Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/747/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217364
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217364.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne : V., W..Y..R.., H.: XXXXXXXX, so sídlom
v O., V. Č.. XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou E. V., W..Y..R.., H.: XXXXXXXX, so sídlom
v O., F. Č.. X, proti žalovanej : W. Y., za ktorú koná Q. W. W., W. W. B. O., Ž. K. Č.. XX, v konaní o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 2C/96/2012-115 zo dňa 23.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom žalobný návrh

zamietol, návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podala dňa 27.9.2012 na súde prvého stupňa návrhy,
ktorými sa domáha od žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného
postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach vedených súdom prvého stupňa, v ktorých
žalobkyňa vystupovala ako oprávnená. V žalobných návrhoch uviedla, že ako oprávnený subjekt (veriteľ
zo zmlúv o úvere) navrhla súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil
návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému
súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa žalobkyne k nesprávnemu

úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že exekučný súd v exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),

- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),

- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP).

Uznesením č.k.: 2C/96/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 súd
spojil s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie, konania vedené na

návrh žalobkyne pod sp. zn. 2C/96/2012, 2C/312/2012, 2C/204/2012, 2C/288/2012, 2C/299/2012,
2C/104/2012, 2C/101/2012, 2C/324/2012, 2C/198/2012, 2C/195/2012, 2C/134/2012, 2C/183/2012,2C/223/2012, 2C/220/2012, 2C/113/2012, 2C/263/2012, 2C/171/2012, 2C/99/2012, 2C/217/2012 s tým,
že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 2C/96/2012.

Vžalobách,vktorýchžalobkyňanamietalazamietnutiežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedla, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie

je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávnenou a dlžníkom. Na jednej
strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej
lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je
možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na

zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si
žalobkyňa v týchto žalobách uplatnila vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnila náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej
intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

Žalobkyňa v priebehu konania zadala objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie
výšky vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná.

Znalecký posudok č. 1/2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V žalobách, ktorými sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutížiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote(NZP)žalobkyňauviedla,žejepovinnosťou
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Žalobkyňa vyvinula úsilie, aby docielila vecný postup v exekučnom konaní, spísala a
podala žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietala porušovanie svojich práv márnym plynutím
času a požadovala informácie o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o
žiadosti o udelenie poverenia a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010,

23.11.2010 a 25.5.2011 podala sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach z toho dôvodu, že
postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala z

doktríny prijatej ústavným súdom podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobkyňa si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietala vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázala na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučnýsúd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy, aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur a uplatnila si ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobkyňa uviedla, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobkyne riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencie povinného. Ako ďalšie dôvody

žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobkyne v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobkyne, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery.
Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v

súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít žalobkyne, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobkyne, ale aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobkyne
a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené
na deň 19.6.2014 nedostavili. U oboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na
prípravu na pojednávanie bola u účastníkov konania zachovaná. Žalovaná svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnila, nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobkyňa sa na pojednávanie
nedostavila, podala návrh na prerušenie konania.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní
prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy.

Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobkyňa v konaní namietala nesprávny úradný
postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s jednotlivými exekučnými spismi, v ktorých bol
nesprávny úradný postup namietaný. Žalobkyňa vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach

mala procesné postavenie oprávnenej a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli
rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol súdnym exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a
v niektorých prípadoch aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávnenou a povinným, z ktorých podkladov
bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Konštatoval, že z uznesenia súdu prvého stupňa č.k.: 15Er/574/2011-10 (pripojeného k spisu
2C/96/2012), zo dňa 12.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2011 bolo zistené, že súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora X.. Y. S. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola
súdu doručená dňa 25.8.2011. Žiadosť súdneho exekútora bola na súde podaná na základe návrhuna vykonanie exekúcie oprávnenej proti povinnej, Q. V., pre vymoženie 117,63 eur s príslušenstvom
a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02919/11, zo
dňa 4.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2011 a vykonateľnosť dňa 26.5.2011. Uznesením

č.k. 15Er/574/2011-15 zo dňa 7.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť čo do zastavenia exekučného konania dňa 15.11.2011.

Z uznesenia súdu prvého stupňa č.k.: 15Er/5/2010-12 (pripojeného k sp. zn. 2C/312/2012), zo dňa
28.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2010, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora, X.. Y. S., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená

dňa 11.1.2011. Žiadosť súdneho exekútora bola na súde podaná na základe návrhu na vykonanie
exekúcie oprávnenej proti povinnej, W. P., pre vymoženie 409,84 eur s príslušenstvom a to na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 18971/09, zo dňa
16.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2009 a vykonateľnosť dňa 10.12.2009. Oprávnená
proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie, ktoré vzala späť. Uznesením Krajského súdu v Košiciach,
zo dňa 28.1.2011 bolo odvolacie konanie zastavené. Uznesením zo dňa 7.3.2013 bolo exekučné

konanie zastavené a právoplatnosť nadobudlo dňa 5.4.2013.

