Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310214284
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2310214284.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľov: 1. I. I., narodená
XX.XX.XXXX, bytom F., Q.. U. XXX/XX, 2. V. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, X. P. R.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom F., Q.. U. XXX/XX, proti odporcom: 1. X. F., narodená XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX, 2. P. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, obidvaja zastúpení advokátkou JUDr.

Lýdiou Vylimcovou, so sídlom Močenok, Švábska 1431/18, 3. I. L., narodený XX.XX.XXXX, 4. M.
L., narodená XX.XX.XXXX, 5. L. L., narodená XX.XX.XXXX, 6. mal. F. L., narodený XX.XX.XXXX,
všetci bytom F., Q.. U. XXX/XX, maloletý odporca v 6. rade zastúpený opatrovníkom K. B., narodeným
XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, 7. V. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom V.-V., G.. A. XXXX/
X, 8. V. F., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. B., O. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníkom K. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom F., Q.. U. XXX/XX, o určenie, že
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo vydržaním, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku

Okresného súdu Galanta č.k. 15C/l11/2010-96 zo dňa 24. januára 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odporcom v 1. až 8. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrh,ktorýmsaprávnypredchodcanavrhovateľov
domáhal pôvodne zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez
pozemok na parcele registra „C“ č. 94 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 579 m2 v katastrálnom
území F. na susediacu parcelu registra „C“ č. 95/1 o výmere 205 m2. Tomuto právu prechodu mala

zodpovedať povinnosť odporcov v 1. až 6. rade (pôvodne označení ako odporcovia v 1. až 3. rade,
odporcovia v 4., 5. a 6. rade sú právnymi nástupcami pôvodne žalovanej odporkyne v 3. rade)) právo
prechodu a prejazdu strpieť. V priebehu konania na návrh právneho predchodcu navrhovateľov súd
prvého stupňa pripustil zmenu návrhu, ktorou sa právny predchodca navrhovateľov domáhal určenia,
že jemu a odporcom v 7. a 8. rade (pôvodne označení ako odporcovia v 4. a 5. rade) vzniklo právo
vecného bremena opísaného vyššie. Právnemu predchodcovi navrhovateľov uložil povinnosť nahradiť

odporcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania v sume 749,41 eur k rukám ich právnej zástupkyne,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 151n, §
151o ods. 1, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutkovo
vymedzil rozhodnutie dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov, svedkov T. L., F. Q., I. L. a O.
U., vykonal miestnu ohliadku a oboznámil sa s obsahom na vec sa vzťahujúcich listín a dôkazov, ktoré
však bližšie nešpecifikoval. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporcovia v 1. až 6. rade
sú podielovými spoluvlastníkmi parcely reg. „C“ č. 94 - zastavané plochy a nádvoria. Navrhovatelia

(predtým ich právny predchodca - pôvodný navrhovateľ) spolu s odporcami v 7. a 8. rade (pôvodneoznačení ako odporcovia v 4. a 5. rade) sú spoluvlastníkmi pozemku na parcele č. 95/1. Na pozemkoch
parc. č. 95/1 a parc. č. 91/5 je umiestnený rodinný dom súp. č. XXX, skolaudovaný v roku 1968, ktorý
bol užívaný právnymi predchodcami navrhovateľov. Tento rodinný dom nie je zapísaný v príslušnej

evidencii nehnuteľností. Právni predchodcovia navrhovateľov používali na prechod k pozemku parc. č.
95/1 pozemok parc. č. 94. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že prechod
cez parc. č. 94 právni predchodcovia navrhovateľov vykonávali od roku 1968, nevykonávali ho však
dobromyseľne a pokojne. Uvedené skutočnosti vyplynuli z výsluchu účastníkov, svedkov a oznámení
podaných na Obvodnom oddelení PZ v Močenku. Právnemu predchodcovi navrhovateľov, resp. iným

osobám prechod cez pozemok na parc. č. 94 umožňovali odporcovia a ich právni predchodcovia zo
strachu, pretože uvedené osoby ich fyzicky napádali a poškodzovali ich majetok. Odporcovia v 1. a
2. rade v záujme vyriešenia niekoľkoročných sporov ponúkli právnemu predchodcovi navrhovateľov
(pôvodnému navrhovateľovi) usporiadanie vzťahov k nehnuteľnostiam, žiadny návrh neakceptoval,
naopak - odporcom sa vyhrážal a odporcu v 2. rade fyzicky napadol. Súd prvého stupňa poukázal na
skutočnosť, že konanie právneho predchodcu navrhovateľov, resp. jemu blízkych osôb, nerešpektovalo

morálne a etické princípy (verbálne, rasovo motivované a fyzické útoky, obmedzovanie vlastníkov
pozemku na parc. č. 94 v miere, ktorá ide nad obvyklý rámec a nevyhnutnosť) a je ho možné vyhodnotiť
ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel
k záveru, že právnych predchodcov navrhovateľov nie je možné považovať za oprávnených držiteľov
(vykonávateľov) práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nakoľko nebolo preukázané splnenie

podmienok, z ktorých by vyplývalo, že právnym predchodcom navrhovateľov tvrdené vecné bremeno
vzniklo výkonom práva. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“). Odporcom v 1. až 6. rade ako procesne úspešným
účastníkom priznal právo na plnú náhradu trov konania v celkovej sume 749,41 eur. Trovy konania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou za tri úkony po 55,49 eur, za štyri úkony

po 57,- eur, za jeden úkon á 58,69 eur a z jedného úkonu á 14,25 eur + režijný paušál 3 x po 7,21
eur, 5 x po 7,41 eur a 1 x 7,63 eur. Právnej zástupkyni odporcov priznal náhradu za účasť na šiestich
pojednávaniach, pričom za cestu na trase Močenok - Galanta a späť pri vzdialenosti 44 km, základnej
náhrady za l km 0,183 eur, spotrebe 8 litrov/100 km a cene paliva v jednom prípade 1,29 eur/liter a v
5.-tich prípadoch 1,35 eur/liter. Náhrada za stratu času za účasť právnej zástupkyne odporcov na 6-tich

pojednávaniach pri počte dvoch začatých polhodín za jedno pojednávanie a náhrade za každú aj začatú
polhodinu v hodnote 11,59 eur je v sume 139,08 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie právny
predchodca navrhovateľov. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu a odporcov zaviaže k náhrade trov konania a právneho

zastúpenia. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa je preukázané, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 94 na susediaci pozemok parc. č. 95/1
v kat. území F. pôvodný navrhovateľ a jeho právni predchodcovia nerušene a nepretržite využívali od
roku 1968. Táto skutočnosť bola preukázaná rozsiahlym dokazovaním vo veci. Bolo tiež preukázané,

že na uvedenú nehnuteľnosť žiadny iný prístup neexistuje. Vo vyjadrení odporcov k návrhu nie je žiadna
zmienka o existencii nezhôd. Na Okresnom súde v Galante sa vedie konanie, v ktorom sa odporcovia
v 1. a v 2. rade domáhajú toho, aby mu súd zakázal užívať ich pozemok a zakázal cez ich pozemok
prechádzať. V návrhu na začatie tohto konania tak isto nie je žiadna zmienka o tom, že by medzi nimi,
či právnymi predchodcami existovali nejaké spory. O existencii sporov sa začali odporcovia zmieňovať

až na pojednávaniach a zrejme tak urobili preto, že videli dôvodnosť predmetného návrhu. Súd prvého
stupňa sa nemal zaoberať otázkou zriaďovania vecného bremena, ale mal určovať, že právo vecného
bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť už vzniklo.

Odporcovia v 1. až 6. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu pôvodného navrhovateľa poukázali
na nedôvodnosť odvolania. Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom

rozsahu potvrdil ako vecne správne. Predovšetkým poukázali na nepreukázanie splnenia zákonom
stanovených podmienok pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právu prechodu
a prejazdu cez pozemok na parcele č. 94 vydržaním. Naopak mali za hodnoverne preukázané, že
ani u pôvodného navrhovateľa, ani u jeho právnych predchodcov sa v žiadnom prípade nejednalo o
pokojnýanerušenývýkonprávazodpovedajúcehovecnémubremenu,ktorýjezákonnýmpredpokladom

pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Tiež mali za dostatočne avierohodne preukázané, že prístup k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX je možný aj z iného
miesta ako cez pozemok vo vlastníctve odporcov.

