Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/447/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112218623
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112218623.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci navrhovateľa: C. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Záhumenským,
advokátom, so sídlom O. F. XXXX, O., proti odporcom: v rade 1/ U. L., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX, štátna občianka SR, v 2/ rade J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, F., štátny občan SR,
odporcovia v rade 1/, 2/ právne zastúpení JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom J. XXXX/
XB, B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 25C/110/2012-207 zo dňa 29.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o určenie, že kúpna zmluva č. V
256/12, ktorou odporkyňa v 1/ rade odpredala odporcovi v 2/ rade byt č. 7, nachádzajúci sa na 2.
poschodí v bytovom dome č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu
3811/397383, postaveného na CKN parcele 1774/29, kat. územie F. X. H., zapísaný na LV č. XXXX
Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Kysucké Nové Mesto, je neplatná. Navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcom v rade 1/, 2/ k rukám právnej zástupkyne odporcov v rade 1/, 2/ trovy
právneho zastúpenia vo výške 489,30 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd vec posúdil v zmysle ust. § 40a, § 145 ods. 1, 2, § 41a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Za zásadnú otázku súd považoval skutočnosť, či navrhovateľ spolu s odporkyňou v rade 1/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/1, čo navrhovateľ mal v konaní
preukázať, alebo či odporkyňa v rade 1/ je samostatne výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti
v podiele 1/1 tak, ako znie zápis. Navrhovateľ v podanom návrhu vychádzal z predpokladu, že
navrhovateľ a odporkyňa v rade 1/ zmluvou o prevode bytu zo dňa 30.03.2005 odvkladovanou Správou
katastra v Kysuckom Novom Meste dňa 02.05.2005 pod V 355/2005 nadobudli predmetný byt do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1. Z predložených listín mal súd preukázané, že

dňa 30.03.2005 bola uzatvorená tzv. „zmluva o prevode vlastníctva bytu“, kde prevodcom bytu bol E. F.
a nadobúdateľom U. L., odporkyňa v rade 1/. Na základe tejto zmluvy bola odporkyňa v 1/ rade zapísaná
na Správe katastra v Kysuckom Novom Meste za výlučnú vlastníčku predmetného bytu. Nadobúdateľka
a odporkyňa v rade 1/ bola vydatá za navrhovateľa, predmetný byt nadobúdala za trvania manželstva snavrhovateľom, ktorý v rozpore s uvedeným skutkovým stavom nebol účastníkom predmetnej zmluvy o
prevode vlastníctva bytu (hoci sám vybavoval spísanie predmetnej zmluvy vo vyššie opísanej podobe).
Vlastníčkou predmetného bytu sa odporkyňa v rade 1/ stala za okolností, kedy jej otec mal vážne

zdravotné problémy a z dôvodu viacerých infarktov mal byť aj bol po podpísaní predmetnej zmluvy
umiestnený v Domove sociálnych služieb v Kysuckom Novom Meste, nakoľko nikto z jeho najbližších
príbuzných nebol schopný vzhľadom na jeho zdravotný stav sa oňho postarať. Predmetná zmluva sa
javí ako kúpnopredajná zmluva, v zmysle ktorej mala byť vyplatená kúpna cena 20.000,- Sk, ktorá suma
mala byť vyplatená z finančných prostriedkov patriacich do BSM navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade.

Predmetné skutočnosti svojou svedeckou výpoveďou potvrdzuje svedkyňa H. L., sestra navrhovateľa.
Okrem vyhlásenia v článku 6 zmluvy neexistuje žiaden doklad o tom, že by navrhovateľ a odporkyňa
v rade 1/ disponovali sumou 20.000,- Sk a že by uvedenú sumu k rukám otca odporkyne v rade 1/
vyplatili. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že odporkyňa v rade 1/ je výlučnou vlastníčkou
predmetného bytu s príslušenstvom, t. j. že účastníci zmluvy previedli vlastníctvo k bytu a príslušenstva
formou daru len na odporkyňu v rade 1/. Tento skutkový stav preukazuje logické tvrdenie odporkyne v

rade 1/, podľa ktorej úmyslom prevodcu E. F. bolo previesť vlastníctvo k bytu len na odporkyňu v rade
1/, čoho dôkazom je samotná zmluva, kde účastníkmi zmluvy sú len prevodca a nadobúdateľka, t. j.
odporkyňa. Uvedením článkov 5 a 6 zmluvy malo byť obídenie predpisov tak, aby prevodca E. F. bol
v Domove sociálnych služieb v Kysuckom Novom Meste ubytovaný za čo najnižšie poplatky. Vo veci
boli vypočutí svedkovia U. F., matka odporkyne, S. V., suseda nebohého E. F. a J. F., brat odporkyne.

