Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/138/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611218473
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6611218473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci žalobcu
REDWINE s.r.o., Prievozská 18, 821 09 Bratislava, IČO: 44 163 665 , právne zastúpený advokátom
JUDr. Dušanom Repákom, AK Krížna 47, 811 07 Bratislava ,proti žalovanej B. Q. - TERMÁL, so sídlom
Záhradná189/22,98401Lučenec,IČO:32600470,zast.JUDr.JozefomBrázdilom,advokátom,Trhová
1, 960 01 Zvolen o zaplatenie 4.045,50,-Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č.k. 14 Cb/155/2011-103 zo dňa 21.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 14 Cb/155/2011-103 zo dňa 21.5.2012 potvrdzuje.

Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanejtrovyodvolaciehokonaniavovýške190,38,-Eurnaúčetprávneho

zástupcu žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 14 Cb/155/2011-103 zo dňa 21.5.2012 zamietol návrh žalobcu o
zaplatenie 4.045,50,-Eur a zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume
659, 91,-Eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie sumy
4.045,40,-Eur na základe tej skutočnosti, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV
č. XXXX, katastrálne územie J., ulica Q., J., konkrétne parcely č. XXXX/X. Žalovaná je vlastníčkou
nehnuteľnosti - stavby oceľový sklad č. 2 na parcelnom čísle XXXX/X o výmere XXX m2 , ktorá

sa nachádza v areáli bývalej W.. Žalovaná pri výkone podnikateľskej činnosti dlhodobo využíva na
parkovanie pozemok parcelné číslo XXXX/X, ktorý patrí spoločnosti žalobcu, a rovnako aj prístupovú
cestu k jej nehnuteľnostiam. Za užívanie pozemku si žalobca uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie
uplatnenej pohľadávky titulom vydania bezdôvodného obohatenia a výšku bezdôvodného obohatenia
za užívanie prístupovej cesty stanovil v sume 1.218,30,-Eur ( 655 m2 x 1,86,-Eur) za parkovanie,
nakládku a vykládku v sume 130,20,-Eur ( 70 m2 x 1,86,-Eur). Nárok za užívanie pozemku si uplatnil
za obdobie od 21.12.2008 do 21.12.2011.

Žalovaná odmietla uhradiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku z dôvodu , že v uvedenom období neužívala

parcelu vo vlastníctve žalobcu. Uviedla, že vlastní nehnuteľnosť v areáli, ktorý patrí žalobcovi ale
túto nehnuteľnosť od r. 2005 vôbec nevyužíva. Preto nájomné za obdobie, ktoré je predmetom sporu
neuznáva.Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpočtom úhrady
za užívanie pozemku, vytyčovacím nákresom, výpismi z LV č. XXXX, č. XXXX, znaleckým posudkom
č. 72/2011, zápisnicou o trestnom oznámení, záznamom o šetrení, čestnými prehláseniami svedkov,

fotodokumentáciou, náčrtom situácie a výsluchom svedkov Q. X., I. F., H.. V. Z. a Q. O.. Zistil, že
žalobca je vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX katastrálne územie J., konkrétne parcely
č. XXXX/X. Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti - oceľového skladu, ktorý je evidovaný na LV č.
XXXX, parcelné číslo XXXX/X, katastrálne územie J.. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaná mala užívať
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a to prístupovú komunikáciu ku skladu pre vlastnú podnikateľskú

činnosť. Žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý
v tejto veci dal vypracovať.

Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a § 458 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že komunikáciu slúžiacu na prístup ku skladu
žalovanej využíva najmä jej syn U. Q., ktorý podľa tvrdení žalobcu, ako aj svedkov v sklade vykonáva
podnikateľskú činnosť. V konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by žalovaná užívala komunikáciu

pre účely jej podnikateľskej činnosti. Keďže majetok žalovanej sa nezväčšil v priamej súvislosti s
využívaním prístupovej komunikácie a k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej nedošlo,
súd prvého stupňa žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech žalovanej, ktorá
bola v konaní plne úspešná.

