Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200799
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615200799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO:
47 234 679, proti odporcovi A. M., C.. XX. XX. XXXX, S. S. XXX, v konaní o zaplatenie 604,03 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 556,03 eur a úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy
484,70 eur od 20. 07. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vynaložených na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 30,24 eur a náhrada trov právneho zastúpenia 96,52 eur (spolu 126,76 eur), ktoré je odporca
povinný zaplatiť Advokátskej kancelárii GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom v Trenčíne, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 03. 02. 2015, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku
604,03 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 91,81 eur a úrok z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 604,03 eur odo dňa 06. 01. 2015 do zaplatenia. Žiadal priznať súčasne trovy právneho zastúpenia
114,91 eur a trovy konania 36,- eur. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako
dlžníkom dňa 06. 10. 2012 Úverovú zmluvu č. 4210028923, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové

zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ÚZP). Predmetom úverovej zmluvy
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 476,60 eur, pričom odporca sa zaviazal peňažné
prostriedky vrátiť v 24 pravidelných mesačných splátkach po 30,30 eur. Odporca bol v omeškaní s
úhradou svojho záväzku, a preto bol navrhovateľom vyzvaný listom zo dňa 27. 03. 2013 k splateniu
celého zostatku úveru, v lehote 15 dní od odoslania tejto výzvy. Napriek tomu navrhovateľ eviduje
dlh spolu vo výške 604,03 eur, ktorý špecifikoval ako dlžná istina vo výška 70,07 eur, úrok 71,33 eur,
zosplatnená istina 404,53 eur, poistenie Bill protection vo výške 10,10 eur a dve upomienky jedna 36,-

eur a druhá 12,- eur.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200e,a ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa
§ 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156
ods. 3 O. s. p. bol dňa 17. 03. 2015 o 11,45 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 27. 02. 2015.Listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom bolo preukázané, že navrhovateľ uzatvoril dňa 06. 10.
2012 s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4210028923, predmetom ktorého bola účelová
úhrada tovaru s názvom „Panasonic“ v predajnej cene 678,- eur. V hotovosti bola zaplatená čiastka

203,40 eur a úver bol poskytnutý vo výške 474,60 eur. Odporca sa úver zaviazal splatiť v 24 mesačných
splátkach po 30,30 eur, čo je spolu 727,20 eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vyčíslená
na 678,72 eur, pričom rozdiel 48,48 eur zrejme predstavuje dojednané poistenie „Balíček Premium“ po
2,02 eur mesačne, po celú dobu splácania. Dátum prvej splátky bol určený na deň 06. 11. 2012 a lehota
splatnosti celého úveru na deň 14. 10. 2014. Úver bol poskytnutý za podmienok - ročnej úrokovej sadzbe

35,68 %, RPMN 42,8 %, priemernej hodnoty RPMN 45,6 %. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad úveru
odporcanezaplatilanijednudojednanúsplátku.Zlistuzodňa01.07.2013vyplýva,ženavrhovateľzaslal
odporcovi list dňa 27. 03. 2013, ktorý mal obsahovať výzvu k splateniu celého úveru (tento list však súdu
predložený nebol) a súčasne oznámil, že ku dňu 27. 03. 2013 bola správna čiastka 604,03 eur, pričom
aktuálna dlžná čiastka ku dňu vypracovania tohto listu, t.j. 01. 07. 2013 bola 639,98 eur. Navrhovateľ
síce pripojil podací hárok, z ktorého vyplýva, že uvedenú výzvu zaslal odporcovi doporučenou poštovou

zásielkou, ale táto listina neobsahuje dátum odovzdania na poštovú prepravu. Súd preto vychádzal z
predpokladu, že tento list bol odporcovi zaslaný nasledujúci deň po jeho vypracovaní, t.j. 02. 07. 2013
a doručený bol dňa 04. 07. 2013.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákon (ďalej len ZSÚ) v znení platnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 ZSÚ písm. a/, b/ na účely tohto zákona sa rozumie

a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktoré nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluva ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúťspotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Z obsahu úverovej zmluvy a z účelu, na ktorý boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky

jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver, čo uviedol aj navrhovateľ v návrhu na začatie
konania.Navzťahyúčastníkovvtomtokonanísapoužijúpretopredpisyupravujúceochranuspotrebiteľa
avprípadeaktietopredpisyneupravujúniektorúotázkunastupujeprávnaúpravaspotrebiteľskéhopráva
v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, je možné použiť

právnu úpravu Obchodného zákonníka iba v prípade, ak je to spotrebiteľa výhodnejšie.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka

Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu mohol navrhovateľ odstúpiť od zmluvy najskôr po nezaplatení
splátky v januári 2013. Navrhovateľ tvrdil, že k zosplatneniu celého úveru pristúpil dňa 27. 03. 2013 a aj
keď túto listinu súdu nepredložil, vyplýva to z výzvy zo dňa 01. 07. 2013 a aj z výpisu z účtu. Pri odstúpení
od zmluvy navrhovateľ vychádzal z ustanovení Hlavy 7 VOP, pričom podľa § 3 písm. a/ VOP klient je
povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň

dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Vzhľadom na citovanú úpravu predložené listinné dôkazy súd za použitia výkladu, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší ustálil, že navrhovateľ zosplatnením celého úveru ku dňu 27. 03. 2013
postupoval v súlade s právnou úpravou. Ku dňu zosplatnenia mal odporca podľa individuálne
dojednaných zmluvných podmienok zaplatiť navrhovateľovi 5 splátok po 30,30 eur, čo je 151,50 eur.