Predmetní svedkovia svojimi svedeckými výpoveďami dosvedčili, že predmetný byt bol do vlastníctva
odporkyne prevedený bezodplatne - darom, čím preukázali, že nebohý E. F. mal záujem previesť
predmetný byt len na odporkyňu, a to bezodplatne darom. Predmetná zmluva o prevode vlastníctva
bytu zo dňa 30.03.2005 je darovacou zmluvou, pretože zmluva o prevode vlastníctva bytu obsahuje
náležitosti darovacej zmluvy a zároveň vyjadruje vôľu konajúcich osôb potvrdenú osobami svedkov

(previesť byt z otca na dcéru bezodplatne vo forme daru). Posúdenie obsahu tejto zmluvy ako darovacej
zmluvy má za následok výlučné vlastníctvo odporkyne 1/.

Pokiaľ právny zástupca poukazoval, že účastníci zmluvy mali záujem predmetnou zmluvou z 30.03.2005
obísť zákon a že z uvedeného dôvodu s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka je predmetná zmluva
neplatná, súd nemal preukázané, že by predmetná zmluva o prevode bytu obsahom alebo účelom

odporovala zákonu alebo ho obchádzala, alebo že by sa priečila dobrým mravom. S poukazom na
uvedenésúdnepovažovalpredmetnúzmluvuzaneplatnú.Ajkebysúdvšakpripustilmožnosťpravdivosti
tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatná z
akéhokoľvek dôvodu, v prípade absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy by vec pripadla do dedičstva
po nebohom E. F.. Uvedený postup však nerieši právny záujem sledovaný navrhovateľom v návrhu.

Celé konanie vyvolané navrhovateľom o neplatnosť právneho úkonu sleduje ochranu vlastníckeho práva
navrhovateľa, ktorý sa cíti byť bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného bytu s príslušenstvom.
Zastáva názor, že na základe zmluvy zo dňa 30.03.2005 sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom
predmetného bytu. Petit návrhu sleduje vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, a to neplatnosti kúpnej
zmluvy č. V 256/2012, ktorou odporkyňa v 1/ rade odpredala odporcovi v 2/ rade byt, ktorý je predmetom

konania. Pokiaľ súd by aj rozhodol v zmysle petitu návrhu navrhovateľa, rozhodnutím vo veci samej v
zmysle petitu návrhu navrhovateľa by sa na právnom postavení navrhovateľa a odporkyne v rade 1/ aj
tak nič nezmenilo. Rozhodnutím súdu by sa nedosiahol účel sledovaný navrhovateľom, aby predmetný
byt bol zaradený do masy BSM účastníkov konania. Odporkyňa v rade 1/ by bola na Správe katastra
naďalej po rozhodnutí súdu v zmysle petitu návrhu zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetného bytu

s príslušenstvom v podiele 1/1. Následne by opäť mohla disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou
nezávisle na vôli navrhovateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatovania súdu navrhovateľ v
konkrétnom prípade nemôže mať ani naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti právneho úkonu
špecifikovaného v petite návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešným odporcom v rade 1/, 2/

trovy právneho zastúpenia vo výške 489,30 eur podrobne špecifikované v odôvodnení prvostupňového
rozsudku.Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Má za to, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Procesný súd už druhýkrát zamietol návrh
navrhovateľa s odôvodnením, že navrhovateľ na takomto vyslovení neplatnosti právneho úkonu, ako ho

špecifikoval v návrhu zo dňa 25.05.2012, nemôže mať naliehavý právny záujem. Zároveň uviedol, že
predmetná zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30.03.2005 je darovacou zmluvou, pretože zmluva
o prevode obsahuje náležitosti darovacej zmluvy. Poukázal, že posúdenie obsahu tejto zmluvy ako
darovacej má za následok výlučne vlastníctvo odporkyne v rade 1/. Odvolací súd pritom v zrušujúcom
uznesení zo dňa 27.02.2014, okrem iného, uviedol, že vyriešenie otázky neplatnosti zmluvy je pre

navrhovateľa právne významné, keďže v tomto prípade by nehnuteľnosť mohla byť zaradená do BSM
manželov. Uviedol, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Zároveň uviedol, že úlohou
procesného súdu je posúdiť, či nenastala situácia predpokladaná ust. § 41a ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Procesný súd sa týmto právnym názorom odvolacieho súdu neriadil. Pokiaľ procesný súd
uviedol, že považuje zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30.03.2005 za darovaciu zmluvu, potom
mal vyhodnotiť, či táto darovacia zmluva nie je v rozpore s právnymi predpismi. V odôvodnení na č. l.

