Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/109/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413225041

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413225041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Dopravný
podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti

žalovanej: D. X., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Bc. J. J., zamestnankyňou
tunajšieho súdu, o zaplatenie 50,25 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd platobný rozkaz č. k. 30Ro/3692/2013-9 zo dňa 01.04.2014 v plnom rozsahu z r u š u j e .

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu 50,25 eura, nakoľko žalovaná sa v dopravnom prostriedku žalobcu na výzvu revízora
nepreukázala platným cestovným lístkom.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 30Ro/3692/2013-9 zo dňa 01.04.2014, ktorý sa však žalovanej
nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") v plnom rozsahu zrušil.

Keďže pobyt žalovanej zostal napriek vykonanému šetreniu zo strany súdu neznámy, súd jej v zmysle
§ 29 ods. 2, 6 tretia veta O.s.p. ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Opatrovníčka žalovanej písomným podaním doručeným súdu dňa 25.03.2015 vzniesla námietku
premlčania uplatneného práva žalobcu.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko

posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s §
156 ods. 3 O.s.p. oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na deň 05.05.2015.Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa
18.05.2011, z ktorého zistil, že žalovaná sa v uvedený deň v autobuse na linke č. 21 na výzvu revízora
nepreukázala platným cestovným lístkom (cestovala bez cestovného lístka) a odmietla zaplatiť cestovné

a úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") zmluvou o preprave osôb
vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca
prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným

cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ( § 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným
cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno
a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu
(cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a
priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie

autobusu.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ §
9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej
doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom
poriadku.

Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom
období základné cestovné predstavovalo sumu 0,50 eura a úhrada za cestovanie bez platného
cestovného lístka predstavovala sumu 50,- eur.

Podľa § 52 O.z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 108 O.z. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri

preprave osôb.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 250/2007 Z.z.")
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o preprave podľa § 760 a nasl. O.z., a to konkludentným

konaním žalovanej spočívajúcim v nastúpení do dopravného prostriedku žalobcu. Z tejto zmluvy
vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi určené cestovné (ktorého úhrada sa preukazuje platným
cestovným lístkom). Tým, že žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu, pričom na výzvu
revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom, vznikla jej v zmysle vyššie citovaných ustanovení,
Tarify a Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 eura a úhradu 50,- eur.

Právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania zo zmluvy o preprave je právnym vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. O.z., keďže ju uzatvoril žalobca (ako dodávateľ), ktorý pri
uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (čo je skutočnosť
všeobecne známa) a žalovaná (ako spotrebiteľ), ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti (v konaní nebol tvrdený ani preukázaný opak). Keďže žalobcom
uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo), teda aj bez toho, aby sa žalovaná
premlčania výslovne dovolala. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. predstavuje špeciálnu právnu
úpravuvovzťahukvšeobecnejprávnejúpravepremlčaniapodľa§100ods.1O.z.,apretojenevyhnutné
aplikovaťjuprednostne.Predmetnéustanovenie§5bbolozavedenédozákonač.250/2007Z.z.novelou
(zákonom č. 102/2014 Z.z.) s účinnosťou od 01.05.2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na

konanie v prejednávanej veci, hoci nadobudlo účinnosť neskôr, ako sa začalo (a zároveň neskôr ako
došlo k vzniku hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi). Ide totiž o procesnoprávne ustanovenie,
kedy všeobecne platí, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky
konania už prebiehajúce na súdoch. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. upravuje predovšetkým
(anajmä)procesnúčinnosťorgánurozhodujúcehoonárokuzospotrebiteľskejzmluvy.Týmtoorgánomje

predovšetkým(anajmä)súd.Nárokzospotrebiteľskejzmluvysatotižnepriznávainakakoautoritatívnym
deklaratórnym výrokom súdu. Uvedené ustanovenie tak len upravuje procesnú činnosť súdu pri aplikácii
a interpretácii súkromnoprávnych vzťahov, v tomto prípade špeciálny procesný postup súdu pri aplikácii
a interpretácii noriem o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú uzatvárané medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Okrem toho súd zastáva názor, že v súlade s princípom ochrany slabšej

strany (spotrebiteľa) v právnych vzťahoch, nepochybným zámerom (cieľom) zákonodarcu pri prijímaní
tohto ustanovenia bolo, aby sa uplatňovalo hneď ako nadobudne účinnosť (ak by tomu tak nebolo,
zákonodarca by to vyjadril v prechodných ustanoveniach zákona, čo v tomto prípade neurobil).

