Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219300
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214219300.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcov: 1. Z.. N. J.,

bytom T. U. XXX, 2. G. J., bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 3. H. M., bytom Q. X, D. Y., 4. G. M., bytom Q. X,
D. Y., 5. J.. J. X., bytom Ž. XXXX/X, D. Y., 6. G. T., bytom N. F. XXXX/X, D. Y. proti žalovaným: 1. X. U.,
bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 2. M. U., bytom N.Ž. F. XXXX/X, D. Y., 3. Z.. G. O., bytom N. F.H. XXXX/X, D.
Y., 4. J. N., bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 5. J. U.S., bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 6. J. Š., bytom N. F. XXXX/
X, D. Y., 7. Z..G.. H. Š., bytom N. N. XXXX/XX, D. Y., 8. H. X., bytom U. XXXX/XX, D. Y., 9. J.. W. Q.,
bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 10. G. Q., bytom N. F.H. XXXX/X, XXX XX D. Y., 11. M. O., bytom N. F. XXXX/
X, D. Y., 12. K. G., bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 13. J. Y., bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 14. R. M., bytom N.

F.H. XXXX/X, D. Y., 15. Z.. Š.W. X., bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 16. K. H., bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 17.
J. H., bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 18. Z.. R. F., bytom Š. XXX/X, D. Y., 19. E. F.Á., bytom Š. XXX/X, D. Y.,
20. Š. Y., bytom N. F. XXXX/X, D. Y., 21. Z. Y., bytom E. Y. XXX/XX, D. Y., 22. S. Y., bytom Q.. R.Y. XXXX/
XX, D. Y., 23. G. Y., bytom Š. XXXX/XX, R., Č. N., 24. X. Q., bytom J. XXX/XX, D. Y., 25. Y. D., bytom X.
XXXX/XX, D. Y., 26. J. Q., bytom Ž. XX, U., a 27. J. Q., bytom Ž. XX, U., o neplatnosť uznesenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o určenie, že uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
súp. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D. Y. zo 4. septembra 2014 sú neplatné, sa zamieta.

II. Žalovaným v 1. až 14., 16. až 22. a 24. až 27. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou došlou súdu 8. októbra 2014 po jej oprave podaním došlým 12. novembra
2014 domáhali rozsudkového výroku, ktorým mal súd určiť, že „uznesenia schôdze vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome N. F. XXXX, D. Y., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie D. Y. zo dňa 04.09.2014 s ú n e p l a t n é “. V žalobe predniesli, že sú
vlastníkmi bytov bytového domu N. F. XXXX v D. Y. s celkovo 24 bytmi a majú zvoleného zástupcu
pre styk so správcom bytového domu, G. J.. Dňa 4. septembra 2014 sa mala konať schôdza, na ktorú
sa dostavilo iba 5 spoluvlastníkov, a tak bola nespôsobilá uznášania. Správcovi však bola predložená

zápisnica z tejto schôdze, v ktorej bolo uvedených 18 prítomných vlastníkov a viaceré uznesenia,
ktoré mali byť jednomyseľne schválené. Podľa žalobcov bola schôdza zvolaná v rozpore s § 14 ods.
1 zákona č. 182/1993 Z. z., keď oznámenie o jej konaní bolo vyvesené nie päť, ale len dva dni
vopred, a výsledky hlasovania neboli oznámené v zákonnej päťdňovej lehote. Podpisy na zápisnici boli
získané dodatočne zástupcom vlastníkov p. J., ktorý individuálne navštevoval jednotlivých vlastníkov,
niektorých (medzi nimi žalobcov) však vôbec neoslovil, čím hrubo zasiahol do ich práv. Za jedného
vlastníka bytu podpísala listinu jeho matka, ktorá bola len užívateľkou, nie vlastníčkou, takže aj počet

nevyhnutne potrebných podpisov klesol na 17, čo nie je dvojtretinová väčšina z 24. Predložením
takejto prezenčnej listiny zástupca uviedol do omylu aj správcu bytového domu. V ďalšom žalobcovia
vyjadrili svoj nesúhlas s obsahom (údajne) prijatých uznesení na danej schôdzi (schválenie úveru,zateplenia strechy, súhlas s konkrétnym zhotoviteľom), keďže podľa nich nebol objednaná projektová
dokumentácia, neboli obstarané konkurenčné cenové ponuky a neboli riadne posúdené.

