Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1345/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213483
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213483.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné

námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/262/2012-54 zo dňa 20. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania

rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil voči
odporcovi právo na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo
odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu proti dlžníkovi B. O.. Vec bola vedená pod č. Ex 15318/2010. Po podaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej
doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v
žalobe uviedol, že okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 25. 07. 2011, čo
je podľa navrhovateľa po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Uvedeným postupom exekučného súdu
vznikla navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia v žalobe majetková škoda vo výške 3 451,63 € a nemajetková

ujma vo výške 690,33 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom 2Er/3000/2010 a zistil, že dňa 10. 12. 2010 bola na súd
podaná žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému B. O. pre vymoženie sumy 866,13 € s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu č. k. SR 06646/10 zo dňa 02. 08. 2010, právoplatného dňa 23. 08. 2010.
Uznesením zo dňa 07. 06. 2011 okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol, pretože dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľná zmluvná
podmienka a že rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko zmluvná pokuta v sadzbe 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Okresný súd

uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v relevantnom čase
lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd neplatí, aksúd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a
musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto ustanovení
je tiež výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa ust.

§ 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok.
Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho
úradného postupu a to nerozhodnutia v zákonnej lehote, ktorá však v tomto prípade ani nie je zákonom
daná, resp. v primeranom čase, návrh navrhovateľa je nedôvodný. V uvedenej súvislosti okresný súd
ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v žalobe tvrdil, že konanie sa začalo dňa 06. 10. 2010 a súd

rozhodol až 25. 07. 2011, čo je podľa navrhovateľa omeškanie na strane súdu viac ako 292 dní, tak
takéto tvrdenie navrhovateľa neobstojí, pretože nie je možné na vrub súdu pripočítať čas od podania
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi do podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na súd, keď súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na súd až dňa 10. 12. 2010, hoci bol návrh spísaný do zápisnice dňa 06. 10. 2010,
pričom skutočnosti nezodpovedá ani tvrdenie navrhovateľa, že by o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté až dňa 25. 07. 2011, pretože z pripojeného exekučného spisu sp.
zn. 2Er/3000/2010 vyplýva, že exekučný súd vydal uznesenie 2Er/3000/2010, ktorým žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie zamietol dňa 07. 06. 2011. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že exekučný súd
sa dopustil prieťahov v konaní, okresný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 606/2012 zo dňa 14. 12. 2012, kde ústavný súd uviedol, že nie každý zistený prieťah v konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Okresný súd konštatoval, že Ústavný súd SR už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil
záver, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr. I. ÚS 42/01).

Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by v
exekučnej veci, na základe ktorej podal navrhovateľ žalobu došlo k nesprávnemu úradnému postupu
v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.514/2003 Z. z. a tým nepreukázal ani splnenie predpokladov na priznanie
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 27. 06. 2014 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu

vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal

navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa

navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju

opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie

okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe

ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu

zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Uviedol, že okresný súd v
súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal
za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 6C/262/2012 zo dňa 20. 05. 2014 zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytýka, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete
konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu
okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací

súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že
okresný súd týmto rozsudkom nerozhodoval zároveň aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania
a teda táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa,
že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas

požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými
dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného
pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť
na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďženesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici
nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodnutia predmetnej
právnejveci;žiadneinédôvodynazrušenienariadenéhopojednávanianavrhovateľvnávrhunazrušenie

nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov z akých v
podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že
uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a

rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť. K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza,
že uznesením č. k. 43NcC/38/2012 zo dňa 11. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z
prejednania a rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/262/2012
vylúčil JUDr Zoltána Borosa, zákonného sudcu v exekučnej veci, od ktorej odvodil navrhovateľ nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňovaný v tomto konaní a nie JUDr. Adrianu Dulovičovú,
zákonnú sudkyňu v tomto konaní. Okresný súd Rimavská Sobota uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď

bola vec sp. zn. 6C/262/2012 pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Adriane Dulovičovej, čo
znamená, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci
konal a rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia námietka, že okresný súd navrhovateľovi
odňal možnosť konať pred súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,

prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa

navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním

napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto
existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že
zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku škody. Navrhovateľ v odvolaní

vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z
ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak
v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a
nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa
nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci

odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ právne
relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení nároku
vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe vykonaných
dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom

nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna
právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní
vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných rozhodnutiach, v ktorých
vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový dej a teda aj iný skutkový základ,

odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
popísalskutočnosti,ktorézistil zpripojenéhospisu2Er/3000/2010,čovšakneznamená,žezuvedeného
možno vyvodiť záver, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako ako iné rozhodnutia, týkajúce
sa tých istých účastníkov konania, len s iným skutkovým základom, keď je z obsahu odôvodneniarozhodnutia zrejmé, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Rovnako ako uvedená odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí ani argumentácia navrhovateľa tiež obsiahnutá v odvolaní, že okresný súd
nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k

rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na
správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované do trov exekúcie,
pretože a) okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) a
b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
2Er/3000/2010 bola zamietnutá a teda nemohlo dôjsť k vykonávaniu exekúcie, čo znamená, že náklady

nasprávupohľadávkynemohliprejsťnasúdnehoexekútoraalogickynemohlibyťanipretransformované
do trov exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.