Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/454/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218606
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113218606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, so sídlom tamtiež, P.O.BOX 205, proti odporcovi: A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Y. XX, t.č. v
ÚVTOS Leopoldov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 35 510 722, zastúpeného advokátom:
JUDr. Ambróz Motyka, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 728,74 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/307/2013-93 zo dňa 2.6.2014 - navrhovateľa
proti výroku o neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vedľajšieho účastníka proti výroku, ktorým,
mu nebola priznaná náhrada trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach o určení označenej zmluvnej
podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a v časti o náhrade trov konania vedľajšiemu

účastníkovi m e n í nasledovne:

Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení (t.č. XXXXXXXXXX)
uzavretej dňa 5.6.2010 medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou T-Mobile Slovensko,
a.s., Bratislava a odporcom v bode 4 v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti určenej v
bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných
podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok v dôsledku ktorej dôjde k
následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu

uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (497,91 Eur). V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty
z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná
okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku,“ j e n e p l
a t n á z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania na
trovách právneho zastúpenia 98,13 Eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania na
trovách právneho zastúpenia 40,52 Eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne žalobe navrhovateľa vyhovel a odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 94,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 94,65 Eur od 12.8.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Nasledujúcim výrokom súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení
č. 8942102170018054307 zo dňa 5.6.2010 v bode 4 v časti v znení: „V prípade porušenia zmluvných
povinnosti zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2
alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm.
a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník

povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku, t.j. 7.500,- Sk (248,95
eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku
je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM
karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo
Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná
daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu

zmluvnej pokuty. “ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Tretím odsekom výroku súd vo
zvyšku návrh zamietol a ostatným štvrtým výrokom súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, § 32 ods. 2, § 33 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,

§ 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 57
ods. 1 a 2, § 82 ods. 1, § 153 ods. 4 O.s.p. a ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, na náhradu trov konania aplikoval
§ 142 ods. 2 O.s.p., pričom poukázal na § 150 ods. 1 O.s.p. Vecne súd argumentoval v podstate
tým, že nárok uplatnený navrhovateľom v podanej žalobe je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej

zmluvy,konkrétnezmluvyopripojení,ktoránesmieobsahovaťustanovenia,ktorébyspôsobovaliznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tzv. neprijateľné
podmienky. Súd pritom nárok navrhovateľa na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 497,91 Eur
vyhodnotil ako neoprávnený, keďže takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je neplatná. Neprijateľnosť tejto podmienky podľa prvostupňového súdu vyplýva z toho, že predmetná

spotrebiteľská zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
jednostranne iba v neprospech odporcu ako spotrebiteľa pre prípad porušenia zmluvných povinností,
pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v
podobe zmluvnej pokuty. V druhom rade podľa prvostupňového súdu zmluvná pokuta je stanovená
paušálnou sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti,

je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ nezaplatil ani jednu platbu za poskytnuté služby alebo
že platil včas po dobu väčšiny mesiacov. Navrhovateľ dobu riadneho platenia za poskytnuté služby
v zmluvnej pokute žiadnym spôsobom nezohľadňuje. Podľa názoru súdu zmluvná pokuta dohodnutá
bez závislosti jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinnosti spotrebiteľom spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. S poukazom na § 153 ods. 4 O.s.p. potom súd vo výroku rozsudku
výslovne uviedol konkrétnu zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, pretože na základe tejto neplatnosti
nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenú zmluvu pokutu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zo skutočnosti, že
podľa rozsudku navrhovateľ mal úspech v rozsahu 15,50% a neúspech v rozsahu 84,50%, teda čistý

úspech odporcu je 69%. Keďže ale odporcovi v konaní trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania
nepriznal. Ďalej súd poukázal na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. i na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. podľa ktorého
vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania na strane ktorého vystupuje a to
i z hľadiska náhrady trov konania. Súd ďalej skonštatoval, že vedľajší účastník pri vstupe do konania
bez znalosti veci vzniesol námietku premlčania a poukázal na neprijateľnosť zmluvných podmienok.