2. Žalovaný v 15. rade so žalobou súhlasil a žiadal, aby „bol preradený na stranu žalobcov“. Žalovaní

v 1. až 14., 16. až 22. a 24. až 27. rade v spoločnom podaní najskôr žalobu uznali. Na pojednávaní
však žalovaná v 2. vyjadrenie spresnila v tom zmysle, že tým súhlasila s tým, aby sa celá záležitosť
neriešila súdne, ale aby sa vlastníci bytov opätovne zišli a otázku zateplenia vyriešili na schôdzi nanovo.
Žalovaní v 6. a 7. rade žiadali žalobu zamietnuť pre neosvedčenie naliehavého právneho záujmu a aby
sa problémy medzi vlastníkmi bytov riešili na spoločnej schôdzi. Žalovaní v 5., 8. až 10., 12., 14., 15.

až 17., 20 až 22., 24., 26 a 27. rade sa pripojili tak k prednesu žalovanej v 2. rade, ako aj k prednesu
žalovanýchv6.a7.rade.Žalovanáv11.radevosobitnompísomnompodaníuviedla,žespôsobzvolania
schôdze a postup zástupcu vlastníkov bol správny a nesúhlasila s hradením trov konania.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na
ktorom sa zúčastnili žalobcovia v 1. až 5. rade a žalovaní v 1. až 3., 5. až 10., 12., 14. až 17., 20. až 22.,
24., 26. a 27. rade. Ostatní účastníci sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, pričom žalobkyňa

v 6. rade súhlasila s pojednávaním v neprítomnosti, žalovaný v 4. rade o odročenie nepožiadal,
žalovaná v 10. rade zaslala potvrdenie o hospitalizácii, no o odročenie nepožiadala, žalovaná v 11. rade
svoju neúčasť ospravedlnila, no o odročenie nepožiadala, žalovaný v 13. rade sa neospravedlnil ani
nepožiadal o odročenie, žalovaní v 18. a 19. rade sa ospravedlnili, no o odročenie nepožiadali, žalovaný
v 23. rade sa neospravedlnil a o odročenie nepožiadal a žalovaná v 25. rade sa takisto neospravedlnila,

ale nepožiadala o odročenie. Vzhľadom na to, že nikto z neprítomných o odročenie nepožiadal, hoci boli
všetci riadne a včas predvolaní, vykonal súd pojednávanie v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p.

Žalobca v 1. rade na pojednávaní žiadal pojednávanie odročiť za účelom mimosúdneho riešenia, t. j. v
podstate konania novej schôdze vlastníkov. Tomuto návrhu súd nevyhovel, pretože len čo sa konanie
začne, má v ňom súd postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná (§ 100 ods. 1 O. s.

p.). Podľa § 101 ods. 1 O. s. p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania.
Navyše, odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O. s. p.).
Keďžalobcoviapodalisvojužalobu,jesúdpodľacitovanýchustanovenípovinnýonejkonaťažalobcovia
sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania, teda rozhodnutiu veci. Tomu odporuje odročovanie
pojednávaní len za účelom nejasného hľadania mimosúdnej dohody, o ktorej hľadanie sa žalobcovia

mali snažiť skôr, než podali žalobu na súd. Ak ju už podali, je povinnosťou súdu o veci meritórne konať.
Prípadný priestor na mimosúdne riešenie poskytuje účastníkom prerušenie konania, ktoré mohli všetci
účastnícinavrhnúť(§110O.s.p.).Takýnávrhvšakurobenýnebol,naopak,minimálnežalovanýv7.rade
s odročením nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Za daných okolností nepovažoval súd jednostranný
pokus o mimosúdne vyriešenie veci za dostatočný dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 119

ods. 1 O. s. p.

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D. Y. (č.
l. 38 až 46), zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov (č. l. 5 až 8) a prezenčná
listina (č. l. 68 a 69) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153
ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalobcovia a žalovaní sú vlastníkmi bytov v 3-poschodovom obytnom dome súp. č. XXXX na parc.
č. XXXX, XXXX a XXXX v k. ú. D. Y., ktorých vlastnícke právo je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
(č. l. 38 až 46). Okrem nich sú však vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi bytov aj ďalšie osoby, a to (celkovo
takto):