Z uznesenia súdu prvého stupňa č.k.: 15Er/2/2010-11 (pripojeného k sp. zn. 2C/204/2012) zo dňa
12.2.2010 bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 4.1.2010. Oprávnený bol
vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere, úverových podmienok prípisom zo dňa 11.1.2010, na ktorý

reagoval odmietavo a požadované listinné dôkazy nepredložil. Žiadosť súdneho exekútora bola na
tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, X. Z.,
pre vymoženie 503,89 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15063/09, zo dňa 15.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009. Oprávnený proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoE/264/2010-29, zo dňa 28.6.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.7.2010, bolo uznesenie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, pretože oprávnený až v odvolacom konaní predložil požadované listinné dôkazy. Súd dňa
12.8.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5810 048841.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/419/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/288/2012) bolo zistené, že dňa

25.6.2009 bol u súdneho exekútora, X.. Y. S.Z., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému,AlexandroviKováčovi,prevymoženie757,79eurspríslušenstvomnapodkladeexekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00778/09, zo dňa 12.5.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 24.7.2009. Súd dňa 5.8.2009 si

vyžiadal od oprávneného predloženie Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania
a všeobecných obchodných podmienok. Predloženie dôkazných listín súd urgoval prípisom zo dňa
2.11.2009. Oprávnený listom zo dňa 10.11.2009 požiadal o predlženie lehoty o 60 dní a prípisom zo dňa
13.11.2009 žiadal informáciu o stave konania.

Súd opätovne prípismi zo dňa 30.11.2009 a 22.1.2010 žiadal oprávneného predložiť podklady k žiadosti

oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Tunajšísúdnásledneuznesenímzodňa22.2.2010žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č.
3CoE/278/2010-28, zo dňa 31.5.2010 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/354/2010 (pripojeného k sp.zn. 2C/299/2012) bolo zistené, že dňa

11.5.2010 bol u súdneho exekútora, X.. Y. S.Z., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému, W. E., pre vymoženie 2 128,19 eur (64 113,85 Sk) s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR 01951/10, zo dňa 9.4.2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa
7.6.2010. Súd prípisom zo dňa 19.8.2010 žiadal rozhodcovský súd predložiť dohodu o vyplňovacompráve zmenky, podklady boli doručené dňa 20.9.2010 a následne dňa 21.9.2010 súd vydal poverenie
dňa 21.9.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/759/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/104/2012) bolo zistené, že dňa

30.9.2009 bol u súdneho exekútora, X.. Y. S.Z., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnej, P. Z., pre vymoženie 878,34 eur (26 460,87.- SK) s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07417/09, zo dňa 30.6.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.8.2009 a vykonateľnosť dňa 13.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 28.10.2009. Súd dňa 2.11.2009

si vyžiadal od súdneho exekútora predloženie Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi exekučného
konania a všeobecných obchodných podmienok, výšku uhradenej pohľadávky, sadzobník poplatkov
k produktom. Súdny exekútor listom zo dňa 26.11.2009 konajúcemu súdu oznámil, že žiadané
podklady nepredloží. Oprávnený listom zo dňa 21.1.2010 žiadal informáciu o stave konania. Oprávnený
listom zo dňa 9.2.2010 bol opätovne vyzvaný na predloženie požadovaných podkladov. Podklady boli
doručené súdu dňa 19.2.2010. Súd uznesením zo dňa 27.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo podané odvolanie, ktoré oprávnený vzal späť. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č.
3CoE/39/2011-44, zo dňa 29.3.2011 odvolacie konanie zastavil. Exekučné konanie bolo zastavené
uznesením zo dňa 21.6.2011. Výrok čo do zastavenia exekučného konania nadobudol právoplatnosť
dňa 27.6.2011 a čo do trov konania dňa 13.7.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/418/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/101/2012) bolo zistené, že dňa
24.6.2009 bol u súdneho exekútora, X.. Y. S.Z., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnej, A. Q., pre vymoženie 390,35 eur (11 759,68 Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00527/09, zo dňa 11.5.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Súd listom zo dňa 5.8.2009 žiadal

súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Predloženie
dokladov urgoval prípisom zo dňa 2.11.2009. Oprávnený žiadal o predlženie lehoty na predloženie
dokladov o 60 dní listom zo dňa 10.11.2009 a prípisom doručeným súdu dňa 18.11.2009 žiadal o
informáciu o stave konania. Požadované doklady nepredložil. Súd uznesením zo dňa 8.2.2010 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č.
2CoE/261/2010-27, zo dňa 31.5.2010 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo
zastavené uznesením zo dňa 12.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/420/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/324/2012) bolo zistené, že dňa
24.6.2009 bol u súdneho exekútora, X.T.. Y. S., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti

povinnej, D. Z., pre vymoženie 428,35 eur (12 904,47 eur) s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13857/08, zo dňa 13.5.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Žiadosť bola doručená súdu dňa 24.7.2009.
Súd listom zo dňa 5.8.2009 žiadal oprávneného o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok, následne urgoval podklady listom zo dňa 3.11.2009. Oprávnený požiadal o predlženie lehoty

o 60 dní listom zo dňa 13.11.2009 a podaním doručeným súdu dňa 18.11.2009 žiadal o informáciu
o stave konania. Ďalšie urgencie na predloženie podkladov boli zo dňa 26.11. 2009 a 22.1.2010.
Oprávnený listom zo dňa 14.1.2010 a súdny exekútor listom zo dňa 27.1.2010 na urgencie nereagovali
- požadované podklady nepredložili. Tunajší súd následne uznesením zo dňa 8.2.2010 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č.
4CoE/262/2010-28, zo dňa 17.6.2010 napadnuté uznesenie potvrdil. Uznesením zo dňa 23.11.2010
súd exekučné konanie zastavil a výrok uznesenia čo do zastavenia exekučného konania nadobudol
právoplatnosť dňa 1.12.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/927/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/198/2012) bolo zistené, že dňa