K procesnoprávnemu charakteru predmetného ustanovenia a nutnosti jeho aplikácie od okamihu,
kedy nadobudlo účinnosť, na všetky prebiehajúce konania, súd bližšie odkazuje na článok Doc. JUDr.

Mareka Števčeka, PhD. "Zákon a sudcovia; k výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa"
uverejnený v Justičnej revue č. 3/2015, v ktorom sa predmetný autor podrobne zaoberá uvedeným
ustanovením z naznačených hľadísk a dospieva k jednoznačnému záveru o jeho procesnoprávnom
charaktere. Rovnako súd poukazuje na množstvo právoplatných rozhodnutí súdov SR v obdobných
veciach rovnakého žalobcu, kde súdy aplikovali predmetné ustanovenie od okamihu nadobudnutia jeho

účinnosti vo všetkých prebiehajúcich konaniach a žaloby žalobcu z dôvodu premlčania zamietli (napr.
rozsudky Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6C/105/2014 zo dňa 29.10.2014, sp. zn. 14C/480/2014
zo dňa 20.01.2015, sp. zn. 4C/411/2014 zo dňa 20.10.2014, sp. zn. 39C/195/2014 zo dňa 17.10.2014,
sp. zn. 7C/173/2013 zo dňa 02.10.2014, rozsudky Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/306/2012 zo
dňa 16.09.2014, sp. zn. 11C/205/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/302/2014 zo

dňa 20.01.2015, rozsudky Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/516/2014 zo dňa 19.01.2015,
sp. zn. 14C/342/2014 zo dňa 07.11.2014, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C/343/2014
zo dňa 20.11.2014, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/158/2014 zo dňa 17.10.2014
a množstvo ďalších, všetky dostupné na http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-
rozhodnutia.aspx).

Napokon súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3
M Cdo 12/2014, v ktorom sa najvyšší súd (hoci v inej, ale rovnako spotrebiteľskej veci) rovnako vyjadril
k potrebe aplikácie vyššie označeného ustanovenia od okamihu jeho účinnosti.Navyše, bez ohľadu na vyššie uvedené, opatrovníčka žalovanej vzniesla v konaní námietku premlčania.

Vychádzajúc z uvedeného bolo potom prvoradou povinnosťou súdu prihliadnuť na to, či žalobou
uplatnené právo žalobcu nie je premlčané. Súd pritom zistil, že tomu tak je, keď v prejednávanej veci

bola žaloba žalobcu podaná po uplynutí premlčacej doby. Jednoročná premlčacia doba v zmysle §
108 O.z. začala totiž v posudzovanom prípade plynúť dňa 19.05.2011, teda nasledujúci deň po tom,
keď žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu a pri kontrole sa nepreukázala platným
cestovným lístkom (dňa 18.05.2011). V tento deň mohol žalobca prvý krát uplatniť svoje právo na
zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobou na súde (§ 101 O.z.). V súlade s § 122 ods. 2 prvá veta O.z.
posledný deň jednoročnej premlčacej doby pripadol potom na deň 18.05.2012, ktorý sa svojím číselným

označením zhoduje s dňom, na ktorý pripadla rozhodujúca skutočnosť, od ktorej začala lehota plynúť
(nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v dopravnom prostriedku zo strany žalovanej), a ktorý
bol pracovným dňom (piatok). Žalobca si však uplatnil svoje právo žalobou na súde až dňa 12.12.2013,
teda po uplynutí premlčacej doby, a preto jeho žaloba bola podaná oneskorene a musela byť z toho
dôvodu zamietnutá.

Pre úplnosť súd poukazuje na to, že premlčané bolo nielen právo na zaplatenie cestovného (0,50
eura), ale aj právo na zaplatenie úhrady (50,- eur). Úhradu totiž nie je možné posudzovať samostatne,
keďže právo na jej zaplatenie nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a
oddelene uplatnené žalobou na súde), ale len spolu s právom na zaplatenie cestovného. Obe práva tak
vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch

práv preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 O.z., keď obe práva majú
rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zmluvy o preprave. Niet preto dôvodu nepovažovať
aj právo na zaplatenie úhrady za právo z prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať podmienky
premlčania tohto práva inak, než v zmysle ustanovenia § 108 O.z. (porov. uznesenie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 9Co/45/2014 zo dňa 20.03.2014, rovnako porov. predmetné rozhodnutie aj k spôsobu

určenia posledného dňa premlčacej doby určenej podľa rokov v zmysle § 122 ods. 2 O.z.).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že žalovanej ako úspešnej účastníčke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania
neuplatnila (žiadne jej v konaní ani nevznikli).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v

dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.