Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/120/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314207183
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314207183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jána Burika, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ E. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., F. č. XX, 2/ P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., X.
č. X, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč,
PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, proti odporcovi Slovenská republika zastúpená
MinisterstvomvnútraSlovenskejrepubliky,Pribinova2,Bratislava,vkonaníonáhraduškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím vo výške 245,30 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 5C/152/2014 zo dňa 06.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade trovy odvolacieho konania v sume 35,96 eur
právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., vedený
v C., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/,
2/ sumu 245,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania 164,22 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., vedený v C., a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

V úvode písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd podrobne opísal obsah žalobného návrhu,
ktorým sa navrhovatelia domáhali vyplatenia žalovanej sumy voči štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
v platnom znení. Následne prvostupňový súd v rozhodnutí uviedol obsah obrany odporkyne, obsah
vykonaných dôkazov a následne citoval ust. zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľom bola uznesením o vznesení
obvinenia a následným trestným stíhaním spôsobená škoda, za ktorú podľa príslušných ustanovení

Zákona č. 514/2003 Z.z. nesie zodpovednosť odporca. Táto škoda bola navrhovateľovi spôsobená
v príčinnej súvislosti s vydaním predmetného uznesenia, ktorým bolo voči navrhovateľovi začatétrestné stíhanie a vznesené obvinenie. Navrhovatelia včas požiadali odporcu o predbežné prerokovanie
jeho nároku, avšak bez úspechu, preto sa po uplynutí 6-mesačnej lehoty obrátili so svojím nárokom
na príslušný súd. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody (pokiaľ ide o vynaložené trovy

obhajoby) neposudzuje účelnosť trov vynaložených v súvislosti s nutnou obhajobou v trestnom konaní,
ale posudzuje, o čo sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Nie je dôležité to, či boli jednotlivé úkony zvoleného
alebo ustanoveného advokáta účelne pre hájenie záujmov navrhovateľa v trestnom konaní, ale
posudzuje to, o akú sumu sa skutočne zmenšil navrhovateľov majetok v príčinnej súvislosti v vedením

trestného stíhania voči jeho osobe. Ak navrhovatelia skutočne zo svojho majetku uhradili v súvislosti s
ich zastupovaním v trestnom konaní svojmu advokátovi určitú sumu, tak je nepochybné, že sa o túto
sumureálnezmenšilichmajetokvpríčinnejsúvislostisvedenímtrestnéhostíhaniavočiichosobe.Nebyť
nezákonne vedeného trestného stíhania voči ich osobe, nemuseli by navrhovatelia zo svojho majetku
vynaložiť peniaze na zaplatenie advokáta.

Pokiaľ ide o podmienku 2 vzniku škody, možno uviesť, že škoda je tradične definovaná ako majetková

ujma, ktorú možno objektívne vyjadriť všeobecným akvivalentom, t.j. peniazmi. Za skutočnú škodu sa
teda považuje majetková ujmy vyjadriteľná peniazmi, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení, či v inom
znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného. Už zo samotnej tejto definície je zrejmé, že škodou
môžu byť tiež účastníkom konania skutočne vynaložené náklady na to ktoré konanie, nakoľko nimi
dochádza k zmenšeniu existujúceho majetku. K tejto súvislosti možno poukázať na to, že zákonodarca

už zvolil metódu explicitného zahrnutia, nákladov konania pod pojem škody v Zákone č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Príčinná súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že
medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi
príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky
zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Pokiaľ ide o naplnenie podmienky 3, je zrejmé, že oslobodenie spod obžaloby alebo zastavenie

trestného stíhania v neskoršom konaní spätne znamená, že nezákonne vznesenie obvinenia vyvolalo
zo strany pôvodne obvinených procesné úkony smerujúce k odstráneniu pre nich nežiaducich právnych
dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie uvedeného nezákonného postupu štátu neboli potrebné;
to jest úkony usilujúce o zastavenie trestného stíhania. Teda náklady konania vedúce k zastaveniu
trestného stíhania, sú v príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia, nakoľko ním boli v podstate

vyvolané. Je teda naplnená aj podmienka príčinnej súvislosti medzi podmienkami 1) a 2). Opačný
výklad by bol v rozpore so zmyslom a účelom Zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko by jeden z dôsledkov
uvedenéhonezákonnéhopostupu-vzniknákladovkonaniavedúcehokjehoreparácii-nebolnapravený.
Pokiaľ sa už sám zákonodarca rozhodol odškodniť osoby, voči ktorým bolo nezákonné vedené trestné
stíhanie, nemožno mu podsúvať zámer, ktorý by nemal žiadny rozumný zmysel, t.j. že by vedome

hodlal pripustiť existenciu nereparovateľnej škody vzniknutej týmto osobám v neskoršom konaní. Inak
povedané, stav neodškodnenia týchto osôb by trval ďalej, akurát v inej kvantitatívnej podobe, čo by bolo
nezmyselné, keď sa už zákonodarca rozhodol pristúpiť k odškodneniu týchto osôb.

Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR 2.ÚS 25/2011-33, v ktorom ústavný súd zastáva názor,
že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvinením, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z.) tak, ako
bolo judikované všeobecnými súdmi, napríklad uznesenie NS SR sp.zn. 4Ncdo/15/2009, ale rovnaké
dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že

sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Zmyslom a účelom Zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je totiž stanoviť v súlade s článkom
46 ods.3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným
postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému

spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa neskôr ukázal ako nezákonný,najmä v tom prípade, ak bolo trestné konanie skončené uznesením, z ktorého je zrejmé, že predpoklad
o tom, že sa dopustil trestného činu sa nenaplnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľom 1/, 2/ náhradu škody vo výške 245,30 €

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní:

-27. 3. 2013 - prevzatie a príprava obhajoby 65,08 € + DPH 13,02 = 78,10 €

-26.8.2013 -- účasť na výsluchoch 57,95 € + DPH 11,59 = 69,54 €

-30.10.2013 - preštudovanie vyšetrovacieho spisu 57,95 € + DPH 11,59 = 69,54 €

-paušálne náhrady (rok 2013) 23,43 €+DPH 4,69 = 28,12 €

Spolu 245,30€ nakoľko práve o túto sumu sa zmenšil ich majetok v súvislosti s vedením

nezákonného trestného stíhania voči ich osobám, čo vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu
založeného v súdnom spise (č.l. 12, 13).

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v
tomto konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie práva
proti odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 427,-€ boli súdom priznané podľa
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien ( ďalej len vyhlášky). Základnú sadzbu tarifnej
odmeny súd určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a priznal odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a),
b) c) vyhlášky za tieto úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia 19. 12. 2013 21,58 €

- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 19.12.2013 21,58 €

- návrh na začatie konania 18.7.2014 21,58 €

- účasť na pojednávaní 16.10.2014 21,58 €

- účasť na vyhlásení rozsudku 6.11.2014 10,79 €

- paušálne náhrady 2x 7,81 € + 3 x 8,04 € 39,74 €

- DPH 20 % 27,37 €

Spolu 164,22 €

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania 164,22 € na účet právneho zástupcu
navrhovateľov JUDr. Stopka JUDr. Blendovský JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., vedený v C., a.s., číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa.
Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že ho zamietne.
Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že v predmetnej veci nebolo príslušným orgánom zistené také
pochybenie, ktoré by zakladalo navrhovateľmi uplatnený nárok na náhradu škody v zmysle ust. zák. č.
514/2003 Z.z. Poverený príslušník OO PZ Čadca, ktorý navrhovateľom vzniesol obvinenie, následne

ho zrealizoval, rozhodoval na základe dôkazov zabezpečených v trestnom konaní. Trestné konanie
po analýze dôkazov skončilo zákonným spôsobom. Skutočnosť, že trestné stíhanie navrhovateľov
bolo rozhodnutím prokurátorky Okresnej prokuratúry Čadca zo dňa 19.11.2013 zastavené, nezakladá
predpokladal na uplatnenie si nároku na náhradu škody. Vznesenia obvinenia pre trestný čin konkrétnej
osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní, v

priebehu konania zistili skutkový stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor
pre dokazovanie v prípravnom konaní. Bolo by nelogické predpokladať, že pri vznesení obvinenia
musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže práve toto je cieľom následného vyšetrovaniaako i prípadného súdneho rozhodnutia. Právo na náhradu škody v zmysle § 6 cit. zákona sa zakladá
na podmienke, že rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Rozhodnutím príslušného orgánu, v
ktorom konštatuje nezákonnosť rozhodnutia, je súd v konaní viazaný, a nemôže prípadnú nezákonnosť

rozhodnutia posudzovať ako predbežnú otázku. Konštatoval, že v tomto prípade nie sú naplnené
podmienky zodpovednosti štátu zastúpeného Ministerstvom vnútra SR. Vzhľadom na to, že uznesenie
povereného príslušníka OO PZ Čadca nebolo príslušným orgánom zrušené z dôvodu nezákonnosti, nie
je možné žiadať náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.