7 rozsudku procesný súd uvádza, že uvedeným čl. 5 a 6 zmluvy malo byť obídenie predpisov tak, aby
bol prevodca E. F. v domove sociálnych služieb ubytovaný za čo najnižšie poplatky. Na pojednávaní
13.03.2013 uviedla odporkyňa, že keby došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi odporkyňou a jej
otcom, musel by doplatiť finančný rozdiel medzi skutočnými nákladmi a výškami platieb. Pokiaľ právnym
úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníka a aj sú

splnené všetky jeho náležitosti. Pokiaľ má platiť zastieraný právny úkon, musí zodpovedať vôli subjektov
a spĺňať náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny
úkon nedovolený, priečil by sa zákonu, bol by tiež neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania uskutočneného procesným súdom, najmä výsluchom odporkyne, bolo
preukázané, že darovacia zmluva, pokiaľ by aj vznikla, je v rozpore so zákonom, a to pre rozpor

so zákonom č. 448/2008 Z. z. o poskytovaní sociálnych služieb. Z tohto dôvodu nebola odporkyňa
oprávnená samostatne s nehnuteľnosťou disponovať. V zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka
neplatnosti takéhoto právneho úkonu (simulovaného) sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho
považoval za nezastretý. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje druhého účastníka právneho
úkonu, ktorý musí preukázať, že chránený účastník (navrhovateľ) mal a mohol vedieť o simulovaní

právneho úkonu. Navrhovateľ považoval uzatvorený zmluvný vzťah - zmluvu o prevode vlastníctva za
kúpnu zmluvu, ktorou nadobudli spolu s odporkyňou v 1/ rade do BSM predmetný byt. Z tohto dôvodu
nepodal návrh na určenie neplatnosti zmluvy V 355/2005, lebo ju považoval za kúpnu zmluvu, nie
za simulovaný právny úkon. Odporca poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku procesného súdu zo
dňa 12.06.2013, kde na strane 7 procesný súd uvádza, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa

30.03.2005 neobsahuje náležitosti darovacej zmluvy. Takáto vôľa účastníkov zmluvy nie je v zmluve ani
obsiahnutá. V tejto časti je odôvodnenie procesného súdu nepreskúmateľné. Navrhovateľ s odporcom
v rade 1/ nadobudli predmetný byt od otca odporcu 1/ na základe kúpnej zmluvy V 355/2005. Kúpna
zmluva bola uzatvorená až po uzavretí manželstva medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade, ktoré
manželstvo bolo uzavreté 08.05.1993. V období uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy účastníci konania žili

v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili s finančnými prostriedkami. Samotný právny zástupca
odporcov na pojednávaní dňa 13.03.2013 uviedol, že odporca v 1/ rade nemal k dispozícii finančnú
hotovosť vo výške 20.000,- Sk, ktoré by boli jeho súkromným vlastníctvom mimo majetku BSM. V
kúpnej zmluve je výslovne uvedené, že kúpna cena bola vyplatená. Ak je účastníkom zmluvy o prevode
nehnuteľnosti len jeden z manželov, bude do katastra nehnuteľností zapísaný len on. Druhý manžel, aj

keď nebol účastníkom zmluvy, stane sa bezpodielovým spoluvlastníkom nadobudnutej nehnuteľnosti.
V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri a stavom skutočným, musí súd
vychádzať zo skutočného stavu. Poukazuje na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za bežné
veci sa v majetkových vzťahoch medzi manželmi podľa ustálenej judikatúry nepovažuje predaj a kúpa
nehnuteľnosti. Ďalej poukazuje na ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie ponecháva

na úvahu subjektu (druhého z manželov) dotknutého právneho úkonu, či sa chce neplatnosti právneho
úkonu dovolať alebo nie. V danom prípade sa navrhovateľ nedovolal neplatnosti uvedeného právneho
úkonu z dôvodu, že súhlasil s nadobudnutím bytu do BSM účastníkov. Súd je viazaný návrhom účastníka
konania - navrhovateľa. Predmetom návrhu na začatie konania bol návrh navrhovateľa na určenie
relatívnejneplatnostikúpnejzmluvyV256/2012,tedakúpnejzmluvyuzatvorenejmedziodporcomvrade