- vchod č. 5 posch. 1 byt č. 1 - H. X. (spoluvl. v 1/2), Z. F. (spoluvl. v 1/2),

- vchod č. 5 posch. 1 byt č. 2 - žalovaná v 1. rade (1/2), žalovaná v 2. rade (1/2),- vchod č. 5 posch. 2 byt č. 3 - žalobca v 1. rade (1/2), žalobkyňa v 2. rade (1/2),

- vchod č. 5 posch. 2 byt č. 4 - žalovaná v 3. rade (v celosti),

- vchod č. 5 posch. 3 byt č. 5 - žalobkyňa v 6. rade (v celosti),

- vchod č. 5 posch. 3 byt č. 6 - žalovaný vo 4. rade (v celosti),

- vchod č. 5 posch. 4 byt č. 7 - žalovaná v 5. rade (v celosti),

- vchod č. 5 posch. 4 byt č. 8 - žalovaná v 6. rade (1/2), žalobca v 7. rade (1/2),

- vchod č. 6 posch. 1 byt č. 9 - J. Y. (v celosti),

- vchod č. 6 posch. 1 byt č. 10 - žalovaná v 8. rade (v celosti),

- vchod č. 6 posch. 2 byt č. 11 - žalobcovia v 3. a 4. rade (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov),

- vchod č. 6 posch. 2 byt č. 12 - žalovaný v 9. rade (1/2) a žalovaná v 10. rade (1/2),

- vchod č. 6 posch. 3 byt č. 13 - žalovaná v 11. rade (v celosti),

- vchod č. 6 posch. 3 byt č. 14 - žalovaná v 12. rade (v celosti),

- vchod č. 6 posch. 4 byt č. 15 - žalobkyňa v 5. rade (v celosti),

- vchod č. 6 posch. 4 byt č. 16 - žalovaná v 13. rade (v celosti),

- vchod č. 7 posch. 1 byt č. 17 - žalovaný v 14. rade a X. M. (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov),

- vchod č. 7 posch. 1 byt č. 18 - žalovaný v 15. rade (v celosti),

- vchod č. 7 posch. 2 byt č. 19 - žalovaní v 16. a 17. rade (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov),

- vchod č. 7 posch. 2 byt č. 20 - žalovaní v 18. a 19. rade (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov),

- vchod č. 7 posch. 3 byt č. 21 - žalovaní v 26. a 27. rade (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov),

- vchod č. 7 posch. 3 byt č. 22 - žalovaný v 20. rade (1/12+1/12), žalovaný v 21. rade (1/12), žalovaná
v 5. rade (1/12), žalovaný v 22. rade (1/12), žalovaný v 23. rade (1/12), žalovaná v 24. rade (1/24) a
žalovaná v 25. rade (1/24),

- vchod č. 7 posch. 4 byt č. 23 - G. J. a H. J. (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov),

- vchod č. 7 posch. 4 byt č. 24 - S. Q. (v celosti).

b)Podľaobsahu„ZápisnicezoschôdzevlastníkovbytovanebytovýchpriestorovnauliciN.F.čísloXXXX
v D. Y. zo dňa 04.09.2014“ sa mala 4. septembra 2014 konať schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov uvedeného bytového domu, na ktorej mali spoluvlastníci väčšinou 18 z 24 bytov schváliť
okrem iného rekonštrukciu strechy so súvisiacimi klampiarskymi prácami, dodávku a montáž plastových
okien nad schodiskami a maľovanie schodiska (uzn. č. 2), vykonanie týchto prác spoločnosťou R.-N.

Y..N..K.. (uzn. č. 3), zvýšenie mesačných úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv na 0,32493 € za
m2 (uzn. č. 4), získanie účelového investičného úveru od ČSOB, a.s., do sumy 29.940 € /uzn. č. 5), jeho
splácanie z fondu prevádzky, údržby a opráv (uzn. č. 6) a splnomocnenie pre správcu Y. Y.Á., Y..N..K..,
na obsiahle zastupovanie vo veciach súvisiacich s úverom z ČSOB, a.s. (uzn. č. 7). Zápisnica bola
podpísaná určeným zapisovateľom (G.. J.) a overovateľkou (žalovanou v 11. rade).

