Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203204
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814203204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousamosudkyňouJUDr.RuženouVaškovouvprávnejvecižalobcu:Intrum

Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanej: P. F., N..
X.X.XXXX, A. A. XXXX, XXX XX M. N. C., o zaplatenie sumy 82,05 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 82,05 eur od
30.11.2010 do 20.8.2011 z a s t a v u j e.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding a.s., sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 16.4.2014
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 82,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

od 30.11.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou
uzavrel dňa 5.8.2008 zmluvu o pôžičke evid. č. 11269601, na základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku
vo výške 564,96 eur. Túto pôžičku mala žalovaná splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v
sume 15,27 eur. Žalovaná uhradila iba sumu 503,88 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa
24.11.2010 listom - predžalobnou upomienkou, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o
poskytnutí pôžičky zo dňa 5.8.2008, Podmienkami k zmluve o úvere, predžalobnou upomienkou a
doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, návrhom na zmenu veriteľa zo dňa 21.7.2014 a prílohami,
uznesením zo dňa 30.10.2014, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 25.2.2015, výsluchom žalovanej
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzavreli dňa 5.8.2008
zmluvu o pôžičke č. 1269601, pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 13 870,-
Sk, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 splátkach po 460,- Sk mesačne. Žalovaná prehlásila, že sa

pred podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorésú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzala ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2014 uzatvorenou medzi spoločnosť Consumer Finance

Holding, a.s. a spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., pôvodný žalobca ako postupca postúpil
pohľadávku voči žalovanej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad žalovanej vyplýva, že celkovo v prospech na základe zmluvy
o pôžičke splatila finančné prostriedky vo výške 503,88 eur.

Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 24.1.2010 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých
splátok a to do 3 dní od doručenia výzvy. Podľa pripojenej doručenky, výzva bola žalovanej doručená

dňa 26.11.2010.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 25.2.2015 uviedol, že pohľadávka vo výške 82,05 eur predstavuje
nesplatenú časť úveru poskytnutého žalovanej, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 splátkach,
pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 20.9.2008 a poslednej dňa 20.8.2011. Splatnosť celej
pohľadávky nastala dňa 20.8.2011, uplynutím splatnosti poslednej splátky. Ďalej uviedol, že žalovaná

sumy pozostáva z istiny vo výške 58,96 eur a dlžných pokút vo výške 23,09 eur. Ďalej uviedol, že netrvá
na úrokoch z omeškania z dlžnej sumy od 30.11.2010 do 20.8.2011 netrvá a v tejto časti berie žalobu
späť.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu o pôžičke uzavrela a to dňa 5.8.2008. Má za to, že sa
jedná o spotrebiteľský vzťah. Zároveň vzniesla námietku premlčania, nakoľko už uplynula dlhá doba

- 8 rokov.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa§96ods.2a3O.s.p.súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje

v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr,
než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďžežalobcazobralsvojužalobučiastočnespäťpreprvýmpojednávaním,súdpodľavyššiecitovaných

zákonných ustanovení konanie zastavil v časti úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok,ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj
zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že predmetnú zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa s ňou vyporiadať.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolipo časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo

nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovanej bola poskytnutá pôžička
vo výške 460,40 eur ( 13 870,- Sk), ktorú sa žalovaná zaviazal splatiť v 36 splátkach. Pôvodný veriteľ
písomnou výzvou zo dňa 24.11.2010 žalovanú vyzval na zaplatenie všetkých splátok jednorázovo a
to v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalovanej umožnil celú dlžnú sumu splatiť v
dodatočnej 3-dňovej lehote odo dňa doručenia výzvy. Žalovanej bola výzva na zaplatenie doručená
dňa 26.11.2010 a dodatočná lehota na plnenie teda uplynula dňa 29.11.2010. Žalobca si svoj nárok

súdnou cestou mohol uplatniť už odo dňa 30.11.2010. Zo strany žalobcu bola žaloba na súde podaná
až dňa 16.4.2014, teda po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 30.11.2013.
Žalovaná vzniesla proti uplatnenému nároku námietku premlčania a súd tento jej úkon považoval za
účinné dovolanie sa premlčania a preto na základe tejto skutočnosti nemohol žalobcovi premlčané právo
priznať a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Okrem toho súd poukazuje, že zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby
aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov
posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva

predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú
je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať (§ 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu
úspešná, pretože súd konania v časti úrokov z omeškania na návrh žalobcu zastavil, a v zmysle § 146

ods. 2 O.s.p. žalobca v tejto časti z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a žaloba čo do
zvyšku bola zamietnutá. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov neuplatnila a ani zo súdneho spisu
jej žiadny nárok na náhradu trov konania nevyplýva, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.