Po doručení návrhu vo svojom vyjadrení zotrval na námietke premlčania i na námietke neprijateľnej
zmluvnej podmienky v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, pričom iné námietky nevzniesol. Nakoľko súd
je v spotrebiteľských veciach povinný ex offo prihliadnuť na premlčanie a tiež musí skúmať existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia neboli vykonané
účelne a preto vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Naviac súd skonštatoval, že z

úradnej činnosti je mu známe, že vedľajší účastník svoje vyjadrenia podáva formulárové už viac akorok a mení v nich len označenie účastníkov, predmet sporu a pri vznesení námietky premlčania uznáva
len premlčanú sumu a výšku zmluvnej pokuty. Vo zvyšku zostáva jeho písomné vyjadrenie v podstate
rovnaké. Nakoľko ide o opakované podania, ktoré môže realizovať i sám vedľajší účastník bez potreby

právneho zastúpenia, súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, na ktoré by mu vznikol nárok
v rozsahu 69%, nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ako navrhovateľ - v časti určenia zmluvnej podmienky za
neplatnú, tak i vedľajší účastník - v časti, ktorou mu nebola priznaná náhrada trov konania.

Navrhovateľ sa v odvolaní podanom prostredníctvom svojho advokáta domáhal, aby odvolací súd
zmenil napadnutý výrok rozsudku v časti označenej zmluvnej pokuty tak, že určí, že predmetná

zmluvná podmienka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je platným zmluvným dojednaním
(?), alternatívne, aby predmetný výrok zrušil s tým, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa označiť
dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku nesúhlasí. Poukázal na to, že
dotknutý výrok je nesprávny, nakoľko dojednanie v dodatku nekorešponduje s výrokovou časťou, čo
spôsobuje nezrozumiteľnosť a nejasnosť výroku. Podľa odvolateľa zmluvná pokuta dojednaná medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dojednaná riadne a platne v súlade s § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne s uvedením výšky zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej
pokute je dojednaním individuálnym a určitým. Odvolateľ zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva zákaz zjednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok

na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností odporcom. Právny predchodca
navrhovateľa si pritom svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy plnil riadne a včas. Odporca svoj záväzok
doby viazanosti 24 mesiacov preukázateľne porušil a to hneď na začiatku. Dojednanie o zmluvnej
pokute so žalovaným bolo dojednaním individuálnym a preto aplikácia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neprichádza do úvahy. Ak by odporca chcel, mohol uzavrieť zmluvu aj bez dojednania

pokuty, teda mohol ovplyvniť jej obsah vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke, mohol uzavrieť zmluvu
bez viazanosti. Právny predchodca navrhovateľa má v ponuke viacero variantov služieb a dojednaní
zmluvy o pripojení, z ktorých si mohol vybrať. Preto je potrebné považovať dojednanie o zmluvnej
pokute za individuálne. Naviac zmluvná pokuta nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými
stranami, odzrkadľuje výšku pokutou zabezpečovaných plnení. Zákonná úprava zmluvnej pokuty pritom

nepredpokladá zohľadňovanie intenzity porušenia, či časových súvislostí, ktoré sa týkajú zmluvných
pokút. Takto súd nemôže hodnotiť ne/prijateľnosť zmluvnej pokuty na základe toho, či je zmluvná pokuta
nižšia s odstupom času, alebo ostáva rovnaká. Takéto chápanie inštitútu zmluvnej pokuty by popieralo
jeho zmysel a jej preventívnu a sankčnú funkciu. Zo žiadneho predpisu nevyplýva ani povinnosť
zaťažovať zmluvnou pokutou obe zmluvné strany. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.

4Obdo 4/1999. Zdôraznil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol mobilné zariadenie
a za zvýhodnenú akciovú cenu 159,- Eur, ktorého reálna hodnota v čase predaja predstavovala 299,-
Eur, čomu zodpovedá protizáväzok v podobe 24 mesačnej doby viazanosti, ktorý odporca porušil.
Naviac právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi benefit v podobe poskytnutia prenosného
kupónu. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a má plniť aj prevenčnú funkciu.

