Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/77/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200727
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514200727.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O.BOX 41, IČO: 47 233 516 proti žalovanej: E. W.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX T., za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovanej:
1/ Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, 909
01 Skalica, právne zastúpené JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1,
900 25 Chorvátsky Grob, 2/ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811
02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpené JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 100,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/96/2014-57 zo dňa 27.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka v 1. rade.

Náhradu trov vedľajšieho účastníka v 2. rade odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) žalobu zamietol.
Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 49,28 Eur na
účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa, advokáta AK so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25
Chorvátsky Grob do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi v 2.
rade náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2014
žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny vo výške 100,89 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania od 8.11.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, §§ 2, 3, 4 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 2, 53 ods. 1, 3 ods. 1, 37 ods. 1, 559,
517 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 13.2.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8300018425.

Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver 30 mesačnými
splátkami, splatnými k 14. dňu v kalendárnom mesiaci po 101,41 eur, so zmluvnou odmenou 1 382,53
eur, predpokladanou RPMN 68,81 %, ročnou úrokovou sadzbou 68,81 %, priemernou RPMN za úver
34,92 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 821,42 eur, zmluvnou odmenou 1 003,92 eur, predpokladanou
RPMN po poskytnutí revolvingu 68,80 %, ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 67,53 %.

Z obsahu zmluvy ale aj z karty klienta vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá čiastka vo výške 2 481,11
eur, avšak skutočne jej bola vyplatená suma vrátane revolvigov 2 225,48 eur.

Z karty klienta vyplýva, že úver žalovaná do 23. splátky uhrádzala pravidelne, potom s omeškaním,
pričom celkovo splatila sumu 4 766,79 eur, poslednú platbu poukázala žalobcovi dňa 25.10.2013 v
sume 101,41 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2014 do konania na podporu žalovanej vstúpilo ako vedľajší
účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ.

Podaním doručeným súdu dňa 09.09.2014 do konania na podporu žalovanej vstúpilo ďalšie občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov.

Vedľajší účastník v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe túto navrhol zamietnuť. Zdôraznil, že vzťah
medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom na ktorý je potrebné aplikovať na odstúpenie
od Zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej
poukázal na rozpor zmluvného ustanovenia v časti dohodnutej ročnej úrokovej sadzby vo výške 68,81 %
s dobrými mravmi, keďže priemerný ročný úrok zverejnený Národnou bankou Slovenska pre I. štvrťrok
2009 bol vo výške 13,20 %. Preto má za to, že zmluva je v tejto časti neplatná. Súčasne poukázal na
skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanej sumu 3 485,08 eur a žalovaná uhradila jednotlivými splátkami
3 763,38 eur, teda viac, ako jej bolo poskytnuté.

Vedľajší účastník v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na zákonnú úpravu spotrebiteľského
práva (§§ 52, 53 Obč. zák., § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. ako aj na ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Ďalej poukázal na samotný proces vzniku záväzkového vzťahu na
ustanovenie § 43 a a 44 Obč. zák. na základe ktorých má za to, že nový návrh (po schválení žalobcom)
žalovanou nikdy nebol akceptovaný, a preto zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy.
Vzhľadom na túto skutočnosť, má za to, že medzi účastníkmi vznikol režim bezdôvodného obohatenia,
preto vzniesol námietku premlčania. Pre prípad odlišného právneho posúdenia zdôraznil, že žalobca
má nárok len na zaplatenie istiny úveru, keďže zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle §
4 ZoSÚ, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná vrátila celú istinu
úveru, tým zanikla povinnosť žalovanej vrátiť finančné prostriedky v celej žalovanej výške. Súčasne
poukázal na neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, tieto dojednania považuje za
rozporné s dobrými mravmi, a preto sú neplatné.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru, pričom v
takomto prípade je potrebné okrem úpravy zmluvy o úvere prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a
takáto zmluva musí mať náležitosti upravené týmto zákonom.

V zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splatnosti
istiny, úrokov a iných poplatkov - v zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov
bez špecifikácie koľko činí mesačná istina, úrok a iné poplatky ( § 4 ods. 2 písm. g/, j/ zákona č.
258/2001 Z.z.). Absenciu týchto údajov zákon č. 258/2001 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.

Dôvodom aby predmetný úver bol bez úrokov a bez poplatkov je aj skutočnosť, že vzhľadom na súdom
zistené rozpätie priemerných úrokových mier v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (do 14 % p.a. ),
žalobcom poskytnutá ročná úroková sadzba 68,81 % predstavuje jednoznačný úžernícky úmysel
veriteľa a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu
dobrým mravom.

Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaná z vyplatenej sumy
2 225,48 eur už žalobcovi vrátila sumu 4 766,79 eur, teda uhradila viac, ako jej bolo poskytnuté, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej ich náhradu
nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila. Vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade priznal náhradu trov konania vo
výške 49,28 Eur (pozostávajúcich z odmeny právneho zástupcu za dva úkony právnej služby po 16,60
Eur, k tomu prináležiaca paušálna náhrada 2 x 8,04 Eur). Vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade náhradu
trov nepriznal dôvodiac neúčelnosťou jeho vstupu do konania.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka v 1. rade, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

V odvolaní namietal, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a
úpravou náhrady trov konania. Náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu,
popri ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky (§ 142 ods. 2, 3; § 144, § 146 ods. 2 O.s.p). Z hľadiska
výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny
vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi navrhovateľom alebo
odporcom a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či
nárok, nie je a nebol povinným na plnenie spoločne s odporcom. Ustanovenie § 93 ods. 4 veta prvá
O.s.p. neznamená vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného“ účastníka v konaní, ale predstavuje len právny
rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. To je
účel priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Nie je možné na základe ustanovenia § 93 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade
trov vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal.

Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je aj v rozpore s dobrými mravmi a
predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 Občianskeho
súdneho poriadku, evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie úspechu titulom uplatnenia náhrady
trov konania.

Údajné náklady na zastúpenie občianskeho združenia, vystupujúceho ako združenie na ochranu
spotrebiteľa, advokátom v žiadnom smere nepredstavujú účelne vynaložené trovy. priznanie nároku na
náhradu trov právneho zastúpenia občianskeho združenie je v rozpore s §§ 1, 2 Občianskeho súdneho
poriadku a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Aj keď v zmysle ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, t. j. má aj právo dať sa v konaní zastupovať advokátom v zmysle
ust. § 24 v spojení s ust. § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, samotné združenie má byť
spôsobilé na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania bez potreby splnomocnenia advokáta na
jeho zastupovanie. V prípade, že sa dá v konaní zastupovať advokátom, je povinné samé znášať náklady
s tým spojené, nakoľko takto vynaložené náklady nemožno považovať za trovy účelné na uplatňovanie
alebo bránenie práva.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie vedľajší účastník v 2. rade. Žiadal rozsudok potvrdiť a vedľajšiemu
účastníkovi v 2. rade priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,99 Eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p) v znení neskorších predpisov, vzhľadom na
včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný len výrok napadnutého
rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka v 1. rade.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ aplikoval ustanovenie § 142 ods.
1 O.s.p. v otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Vedľajší
účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje
práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované
Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie nemôže byť
výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické
tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv spotrebiteľa, musí vo svojej
podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke.
Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania
tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že
zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým
spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o
prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa
má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá
na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom. Zo strany vedľajšieho účastníka teda ide o plne eurokonformný prístup pri riešení právneho
zastúpenia aj v tejto právnej veci.

Pri posudzovaní účelnosti poskytnutia trov je potrebné prihliadnuť aj na to, že vedľajší účastník poskytol
žalovanej kvalifikovanú ochranu a súd prvého stupňa rozhodol v prospech žalovanej.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na skutočnosť, že žalobca ako veľká a silná spoločnosť,
ktorej základ tvorí zahraničný kapitál (jediným spoločníkom je holandská obchodná spoločnosť) na
uplatňovanie svojich nárokov proti spotrebiteľovi - fyzickej osobe zabezpečila právne zastúpenie ďalšou
obchodnou spoločnosťou poskytujúcou právne služby. V tejto súvislosti, ak by odvolací súd vyhovel

odvolaniu žalobcu proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, poprel by zásadu rovnosti procesných
strán pred súdom.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

V odvolacom konaní si vedľajší účastník v 2. rade uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Zo spisu vyplýva, že odvolanie žalobcu proti rozsudku bolo právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v
2. rade JUDr. Patrikovi Podhorskému zaslané prvostupňovým súdom bez toho, aby bol vedľajší účastník
vyzvaný na vyjadrenie k predmetnému odvolaniu, keďže odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu vo
veci samej (§ 209a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Aj keď sa vedľajší účastník v 2. rade k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadril, trovy spojené s týmto úkonom nemožno považovať za účelne vynaložené vzhľadom na to, že
na takýto úkon nebol vedľajší účastník v 2/ rade súdom vyzvaný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd trovy vedľajšieho účastníka v 2. rade
v odvolacom konaní nepovažoval za účelné, ich náhradu mu napriek úspechu v odvolacom konaní
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.