Proti tomuto rozsudku zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods.
2 písm.d) O.s.p. a nesprávne vec posúdil podľa § 205 ods. 2 písm.f) O.s.p. V odvolaní poukazuje na
podstatu bezdôvodného obohatenia podľa uznesenia NS SR sp.zn. 5 M Cdo 17/2009 z 23.11.2010
a v súvislosti so základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia poukázal na uznesenie

NS SR sp.zn. Obdo 16/2008 z 16.12.2008 a na rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo/52/2005. Z právnych
názorov NS SR je možné bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť záver, že síce majetok žalovanej sa
v priamej súvislosti s využívaním prístupovej komunikácie vo vlastníctve navrhovateľa nezväčšil,
ale došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko využíva a využívala majetok vo
vlastníctve žalobcu bez poskytnutia náhrady a bez toho, aby sa majetok žalovanej zmenšil. Zdôraznil,

že žalovaná sa preukázateľne a bez právneho dôvodu obohatila na úkor žalobcu. Žalobcovi neposkytla
žiadnu náhradu za užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve. Výlučne iba vlastník objektu môže preniesť
právo užívať na tretí subjekt na základe samostatného právneho dôvodu. Žalobca nemá so synom
žalovanejzmluvnýanizákonnývzťah,anárok,ktoréhosavkonanídomáhajeodvodenýodvlastníckeho
práva žalobcu spojený s vlastníctvom žalovanej a priamo ex lege je žalovaná povinná znášať náklady

na zabezpečenie prístupu do jej nehnuteľností. Vlastníctvo zaväzuje a postačujúca je len existencia
možnosti zabezpečiť prístup do objektu a nie aj skutočné vykonávanie prístupu. Žalobca zistil, že
syn žalovanej podľa výpisu živnostenského registra nevykonáva podnikateľskú činnosť a túto skončil
ku dňu 31.12.2009. Práve skutočnosť, že syn žalovanej U. Q. nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej
užíva bola v konaní preukázaná. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, na základe ktorého si

žalobca môže uplatniť svoj zákonné nároky v prípade, ak zistí, že prístupovú komunikáciu užíva iný
subjekt, v tomto prípade syn žalovanej. Zdôraznil, že žalovaná ako vlastníčka nehnuteľností je povinná
niesť zodpovednosť, náklady a výdavky súvisiace s nehnuteľnosťou, a žalobca je v tomto prípade
oprávnený a zároveň povinný si vymáhať svoje nároky len od žalovanej, ako vlastníčky nehnuteľností.
S názorom súdu prvého stupňa na uplatnenie nárokov voči nájomcovi, resp. voči reálnemu užívateľovi

nehnuteľností a nie vlastníkovi, nie je možné akceptovať. V takom prípade by išlo o nevykonateľné a
nevymožiteľné aplikovanie práva, na základe ktorého by sa žalobca nemusel nikdy dostať k reálnemu
konečnému užívateľovi nehnuteľností. Nikdy nepoprel, že pozemok vo vlastnícke žalobcu využívajú aj
iné subjekty, a na základe výpočtu úhrady za užívanie pozemku stanovil konečnú sumu za užívanie
prístupovejcestyaparkovacejplochyprežalovanúzakalendárnyrokpodľapomeruužívaniaprístupovej

ceny a parkovacej plochy. Žalobca v žiadnom prípade nežiada od žalovanej odplatu za užívanie celej
prístupovej cesty, tak ako to tvrdila žalovaná v konaní. Žalobca je toho názoru, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav, nevysporiadal sa so všetkými predloženými dôkazmi a nesprávne vecprávne posúdil, pričom svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne neodôvodnila. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny,

zákonný a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy, ktorých sa žalobca domáhal a podľa názoru žalovanej
správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť
kúpila v roku 2002 v exekučnej dražbe a táto nehnuteľnosť tvorila súčasť areálu bývalého podniku
W.. Žalobca kúpil cestu ako súčasť ďalšieho pozemku, pričom táto cesta vždy slúžila pre prístup k
jej nehnuteľnosti. Zdôraznila, že nehnuteľnosť nevyužíva ani ju neprenajíma jej synovi. Na rozdiel od