Preto jej výška musí byť zákonite vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava. V
opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, pretože ich neplnením aj tak získava a nič
nestráca. Odporca ako priemerný spotrebiteľ veľmi dobre vedel do akého zmluvného vzťahu vstupuje
a za akých podmienok. Dojednanie o zmluvnej pokute zodpovedá individuálnemu dojednaniu, preto je
platné. Zopakoval, že odporca mal možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení bez doby viazanosti a

bez benefitov a potom samozrejme bez zmluvnej pokuty. Odporca dal prednosť výhodnej akciovej cene
mobilného zariadenia, čomu zodpovedal jeho protizáväzok spočívajúci v 24 mesačnej dobe viazanosti,
ktorý porušil. Až nezaplatenie ani len minimálnej fakturovanej ceny za poskytnuté služby malo za
následok vznik povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takomto
prípade nie je možné označiť za neprimeranú. Odvolateľ vyslovil otázku, či je v danom prípade namieste

ochranatakéhotosprávaniaspotrebiteľa,ktorýsvojzmluvnýzáväzoknesplnilvôbec.Uplatnenúzmluvnú
pokutu odvolateľ považuje vzhľadom na preukázané porušenie zmluvnej povinnosti za spravodlivú,
primeranú a plniacu si svoj účel. Záverom poukázal na podľa neho zásadné rozhodnutie KS v Prešove
sp. zn. 9Co/31/2012, ktorým bolo podľa jeho názoru prekonané posudzovanie zmluvných pokút v
spotrebiteľských zmluvách bez náležitého posudzovania všetkých súvisiacich okolností a osobitostí

konkrétneho prípadu. Pokiaľ súd prvého stupňa považoval výšku zmluvnej pokuty za privysokú vovzťahu k porušovanej povinnosti, mal možno využiť moderačné právo a zmluvnú pokutu primerane
znížiť. Odvolateľ tiež uviedol, že podľa jeho názoru bolo vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
z úradnej moci súdom prvého stupňa nadbytočné, keďže navrhovateľ prevzal nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty od svojho právneho predchodcu a preto neprichádza do úvahy, aby súd vo výroku určil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Má to význam iba za predpokladu, ak by túto zmluvnú podmienku
bol dojednal priamo navrhovateľ, čo by viedlo k zákazu pre neho jej ďalšieho používania.

Odporca, ani vedľajší účastník odvolanie vo vzťahu k meritu veci nepodali a k doručenému odvolaniu
navrhovateľa sa písomne nevyjadrili.

Vedľajší účastník vo svojom odvolaní proti výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania,

podanom prostredníctvom svojho advokáta žiadal, aby prvostupňový súd autoremedúrou nepadnutú
časť rozsudku zmenil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 98,13 Eur (142,22 x 69%) na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do
troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za podané
odvolanie vo výške 25,73 Eur plus režijný paušál 8,04 Eur plus DPH vo výške 6,75 Eur, teda celkom

40,52 Eur. Poukázal na to, že napriek tomu, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, realita tomu často nenasvedčuje. Majú k dispozícii
stovky rozhodnutí, v ktorých súdy priznali navrhovateľovi nárok z predmetnej zmluvnej pokuty napriek
tomu, že táto už bola judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Preto považujú za mimoriadne
dôležité namietať ju na súde, poukazovať na zákonné ustanovenia týkajúce sa danej problematiky a

judikatúruslovenskýchsúdov.Vdôsledkuneexistenciedatabázyvyhlásenýchneprijateľnýchpodmienok
sa bežne stáva, že súd nemá vedomosť o tom, že niektorá zmluvná podmienka bola už za neprijateľnú
vyhlásená. Napriek tomu, že v takomto prípade vzniká žalobcovi zákonná prekážka uplatňovať si takýto
nárok na súde, ten „skúša“ ktorý súd mu plnenie prizná. Namietal tiež, že v danej veci nie je namieste
aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. (ktorý ale prvostupňový súd v danej veci na rozhodnutie o náhrade

trov konania vedľajšieho účastníka neaplikoval). To, že vedľajší účastník podáva opakovane obdobné
podania s obdobnou argumentáciou je vyvolané činnosťou navrhovateľa, ktorý žaloval v prevažnej
miere nedôvodnú pohľadávku. Vedľajší účastník nevie akou inou právnou argumentáciou by mohol
reagovať na obsahovo totožné žaloby. Poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov KS Banská Bystrica
č.k. 13Co/193/2012, 13Co/200/2012, 16Co/325/2012 a 15Co/382/2013.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol, aby odvolací
súd uznesenie v tejto napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a zároveň zaviazal vedľajšieho
účastníka na náhradu trov konania navrhovateľovi vo vyčíslenej sume 40,52 Eur za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu. Predovšetkým namietal, že predmetné podanie bolo podané
neoprávnenou osobou, keďže § 201 O.s.p. podanie odvolania vedľajším účastníkom v danom prípade,