1/ a odporcom v rade 2/. Odporcovi 1/ bol známy fakt, že navrhovateľ podá návrh na rozvod manželstva
z dôvodu, aby ku dňu zániku BSM predmetný byt nebol zahrnutý do masy BSM. Snažila sa vyviesť tento
byt z BSM. Navrhovateľ bol preto nútený podať návrh na určenie relatívnej neplatnosti citovanej kúpnej
zmluvy z dôvodu, že nesúhlasil s uzatvorením takéhoto právneho úkonu. Predaj spoločnej nehnuteľnejveci nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 OZ vybavovať každý z manželov. Preto ak jeden z
manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého manžela, je takýto právny
úkon považovaný za platný len do času, keď druhý manžel sa jeho neplatnosti dovolá. V tejto súvislosti

poukazuje na ust. § 143 OZ. Ak bol účastníkom zmluvy V 355/2005 len odporca v rade 1/, v zmysle
tohto ustanovenia, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, byt patrí do BSM. Rozhodným okamihom pre
posúdenie rozsahu majetku patriaceho do BSM je deň, v ktorom došlo k zániku BSM. Rozsudkom OS
Žilina 21P 110/2012 zo dňa 08.11.2012 bolo manželstvo navrhovateľa a odporcu v rade 1/ rozvedené.
Pokiaľ by navrhovateľ nepodal návrh na vyslovenie relatívnej neplatnosti už citovanej kúpnej zmluvy,

predmetný byt ku dňu zániku BSM by sa už nenachádzal v mase BSM. Ak súd návrhu na určenie
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy V 256/2012 vyhovie, byt bude patriť do BSM ku dňu zániku BSM. V
konaní o vyporiadanie BSM procesný súd už bude viazaný kladným rozhodnutím v tomto konaní. Pokiaľ
by aj teoreticky odporca v 1/ rade opätovne previedol byt na tretiu osobu po zániku BSM v rozpore s
ust. § 145 OZ, na takúto dispozíciu s týmto majetkom by sa neprihliadalo. Z týchto dôvodov navrhovateľ
preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy V 256/2012. Navrhovateľ sa

odvoláva aj proti výroku o trovách konania s tým, že navrhuje, aby odporcovia v 1/ a v 2/ rade boli povinní
uhradiť navrhovateľovi trovy konania. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok
prvostupňového súdu tak, že návrhu vyhovie a odporcov v 1/ a v 2/ rade zaviaže zaplatiť náhradu trov
prvostupňového, ako aj odvolacieho konania navrhovateľovi.

Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.

Odvolacie námietky navrhovateľa sú nedôvodné.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou navrhovateľa, že prvostupňový súd sa odchýlil od
vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu.

Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal predovšetkým na nutnosť vyriešenia
prejudiciálnej otázky, od ktorej sa bude odvíjať rozhodnutie veci, a to aj vrátane vyhodnotenia

naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy č. V
256/2012 uzatvorenej medzi odporkyňou v 1/ rade a odporcom v 2/ rade. Prejudiciálnou otázkou,
ktorá musela byť nevyhnutne vyriešená pre rozhodnutie veci, je, či na základe kúpnej zmluvy zo dňa
30.03.2005 zavkladovanej pod č. V 355/2005, uzatvorenej medzi predajcom E. F. a nadobúdateľom
U. L. došlo k nadobudnutiu predmetného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda

navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade.

Okresný súd sa vyhodnotením tejto prejudiciálnej otázky dôsledne zaoberal, pričom jeho právny záver,
že nedošlo k nadobudnutiu predmetného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa opiera
o rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové a právne závery.

Z vykonaných priamych, ako aj nepriamych dôkazov, správne vyhodnotených prvostupňovým súdom,

vyplynul právny záver, že predmetná zmluva predstavuje zastretý (simulovaný) právny úkon, keď vôľou
účastníkov bolo uzatvoriť darovaciu zmluvu, kde simulácia sama o sebe nie je protiprávna, pričom
platnosť disimulovaného právneho úkonu je potrebné posudzovať samostatne a v prípade, že spĺňa
všetky náležitosti platného právneho úkonu, je treba ho uznať za platný. Platí to, čo účastníci skutočne
chceli (čo zodpovedá ich vôli), čo zakrývali (disimulovali), nie to, čo nechceli a predstierali (simulovali). V

danom prípade bola simulácia zistená na stane obidvoch účastníkov zmluvy, ako E. F., tak aj odporkyne
v 1/ rade. Predmetná kúpna zmluva tak predstavuje simulovaný právny úkon ( bola ňou zastieranádarovacia zmluva ) a pre nedostatok vážnosti vôle je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods.1
Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ sa navrhovateľ dovoláva ochrany v zmysle ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď

„neplatnosti takéhoto právneho úkonu (simulovaného) sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý
ho považoval za nezastretý“ a za takéhoto účastníka považuje seba, takáto ochrana sa na neho
nevzťahuje. Aplikácie citovaného ustanovenia sa môže dovolávať iba účastník zmluvy a tým navrhovateľ
nebol.