Navrhovateľ podľa výpisu z účtu zosplatnil istinu 404,53 eur, takže odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi spolu čiastku 556,03 eur. Do zosplatnenia totiž navrhovateľ mohol od odporcu žiadať
dojednané mesačné splátky po 30,30 eur, v ktorých bola zahrnutá splátka istiny, dohodnutých úrokov
z úveru a aj dojednané úhrady za poistné. Po splatnosti celého úveru, však už navrhovateľ sa nemôže
domáhať žiadnych nárokov, ktoré boli v zmluve dojednané, t.j. úrokov z úveru ani poplatku úhrady za

poistné.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchodného zákonníka

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky

splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu potom navrhovateľ mal nárok na dojednané úroky a poplatky len
do zosplatnenia úveru, t.j. do 27. 03. 2013, ktoré súd navrhovateľovi aj priznal v rámci sumy 151,50 eur.
Po zosplatnení však navrhovateľovi patrí iba úhrada zosplatnenej istiny, čo je 404,53 eur, takže v časti

prevyšujúcej túto sumu, návrh navrhovateľa už dôvodný nebol. Z dôvodu zosplatnenia úveru totiž už
navrhovateľovi nepatrí úhrada za poistné. Súd takisto nepriznal navrhovateľovi čiastku 36,- eur a 12,-
euruplatnenéako„UpomienkaII“.Žiadnepoplatkyindividuálnedojednanéneboli,apretonavrhovateľovi
nepatria. Pokiaľ si tieto poplatky jednostranne upravil navrhovateľ buď vo všeobecných obchodných
podmienkach, prípadne sadzobníku, ich obsah odporca nemal možnosť ovplyvniť a potom spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto v zmysle ustanovenia § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, tieto nároky navrhovateľovi súd nepriznal.

V zmysle citovanej právnej úpravy je potrebné rozlišovať zmluvné úroky a úroky z omeškanie, na ktoré
vzniká veriteľovi právo zo zákona. Nezaplatením úrokov z úveru, totiž nevzniká veriteľovi právo na
úroky z omeškania z týchto úrokov (R 70/1995). Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník totiž

neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad z omeškania s platením
iného príslušenstva pohľadávky, t.j. úrokov z úveru (RC5/2006).

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z v znení platnom do 31. 01. 2013 (jedná sa o nárok
zo zmluvy uzavretej dňa 06. 10. 2012) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Nakoľko navrhovateľ nepredložil dôkaz preukazujúci dátum doručenia výzvy k splatnosti celého úveru
zo dňa 27. 03. 2013, súd vychádzal z listinných dôkazov, keď výzvou zo dňa 01. 07. 2013 navrhovateľ
vyzval odporcu na splatenie celej dlžnej čiastky. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

síce jednoznačne nevyplýva od akej udalosti treba počítať lehotu 15 dní, v ktorej má veriteľ upozorniť
spotrebiteľa na splatenie dlhu, ale z celého kontextu tohto ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť
najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej
pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splateniu celej pohľadávky. Navrhovateľ preukázal, že vyzval
odporcu na splatenie celého dlhu listom zo dňa 01. 07. 2013, nakoľko nepredložil dôkaz o doručení, súd

vychádzal z predpokladu jeho doručenia dňom 04. 07. 2013, vzhľadom na 15 dňovú lehotu v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, odporca bol povinný splatiť celý dlh do 19. 07. 2013 a do omeškania sa
dostal nasledujúcim dňom, t.j. 20. 07. 2013. Ku tomuto dňu bola určená Európskou centrálnou bankou
základná úroková sadzba 0,5 % a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8
percentuálnych bodov, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 20. 07.

2013 do zaplatenia a nie od 12. 04. 2013, tak ako to vyplýva zo špecifikácie návrhu a najmä výpisu zúčtu. Nakoľko navrhovateľovi nepatria úroky z omeškania z priznaných úrokov z úveru (tieto predstavujú
podľa výpisu z účtu čiastku 71,33 eur), súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania 8,5 % ročne zo
sumy 484,70 eur. V časti pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššiu sumu ako je uvedená vo výroku tohto

rozsudku a úroky z omeškania za iné obdobie a vyššie ako 8,5 % ročne, návrh dôvodný nebol, a preto
vo zvyšku súd návrh zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku 36,- eur a náhradu
trov právneho zastúpenia spolu vo výške 114,91 eur. Vzhľadom na výsledok konania, súd podľa § 142
ods. 2 O. s. p. náhradu trov pomerne rozdelil a navrhovateľovi priznal náhradu trov v rozsahu 84 %

(priznaním istiny 556,03 eur súd vyhovel v návrhu v rozsahu 92 % a v časti 8 % navrhovateľ úspešný
nebol). Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh 36,- eur, z čoho 84 % je 30,24 eur, advokátovi
patrí v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb odmena za dva úkony právnej služby po 39,84 eur, dva krát režijný paušál, ktorý navrhovateľ
uplatnil vo výške nepresahujúcej nárok vyplývajúci z ustanovenia § 16 ods. 3 O. s. p. po 8,04 eur, čo je
spolu 95,76 eur. Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto sa suma

95,76 eur zvyšuje v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky

o 20 % DPH na 114,91 eur. Z tejto sumy súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia
96,52 eur, t.j. v rozsahu 84 %. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je zastúpený advokátom v súlade s
ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný zaplatiť náhradu trov vynaložených na zaplatenie
súdneho poplatku aj trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 126,76 eur na účet advokátskej

kancelárie GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o.. Uloženú povinnosť, t.j. navrhovateľovi zaplatiť istinu spolu
s úrokmi z omeškania a na účet advokáta trovy konania, je odporca povinný splniť v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, čo je v súlade s ustanovením § 160 ods. O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.