keď absentuje zákonnom upravený spôsob vyrovnania vzťahu medzi hlavným a vedľajším účastníkom,
nepripúšťa. Naviac s podaním odvolania odporca nevyslovil súhlas, odvolanie vedľajšieho účastníka je
preto neprípustné. Naviac sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom
v tejto časti, keď na neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách prihliada súd ex
offo, nie je možné hovoriť o účelne uplatnených trovách právneho zastúpenia vedľajším účastníkom,

ktorý ničím neprispel k výsledku v spore. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie v zmysle § 218 ods.
1 písm. b) odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Ak ho neodmietne, žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po

zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi
konania (§ 201 O.s.p., § 93 ods. 4 v spojení s § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti
(§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že navrhovateľ, ktorý sa odvolal vo veci samej, použil podľa obsahu zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutých

častiach o určení zmluvnej podmienky za neplatnú a nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, teda v medziach daných rozsahom s prihliadnutím na dôvody odvolania (§ 212 ods. 1O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s §
211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na

úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v časti
proti určeniu zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti je iba sčasti dôvodné, v dôsledku
čoho bolo potrebné s použitím § 220 O.s.p. pristúpiť k zmene tohto výroku a že odvolanie vedľajšieho
účastníka voči výroku o jeho náhrade trov konania je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné i túto časť
napadnutého rozsudku s použitím § 220 O.s.p. zmeniť.

Odvolací súd sa prednostne zaoberal námietkou navrhovateľa v podanom vyjadrení k odvolaniu
vedľajšieho účastníka, že vedľajší účastník s poukazom na § 201 O.s.p. nemal právo podať vo veci
odvolanie.

Nielen z obsahu preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu, ale i z ďalšieho obsahu spisu
vyplýva, že v priebehu konania podaním doručeným súdu prvého stupňa riadne a účinne vstúpil do
konania vedľajší účastník na strane odporcu. Uznesením č.k. 27C/307/2013-56 zo dňa 12.11.2013,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.12.2013 okresný súd vedľajšie účastníctvo združenia pripustil. Vedľajší
účastník sa tak stal účinne vedľajším účastníkom v konaní v súlade s ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p.

V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností.

Keďže predmetné odvolanie vedľajšieho účastníka bolo podané ešte v júni 2014, nevzťahuje sa naň
novelizované znenie § 93 ods. 6, účinné až od 1.1.2015 v zmysle ktorého vedľajší účastník môže podať
odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie
alebo dovolanie len so súhlasom účastníka popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

V zmysle § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

S účinnosťou od 1. septembra 2003 ustanovenie § 201 O.s.p. „posilnilo“ postavenie vedľajšieho
účastníka v tých prípadoch, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu

medzi účastníkom a (ním podporovaným) vedľajším účastníkom. V týchto prípadoch je právo podať
odvolanie vedľajším účastníkom jeho samostatným procesným právom nezávislým od postoja, vôle a
úkonov (hlavného) účastníka konania. Zmyslom takej procesnej úpravy je zabrániť tomu, aby vedľajší
účastník čelil dôsledkom vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania bez možnosti ovplyvniť
výsledok konania aj podaním odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého v konaní taký vedľajší

účastník podporuje.

Ustanovenie § 201 veta druhá O.s.p. zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli a úkonoch niekoho
iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie v tých veciach, v ktorých z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
Uvedené ustanovenie v spojení s § 93 O.s.p. nemožno však v žiadnom prípade vykladať tak, že vedľajší

účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
jeho vzťahu s účastníkom konania.

Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo
všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok
alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu

súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd zásadne zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujalk tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní
svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Keďže ale v danom
prípade vedľajší účastník podal odvolanie výlučne voči tej časti rozhodnutia, ktorou súd vedľajšiemu

účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, súhlas odporcu na strane ktorého vedľajší účastník stojí v
takom prípade nie je potrebný.

A. Pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, z obsahu spisu zo zmluvy o pripojení
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Bratislava, ako
podnikom a odporcom ako účastníkom podľa § 43 zák. č. 610/2003 zo dňa 5.6.2010 vyplýva, že právny

predchodca sa zaviazal odporcovi zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby
v dohodnutom rozsahu. V dodatku k zmluve o pripojení uzavretého toho istého dňa účastníci upravili
ďalšie svoje práva a povinnosti ako i podrobnosti zmluvného vzťahu, pričom v bode 2 sa účastníci
dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke 1 (24 mesiacov) účastník nepožiada o prenesenie
čísla uvedeného v záhlaví tohto dodatku od spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s. V bode 4 dohodli, že v
prípade porušenia akejkoľvek povinnosti určenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto

dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (497,91 Eur). V prípade
žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta
podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky

podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na úhradu
škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná
pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 1.1.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení

sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne

uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi právnym predchodcom navrhovateľa,
ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej
činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43
cit. zák. č. 610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom

zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, jespotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho
bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.

Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v

spotrebiteľskej zmluve (ods. 4).

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1).
Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť

povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l
Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010, avšak vznik týchto právnych
vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez

návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.

Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov

sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové
zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť
sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich
obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom nacit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne
dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej

pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53

ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom
ponúkaných mobilných telefónov či variant viazaností, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia,
príp. nebola žiadna, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná
podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť

oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto
podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta
bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení
ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri
kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí.

Ďalej odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku

neprijateľnosti podmienok.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu

ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa dodatku k zmluve o pripojení mala byť pevne dojednaná zmluvná
pokuta 497,91 Eur v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného uvedených v označených

bodoch, medzi nimi i nezaplatenie ceny za služby, či ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutím doby
viazanosti.

Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ zakúpil od navrhovateľa
ako dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a tiež mal možnosť používať poskytované
služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe

predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom
prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností
spotrebiteľom, je neprimerane vysoká v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto
neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v

stabilnej výške bez ohľadu na to kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti
alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na zvýhodnenúkúpnu cenu za mobilný telefón musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom
postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do
zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že žalobca ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom

vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti
je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto
hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej
doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie
stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté

služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť
vysokú zmluvnú pokutu teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o
zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky individuálne nedojednané v danej spotrebiteľskej zmluve o zmluvnej pokute spôsobujú z
uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech

spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho
záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka), ktoré sú neplatné (53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda žalovaného nie
sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu

sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť

- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo

rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia

možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov

porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v celom rozsahu ako nedôvodný

zamietol. Rovnako správne zároveň s použitím § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku
rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná. Keďže ale v tejto časti je výrok
prvostupňového rozsudku, tým, že v ňom je uvedené nepresné znenie danej zmluvnej podmienky,
neurčitým, bolo nevyhnutným, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok s použitím § 220 O.s.p.
v spojení s § 212 ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že priamo vo výroku uviedol správne znenie neprijateľnej a

v dôsledku toho neplatnej zmluvnej podmienky.B. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacími dôvodmi odvolania vedľajšieho
účastníka proti výroku, ktorým mu prvostupňový súd nepriznal náhradu trov konania bolo posúdiť, či
prvostupňový súd postupoval správne.

V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, okrem iných i v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po

uvážení všetkých okolností.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

V zmysle § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa §

25 ods. 1 O.s.p. potom ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

V zmysle účinného znenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zatupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Z vyššie citovaných ustanovení teda nesporne vyplýva, že vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké
práva ako účastník konania, pričom všetci účastníci v občianskom súdnom konaní majú rovnaké
postavenie a musia mať rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, má nesporne právo dať sa v konaní
zastupovaťzástupcom,ktoréhosizvolí,ktorýmmôžebyťiadvokát.Zožiadnehozákonnéhoustanovenia

pritom nevyplýva, že by takéto oprávnenie vedľajší účastník nemal mať. Na základe vyššie uvedeného
potom odvolací súd uzatvára, že vedľajší účastník ako organizácia za účelom ochrany práv spotrebiteľa
má nesporne právo v konaní sa dať zastúpiť advokátom.

Súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý akceptuje,
že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu

trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť
nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli
zbytočné, respektíve neúčelné.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa, spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy,akvychádzazozákonnýchdôvodovaneprekračujeichmedze.Nadväzneodvolacísúdjetiežtoho

názoru, že v danom prípade zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom bolo i účelné, keďže práve v
dôsledku podaní právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, následkom vznesenej námietky premlčania,
došlo k zamietnutiu časti návrhu na začatie konania. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľa, že trovy
konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na bránenie práva. Odvolací súd v
danej veci nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by vedľajšiemu

účastníkovi nemal náhradu trov konania či už celkom alebo sčasti v zmysle § 150 O.s.p. priznať.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že i vedľajšiemu účastníkovi,
ktorým je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93
ods. 2 O.s.p.), zásadne vzniká právo na náhradu trov konania, ak stojí na strane účastníka, ktorémuvznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 a nasl. O.s.p., pričom v rámci tejto náhrady mu
vzniká i právo na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom za podmienky, že vstup vedľajšieho
účastníkadokonaniaa procesnéúkonyjehoadvokátaboliúčelnevynaloženénaobranuprávúčastníka,

ku ktorému pristúpil.

