Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/754/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232034
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113232034.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736,
Olejkárska č. 1, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, so sídlom Námestie Martina
Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, T., toho času
na neznámom mieste, zastúpený A. D., pracovníčkou Okresného súdu Trnava ako opatrovníčkou, o
zaplatenie sumy 50,70 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Trnava č.k. 27C/147/2014-24 zo dňa 25. septembra 2014, v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým odsekom výroku súd zrušil platobný rozkaz tamojšieho

súdu zo dňa 23.01.2014 č.k. 8Ro/276/2013-7. Tretím odsekom výroku súd navrhovateľovi priznal
náhradu iných trov konania vo výške 16,50 Eur, a trov právneho zastúpenia 10,- Eur, ktorú sumu je
povinný odporca zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie súd prvého stupňa v napadnutej časti trov konania odôvodnil s použitím § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 150 ods. 2 O.s.p. s tým, že úspešnému navrhovateľovi z uplatnenej náhrady trov konania 75,08
Eur súd priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho

zastúpenia. Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ustanovení § 10 ods. 1, § 18 ods. 4,
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Súd priznal účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur
(prevzatie veci a prvá porada, podanie návrhu na súd) a 2x režijný paušál 7,81 Eur (2 x 16,60 Eur + 2 x
7,81 Eur) spolu 48,82 Eur, ktorú súd zvýšil o 20% DPH 9,76 Eur spolu 58,58 Eur. Navrhovateľ má právo
na náhradu trov konania celkom vo výške 75,08 Eur. Navrhovateľom uplatnená náhrada trov konania

prevyšuje žalovanú istinu, preto súd znížil náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 2 Občianskeho
súdnehoporiadkunasumu 26,50Eur,t.j.náhraduzazaplatenýsúdnypoplatok16,50Euranáhradutrov
právneho zastúpenia vo výške 10,- Eur, nakoľko ide o drobný spor a uplatnená náhrada trov právneho
zastúpenia je neprimeraná k žalovanej istine. Pri rozhodovaní o výške náhrady trov právneho zastúpenia
súd zohľadnil paušálny charakter zastupovania v tejto veci, predstavovaný iba využívaním (advokátom)
už v minulosti vytvorených vzorov a dosadzovaním do nich tzv. premenných; to všetko v súhrne

predstavovalo základ pre priznanie náhrady len v takej výške, pri ktorej by pre navrhovateľa (akciovú
spoločnosť s postavením prakticky monopolného či prinajmenšom dominantného poskytovateľa služieb
hromadnej prepravy osôb na území hlavného mesta SR) bolo opodstatneným zamyslenie sa nad
efektivitou vynakladania prostriedkov na externé právne služby (náročnosťou nepochybne zvládnuteľné
i za pomoci vlastných zamestnancov, zvlášť ak už je tu know-how, obstarané za honorár poskytnutý
advokátovi v súvislosti so zastupovaním v obdobných veciach v minulosti).Proti tomuto rozsudku, v časti nepriznanej náhrady trov konania, podal prostredníctvom svojho advokáta
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti trov konania zmenil tak, že odporcovi uloží zaplatiť navrhovateľovi 16,50 Eur súdny poplatok a

trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur, zároveň si tiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vovýške19,61Eur.Akoodvolacídôvoduviedol,žerozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Pochybenie súdu odvolateľ videl v tom, že pri
rozhodovaní o trovách konania nesprávne použil ust. § 150 ods. 2 O.s.p. s tým, že toto ustanovenie
môže súd aplikovať v prípadoch, keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako

samotná pohľadávka. Prvostupňový súd sa pritom nezaoberal vzájomným pomerom výšky pohľadávky
avýškytrovkonania.Zovzájomnéhopomeruvýškyistiny(50,70Eur)atrovkonania,zaniekoľkonásobne
vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako
je samotná pohľadávka. Zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa a preto
nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia, bez prihliadnutia
na výšku poplatku. Všetky uplatnené trovy konania boli vynaložené účelne v záujme čo najskoršieho

vymoženia pohľadávky navrhovateľa. Nepriznanie trov konania odporuje dobrým mravom, napadnuté
rozhodnutie je v časti nepriznania trov právneho zastúpenia v plnej výške nespravodlivé a nezákonné.
Odvolateľ zároveň považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené
a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. Právo na zastupovanie

účastníka advokátom nie je obmedzené ani v drobných sporoch. Odvolateľ pritom poukázal aj na
rozhodnutie, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozhodnutie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi.

V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1.000,- Eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci,
ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c)
konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie

vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných
vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom
konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa
považuje za drobný spor (ods. 3).

Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumy 50,70 Eur, teda sumy nižšej ako 1.000,- Eur ide

podľa vyššie citovaného ustanovenia o tzv. drobný spor.Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. s

účinnosťou od 15.10.2008 bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať,
prípadne znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p. a za splnenia podmienky,
že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie
náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu

tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto
nemôže byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia § 150 O.s.p.,
táto však môže slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.

Podľa textu dôvodovej správy k § 150 O.s.p., sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zdôraznil, že
súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať
účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Je potrebné
totiž dôsledne rozlišovať medzi právom účastníka konania na právnu pomoc advokáta a nárokom na
náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie

alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu
trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne. Je nesporné,
že účelným nákladom, ktorý navrhovateľovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo
zaplatenie súdneho poplatku.

V danom prípade navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi na zaplatenie sumu 50,70 Eur, pričom trovy

prvostupňového konania vyčíslil sumou spolu 87,88 Eur, za tri úkony právnej služby: prevzatie veci a
príprava zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „cit. vyhl.“), zaslanie pokusu o zmier - výzvy na
zaplatenie v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. a za ďalšiu poradu s klientom v zmysle § 14 ods. 1
písm. d) cit. vyhl. po 16,50 Eur za úkon (v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl.), k tomu DPH v zmysle § 18 ods.

3 cit. vyhl. z odmeny za právne zastúpenie + 3 x režijný paušál po 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky. Včítane súdneho poplatku tak trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu 104,38 Eur. Trovy
konania tak dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku, ktorá predstavuje sumu 50,70 Eur.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v
danom prípade sú trovy konania navrhovateľa neprimerané voči pohľadávke, v dôsledku čoho boli

splnené podmienky cit. § 150 ods. 2 O.s.p. na zníženie ich náhrady súdom. Zohľadnil pritom i túskutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím
je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Odvolací
súd pritom tiež považoval za primerané priznanie náhrady trov navrhovateľovi do výšky 10,- Eur. Takto

priznaná náhrada trov pokryje primeranú časť trov právneho zastúpenia.

Pokiaľ odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, táto odvolacia námietka
neobstojí, nakoľko prvostupňový súd dostatočne podrobným a presvedčivým spôsobom odôvodnil
vecne správny záver o neúčelnosti a neprimeranosti navrhovateľom uplatnených trov právneho

zastúpenia, tvoriacich súčasť uplatnenej náhrady trov konania.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 148/2011,
ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené

tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom

rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich
súčasťprávanaspravodlivýproces(čl.46ods.1ústavy,čl.6ods.1dohovoru)avylučujúcichľubovôľupri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§
157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými
slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchtopremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
radeajspravodlivéapresvedčivé.Všeobecnýsúdpritommusísúčasnevychádzaťzmateriálnejochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§

1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS
76/07). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj
vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia

aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne riadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom na
vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne aj vecne odôvodnil.

Nemožno preto dať za pravdu odvolateľovi v tom, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti
nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a nepreskúmateľný.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vo
výroku vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Odporca si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.