Podľa prezenčnej listiny z tejto schôdze (č. l. 68 a 69) mali byť na schôdzi prítomní všetci žalovaní a
tiež G.. J. a S. Q..Medzi účastníkmi však zostalo sporné, či sa táto schôdza skutočne udiala za súčasnej prítomnosti
všetkých podpísaných osôb a teda či obsah tejto listiny je pravdivý.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§

132 O. s. p.).

Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú z príslušných listinných dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách.
Súd vzhľadom na výsledok konania nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie v otázke, či sa
schôdza skutočne konala tak, ako je uvedená v zápisnici, alebo či bola prezenčná listina skutočne
podpísaná dodatočne neprítomnými osobami. Z rovnakých dôvodov súd nevykonal dokazovanie
navrhované žalobcom v 1. rade, a to vyžiadaním vyjadrenia správcu bytového domu. Keďže žaloba

sa zamieta pre neúplnosť pasívnej legitimácie, nie je potrebné vykonávať dokazovanie na konkrétne
okolnosti predchádzajúce, sprevádzajúce a nasledujúce po schôdzi 4. septembra 2014.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia napádajú platnosť určitých uznesení zachytených v zápisnici
o schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo 4. septembra 2014. Ide teda medzi účastníkmi

o spor z titulu ich bytového vlastníctva a naň nadväzujúceho spoluvlastníctva určitých častí bytového
domu.

8. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobcovia, žalovaní a ďalšie osoby sú vlastníkmi,
resp. spoluvlastníkmi bytov v bytovom dome, v ktorom sú najmenej tri byty a žiadne nebytové priestory.
Takýto dom je bytovým domom v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov v znení účinnom do 30. septembra 2014 (v čase konania spornej schôdze), čo
napokon vyplýva aj z jeho označenia na liste vlastníctva. Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona je s vlastníctvom
každéhobytunerozlučnespojenéspoluvlastníctvospoločnýchčastídomuaspoločnýchzariadenídomu.
Spoločnými časťami domu sú v zmysle § 2 ods. 4 cit. zákona okrem iného strechy a schodištia.

Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobcami rozporované uznesenia sa týkali práve otázky

rekonštrukcie, resp. údržby strechy a schodíšť a na to nadväzujúcich otázok (kontahovanie zhotoviteľa,
získanie finančných prostriedkov formou úveru atď.), v dôsledku čoho sa celkom zreteľne týkala
spoločných častí domu.

9. Z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že spoločné časti domu sú v
spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu, pričom ich podiely sa určujú

pomerne podľa podlahovej plochy ich bytu [§ 5 ods. 1 písm. b) cit. zák.], čo však v prerokúvanej veci vo
výsledkuniejepodstatné.Spoluvlastníctvokspoločnýmčastiamdomujetaklenšpecifickýmpodielovým
spoluvlastníctvom v zmysle § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzťahujú sa naň aj tieto ustanovenia,
pokiaľ zákon č. 182/1993 Z. z. nemá osobitnú úpravu. To vyplýva jednak z § 3 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.
z., podľa ktorého sa na práva vlastníkov bytov (bez rozlíšenia, či ide o práva k bytom samotným, alebo

spoločným častiam a zariadeniam) vzťahuje Občiansky zákonník. Nepriamo to ale vyplýva aj z § 13 ods.
2 zák. č. 182/1993 Z. z., ktorý vylučuje možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k spoločným častiam (a spoločným zariadeniam) bytového domu. Z tohto ustanovenia vyplýva, že
zákonodarca považuje ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka bez ďalšieho za aplikovateľné aj na
toto spoluvlastníctvo, a preto ho považuje za potrebné výslovne vylúčiť. Ak by sa Občiansky zákonník

nemal na toto spoluvlastníctvo použiť subsidiárne, nebol by dôvod ustanovenie o zrušení a vyporiadaní
vylučovať.

10. Na hospodárenie so spoločnými časťami domu sa tak okrem iného vzťahuje aj všeobecné
ustanovenie § 139 Občianskeho zákonníka, ktoré je však výrazne modifikované, doplnené a rozšírené
úpravou v § 14 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorá podrobne určuje rozsah a spôsob rozhodovania o

spoločných častiach. Nič to však nemení na tom, že ustanovenie § 14 zák. č. 182/1993 Z. z. je lenlex specialis k § 139 Obč. zák., v dôsledku čoho vychádza z podobných princípov a je tu použiteľná aj
judikatúra súdov k správe a hospodáreniu so spoločnou vecou podľa § 139 Obč. zák.

Podľa § 139 ods. 2 Obč. zák., ale aj § 14 ods. 1 až 3 zák. č. 182/1993 Z. z. majú o hospodárení so

spoločnou vecou, ako aj zmenách na nej (ale aj o ostatných záležitostiach uvedených v § 14 ods 3)
rozhodovať predovšetkým vlastníci. Rozhodovanie súdu prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sa
nedosiahne väčšina (§ 139 ods. 2 Obč. zák.), keď ide o dôležitú zmenu veci (§ 139 ods. 3 Obč. zák.),
a pri bytovom vlastníctve v podstate aj vždy na návrh prehlasovaného vlastníka (§ 14 ods. 4 prvá veta
zák. č. 182/1993 Z. z.). Podľa doslovného znenia § 139 ods. 2 Obč. zák., ale aj § 14 ods. 4 prvej zák.

č. 182/1993 Z. z. je úlohou súdu „vo veci rozhodnúť“. Súd tak svojím rozhodnutím musí usporiadať
vzťahy medzi spoluvlastníkmi (vlastníkmi bytov a nebytových priestorov) ohľadom spoločných častí a
spoločných zariadení, a to konkrétne ohľadom tej záležitosti, ktorá bola alebo mala byť predmetom
hlasovaniaschôdze(rozhodovania)vlastníkovbytovanebytovýchpriestorov.Rozhodnutiesúduvtakom
prípade v podstate nahradí uznesenie, na ktorom sa táto schôdza uzniesla, a nanovo upraví práva a
povinnosti medzi nimi.

11. Z uvedeného nevyhnutne vyplýva, že takéto rozhodnutie súdu musí byť záväzné pre všetkých
spoluvlastníkov. Neprichádza totiž do úvahy, aby súd rozhodol o otázke týkajúcej sa celej spoločnej
veci (konkrétne spoločnej časti domu alebo spoločného zariadenia) a jeho rozhodnutie bolo záväzné
len medzi niektorými spoluvlastníkmi. Takéto rozhodnutie by totiž neriešilo práva a povinnosti
spoluvlastníkovkspoločnejveci,alelenvzťahymedzitýmispoluvlastníkmi,vočiktorýmbybolozáväzné.

To však nie je v súlade s účelom, ktorý sledujú ustanovenia § 139 ods. 2 a 3 Obč. zák. a § 14 ods. 4
zák. č. 182/1993 Z. z., a to nechať súd rozhodnúť o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou, resp.
o iných záležitostiach tam uvedených týkajúcich sa spoločných častí a spoločných zariadení.

Podľa§159ods.2Občianskehosúdnehoporiadkujevšakvýrokrozsudkuzáväznýlenmedziúčastníkmi
konania. Z uvedeného tak vyplýva, že aby bol rozsudok záväzný pre všetkých spoluvlastníkov spoločnej

veci,musiabyťvšetcispoluvlastníciúčastníkmikonania.Vkonaniachpodľa§139ods.2a3Obč.zák.a§
14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. tak môže súd rozhodovať len za účasti všetkých spoluvlastníkov. Inak by
nebol naplnený už vyložený účel uvedených ustanovení. Spoluvlastníci pritom musia byť účastníkmi buď
na strane žalobcov, alebo (keďže nikoho nemožno urobiť žalobcom proti jeho vôli) na strane žalovaných.
Pritom je nepodstatné, či obsahovo súhlasia alebo nesúhlasia so žalobcami. Žalovanými musia byť

preto, aby voči nim bolo rozhodnutie súdu záväzné, nie preto, aby odporovali žalobcom.

12. V prerokúvanej veci sa žalobcovia domáhajú v podstate (negatívneho) rozhodnutia o záležitosti
týkajúcej sa spoločných častí domu (rekonštrukcia, údržba) súp. č. XXXX v k. ú. D. Y., medzi iným
aj o úvere, o ktorých (údajne) hlasovala schôdza vlastníkov a s ktorými žalobcovia nesúhlasia. Ide o
záležitosti, o ktorých sa podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z.

uznášajú spoluvlastníci spoločnej veci (spoločných častí domu) na schôdzi vlastníkov. Spoluvlastníkmi
sú podľa už cit. § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov,
ktorí podľa vyššie uvedeného výkladu musia byť aj účastníkmi tohto konania. Osobný okruh žalobcov
i žalovaných je zrejmý zo záhlavia tohto rozsudku. Zo zisteného skutkového stavu [bod 5 písm. a)] je
však zrejmé, že vlastníkmi niektorých bytov v dome súp. č. XXXX v k. ú. D. Y. sú aj ďalšie osoby, ktoré

nevystupujú ani na strane žalobcov, ani žalovaných. Konkrétne ide o H. X., Z. F., J. Y., X. M., G. G. H.
J. a S. Q.. Ako už bolo uvedené, bez účasti týchto osôb však nemožno prejednať žalobu, ktorej účelom
je rozhodnutie o záležitosti týkajúcej sa spoločných častí domu (rekonštrukcia, úver), pretože rozsudok
vydaný v takomto konaní by nevyriešil práva a povinnosti všetkých spoluvlastníkov k spoločnej veci v
tejto otázke.