7.11.2009 bol u súdneho exekútora, X.. Y. S.Z., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnej, Y. Q., pre vymoženie 987,82 eur (29 759,07.- Sk) s príslušenstvom na podklade exekučnéhotitulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02733/09, zo dňa 28.9.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 22.10.2009. Žiadosť bola doručená súdu dňa
14.12.2009. Súd prípisom zo dňa 22.12.2009 žiadal súdneho exekútora predložiť listinné dôkazy a

to úverovú zmluvu, úverové podmienky, zdokladovať výšku uhradenej istiny, sadzobník poplatkov k
produktom. Požadované doklady boli doručené dňa 12.10.2010 na základe urgencie zo dňa 8.9.2010.
Súd uznesením zo dňa 11.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia istiny 658,55 eur, úrok z omeškania zo sumy 329,27
eur s 0,25% denne od 30.11.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 62,56

eur zamietol.

Dňa 11.11.2010 bolo vydané poverenie č. 5810 042455*. Súd uznesením zo dňa 3.2.2011 exekučné
konanie v časti vymoženia istiny 658,55 eur, úrok z omeškania zo sumy 329,27 eur s 0,25% denne od
30.11.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 62,56 zastavil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/550/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C/195/2012) bolo zistené, že dňa

3.6.2011 bol u súdneho exekútora, X.. Y. S., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému, A. S., pre vymoženie 764,53 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10222/10, zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 22.11.2010 a vykonateľnosť dňa 25.11.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 15.8.2011. Súd vydal poverenie č: 5810 061951*, dňa 23.8.2011

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/278/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 134/2012) bolo zistené, že dňa
22.3.2010 bol u súdneho exekútora, X.. Y. S.Z., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému,Q.Q.,prevymoženie501,90eur(15120,24.-Sk)spríslušenstvomnapodkladeexekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19896/09, zo dňa 25.1.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8.3.2010 a vykonateľnosť dňa 11.3.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená súdu dňa 26.4.2010. Prípisom zo dňa 6.9.2010 súd vyžiadal zaslanie fotokópie
zmenky a dňa 8.11.2010 bolo vydané poverenie č: XXXX XXXXXX.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/302/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/183/2012) bolo zistené, že
dňa 7.5.2009 bol u súdneho exekútora, X.. Y. S., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému, V. Z., pre vymoženie 1000,68 eur (30 146,49.- Sk) s príslušenstvom na podklade

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12777/08, zo dňa 18.12.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2009 a vykonateľnosť dňa 22.1.2009. Žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená súdu dňa 3.6.2009. Súd listom zo dňa 11.6.2009 žiadal súdneho exekútora
o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Súdny exekútor listom zo dňa
25.6.2009 oznámil, že požadované doklady nepredloží. Listinné dôkazy boli vyžiadané od oprávneného

dňa 12.8.2009. Oprávnený dňa 23.9.2009 žiadal informáciu o stave konania. Súd urgoval predloženie
dokladov dňa 2.10.2009 a 21.1.2010. Požadované listiny predložené neboli. Súd následne uznesením
zo dňa 12.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie. Krajský súd v
Košiciach rozhodnutím č. 3CoE/264/2010-37, zo dňa 30.7.2010 uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vrátil

vec na ďalšie konanie. Podklady oprávneným boli doručené súdu dňa 24.9.2010. Súd vydal poverenie
č: 5810 042678* dňa 19.11.210.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/2/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C/223/2012) bolo zistené, že dňa
4.1.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej

z istiny 503,89 eur s prísl. proti povinnej, X. Z., na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15063/09, zo dňa 15.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009. Súd listom zo dňa 11.1.2010 vyzval súdneho exekútora o
doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o úvere, úverové podmienky a preukázal
výšku uhradenej pohľadávky. Doklady neboli predložené, dôvod bol oznámený listom zo dňa 15.1.2010.

Súd uznesením zo dňa 12.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2CoE/264/2010-29, zo dňa
28.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2010 zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Poverenie č. 5810 048841, vydané dňa 12.8.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/485/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C/220/2012) bolo zistené, že dňa
21.7.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora, X.. Y. S., o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 798 eur s prísl.
proti povinnému, Y.O. Z., na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu,
č.k. SR 22557/09, zo dňa 3.2.2010. Uznesením zo dňa 1.8.2011 tunajší súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného voči povinnému pre vymoženie
798 eur v časti istiny vo výške 526,44 eur s 0,25% úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy 784 eur
od 30.8.2008 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania nad výšku 9% ročne zo sumy 271,56 eur od
30.8.2009 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 28.9.2011 v rovnakom rozsahu zastavil čiastočne exekučné
konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011. Dňa 1.8.2011 bolo vydané poverenie číslo:
5810 060745.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/517/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C/113/2012) bolo zistené, že bol
u súdneho exekútora, X.. Y. S., podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému,
H. W., pre vymoženie 262,90 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07749/09, zo dňa 9.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27.7.2009 a vykonateľnosť dňa 30.7.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa

3.8.2011.Súduznesenímzodňa5.8.2011žiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanie
exekúcie v časti istiny vo výške 96,92 eur s 0,25% úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy
254,94 eur od 2.1.2009 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania nad výšku 5% ročne zo sumy
165,97 eur od 2.1.2009 do zaplatenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2012 a
následne exekučné konanie v rovnakom rozsahu zastavil uznesením zo dňa 6.6.2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 12.6.2012. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 5.8.2011, č. poverenia
5810 061950.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/595/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/263/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora, X.. Y. S., bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej,
J. S., pre vymoženie 207,11 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04651/09, zo dňa 3.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
29.6.2009 a vykonateľnosť dňa 2.7.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
18.9.2009. Súd uznesením zo dňa 11.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania zo sumy 197,16 eur od 28.12.2008 do zaplatenia nad
výšku 5% ročne a v časti trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 19,40 eur zamietol. Uznesenie

nadobudloprávoplatnosťdňa19.1.2011.Uznesenímzodňa3.2.2011vrovnakomrozsahusúdexekučné
konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2011. Súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie dňa 11.11.2010, č. XXXX XXXXXX.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/928/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/171/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora, X.. Y. S., bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej,

Q. Č., pre vymoženie 221,09 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15027/09, zo dňa 14.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.10.2009 a vykonateľnosť dňa 15.10.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 14.12.2009. Uznesením zo dňa 11.2.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach zo dňa 28.5.2010

prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Súd uznesením zo dňa 12.10.2010 exekučné konanie zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/595/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C/99/2012) bolo zistené, že dňa
15.7.2010 u súdneho exekútora, X.. Y. S., bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnej, G. E., pre vymoženie 1418,76 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 21555/09, zo dňa 28.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosťdňa 15.2.2010 a vykonateľnosť dňa 18.2.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
9.9.2010.

Súd uznesením zo dňa 5.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.5.2011 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/781/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C/217/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora, X.. Y. S., bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej,
Z. S., pre vymoženie 350 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3907/10, zo dňa 20.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

6.7.2010 a vykonateľnosť dňa 9.7.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
26.11.2010. Súd uznesením zo dňa 15.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011. Uznesením zo dňa 17.2.2011 súd
exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2011.

Ďalejsúdprvéhostupňacitovalustanovenia§109ods.1,2O.s.p.auviedol,žeodanímzodňa13.6.2014

žalobkyňa opätovne podala návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o jej ústavnej sťažnosti. V uvedenej sťažnosti napadla rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach,
ktorým tento rozhodol o tom, že sudcovia súdu prvého stupňa nie sú z prejednávania veci vylúčení.
Žalobkyňa k návrhu pripojila aj kópiu sťažnosti na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46
ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.

1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný
súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod
prerušenia konania žalobkyňa uviedla ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p.

V tomto smere súd 1. stupňa konštatoval, že žalobkyňa ako účastník konania využila svoje zákonné
právo namietať nestrannosť súdu prvého stupňa. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobkyňou už v
žalobnom návrhu nadriadený súd (t.j. Krajský súd v Košiciach) právoplatne rozhodol. Krajský súd v
Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobkyne, pre ktoré žiadala vylúčenie sudcov súdu
prvého stupňa v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/58/2012 - 13, zo dňa

22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobkyne nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol
v rozpore s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobkyňou
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na prerušenie konania opätovne zamietol.

Súd prvého stupňa ďalej citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1,
2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a uviedol, že predmetom prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa

žalobkyňa domáha poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu prvého stupňa vo vyššie uvedených
exekučnýchkonaniach.Podľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.predpokladomzodpovednostištátuza
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe
písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo
strany žalobkyne jej boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to

dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania súdu už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti.
Vzhľadom k tomu má súd za to, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť, keďže podala žalovanej
pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal
preukázané,žebynárokžalobcunanáhraduškodyalebojehočasťboldorozhodnutiasúduuspokojený.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobkyne na
náhraduškodyanemajetkovejujmy.Súdpopreskúmanívecidospelkzáveru,žekpremlčaniužalobcom
uplatneného nároku nedošlo ani v jednom prípade, žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej

premlčacej doby.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C/96/2012, 2C/101/2012, 2C/113/2012, 2C/223/2012,
2C/171/2012, 2C/220/2012 a 2C/217/2012 (žaloby označené žalobkyňou ako ISTINA RS) žalobkyňa
namietala nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C/288/2012, 2C/104/2012,

2C/183/2012, 2C/99/2012, 2C/312/2012 a 2C/324/2012 (žaloby označené žalobcom ako NZP) o
nerozhodnutí o jej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.
V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobkyni resp. jej právnemu zástupcovi
v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť
práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k

uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa ako súdom exekučným v priebehu roku 2010 a 2011. Žalobné
návrhyboližalobkyňounasúdeprvéhostupňapodanédňa27.9.2012t.j.vovšetkýchuvedenýchveciach
v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 2C/204/2012, 2C/299/2012, 2C/198/2012, 2C/195/2012,

2C/134/2012 a 2C/263/2012 (žaloby označené žalobcom ako NP), v ktorých žalobkyňa namietala
nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-
dňovej lehote súd uvádza, že tri poverenia boli vydané v roku 2010 a tri poverenia v roku 2011, takže
ani v jedinom prípade nešlo o premlčaný nárok.

