Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/392/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223779
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112223779.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom
koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika,
za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/284/2012-87 zo dňa 19.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Návrh
navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný ani v zmysle § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p. ani v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Poukázal na to, že navrhovateľ návrh na prerušenie
konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý podľa názoru
navrhovateľa nesprávne nevylúčil sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania predmetnej

veci a preto je potrebné vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o jeho sťažnosti, ktorej podanie
na ústavný súd však žiadnym spôsobom nepreukázal (priloženie nedatovanej fotokópie sťažnosti
nepovažovalokresnýsúdzadôkazojejskutočnompodaní).Uzavrel,ženavrhovateľžiadnymspôsobom
neosvedčil svoje tvrdenie o konaní ústavného súdu, do právoplatného skončenia ktorého by mal
konanie prerušiť. Zdôraznil, že o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom bolo riadne rozhodnuté
a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; poukázal aj na to, že v obdobných prípadoch ústavný súd

sťažnosti navrhovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Z uvedeného dôvodu okresný súd
návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 21.01.2014 (č.l. 89-90 spisu).
Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p. Tvrdil, že okresný súd vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu,
ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveciarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal aj na podľa neho nedostatočné odôvodnenie výroku
uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, nakoľko uznesenie neobsahuje
opis konkrétnych okolností a dôvodov umožňujúcich súdu pokračovať v konaní. Navrhovateľ ďalej

uviedol, že dôvod na prerušenie konania súdu preukázal, pretože elektronicky na zverejnenú adresu
elektronickej pošty súdu doručil návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou sťažnosťou,v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom.
Navrhovateľ už v návrhu na začatie konania upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu,ktorémubolavecpridelenánaprejednaniearozhodnutie,jepotrebnézkonaniavylúčiť.Okolnosť,

že krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Sudca Okresného súdu Banská Bystrica má pomer k veci. K takémuto názoru dospeli aj
iné krajské súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho
súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného

sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom,
že je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená
navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti neobstojí
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva
na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby

sa do rozhodnutia ústavného súdu v konaní o veci samej pokračovalo a aby vylúčený sudca naďalej
vykonával úkony a rozhodoval. Právo na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces
garantovaného Ústavou Slovenskej republiky aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné
rozhodnutie.

Odporca sa k doručenému odvolaniu navrhovateľa (č.l. 101 spisu) nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1

O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím nadriadeného súdu o
tom, že sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení.
Rozhodnutím nadriadeného súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do

základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. práva na
súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a
práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j.
právananestrannýsúdzriadenýzákonom.Navrhovateľpredložilsúduajfotokópiunedatovanejústavnej

sťažnosti (č.l. 77-84 spisu), v ktorej tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
3NcC/34/2012 zo dňa 12.10.2012 boli porušené jeho základné práva a slobody. Okresný súd teda mal
k dispozícii všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Zo spisu vyplýva, že uznesením č.k. 7C/284/2012-67 zo dňa 30.09.2013 spojil okresný súd konania
vedené pod sp. zn. 7C/284/2012, sp. zn. 7C/285/2012, sp. zn. 7C/286/2012, sp. zn. 7C/288/2012, sp.
zn. 7C/291/2012, sp. zn. 7C/292/2012, sp. zn. 7C/299/2012 a sp. zn. 7C/302/2012 na spoločné konanie,
ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 7C/284/2012.

O námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom rozhodol nadriadený súd v jednotlivých veciach
pred ich spojením na spoločné konanie (ako to vyplýva z jednotlivých spojených spisov):
- v konaní sp. zn. 7C/284/2012 uznesením sp. zn. 2NcC/2/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Ivetu Šnapkovú, ostatných sudcov
Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil,

- v konaní sp. zn. 7C/285/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/455/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že
z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyne JUDr. Evu Benčovú a JUDr. Evu
Mihálechovú, ostatných sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto
veci nevylúčil,- v konaní sp. zn. 7C/286/2012 uznesením sp. zn. 4NcC/1/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyne JUDr. Ivetu Šnapkovú a Mgr. Zuzanu
Antalovú, ostatných sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci

nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/288/2012 uznesením sp. zn. 43NcC/423/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Ivetu Šnapkovú, ostatných sudcov
Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/291/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/422/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z

prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Beatu Vrťovú, ostatných sudcov
Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/292/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/455/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že
z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyne JUDr. Evu Benčovú a JUDr. Evu
Mihálechovú, ostatných sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto
veci nevylúčil,

- v konaní sp. zn. 7C/299/2012 uznesením sp. zn. 43NcC/430/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyne JUDr. Evu Benčovú, JUDr. Ivetu Šnapkovú
a JUDr. Evu Mihálechovú, ostatných sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a
rozhodovania tejto veci nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/302/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/422/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z

prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Beatu Vrťovú, ostatných sudcov
Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil; z uvedeného
vyplýva, že ani jedným z citovaných rozhodnutí nadriadeného súdu nebolo rozhodnuté o vylúčení
zákonného sudcu v prejednávanej veci (JUDr. Ama Odalošová), ktorý prejednáva a rozhoduje vec a
ktorý vydal aj napadnuté uznesenie.

Predložená sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3NcC/34/2012 zo dňa 12.10.2012; uvedeným
rozhodnutím však nadriadený súd nerozhodoval o námietke zaujatosti, ktorá by sa týkala niektorého z
konaní, ktoré okresný súd spojil na spoločné konanie v prejednávanej veci (z odôvodnenia sťažnosti

vyplýva, že sa týka konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 7C/283/2012). Preto možno súhlasiť
s názorom okresného súdu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu žiadneho konania ústavného súdu,
ktoré má vzťah k prejednávanej veci. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže
preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie
svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS/89/2013 zo
dňa 06.02.2013 alebo sp. zn. I. ÚS/92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými sťažnosti navrhovateľa proti

uzneseniam nadriadeného súdu, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu
z prejednávania a rozhodovania veci ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109

ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Rozhodnutia nadriadeného súdu o námietkach zaujatosti uvedené vyššie časovo predchádzajú
rozhodnutiam iných krajských súdov, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazuje, preto sa nadriadený

súd vo svojich rozhodnutiach s iným právnym názorom v rovnakej veci objektívne vysporiadať nemohol.

Žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne a preto odvolací súd uznesenie
okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.