Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/693/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214478
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812214478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej, v právnej veci navrhovateľa J. Y. G., s.r.o., so sídlom
v H., C. č. X, IČO 35 724 803, zastúpeného U. Y., s.r.o., so sídlom v H., C.. X, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., R. XXX/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: F. na B. B. G. R., IČO: 42 476 778, so sídlom v C., T.. W. X, vedľajší účastník v konaní zastúpený
JUDr. Z. X., advokátom v W., ul. N.. Y. X/Z., o zaplatenie 1.858,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, zo dňa 10. Júna 2013, č.k. 5C/20/2013-98 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov

odvolacieho konania 89,14 € do 3 dní na účet zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia
1.858,96 eur s prísl. zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 857,23 eur
na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že dňa 16.09.2008 uzavrel odporca s právnym
predchodcom navrhovateľa spoločnosťou K. I., a.s. Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi vo výške 60.000,- Sk. Odporca sa zaviazal dlžnú
sumu uhradiť v 24 mesačných splátkach po 3.027,- Sk vždy k 15 dňu v mesiaci počnúc 15.10.2008.
Celkom sa odporca zaviazal uhradiť sumu 72.648,- Sk. RPMN na úver bola dohodnutá vo výške 20,85%.
Odporca uhradil 5 splátok po 100,48 eur a to dňa 15.10.2008, 18.11.2008, 16.12.2008, 15.1.2009 a
15.4.2009. Ďalšie splátky odporca už neuhradil a dňa 4.6.2009 došlo k zosplatneniu úveru v zmysle
bodu 7.3 Všeobecných podmienok. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 12.3.2013 vyplýva, že z úhrad
odporcu bola na istinu započítaná suma celkom 339,23 eur, zvyšok bol započítaný na úrok (153,87

eur) a poplatky za vedenie účtu (9,28 eur). Dňa 15.12.2009 došlo medzi K. I., a.s. a navrhovateľom k
uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluvy vyplýva, že na navrhovateľa prešla
aj pohľadávka voči odporcovi. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok
vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo výške celkom 1.968,96 eur. Ako vyplýva z návrhu navrhovateľa,
odporca po postúpení pohľadávky uhradil dňa 31.5.2011 sumu 40,- eur a dňa 16.8.2011 sumu 70,- eur.
Pokusom o zmier zo dňa 20.7.2012 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy
2.385,67 eur do 27.7.2012. Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 26.3.2011vyplýva, že túto dohodu podpísal zástupca navrhovateľa a odporca. V bode 2. pod názvom Uznanie
záväzku osoba dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému
veriteľovi K. I., a.s. zo zmluvy zo dňa 15.9.2008 v sume 1.652,41 eur a náklady na inkasné konanie v

sume 105,- eur. Forma splatenia úveru v dohode bola dohodnutá v splátkach po 20,- eur mesačne k 25.
Dňu v mesiaci a dátum 1. Splátky bol dohodnutý dňa 25.4.2011. Právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou o úvere, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť,
že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď
nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne
upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho
zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné
vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia
o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta
druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by

inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. Súd teda dospel k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných

ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní). Nakoľko v predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník
námietkupremlčaniauplatnenéhonároku,súdprvéhostupňasapretonajskôrzaoberalotázkou,činárok
navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Uviedol, že podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo k zosplatneniu
celej dlžnej sumy ku dňu 4.6.2009. Ako bolo uvedené, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd
aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli

zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň
táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako
i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže splatnosť dlžnej sumy nastala 4.6.2009,
navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 4.6.2012. Návrh vo veci samej podal dňa
15.8.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd považoval jeho návrh za premlčaný.

Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov,
ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pokiaľ navrhovateľ predložil do
spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporcom, podľa názoru
súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu
10 rokov. Uvedenú dohodu súd považuje za absolútne neplatný právny úkon predovšetkým pre rozpor

s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohoda je ako formulár vopred pripravená
navrhovateľom, obsahuje vopred pripravené vyhlásenie odporcu ako dlžníka o uznaní záväzku, ktoré
uznaniejejednostrannýmprávnymúkonomamávždyiniciatívne vychádzaťzvôledlžníkaanieveriteľa.
Rovnako je zrejmé, že bola uzavretá a podpísaná len a len z iniciatívy navrhovateľa /prostredníctvom
zástupcu p. S./, ktorý takýmto spôsobom oslovuje viacerých spotrebiteľov /súd má túto skutočnosť

preukázanú z veľkého množstva iných súdnych konaní v obdobných veciach/ pod zámienkou uzavretia
dohody o splátkach, pričom odporca ako spotrebiteľ nebol zrejme vôbec informovaný o tom, že
podpisuje aj jednostranné vyhlásenie o uznaní záväzku a rovnako vyhlásenie o vedomosti, že dlh je
premlčaný. Vierohodnosti tvrdenia vedľajšieho účastníka nasvedčuje i samotný obsah dohody, keď je
v časti uznania záväzku vypísaná len suma istiny, príslušenstvo k istine vôbec nie je uvedené, teda ani

uznanéadátumuzavretiazmluvyuvedenývdohode,niejetotožnýsdátumomuzavretiazmluvyoúvere.
Súdu je z jeho činnosti známe, že dohoda o uznaní záväzku bola v obdobných prípadoch uzatváraná
len ako dohoda o splátkach, dlžník nikdy nebol upovedomený o tom, že ide aj o uznanie záväzku a o
následkoch takéhoto úkonu. Len ťažko potom možno uvažovať o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu
a výšky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pokiaľ bolo účelom návštevy dojednanie splátok,