K samotnému nároku žalobkyne na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uviedol, že

predpokladom zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie troch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom

jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je
objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených podmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú

vedené pod sp. zn. 2C/119/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých mala
žalobkyňa procesné postavenie oprávnenej:

1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)

3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (NP)

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C/96/2012, 2C/101/2012, 2C/113/2012, 2C/223/2012,
2C/171/2012, 2C/220/2012, 2C/217/2012 žalobkyňa namietala, že exekučný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobkyňa poukázala
na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým,

že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný
postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam súd prvého stupňa zistil,
že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté, s výnimkou konania 2C/113/2012 a 2C/220/2012, v ktorých prípadoch bola žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá len vo vyčíslenej časti istiny a
príslušenstva. Vo všetkých uvedených veciach boli exekučnými titulmi rozsudky rozhodcovského súdu.
Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávnenou a povinným bol hodnotený exekučným súdom
ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2

zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/439/2012, sp. zn. 6Cdo/290/2012, či
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti

rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd prvého stupňa mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti
istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu

rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých
nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, žalobkyňa má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v
občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným
titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky nemôže založiť takýto rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd
nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku, a teda o takomto nároku môže byť znova
rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku, súdu je známe, že súdom prvého stupňa sú
vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených žalobkyňou v tomto konaní.
Zmenky žalobkyňa postúpila na iný subjekt a pritom sa jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie

pohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobkyňou,onárokochktorýchužbolotaktiežrozhodnuté
rozhodcovským súdom a taktiež už boli súdom prvého stupňa vedené exekučné konania v týchto
veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch boli prevažne
zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul

- rozhodcovský rozsudok súd 1.stupňa uviedol, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym
poriadkom štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti
rozhodnutia nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti

rozhodnutia musí byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takétorozhodnutie je pre rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými
spismi, pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho
súdu ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vo vyššie uvedených veciach nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako
oprávnený v niektorých z uvedených exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych
resp. mimoriadnych opravných prostriedkov.

Skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobkyňa uviedla ako dôvod náhrady

škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C/312/2012, 2C/324/2012,
2C/288/2012, 2C/104/2012, 2C/183/2012, 2C/99/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi
pripojenými k uvedeným veciam mal za preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je pravdou, že k zamietnutiu
žiadosti došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia tunajšiemu súdu. V prípade exekučného konania sp. zn. 15Er/5/2010 (2C/312/2012) žiadosť

súdneho exekútora bola podaná dňa 11.1.2010, rozhodnuté bolo dňa 28.10.2010, v konaní sp. zn.
15Er/420/2009 (2C/324/2012) žiadosť podaná dňa 24.7.2009, rozhodnuté bolo dňa 8.2.2010. V konaní
sp. zn. 15Er/419/2009 (2C/288/2012) žiadosť bola podaná dňa 24.7.2009, rozhodnuté bolo dňa
22.2.2010.Vexekučnomkonanísp.zn.15Er/759/2009(2C/104/2012)žiadosťoudeleniepovereniabola
doručená dňa 28.10.2009, rozhodnuté bolo dňa 27.10.2010, v exekučnom konaní sp. zn. 15Er/302/2009

(2C/183/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 3.6.2009, rozhodnuté bolo dňa
12.2.2010, v konaní sp. zn. 15Er/595/2010 (2C/99/2012) žiadosť doručená dňa 9.9.2010 rozhodnuté
dňa 5.10.2010.

Vo všetkých uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli
žiadané správy resp. podklady od oprávnenej, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorých vyžiadanie

a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie
alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd mal za to, že podľa ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci
vydá poverenie na vykonanie exekúcie, a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora,

ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje skutočnosť, že v uvedených
veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo potrebné, aby sa súd okrem
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, pred rozhodnutím
zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobkyne resp. zmenkami a to
z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný

exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo potrebné posúdiť aj podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Tu súd poukazuje aj
na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 476/2012 podľa ktorého, nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia súdu prvého stupňa o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo

prieťahy v daným exekučných konaniach, a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v
nečinnostisúduvuvedenýchveciach.Vžalobnomnávrhužalobkyňauviedla,ževyvinulaenormnéúsilie,
aby docielila vecný posun v exekučných konaniach a uviedla konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jej strany podané na súde. Podľa oboznámených
Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/11 a to odpovedi na sťažnosti žalobkyne na prieťahy v konaní,

sťažnosti žalobkyne boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní bolo preukázané,
že pri vybavovaní sťažnosti žalobkyne na prieťahy v exekučných konaniach vedených súdom neboli zo
strany vedenia súdu konštatované prieťahy v konaní.V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobkyňa
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného

článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR.
Súd prvého stupňa nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom, a teda ani v exekučnom konaní.
Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepredložila rozhodnutia príslušného orgánu o existencii prieťahov v
daných exekučných konaniach a neprávomoc súdu na rozhodnutie o prieťahoch, má súd za to, že v
uvedených veciach nebol zo strany žalobkyne preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu

a v tomto smere teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C/204/2012, 2C/299/2012, 2C/198/2012, 2C/195/2012,
2C/134/2012 a 2C/263/2012 žalobkyňa namietala nesprávny úradný postup exekučného súdu
spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).

Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 15Er/2/2010 (2C/204/2012) mal súd preukázané, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 4.1.2010,

poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané súdom, lebo súd vydal zamietavé rozhodnutie, ktoré
odvolací súd zrušil, pre nepredloženie dokladov oprávneným v čase rozhodovania prvostupňového
súdu. Po odvolacom konaní bolo vydané poverenie č. XXXX XXXXXX zo dňa 12.8.2010.

V exekučnom konaní sp. zn. 15Er/354/2010 (2C/299/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
dňa 7.6.2010, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 21.9.2010 po predložení

požadovaných dokladov.

V konaní sp. zn. 15Er/927/2009 (2C/198/2012) žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 14.12.2009,
poverenie bolo vydané dňa 11.11.2010, v exekučnom konaní sp. zn. 15Er/550/2011 (2C/195/2012)
žiadosťoudeleniepovereniaboladoručenásúdudňa15.8.2011apoverenienavykonanieexekúciebolo
vydané dňa 23.8.2011, v exekučnom konaní 15Er/278/2010 (2C/134/2012) žiadosť o udelenie poverenia

bola doručená súdu dňa 26.4.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 8.11.2010 a
v exekučnom konaní 15Er/595/2009 (2C/263/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu
dňa 18.9.2009 a poverenie číslo 5810 042456 na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 11.11.2010 po
čiastočnom zastavení exekučného konania zo dňa 11.11.2010.

V uvedených konaniach poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané až potom, čo súd opakovane

vyzýval súdneho exekútora resp. oprávnenú na predloženie listín potrebných k rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vo všetkých prípadoch správy boli žiadané v 15-dňovej
lehote po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tieto boli nevyhnutné na
rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora za účelom posúdenia exekučného titulu podľa § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poverenia nebolo vydané v jednom prípade a

to č. k. 15Er/595/09.

Teda aj v týchto prípadoch žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu nečinnosti
resp. prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní. Pokiaľ sa týka sťažností podaných žalobkyňou na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa
30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, ako už bolo uvedené podľa oboznámených Spr. všetky sťažnosti

žalobkyne na prieťahy v exekučných konaniach vedených súdom boli považované za neopodstatnené
a tiež všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa konštatoval, že zo strany žalobkyne
nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných
konaniach ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku

škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne,
pričom zo strany žalobkyne nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre
nepreukázanieexistenciepodmienokpriznanianáhradyškodyanemajetkovejujmyzostranyžalobkyne,
jej návrh v celom rozsahu zamietol.Pokiaľ sa týka žalobkyňou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatoval,
že zo strany žalobkyne výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym
spôsobom preukázaná, ani predloženým znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý súd hodnotí ako

nedôveryhodný, jednostranne spracovaný, bez súčinnosti žalovanej a jej participácie, a preto súd pri
rozhodovaní na predložený znalecký posudok neprihliadol.

Žalobkyňa v tomto smere nepredložila žiadne listinné dôkazy, nenavrhla žiadne dokazovanie, a teda v
tomto smere taktiež neuniesla dôkazné bremeno.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 19.6.2014 podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu

trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu
spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie len u právneho zástupcu,
ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli možno
mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu výška náhrady trov
nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok

a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla
zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že prejednala vec v
jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedla, že požiadala

o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s označenými dôvodmi.
Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým právo konať pred súdom.
Namietala ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo
do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobkyne na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V čase

rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svojerozhodnutie,atýmdošlokporušeniuzásadykontradiktórnostikonaniaaprávažalobkynenasúdnu
ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že

vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mala mať žalobkyňa možnosť vyjadriť sa. Argumentovala ďalej, že ak žalovaná nereagovala na
výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a

rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia
v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy sa súd zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so
správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia žalobkyne o škode, ktorá vznikla z
titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné

výdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková
škoda nevznikla. Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jej názoru súd odôvodnil
svoje rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v
ktorých vystupuje žalobkyňa a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový
základ. Vytýkala tiež súdu, že nebola poučená podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť

na pojednávaní dôkazy o výške škody.Ďalej žalobkyňa namietala, že predložila znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý jednoznačne preukazuje vznik škody spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. nesprávnym úradným postupom, v dôsledku ktorého došlo k zníženiu jej majetku

vo výške určenej posudkom. Ako vyplýva aj z uvedeného posudku, v konaní boli preukázané všetky
zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho
úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.

Namietala tiež, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Sám pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a pre

tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívny dôvod. Takto je jeho rozhodnutie vnútorne
rozporné.

Vzávereuviedla,žeakbolsúdudoručenýnávrhžalobkynenaprerušeniekonaniazdôvodu,žeprebieha
konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne na zákonného sudcu
a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Poukázala pritom na

judikatúru krajských súdov SR.

Zo všetkých týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) prejednal odvolanie
žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa1.4.2015o9.15hod.,vpojednávacej

miestnostič.dv.212II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiabolizverejnené
dňa 26.3.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránenýchzáujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v
neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
19.6.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 19.6.2014 bolo doručené účastníkom

s dostatočným časovým predstihom, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania podľa
citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobkyňa v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 13.6.2014 žiadala zrušenie nariadeného
pojednávania ako aj prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne na zákonného sudcu a práva

na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednávaním veci.