Aktívna a pasívna legitimácia len žalobcov a žalovaných (bez niektorých spoluvlastníkov) je preto
neúplná. Neúplná vecná legitimácia však bráni úspechu žaloby bez toho, aby sa súd ďalej zaoberal
meritom veci. Vzhľadom na to súd žalobu žalobcov zamietol (výrok I).

13. Súd k tomu len dodáva, že na pojednávaní 24. apríla 2015 boli žalobcovia na neúplnosť vecnej
legitimácie súdom upozornení (v súlade s § 118 ods. 2 a § 100 ods. 1 O. s. p.). Žalobca v 1. rade

k tomu však uviedol, že niektorí z nich z ľudských dôvodov nechceli byť žalobcami, niektorí neboliv žalobe uvedení nedopatrením. K jeho prednesu sa pripojili aj ostatní prítomní žalobcovia. Napriek
tomu však žalobcovia až do konca pojednávania neurobili žiaden relevantný procesný návrh, ktorým
by okruh účastníkov zúplnili (návrh na pribratie účastníka, § 92 ods. 1 O. s. p.). Mohli tak urobiť

najneskôr v záverečnej reči, no neurobili tak. Okrem toho, ako už bolo uvedené, „ľudské hľadisko“ nie
je relevantné pri vymedzovaní účastníctva v konaní tohto typu. Podstatné je, že účastníkmi musia byť
všetci spoluvlastníci, a ak nechcú byť žalobcami, musia byť žalovanými.

14. Len na záver súd považuje za potrebné upozorniť na doslovné znenie § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993
Z. z. (ale aj zhodné ust. § 139 ods. 2 a 3 Obč. zák.), ktoré predpokladajú, že súd má „vo veci rozhodnúť“.

Rozhodnutie veci znamená meritórne vyriešenie spornej otázky medzi spoluvlastníkmi. Prichádzajú tu
do úvahy napríklad určovacie výroky, že spoluvlastníci nemajú právo vykonať určité úkony, zdržovacie
žaloby (povinnosť zdržať sa určitých úkonov), ale napr. aj žaloby o to, aby spoluvlastníci trpeli určitý
spôsob hospodárenia s vecou, uzavretie určitej zmluvy, vykonanie určitých úkonov a pod. (porov. v
tomto smere napr. príklady v judikáte R 54/1973). Podľa názoru súdu z ustanovenia § 14 ods. 4 zák.
č. 182/1993 Z. z. nevyplýva právo prehlasovaného spoluvlastníka domáhať sa určenia neplatnosti

uznesenia schôdze vlastníkov. Uznesenie schôdze vlastníkov totiž nie je právny úkon, ale právna
skutočnosť (porov. napr., pokiaľ ide o rozhodnutie valného zhromaždenia, rozsudok NS SR 5 Obo
109/2007), u ktorej sa nemožno domáhať určenia neplatnosti, pokiaľ to z osobitného zákona výslovne
nevyplýva. Z ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. a § 139 ods. 2 a 3 Obč. zák. však vyplýva len právo
domáhať sa meritórnej úpravy právnych vzťahov medzi spoluvlastníkmi v určitej záležitosti. Napokon,

meritórne rozhodovanie preferuje aj ústavokonformný výklad citovaného ustanovenia (porov. nález ÚS
SR sp. zn. PL. ÚS 110/2011, časť IV.2).

15. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O. s. p. Pri vyhlásení
rozsudku súd síce žalovaným v 1. až 14., 16. až 22. a 24. až 27. náhradu trov konania priznal, pretože
mali vo veci plný úspech a o náhradu trov žiadali vo svojom vyjadrení k žalobe. Keďže si však trovy v

trojdňovej lehote po vyhlásení rozsudku nevyčíslili a zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú, v písomnom
vyhotovení rozsudku im súd žiadne trovy nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.