pričom v časti 3. dohody je vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. Takto vopred pripravenú formuláciu používa navrhovateľ rovnako vo všetkých
prípadoch, teda i premlčaných a i nepremlčaných dlhoch. V danom prípade k podpisu dohody došlo v
čase,keďdlhodporcupremlčanýeštenebol,napriektomusavdohodeuvádza,žedlžníkmávedomosťopremlčanídlhu.Tátoskutočnosťtiežnasvedčujetomu,žeodporcanebolriadneoboznámenýsobsahom
dohody, nerozumel jej významu, pretože v opačnom prípade nemal dôvod podpisovať vyhlásenie, že
má vedomosť o premlčaní dlhu, keďže v tom čase dlh premlčaný nebol. Vychádzajúc z toho, že odporca

nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo nie je premlčaný
a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto
konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane
spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia
premlčacej doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a zrejme ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Pokiaľ

mal odporca záujem dohodnúť sa na splátkach, musel podpísať celý formulár. Je evidentné, že úmyslom
navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako
spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného
zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s

požiadavkou odbornej starostlivosti. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto
je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby. V konaní úspešnému odporcovi
náhradu trov nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi podľa §
142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania, ktoré bližšie špecifikoval v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

Protirozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuodvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie návrhu, prípadne jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne
posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní citoval ust. § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku, že odporca

podpísal dňa 26.03.2011 dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom
ktorej odporca uznal svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi K. I., a.s. , vzniknutý zo zmluvy o úvere
č. 1048727588 vo výške istiny 1.652,41 eur a prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splniť svoj
záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre
platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky,

výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní
dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby
nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka,
zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva nie
je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka,

že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-
ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo
nie. Poukázal na ustanovenie článku 3 bod 3.4 dohody, v ktorej odporkyňa potvrdila svoju vedomosť o
premlčaní dlhu, to znamená, v danom prípade nastali účinky ust. § 558 Občianskeho zákonníka, a to
záväzok uznaný odporkyňou čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Uviedol, že úprava, obsiahnutá

v ust. § 558 Občianskeho zákonníka, spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní so
vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil
s jednostranným nepreukázaným vyjadrením odporcu, že o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania
nemala vedomosť napriek tomu, že navrhovateľ predložil dôkaz o uznaní. Uviedol, že konanie odporcu
nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola

zo strany súdu poskytnutá ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných
strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k
zmene v spôsobe plnenia záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v
zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporca uznáva
svoj záväzok, nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve

a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Odporca potom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom, svoj existujúci záväzok uznala a
vyjadrilasvojuvedomosťspremlčanímpohľadávky,pričomkpodpisudohodynebolažiadnymspôsobom
donútenáajejuzavretímnedochádzakzhoršeniupostaveniaodporcuakospotrebiteľa.Ďalejnesúhlasil,
aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože vedľajší účastník

ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý navrhol potvrdenie
napadnutého rozsudku. Zotrval na svojich dovtedajších stanoviskách a poukazoval na rozsudky
Krajského súdu Prešov, Košice, Nitra, Banská Bystrica, týkajúcich sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
(dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu
(dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo

veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie
vo veci samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu
zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade
mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a aplikáciou

ust. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. dospel k
správnemu názoru, že nárok navrhovateľa je premlčaný. S jeho dôvodmi sa odvolací súd v súlade s ust.
§ 299 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca bol dlžníkom K. I., a.s. na základe zmluvy o
úvere zo dňa 26.03.2011 č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 15.12.2009 nadobudol pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným dňa 04.06.2009.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa
26.03.2011, ktorou odporca uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, a to. K. I., a.s. zo dňa 15.09.2008, s
označením čísla zmluvy 1048727588, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 1.652,41 eur, príslušenstva

pohľadávky podľa zmluvy a nákladov za inkasné konanie vo výške 150 Eur. V bode 3 odporca vyhlásil,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Vzhľadom na obranu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, súd prvého stupňa sa dôvodne zaoberal
charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny vzťah
medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovaťustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné
aplikovaťajnaprávneúkony,ktorébezprostrednenadväzujúnaspotrebiteľskúzmluvu,tedaajnaprávny
úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky na iný subjekt.

Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením
vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach
s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň
priemerného spotrebiteľa (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí
nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide

podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme
zvýšeniakvalityživotaľudí. Ajvdanomprípadedohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznaní
záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcu
vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku, a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou
doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému

počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu,
nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je
cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Ako už bolo viackrát súdmi Slovenskej republiky judikované, takto formulárovú dohodu je možné

kvalifikovať aj ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná a napĺňa všetky znaky uvedené v
článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 2005/29/ES. Prvostupňový súd podrobne vyhodnotil preskúmanú dohodu
a jednoznačne stanovil jej neplatnosť, preto je právne bezvýznamná argumentácia odvolateľa, či
predmetný záväzok je záväzkom uznaným podľa § 558 Občianskeho zákonníka alebo podľa § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko táto dohoda je absolútne neplatná, pre odporcu nezakladá žiadne

práva, ani žiadne povinnosti. Premlčacia lehota sa nenahrádza novou 10-ročnou premlčacou lehotou
tak, ako to v podanom odvolaní nedôvodne tvrdil navrhovateľ.

Odvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti výroku o trovách prvostupňového konania.

V danej veci súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, preto súd správne na
rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. K odvolaniu navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s
jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že súd dôvodne
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, priznal náhradu trov konania. Odporca mal v konaní plný
úspech, a pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu, jednalo sa o konanie, do ktorého vstúpil

v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), a preto vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo
právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací
súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia v danom konaní považuje za účelne
vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného
vedľajšieho účastníka a toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcu bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani
trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

O náhrade trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu bolo rozhodnuté podľa §
224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na straneodporcu, ktorý bol tiež v odvolacom konaní úspešný, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v uplatnenej
sume 89,14 Eur, a to za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu 81,33 Eur,

1 x režijný paušál 7,81 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .