Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/371/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7501899614
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7501899614.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky J.P. H., N.. T.P., Q.. X.X.XXXX, U. XX, zastúpenej
JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi T.Í.K. H.T., Q..
XX.X.XXXX, U. XX, zastúpenému JUDr. Ing. Radoslavom Huljakom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Kremnická 61, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o
odvolaniach navrhovateľky a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie z 25.4.2013 č.k.

13C/531/2001-267 takto

r o z h o d o l :

P r i z n á v a odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50%.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť na účet Okresného súdu
Košice-okolie súdny poplatok 600,- eur.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie
trovy štátu v sume 57,75 eur.

M e n í uznesenie vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie trovy
štátu v sume 281,46 eur tak, že odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie trovy
štátu v sume 140,73 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov účastníkov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 25.4.2013 uložil navrhovateľke a
odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie súdny poplatok každý v sume 600,-

eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Košice-okolie štátom preddavkované trovy znalečného v sume 57,75 eura a odporcovi sumu
281,46 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V prevyšujúcom rozsahu, t.j. v sume 57,75 eur štátu
náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci samej sa viedlo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. U., pričom rozsudkom č.k. 13C/513/2001-248 zo dňa

6.2.2012 bol do výlučného vlastníctva navrhovateľky prisúdený dom č. s. XX a do vlastníctva odporcu
dom č. s. XX. V rozsudku si súd prvého stupňa vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania až poprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok vo veci samej sa stal právoplatným dňa 23.3.2012.
Súd prvého stupňa uviedol, že je potrebné rozhodnúť o súdnych poplatkoch, o štátom preddavkovaných
trovách znalečného, ako aj trovách samotných účastníkov konania.

Výrok o povinnosti oboch účastníkov zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok po 600,- eur
odôvodnil súd prvého stupňa tým, že ide o súdny poplatok za odvolanie, ktoré podala navrhovateľka
proti prvému rozsudku vydanému vo veci samej dňa 21.6.2010. Súd prvého stupňa pôvodne zaviazal
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku v sume 44,50 eur, pretože bola oslobodená od platenia
poplatkov v rozsahu 50%. Toto uznesenie však odvolací súd zrušil. Súd prvého stupňa pri novom

rozhodovaní vychádzal z toho, že hodnota 1/2 nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania bola 20.000,-
eur, čo vyplýva z rozhodnutia sp. zn. 13D/301/2009. Podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania, čo je 1.200,- eur. Súd prvého stupňa uviedol,
že navrhovateľka bola uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 8.9.2010 oslobodená od platenia
poplatkov v rozsahu 50%, preto vo zvyšnom rozsahu, tiež 50%, prešla poplatková povinnosť na odporcu
podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.. Preto zaviazal každého z účastníkov na zaplatenie súdneho

poplatku vo výške po 600,- eur.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o povinnosti účastníkov konania nahradiť trovy štátu odôvodnil ho súd prvého
stupňa podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. V konaní podal znalecký posudok Z.. P. N., ktorému bolo vyplatené
znalečné 396,64 eur. Na toto dokazovanie zložila navrhovateľka preddavok v sume 165,97 eur. Odmena
znalca bola vyplatená zo zloženého preddavku a zvyšok 230,97 eur preddavkovo zaplatil štát. Znalcovi

Z.. D. Y. O.. bola priznaná suma 465,98 eura, pričom obaja účastníci zložili preddavok po 150,- eur a
zvyšok v sume 165,98 eur zaplatil preddavkovo štát. Súd prvého stupňa uviedol, že celkové náklady
znalečného činili 862,92 eura, na každého z účastníkov pripadá suma 431,46 eura. Navrhovateľka
zložila preddavky v celkovej výške 315,97 eura, preto by mala zaplatiť štátu 115,49 eura. Keďže bola v
rozsahu 50% oslobodená od súdnych poplatkov, zaviazal ju súd prvého stupňa na náhradu 50%, teda

sumy 57,75 eur. Odporca zaplatil iba preddavok v sume 150,- eur, a preto musí zaplatiť sumu 281,46 eur.

Pokiaľ s týka vzájomných trov účastníkov konania uviedol súd prvého stupňa, že konanie o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva bolo uskutočnené reálnou deľbou, čo je v konečnom dôsledku v
záujme oboch účastníkov. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aj vo veciach zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní. V prejednávanej veci právny predchodca

navrhovateľky navrhol zmenu petitu na reálnu deľbu nehnuteľností a pririeknuť ich v rozsahu reálneho
užívania každému z nich, s čím odporca súhlasil. V tomto smere medzi účastníkmi spor nevznikol a
konečné rozhodnutie bolo závislé na odborných stanoviskách znalcov. Keďže výška spoluvlastníckych
podielov v prejednávanej veci je rovnaká a konanie bolo v záujme oboch účastníkov, je súd prvého
stupňa toho názoru, že si každý z účastníkov bude hradiť svoje trovy sám a preto žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka, a to proti výroku, ktorým bola zaviazaná na
zaplatenie súdneho poplatku vo výške 600,- eur. Namieta, že táto poplatková povinnosť bola vyrubená
z nesprávneho základu. Uvádza, že súdny poplatok z návrhu v čase jeho podania predstavoval 5%
z hodnoty. Súd prvého stupňa neprávne postupoval, ak za základ takéhoto určenia vzal podiel v 1/2

v dedičskom konaní XXD/XXX/XXXX po pôvodnom navrhovateľovi. Navrhovateľka tvrdí, ž v tomto
konaní nikto neohodnocoval predmet sporu tak, ako medzi účastníkmi prebiehal, nikto neurčil hodnotu
pôvodného rodinného domu. Hodnota vyporiadavaného domu bola iná, než hodnota spoluvlastníckeho
podielu neb. manžela navrhovateľky. V priebehu súdneho konania odporca pristúpil k stavebným
úpravám, rovnako aj navrhovateľka so svojím neb. manželom, preto v čase dedičského konania bola

hodnota rodinného domu vyššia. Rozhodne spoluvlastnícky podiel nepredstavoval hodnotu 20.000,-
eur, pričom navrhovateľka tvrdí, že výlučne znalec vie určiť hodnotu nehnuteľností, ktoré sa stali
predmetom vzájomného vyporiadania. Preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a
vec vrátil na nové konanie.Proti uzneseniu podal včas odvolanie aj odporca a to proti výroku ktorým bol zaviazaný zaplatiť na účet
súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 600,- eur, ktorým bol zaviazaný zaplatiť sumu 281,46 eur
z titulu trov štátu a ktorým nebolo odporcovi priznané právo na náhradu trov konania.

Odvolateľ tvrdí, že pri vydávaní uznesenia dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolateľ v prvom rade spochybňuje záver súdu prvého stupňa o predmete konania a o spôsobe jeho
ukončenia, teda o pomere úspechu vo veci. Pôvodný navrhovateľ sa domáhal zrušenia spoluvlastníctva
k predmetnému domu tak, že žiadal o určenie jeho výlučného vlastníctva k celej nehnuteľnosti bez
povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu. Odporca pritom od samého začiatku konania poukazoval na

fakt, že hoci boli účastníci konania podielovými spoluvlastníkmi, v skutočnosti rodinný dom mal už
v čase podania návrhu na začatie konania v r. 2001 charakter domu rozdeleného reálne na dve
časti. Vzhľadom na existujúce reálne rozdelenie nemohol odporca súhlasiť so žalobou, ktorou žiadal
určiť výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti. Odporca navrhoval uzavretie mimosúdnej dohody, s čím
navrhovateľ nesúhlasil, preto súd pokračoval v konaní, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok

znalca Z.. P. N.. Aj po smrti pôvodného navrhovateľa jeho právna nástupkyňa žiadala okrem reálneho
rozdelenia aj výplatu vyrovnacieho podielu. Odporca tvrdí, že to bola navrhovateľka, ktorá dávala
príčinu na ďalšie vedenie konania. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa dňa 21.6.2010 navrhovateľka
podala odvolanie, čím opäť dala príčinu k ďalšiemu pokračovaniu v konaní a k vzniku ďalších trov.
Po vypracovaní znaleckého posudku znalcom Z.. D. Y. bolo evidentné, že námietky navrhovateľky boli

nedôvodné a zapríčinili vznik ďalších trov. Následne súd prvého stupňa rozsudkom zo 6.2.2012 rozdelil
predmetnú nehnuteľnosť tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na vyplatenie vyrovnacieho
podielu. Z uvedeného je podľa názoru odporcu zrejmé, že navrhovateľka v konaní úspech nemala,
pretože jej nebola prisúdená žiadna suma, ako náhrada za vyrovnanie. Vzhľadom na uvedené považuje
odporca za nesprávny záver súdu o tom, že by odporca nemal vo veci žiadny úspech. Uvádza, že vo