Žalobkyňa navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že na Ústavný súd SR podala sťažnosť, týkajúcu sa
porušenia jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd z dôvodu, že v konaní vykonával
úkonyarozhodovalvylúčenýsudca.Uviedla,žerozhodnutievpredmetnejvecizávisíodotázky,ktorúnie

je možné vyriešiť v tomto konaní, a ktorá musí byť rozhodnutá Ústavným súdom SR, preto sú v danom
prípade splnené podmienky pre prerušenie konania, a to až do doby vydania rozhodnutia ústavného
súdu o podanej sťažnosti.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rovnako nie je dôvod ani na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. Podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľkou na ústavnom súde totiž nie je dôvodom na prerušenie
konania v danej veci, pretože výsledok konania na ústavnom súde nemôže ovplyvniť toto konanie.Odvolaciemu súdu z jeho činnosti je známe, že Ústavný súd SR vo viacerých svojich uzneseniach
obdobné sťažnosti v skutkovo rovnakých veciach odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu SR na ich prerokovanie. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ (v našom prípade

žalobkyňa) sa v ďalšom konaní o merite veci pred všeobecnými súdmi môže domáhať ochrany
svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne aj dovolaniami proti
rozhodnutiam odvolacieho súdu, preto nie je daná právomoc ústavného súdu o týchto sťažnostiach
rozhodnúť (uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 521/2013-10 zo dňa 22. augusta 2013, uznesenie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 518/2013 - 10 zo dňa 22. augusta 2013 a iné).

Bez právneho významu nezostala ani skutočnosť zistená odvolacím súdom, že uznesením Ústavného
súdu SR IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013 odmietol sťažnosť žalobkyne pre nedostatok právomoci
ÚS SR na ich prerokovanie a rozhodnutie, preto ani z tohto dôvodu návrh žalobkyne na prerušenie
konania neobstojí.

Žalobkyňa ako účastník konania využila svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu prvého
stupňa. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobkyňou už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne

rozhodol. Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobkyne, pre ktoré žiadala vylúčenie
sudcov súdu prvého stupňa v danej veci. Uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5NcC/58/2012-13 zo dňa 22.10.2012 je viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti tomuto
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach bola zo strany žalobkyne podaná sťažnosť na Ústavnom súdu
SR,ktorúÚstavnýsúduznesenímsp.zn.IV.ÚS693/2013-11zodňa12.12.2013odmietolprenedostatok

právomoci ÚS SR.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na
prerušeniekonaniaakovecnesprávnepodľa§219ods.1O.s.p.,nakoľkotentodôvodniejerelevantným
dôvodom na prerušenie konania ako ani na odročenie pojednávania. A navyše o návrhu žalobkyne na
prerušenie konania z vyššie uvedeného dôvodu súd prvého stupňa už raz rozhodol, a to uznesením

č.k. 2C/96/2012-51 zo dňa18.7.2013, ktorým jej návrh zamietol. Uvedené uznesenie bolo potvrdené
Krajským súdom v Košiciach č.k. 1Co/391/2013-71 zo dňa 30.10.2013.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, nebola
jej odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný vtedy, ak
vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Košiciach č.k.: 5NcC/58/2012-13 zo dňa 22.10.2012, ktoré je aj súčasťou tohto spisu sp. zn. 2C/96/2012

a nachádza sa na č.l. 13 spisu.

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v podľa § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/

O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmipreukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p.

Odvolací súd nepovažuje za správny právny záver súdu prvého stupňa pokiaľ tento na vec aplikoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 a pokiaľ v náväznosti na to
uzavrel, že otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prerušenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,

právoplatného rozhodnutia Europského súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Ustanovenie § 9 ods. 2 v takomto znení nadobudlo účinnosť od 1.1.2013
a teda nemôžu byť na základe neho posudzované zákonné podmienky pre vznik nároku zodpovednosti
štátu za škodu ku ktorej malo dôjsť nesprávnym úradným postupom v období pred týmto dátumom, teda

pred 1.1.2013. V tomto období totiž ust. § 9 citovaného zákona bolo v tomto znení:

Štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,
aleboinýnezákonnýzásahdopráv,právomchránenýchzáujmovfyzickýchaprávnickýchosôb.Vsúlade

s týmto zákonným ustanovením bol teda súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody z nesprávneho
úradného postupu oprávnený vyhodnotiť aj otázku prieťahov v súdnom konaní ako jednu zo základných
podmienok vzniku zodpovednosti.

Odvolací súd je toho názoru, že ani nesprávne právne posúdenie v tejto časti nemalo za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodov prvostupňového rozsudku je totiž zrejmé, že tento

sa napriek svojmu záveru o neexistencii rozhodnutia, ktorým by príslušné orgány konštatovali prieťahy,
resp. nečinnosť v konaní sám aj vyhodnocoval túto otázku, keď s poukazom na znenie § 44 ods. 2
zák.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) konštatoval, že zákonná lehota 15 dní na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona,
teda v prípadoch, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Súd prvého

stupňasprávnespoukazomnaust.§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívznení
do 31.12.2014 poukázal na oprávnenosť a zároveň aj povinnosť Exekučného súdu posudzovať takýto
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho, či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Jenesporné,
že v súvislosti s takýmto postupom musí Exekučný súd vykonať viacero úkonov na základe ktorých

môže uvedený záver vyhodnotiť a je nesporné, že to nie je reálne spôsobilý vykonať v lehote 15 dní. Súd
prvého stupňa sa oboznámil s obsahom všetkých exekučných spisov, z ktorých žalobca odvodzuje svoje
nároky a v každej veci vyhodnocoval konkrétne úkony vykonané exekučným súdom pri posudzovaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a v náväznosti na to vyhodnocoval aj lehoty, v ktorých
bolo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté.