Odporkyňa v 7. rade sa k odvolaniu pôvodného navrhovateľa nevyjadrila.

Odporca v 8. rade sa prostredníctvom svojho opatrovníka pripojil k vyjadreniu odporcov v 1. až 6. rade
a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto
rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom
prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná

sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Predmetom konania na súde prvého stupňa bolo určenie, že právnemu predchodcovi navrhovateľov a

odporcom v 7. a 8. rade (pôvodne označení ako odporcovia v 4. a 5. rade) vzniklo vydržaním právo
vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok registra „C“ parc. č. 94 v
katastrálnom území F. na susediacu parcelu registra „C“ č. 95/1.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľov nepreukázal splnenie zákonných

podmienok, z ktorých by vyplynulo, že ním tvrdené vecné bremeno vzniklo vydržaním, v dôsledku čoho
návrh zamietol.

Podľa ustanovenia § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), ustanovenia § 134 (Občianskeho
zákonníka) tu platia obdobne.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka
nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na
prospechurčitejfyzickejaleboprávnickejosoby,totoobmedzeniejespätésozaťaženounehnuteľnosťou
(obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným

bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a
nasledujúce Občianskeho zákonníka).

Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva, zmluva,
dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je
nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné

vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva
zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo
vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám
zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými

podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý
predmet vydržania.

Na rozdiel od držby je vlastníctvo v platnom právnom poriadku (§ 123 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka) staronovo chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Jeho obsahom je právo vlastníka
vec držať, užívať a disponovať s ňou. Vlastník má teda zo zákona základné oprávnenia, ktorými sú

právo vec držať (ius possidendi), vec užívať, požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo s
vecou disponovať (ius disponendi). Právo vec držať (tzv. právo držby) znamená nakladať s vecou ako
s vecou vlastnou. Ide tu teda o základné, východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným
predpokladomprevýkonoprávneníostatných.PodľavzťahukpredmetuvlastníctvaObčianskyzákonník
rozlišuje držiteľa oprávneného a neoprávneného, keď v ustanovení § 130 ods. 1 definuje len držiteľa

oprávneného. Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ
domnieva, že bol napr. urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti,
ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Samotná
skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného bremena prechádzať cez
pozemok, nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že

cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b)

nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho
vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí
aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami

objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny
dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného
katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý
jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008).

Právny predchodca navrhovateľov nepredložil súdu prvého stupňa žiaden dôkaz, z ktorého by
bolo možné vyvodiť opodstatnenosť jeho vnútorného presvedčenia o oprávnenosti výkonu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu práva prechodu cez pozemok parc. č. 94; nepredložil súdu vôbec
žiaden dôkaz, ktorý by mal súvislosť s výkonom tvrdeného práva prechodu. Obmedzil sa len na tvrdenie
o tom, že medzi jeho nebohou svokrou a jej švagrinou bola v minulosti uzatvorená zmluva o práve

prechodu cez nehnuteľnosť. Žiadna právne relevantná skutočnosť však tomu nenasvedčuje. Nie je teda
splnená základná podmienka stanovená zákonodarcom pre vydržanie - oprávnenosť výkonu práva.

Podľa ustálenej judikatúry k naplneniu dobrej viery (a teda oprávnenosti výkonu) nestačí, aby bolo
tvrdené „právo“ dlhodobo vykonávané, a to aj v prípade, ak vlastník dotknutej nehnuteľnosti v jeho
výkone nebránil. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu

patrí, že nejedná neoprávnene, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim takéto presvedčenie.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru,
že v danom prípade na strane právnych predchodcov navrhovateľov absentuje jedna zo zákonných
podmienok vydržania, a to oprávnená držba. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, keď návrh
zamietol.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke, preto sú odvolacie námietky právneho predchodcu
navrhovateľov nedôvodné. Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o trovách prvostupňového konania
(§ 212 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov
prvostupňového konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešní odporcovia, v dôsledku čoho im v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Odporcovia si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, neboli im preto

odvolacím súdom priznané.

Poučenie:Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.