všetkých námietkach bol odporca úspešný a súd prvého stupňa dokonca v konečnom dôsledku rozhodol
tak, ako to navrhoval od počiatku odporca, čím je jednoznačne daný jeho plný úspech v konaní, ktorý má
byť smerodajný pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Preto je nesprávne rozhodnutie súdu prvého
stupňa o povinnosti náhrady trov konania zo strany odporcu z dôvodu, že údajne navrhovateľka mala
vo veci úspech a tiež je nesprávne konštatovanie, že k vzniku trov z dôvodu vypracovania znaleckých

posudkov došlo iba z dôvodu závislosti rozhodnutia na týchto dôkazoch. Nie je spravodlivé požadovať
od odporcu zaplatenie trov konania v prípade, ak nezadal príčinu na začatie konania, stále navrhoval
mimosúdnu dohodu spôsobom, akým súd nakoniec rozhodol, avšak protistrana takúto dohodu počas
celého súdneho konania odmietala. Rovnako je neprípustné uložiť odporcovi povinnosť nahradiť trovy
konania za situácie, ak navrhovateľ svoj nedôvodný návrh v priebehu konania zmenil tak, že sa stotožnil

s námietkami odporcu. Odporca má za to, že všetky uvedené okolnosti sú okolnosťami hodnými
osobitného zreteľa, ktoré mali byť vzaté do úvahy pri rozhodovaní o uložení povinnosti o náhrade
trov konania. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, aby odporca nebol zaviazaný na akúkoľvek náhradu trov konania a aby mu
bol priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, vrátane trov odvolacieho konania. Súčasne

odporca požiadal o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky v celom rozsahu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, naproti tomu odvolanie
odporcu je dôvodné čiastočne.

Odvolací súd pred rozhodovaním o odvolaniach účastníkov preskúmal žiadosť odporcu o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie

a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.Odporca deklaroval svoje majetkové pomery písomne tak, že je poberateľom starobného dôchodku v
sume 523,10 eur, býva v rodinnom dome (ktorý bol predmetom konania), pričom výdavky súvisiace s
bývaním sú 245,- eur mesačne. Okrem toho má mesačné výdavky na lieky 50,- eur. Žije spoločne s

manželkou, ktorá má príjem 210,- eur mesačne. Nemá žiadne pohľadávky ani záväzky.

Po preskúmaní pomerov odporcu dospel odvolací súd k záveru, že jeho žiadosť o oslobodenie od
súdnych poplatkov je čiastočne dôvodná, preto mu priznal oslobodenie vo výške 50%.

V ďalšej časti odvolací súd preskúmaval jednotlivé výroky napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.

Pokiaľ sa týka výroku o povinnosti účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok po 600,- eur, z
odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že týmto výrokom rozhodol súd o súdnom poplatku

za odvolanie proti rozsudku z 21.6.2010 č.k. 13C/531/2001-160. Odvolanie proti tomuto rozsudku
podala dňa 8.7.2010 navrhovateľka. Súd prvého stupňa o poplatkovej povinnosti navrhovateľky rozhodol
uznesením zo dňa 8.9.2010, ktoré však bolo vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z odvolania
zrušené a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v uznesení zo 17.5.2011 č.k. 3Co/272/2010-191 vyslovil, že poplatníkom poplatku za

podané odvolanie je navrhovateľka (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 7 ods. 9,10 cit. zákona v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je
základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom. V odvolacom konaní je základom poplatku
cena nároku uplatňovaného v odvolaní. V odvolacom konaní sa platí poplatok podľa sadzby 6% z ceny
predmetu konania.

SúdprvéhostupňapriurčenícenypoplatkovéhoúkonuvychádzalzOsvedčeniaodedičstvezX.X.XXXX
Č..X.. XXD/XXX/XXXX vydaného notárkou JUDr. D. S., pričom v tomto dedičskom konaní bola určená
všeobecná cena nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania a to v podiele 1/2 z celku na mene
poručiteľaH.H.podľavyjadreniarealitnejkancelárieadohodydedičovvhodnote20.000,-eur.Odvolanie
vovecisamejbolopodanéibaniekoľkomesiacovpovydanítohtoosvedčenia,odvolacísúdsastotožňuje

so záverom súdu prvého stupňa v tom, že základ súdneho poplatku v rámci odvolacieho konania mohol
byť určený s odkazom na uvedené osvedčenie o dedičstve. Námietka navrhovateľky, že reálnu cenu
nehnuteľností môže určiť iba znalec je v tomto procesnom štádiu nedôvodná. Súd prvého stupňa preto
správne dospel k záveru, že výška súdneho poplatku za odvolanie je 6% zo základu, teda 1.200,- eur,
pretože sadzba poplatku za odvolanie je daná podľa právneho stavu v čase jeho podania.

Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní nesprávne aplikoval ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.. Toto
ustanovenie sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh na začatie konania, čo v prejednávanej veci nie
je splnené. Poplatníkom súdneho poplatku za odvolanie je iba odvolateľ, v tomto prípade navrhovateľka.
Pokiaľ výška súdneho poplatku bola 1.200,- eur a navrhovateľka bola oslobodená od súdneho poplatku
v rozsahu 50%, súd prvého stupňa správne zaviazal navrhovateľku na zaplatenie poplatku v sume

600,- eur, nesprávne je však jeho rozhodnutie o zaviazaní odporcu na zaplatenie zvyšku tohto súdneho
poplatku. V tomto prípade neprechádza poplatková povinnosť na druhého účastníka konania, preto
rozhodnutie o povinnosti odporcu zaplatiť poplatok 600,- eur nemá zákonné opodstatnenie.

Preto odvolací súd potvrdil uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v prípade navrhovateľky v
sume 600,- eur podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v prípade odporcu zrušil uznesenie o výroku o jeho povinnosti

zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 600,- eur, pretože toto rozhodnutie nie je správne.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým boli účastníci konania zaviazaní na povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré vznikli
tým, že z finančných prostriedkov štátu boli preddavkovo vyplatené trovy znalečného uvádza odvolací
súd, že rozhodnutie súd prvého stupňa správne odôvodnil podľa § 148 ods. 1 O.s.p..Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že obaja účastníci mali v konaní
rovnaký úspech. Výsledok súdneho konania, a to vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou
deľbou, je v záujme oboch účastníkov konania, pretože rieši ich právne postavenie v celom rozsahu a

v dôsledku rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obaja účastníci sa
stávajú vlastníkmi novej veci, ktorá vznikla reálnou deľbou.

Zauvedenejsituáciejespravodlivé,akobajaúčastnícikonaniasarovnakoumieroupodieľajúnaznášaní
trov, ktoré platil štát v prejednávanej veci.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že z prostriedkov štátu boli zaplatené trovy znalca
Z..P.N.vsume230,97euratrovyznalcaZ..D.Y.O..vsume165,98eur.Súdprvéhostupňatiežsprávne

uzavrel, že celkové náklady znalečného za vypracovanie oboch znaleckých posudkov predstavovali
sumu 862,92 eur, preto sa má každý z účastníkov konania podieľať na úhrade trov, ktoré boli vynaložené
v ich záujme rovnakou sumou. Každý z účastníkov sa preto mal podieľať na znaleckom dokazovaní
sumou 431,46 eur.

Navrhovateľka zaplatila na preddavkoch sumu 315,97 eur, k úhrade jej zostala suma 115,49 eur a keďže

jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50%, v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p.
súd prvého stupňa jej správne uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 57,75 eur. V tomto výroku
preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odporca zaplatil preddavok znalečného v sume 150,- eur, preto mu zostáva povinnosť zaplatiť trovy
štátu v sume 281,46 eur. Keďže však odvolací súd priznal odporcovi oslobodenie v rozsahu 50%, podľa

§ 148 ods. 1 O.s.p. je povinný zaplatiť trovy štátu iba v sume 140,73 eur. Preto odvolací súd podľa §
220 O.s.p. zmenil uznesenie vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy
štátu tak, že jeho povinnosť znížil na sumu 140,73 eur.

Proti rozhodnutiu o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi sa odvolal iba odporca. V zásade
namieta, že bol v konaní úspešný, pretože súd prvého stupňa v konečnom dôsledku vyhovel tomu

riešeniu, ktoré od začiatku presadzoval a bola to navrhovateľka, ktorá spôsobovala navýšenie trov
konania tým, že vykonávala úkony smerujúce k pokračovaniu v konaní.

Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní vzájomnej náhrady trovy
konania účastníkom je vecne správne.

Ako to už bolo v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatované, rozhodnutie prvostupňového súdu je

nepochybne v záujme oboch účastníkov konania a rieši ich hmotnoprávne postavenie vo vzťahu
k pôvodnému spoločnému majetku s definitívnou platnosťou. Odvolací súd pripomína, že konečné
rozhodnutie o reálnej deľbe nehnuteľností vyplynulo až zo záverov znaleckého posudku znalca Z.. D.
Y. O...

Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..
Obaja účastníci konania boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní, preto im odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.