ostatných nájomníkov, ktorí podnikajú a niektorí dokonca svoje nehnuteľnosti prenajímajú, ona svoju
nehnuteľnosť nevyužíva. Nevyužíva ani pozemok žalobcu na parkovanie, pretože nie je vlastníčkou
motorového vozidla. Sklad kúpila za účelom dlhodobej investície, využíva ho výslovne len pre svoje
súkromné účely a nie na podnikateľskú činnosť. Zdôraznila, že príjazdovú cestu už nevyužíva, pretože
v sklade nebola od roku 2005. Vo vyjadrení k podanému odvolaniu si uplatnila právo na náhradu trov

odvolacieho konania v sume 190,38,-Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok Okresného súdu Lučenec, ktorým bola

zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 4.045,50,-Eur. Odvolateľ sa domáha zaplatenia uplatnenej
pohľadávky titulom vydania bezdôvodného obohatenia v dôsledku užívania jeho pozemku žalovanou na
parkovanie počas výkonu jej podnikateľskej činnosti a za využívanie prístupovej cesty k jej nehnuteľnosti
v období od 21.12.2008 do 21.12.2011.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam. Vec správne posúdil tým, že použil správne ustanovenie právneho
predpisuadostatočnezistilskutkovýstav.Správneprávneposúdilvšetkynámietkyvznesenéúčastníkmi
počas prvostupňového konania. Právne posúdenie veci je založené na primeranej aplikácii príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor

iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov ( § 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám ( § 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( § 451 ods. 1

OZ ) tomu, na úkor koho sa získal ( § 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada ( § 458 ods. 1 OZ).

V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že fakticky poskytoval plnenie ( užívanie pozemku a prístupovej
cesty ) bez akéhokoľvek právneho podkladu ( bez právneho titulu ) a bez toho, že by mu za

ním poskytované plnenie bola platená náhrada. Na jeho strane ide o prípad plnenia bez právneho
dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi
zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom
takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom,
ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa ( obohatí sa ) nielen ten, komu

sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by
existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože sa prijímané plnenie by musel
poskytovať náhradu.Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu a (kto je teda povinný
vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma bez právneho
dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa

jeho majetok zmenšil.

Po preskúmaní veci, z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel
odvolací súd k rovnakému právnemu názoru ako súd prvého stupňa , že žalobca v konaní dostatočne
nepreukázal listinnými dôkazmi a ani svedeckými výpoveďami , že žalovaná sa bezdôvodne obohatila
na úkor žalobcu tým, že v rozhodnom období užívala jeho pozemok a prístupovú cestu.

Po zhodnotení odvolacích dôvodov žalobcu k napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd

konštatuje, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré
by mohli ovplyvniť vecnú stránku napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolací súd nevzhliadol
za dôvodný ani poukaz žalobcu v odvolaní na vytýkané vady v rozhodnutí spôsobujúce podľa neho
nezrozumiteľnosť a nejasnosť odôvodnenia. V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať na to,
že rozhodnutie je preskúmateľné, je plne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a je podrobne zdôvodnené.

Odvolacísúdkonštatuje,ženeexistuježiadnarelevantnánámietkazostranyžalobcu,prektorúby musel
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť prípadne zmeniť.

Vzhľadom na uvedené a právne zistenia odvolací súd napadnutú rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1a§142ods.1O.s.p.vprospech

žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia
za 1 úkon právnej pomoci vo výške 151, 05,-Eur ( vyjadrenie k odvolaniu ), režijného paušálu vo výške
7,63,-Eur, 20 % DPH vo výške 31,70,- Eur podľa § 9, § 10, § 14 ods. 1 písm.b) § 16 ods. 3 a § 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov. Odvolací súd žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške

190, 38,-Eur.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.