Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/114/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309207063
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2309207063.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX/XXX, B., v konaní
zastúpený opatrovníčkou Mgr. Q. V., zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda, o vymoženie
346,95 eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava, pod sp. zn. EX 1825/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta č. k. 16Er/299/2009-17 zo dňa 24. septembra 2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia na ochranu
finančného spotrebiteľa OFS ako vedľajšieho účastníka do exekučného konania (výroková časť i.),
exekúciu zastavil (výroková časť ii.) a oprávneného zaviazal k povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie v sume 40,00 eur do troch dní od právoplatnosti tohto napadnutého uznesenia
(výroková časť iii.). Rozhodnutie týkajúce sa prvej výrokovej časti súd prvého stupňa právne odôvodnil
s poukazom na ust. § 93 ods. 1 - 4 a § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“) a § 37 ods. 1 - 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), pričom vecne
tento dôvodil tým, že vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v
ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). V nesporovom,
resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má
konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva. Vedľajšie účastníctvo ako inštitút len základného
konania už zo svojej podstaty je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov súd prvého
stupňa dospel k záveru, že ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie
aplikovateľné, pričom v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 1 Cdo 106/2008 zo dňa 25.11.2008.

Rozhodnutie o druhej výrokovej časti súd prvého stupňa právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods.
2 písm. d), § 57 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 - 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
rozhodnom znení (ďalej len „ZoRK“), § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 1 ods. 1,2, § 2 písm. a) a b), § 3 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1,
52 ods. 1 - 4 (v rozhodných zneniach), § 53 ods. 1 a 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), príslušnými ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zodpovedajúcou judikatúrou Súdneho dvora
EÚ (napríklad rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo

Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa
26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, bod 38, rozsudok Súdneho
dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi,
bod 43 a rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL
proti Cristina Rodríguez Nogueira). Z odôvodnenia (tejto časti) napadnutého uznesenia vyplýva, že
súd prvého stupňa skúmaním priložených listín zistil, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili účastníci
konania dňa 04.02.2008 má povahu spotrebiteľskej zmluvy, pričom v bode 17. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná, pretože bola súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, preto sa nejedná o zmluvnú podmienku
individuálne dojednanú, a povinný tak nemá možnosť rozhodnúť sa, či bude touto podmienkou viazaný
a môže sa zmluve buď podrobiť ako celku alebo odmietnuť jej uzavretie. Rozhodcovská doložka síce
dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, avšak tento výber je
daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr pričom v praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto
podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve vyhodnotil súd ako neprijateľnú
podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, čím je daný rozpor
exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 EP. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
prvého stupňa dospel k záveru, že exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
je potrebné zastaviť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej doložky vo všeobecných podmienkach, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou príslušnej Zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo
v rozpore s dobrými mravmi, vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj
právneho poriadku Európskeho spoločenstva, a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou doložkou bola odopretá
ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia (§ 52 a nasl. OZ a ustanovenia
smernice rady č. 93/13/EHS). Dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodnutie o trovách exekúcie (tretia výroková časť) zdôvodnil súd prvého stupňa s odkazom na ust.
§ 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1,2 a § 203 ods. 1 - 3 EP v spojení s ust. § 14 ods. 1,2, § 15 ods. 1,
§ 21a, § 22 ods. 1 a § 26 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie
vo výške 40,00 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. Ako dôvod odvolania uviedol skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka
obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho alebo rozhodcovského
konania, preto sa nestotožnil s argumentáciou konajúceho súdu ohľadom rozhodcovskej doložky s
tým, že prijatie uvedenej argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplne znemožnenie využitia
rozhodcovského konania. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle
vnútroštátneho práva, ale aj práva európskeho, pričom v tejto súvislosti poukázal na príslušnú smernicu
č. 93/13/EHS z 05.04.1993, z ktorej vyplýva, že neprípustnosť sa týka iba rozhodcovského konania,
ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo
podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade s a na základe zákona o rozhodcovskom konaní.

Opatrovník povinného sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
202 O.s.p., § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 3 ZoRK), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa §
214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,
vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne
súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa teda
správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku aby ustálil, či sa nejedná o nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle rozhodnutia C-40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať
rozhodcovskú doložku).

Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.

Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,
že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý
rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom
vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Cit. § 53 ods. 4 písm. r) OZ je potrebné vykladať tak, že rozhodcovskú doložku nie je možné akceptovať,
ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Tunajší súd navyše uvádza, že
ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ taktiež nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale
predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. O

doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide teda aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ako je
tomu v danom prípade, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor,
že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, a to na vybraný rozhodcovský
súd.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská zmluva bola správne posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods.
4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5
OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský
súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor,
preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný
právny akt.

Na záver, tunajší súd uvádza, že oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom
jeho rozsahu, teda aj v časti týkajúcej sa prípustnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní
(výroková časť i.), avšak tento sa v podanom odvolaní k tejto výrokovej časti vôbec nevyjadril, neuviedol
tam žiaden odvolací dôvod k tomu prislúchajúci, z toho dôvodu tunajší súd s poukazom na ust. § 212 ods.
1 O.s.p., v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že je potrebné napadnuté
uznesenie aj v tejto časti potvrdiť.

Vo vzťahu k trovám exekúcie (výroková časť iii.), tunajší súd odkazuje na odôvodnenie k výrokovej časti
i., a teda, že v podanom odvolaní k tejto výrokovej časti sa oprávnený taktiež vôbec nevyjadril, neuviedol
tam žiaden odvolací dôvod k tomu prislúchajúci a nenamietol žiadnu z priznaných položiek trov exekúcie
a to ani čo do dôvodnosti, ani čo do výšky. Z toho dôvodu tunajší súd postupom podľa ust. § 212 ods.
1 O.s.p., napadnuté uznesenie aj v tejto časti potvrdil.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď exekúciu zastavil, správne rozhodol tiež o trovách exekúcie, preto odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. a súčasne v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 O.s.p. a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne
trovy nevznikli.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods.
9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.