K odvolaniu odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie navrhovatelia v 1/

a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnili
náhradu trov odvolacieho konania v sume 35,96 eur. Vo svojom vyjadrení poukazovali na to, že každý
má právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy
SR. K uplatneniu práva na náhradu škody došlo navrhovateľmi z dôvodu rozhodnutí vydaných orgánmi
činnými v trestnom konaní. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré

neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za škodu podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli
do základných práv jednotlivca. Štát sa takejto zodpovednosti nemôže zbaviť. Zák. č. 514/2003 Z.z.
výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade zastavenia trestného stíhania. Ide o špecifický
prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania. Rozhodovanie súdov sa

ustálilo na názore, že v prípade, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol
spod obžaloby oslobodený, má základné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 194/2010). Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má tiež zastavenie trestného stíhania
alebo oslobodenie spod obžaloby. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom

verejnej moci je výsledok tohto konania, tzn. že podstata nároku na náhradu škody sa viaže na samotný
výsledok trestného stíhania. Je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že občan čin nespáchal a trestné
stíhanie, ktoré sa proti vedie, nemalo byť začaté a teda v rámci spoločnosti utrpel ujmu, ktorú by ako
poškodený mal mať nahradenú. Navrhovateľom v danom prípade vznikla škoda na trovách právneho
zastúpenia, na ktoré majú nárok nielen podľa ust. § 18 cit. zákona, ale aj na základe Nálezu Ústavného

súdu ČR zo dňa 01.07.2003 č.j. I ÚS 513/2002. V konkrétnom prípade boli kumulatívne splnené všetky
predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou. Sú presvedčení, že v predmetnom prípade sú naplnené všetky zákonom požadované
podmienky pre priznanie tohto druhu nároku. Voči navrhovateľom bol rozhodnutím Prezídia PZ začaté

trestné stíhanie a vznesené obvinenie. Navrhovatelia si zvolili obhajcu z radov advokátov, využili
zákonom stanovené opravné prostriedky a neskôr bolo trestné stíhanie Okresnou prokuratúrou v Čadci
zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení, čo má z hľadiska osobitného
predpisu upravujúceho predmetný druh zodpovednosti rovnaké účinky ako zrušenie nezákonného
rozhodnutia. V dôsledku trestného stíhania vznikla navrhovateľom škoda predstavujúca náhradu trov

právneho zastúpenia, na nahradení ktorej navrhovatelia bezvýsledne vyzvali odporcu v rámci zákonov
upravenéhokonaniapredbežnýmprerokovanímanáhrady,apretosanáslednedomáhalináhradyškody
súdnou cestou.

Napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3
O.s.p. v spojitosti s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania po prejednaní veci v

odvolacom konaní, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v súlade s ust.
§219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
vyjadrení účastníkov konania v rámci odvolacieho konania sa v celom rozsahu stotožnil s podrobným
odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, a preto sa obmedzuje v odôvodnení rozsudku odvolacieho

súdu len na skonštatovanie správnosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia. Odvolací súd naviac
konštatuje,žesúdprvéhostupňavykonaldokazovanievpotrebnomrozsahu,dôkazyvyhodnotilvsúlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. , veľmi prehľadne v písomnom vyhotovení rozhodnutia citoval ustanovenia
zák. č. 514/2003 Z.z. , pričom jasne odôvodnil , z ktorých ustanovení vychádzal pri právnom posúdení
veci a v akých súvislostiach so zisteným skutkovým stavom.

Odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také zásadné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého

stupňa nebol zaoberal a s ktorými by sa jasne nevyporiadal pri odôvodňovaní svojho rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa,
na ktorej založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v

spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , § 151 O.s.p. V odvolacom konaní odvolateľ , teda odporkyňa úspešná
nebola,navrhovateliasiuplatnilitrovyodvolaciehokonaniavsúvislostispodanýmpísomnýmvyjadrením
k odvolaniu odporkyne. Uplatnili si trovy právneho zastúpenia, ktoré spočívali v jednom úkone právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 21,58 eur, režijný paušál 8,39 eur a 20% DPH 5,99 eur, boli
vyčíslené v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní

právnych služieb v znení neskorších zmien.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny ďalší opravný prostriedok.