplatneného

nároku na zmluvnú pokutu bez zbytočného odkladu. Za lehotu bez zbytočného odkladu pritom súd
považuje lehotu v dĺžke jedného kalendárneho dňa. Ak bol teda odporca vyzvaný na plnenie dňa
12.04.2013, bol povinný plniť nasledujúci deň dňa 13.04.2013 a do omeškania s plnením peňažného
záväzku na zaplatenie zmluvnej pokuty sa dostal počnúc dňom 14.04.2013. Návrhu navrhovateľa potom
súd v časti vyhovel a priznal mu právo na zaplatenie tohto úroku z uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške

0,1 % denne od 14.04.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti tohto úroku návrh zamietol.Na základe uvedeného potom súd návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne a uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne z tejto sumy
od 14.04.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti bol návrh ako nedôvodný zamietnutý.

Rozhodnutie o trovách konania súd v zmysle ustanovenia §-u 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil osobitnému
rozhodnutiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.