Z dôvodu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi E. F. a odporkyňou v 1/ rade V 355/2005 je absolútne
neplatná, nemohol sa navrhovateľ na základe tejto zmluvy stať bezpodielovým spoluvlastníkom bytu.

Odvolací súd sa nestotožňuje s vyriešením otázky platnosti disimulovaného úkonu, t. j. darovacej zmluvy
medzi E. F. a odporkyňou v 1/ rade prvostupňovým súdom, keď v tomto smere dáva za pravdu
odvolateľovi,žeodôvodnenierozsudkuvovzťahukriešeniutejtootázkynezodpovedákritériámvzmysle
§ 157 ods.2 O. s. p. Okresný súd sa nezaoberal dôsledne vyhodnotením obsahových a formálnych
náležitostí darovacej zmluvy a právny záver o tejto otázke je predčasný. Napriek uvedenému má krajský

súd zato, že vyriešenie tejto ( prejudiciálnej) otázky nemá pre postavenie navrhovateľa a jeho naliehavý
právny záujem význam. Ak sa totiž navrhovateľ nestal bezpodielovým spoluvlastníkom bytu, je pre
jeho právne postavenie irelevantné, či sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu, alebo byt patrí do
dedičstva po neb. E. F..

Časťou odvolacích námietok sa navrhovateľ snaží spochybniť platnosť zmluvy uzatvorenej medzi E. F.

a odporkyňou v 1/ rade z dôvodu absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre
obchádzanie zákona, resp. pre rozpor so zákonom č. 448/2008 Z. z. o poskytovaní sociálnych služieb
(vychádzajúc z tvrdení odporkyne v 1/ rade a svedkov, že dôvodom simulácie zmluvy bolo, aby E. F.
nemusel uhrádzať platby sociálnemu zariadeniu). Hoci úvahy navrhovateľa v tomto smere sú logické,
závery navrhovateľa o riešení tejto otázky nie sú však rovnako ako v prípade predchádzajúcej námietky

prospešné pre jeho postavenie v spore. Súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadať na absolútnu
neplatnosť právnych úkonov, zároveň je súd povinný pri riešení otázky neplatnosti zmluvy riešiť aj
naliehavý právny záujem navrhovateľa na takomto určení. Hoci platnosť kúpnej zmluvy V 355/2005
sa rieši iba prejudiciálne, pokiaľ by sa potvrdilo tvrdenie navrhovateľa o absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy V 355/2005, malo by to za následok, že odporkyňa v 1/ rade a potom ani navrhovateľ sa nestali

vlastníkmi (spoluvlastníkmi) predmetného bytu. To by síce malo za následok aj absolútnu neplatnosť
zmluvy, ktorá je predmetom konania, zároveň však takýto záver o absolútnej neplatnosti zmluvy V
355/2005 by viedol k jednoznačnému záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa
na určení neplatnosti, ktorá je predmetom konania, keďže by nijakým spôsobom neovplyvnila jeho
právne postavenie.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd bližšie vyriešením uvedených odvolacích námietok nezaoberal,
nakoľko ich dôvodnosť by nezlepšila právne postavenie navrhovateľa .

Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s vyriešením prejudiciálnej otázky
prvostupňovým súdom, a to, že navrhovateľ sa nestal na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi E.
F. a odporkyňou v 1/ rade zavkladovanej pod V 355/2005 bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. 7,

nachádzajúcom sa na 2. poschodí v bytovom dome č. XXXX v F. X. H., ako aj bližšie špecifikovaného
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, predmetný byt s príslušenstvom
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade.

Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na vyriešení otázky platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy č. V 256/2012 uzatvorenej medzi odporkyňou v 1/ rade a odporcom v 2/ rade,

pretože takéto určenie by nijakým spôsobom neovplyvnilo právne postavenie navrhovateľa.Rozsudok okresného súdu je vecne správny a odvolací súd ho potvrdil vrátane výroku o trovách konania,
keď odporcom v 1/ a v 2/ rade ako úspešným účastníkom sporu patrí náhrada účelne vynaložených trov
konania voči navrhovateľovi.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O. s. p. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí náhrada
účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Odporcovia si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili v zákonnej prekluzívnej lehote (§ 151 ods.1 O. s. p.), z obsahu spisu im vznik trov odvolacieho
konanianevyplýva.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdodporcom1/2/náhradutrovodvolaciehokonania

nepriznal a necítil sa byť viazaný vyhláseným výrokom rozsudku o trovách konania s poukazom na ust.
§151 ods.2 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.