Odvolací súd sa zhoduje s jeho závermi v tom, že ani v jednom z posudzovaných prípadov sa nejedná
o situáciu, aby exekučný súd naplnil zákonnú podmienku takých prieťahov v súdnom konaní, ktoré
by zakladali nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup. Nemožno sa stotožniť s názorom
žalobkyne, ktorá takýto nárok odvodzuje už od ňou konštatovaných prieťahov v rozsahu niekoľkých dní.

Odvolací súd k tejto otázke považuje za potrebné uviesť, že z vlastnej rozhodovacej praxe má vedomosť

o tom, že žalobca v teraz prebiehajúcom konaní podal na Okresný súd Spišská Nová Ves v krátkom
časovom úseku veľké množstvo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zjavným
úmyslom zahltiť súd do tej miery, že nebude spôsobilý o týchto žiadostiach rozhodnúť v primeraných
lehotách. Takýto postoj vyplýva práve z následného postupu žalobcu, ktorý na uvedenú situáciu reagoval
podaním obrovského množstva žalôb o náhradu škody z nesprávneho úradného rozhodnutia. Odvolací

súd poukazuje na to, že obdobnou situáciou sa už opakovane zaoberal Ústavný súd Českej republiky,ktorý konštatoval, že aj právo na prístup k súdu je možné zneužiť. Zneužiť toto právo znamená vykonať
ho k právom neodôvodnenej ujme iného alebo k ujme spoločnosti. Za špecifický prípad takéhoto
zneužitia práva označil šikanózne správanie, ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so

zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Konštatoval, že vo vzťahu k právu na prístup k súdu možno
za zneužitie tohto práva považovať situáciu, keď žalobca nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho
aj keď domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje ho iba pre súdne konanie samo. Neúmerným
množstvom takto zahájených konaní účastník preťažuje už aj tak preťaženú justíciu, z čoho následne
ťaží zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní. Súdy

tak trvaním na bezhraničnej ochrane práva na prístup súdu bez ďalšieho dostávajú sami seba do
bludného kruhu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27.10.2011 sp.zn. III ÚS 2791/08,
uznesenie zo dňa 13.3.2012 sp.zn. III. ÚS 696/2012.

Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného

skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona
514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod
sp.zn.: 15Er/574/2011, 15Er/5/2010, 15Er/2/2010, 15Er/419/2009, 15Er/354/2010, 15Er/759/2009,
15Er/418/2009, 15Er/420/2009, 15Er/927/2009, 15Er/550/2011, 15Er/278/2010, 15Er/302/2009,
15Er/485/2011, 15Er/517/2011, 15Er/595/2009, 15Er/928/2009, 15Er/595/2010, 15Er/781/2010 (ďalej
len preskúmavané exekučné konania) a nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého

dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav
a nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská nová Ves sa v
preskúmavaných exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu podľa § 44 Exekučného
poriadku a ani tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.
rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v preskúmavaných exekučných konaniach je

vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia.

Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvého stupňa, ktorý nárok žalobca odvodzovaný
od tvrdenia o vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok odvodený od tvrdenia,

že exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva žalobcu, ktoré muuž bolo priznané právoplatným rozhodcovským rozsudkom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu
škody z titulu nesprávneho úradného rozhodnutia aj napriek tomu, že žalobca tento nárok zakladal na
zodpovednosti za nesprávne úradné rozhodnutie. Je totiž zrejmé, že žalobcom konštatovaný postup

vyústil do vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda aj takto
tvrdené porušenie možno posudzovať iba v rámci nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V preskúmavaných exekučných konaniach zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu (ako
exekučného súdu), preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je
skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady

vzniku práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení

rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v
tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a
tedasúdmalrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževyjadrenie

žalovanej k žalobe zo dňa 4.2.2013 bolo doručené Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6.2.2013.
Uvedenévyjadreniežalovanejbolodoručenéžalobkynidňa25.2.2013,čovyplývazdoručenkynač.l.40.

Zatejtosituáciemalažalobkyňadostatokčasunato,abysavyjadrilakargumentomžalovanejaprípadne
navrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto procesného
práva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie
podľa § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa
nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu

o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise a pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto pojednávania zúčastnila,
mala možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s
účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo

žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2
O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

K námietke žalobkyne, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi,
opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach odvolací súd uvádza, že takýto postup
súdu nie je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým
základom a nakoniec sama žalobkyňa podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých
účastníkov konania a o tom istom predmete konania bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní.

Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovsúodvolacienámietkyžalobkynenedôvodné,pretoodvolacísúd

napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalobkyni, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a žalobkyňa nemá právo na ich

náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.