Z obsahu spisu pritom vyplýva, že vedľajší účastník potom ako mu boli po jeho vstupe do konania
doručenélistinyspisupodanímzodňa13.9.2013predložilsúdupísomnévyjadreniekžalobeobsahujúce
konkrétne vyjadrenie ku konkrétnym okolnostiam prípadu v rámci ktorého vzniesol námietku premlčania,
namietal aj uplatnenú zmluvnú pokutu s tým, že ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré je

neplatné. Navrhol vydať rozsudok, ktorým súd odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi iba
sumu 94,65 Eur so zákonným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietne.
Z preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd rozhodol obdobne ako to navrhol
vedľajší účastník, pričom žalobu sčasti zamietol pre premlčanie a v časti 497,91 Eur v dôsledku
neprijateľnosti a na neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute. Z uvedeného porovnania teda vyplýva,
že vstup vedľajšieho účastníka do konania v dôsledku jeho podania predostretého jeho advokátom a

jeho úkony urobené v konaní boli urobené účelne, keď námietky vedľajšieho účastníka boli fakticky
prvostupňovým súdom v preskúmavanom rozsudku plne akceptované. Odvolací súd je s poukazom na
uvedenú argumentáciu toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania
spočívajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil za dva úkony právnej služby (prevzatie a
prípravazastúpeniaavyjadreniezodňa13.9.2013po51,45Eurplus2xrežijnýpaušál7,81Eurplus20%

DPH t.j. plus 23,70 Eur, spolu 142,22 Eur). V odvolaní obsah uplatnenej náhrady trov prvostupňového
konania korigoval a uplatnil si ho len vo výške 98,13 Eur predstavujúcej 69% z pôvodne uplatnenej sumy
142,22 Eur.

Vedľajší účastník v danom prípade správne vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 728,74 Eur a vyčíslil
odmenu za jeden úkon právnej služby v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o

odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvovýške51,45Eurzaúkon,pričom
režijný paušál v roku 2013, kedy boli úkony poskytnuté predstavoval 7,81 Eur (§ 15 písm. a/ v spojení
s § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky). K tomu je potom potrebné s použitím § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky
pripočítať i 20% DPH t.j. sumu 23,70 Eur. Spolu náhrada trov vedľajšieho účastníka na trovách právneho
zastúpenia v prvostupňovom konaní predstavuje sumu 142,22 Eur.

Keďže odporca na strane ktorého stál vedľajší účastník bol podľa výsledku konania úspešný v rozsahu
87%, pričom jeho neúspech predstavoval rozsah 13% a jeho čistý pomerný úspech potom 74%, vzniklo
i vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov predmetného konania v rozsahu 74%. 74% z vyššie
vyčíslenej sumy 142,22 Eur predstavuje 105,24 Eur. Keďže ale vedľajší účastník v odvolacom konaní
uplatňoval náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu nižšom v sume 98,13 Eur, odvolací súd

s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v tomto
uplatnenom rozsahu.

Vpredmetnomodvolacomkonaníbolnavrhovateľplneneúspešnýavedľajšíúčastníkbolúspešnývčasti
o náhrade trov prvostupňového konania (pričom k odvolaniu navrhovateľa vo veci samej sa písomne
nevyjadril). V dôsledku toho vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania

včastionáhradetrovkonaniaatozajedenúkonprávnejslužby-podanéodvolanievčastionáhradetrov
konania. Za takýto úkon v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) citovanej vyhlášky patrí odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, teda v sume podľa vyššie vyčísleného 25,73 Eur, k čomu
je opätovne s poukazom na vyššie citované ustanovenia vyhlášky potrebné pripočítať režijný paušál v
roku 2014 vo výške 8,04 Eur a 20% DPH. Spolu trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka tak

predstavujú sumu 40,52 Eur ako boli i vedľajším účastníkom vyčíslené.

Odvolací súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (§ 49 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.