Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/518/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229739
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211229739.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: M.. O. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. X, G. J.,

t.č.bytomU.XX,K.,zastúpenýadvokátkouJUDr.BronislavouPavelkovou,PhD.,sosídlomDobrovičova
6, Bratislava, proti odporkyni: T.. B. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, K., zastúpená advokátkou
JUDr. Darinou Korábovou, so sídlom Záborského 42, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom A. J., nar. X.X.XXXX a R. J., nar.
XX.X.XXXX,obezastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvBratislave,
Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo M.. O. J., nar. X.X.XXXX a T.. B. J., rod. K., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v

K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti K. - A. M., vo zv. XX, ročník XXXX,
na str. XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.

Maloleté deti A. J., nar. X.X.XXXX a R. J., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva rodičov
zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Obidvaja rodiča sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. J. sumou 700,- eur mesačne, z toho 500,- eur mesačne
je suma bežného výživného, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky
maloletej a sumu 200,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor, je otec povinný uhrádzať vždy do 15.
dňa v mesiaci v prospech účtu maloletej A., od právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode
manželstva.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. J. sumou 600,- eur mesačne, z toho 400,- eur mesačne

je suma bežného výživného, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky
maloletej a sumu 200,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor je otec povinný uhrádzať vždy do 15.
dňa v mesiaci v prospech účtu maloletej R., od právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode
manželstva.

Otec je povinný každý kalendárny rok ku dňu 31.12. preukázať plnenie povinnosti prispievať na tvorbu
úspor pre maloleté deti a to predložením výpisov z účtov vedených v prospech maloletých detí matke.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:

- každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s
výnimkou školských prázdnin
- každý kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. nepretržite.
- počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod v týždni

predchádzajúcom prázdninovému týždňu, do soboty do 18.00 hod prázdninového týždňa.- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od veľkonočného piatku od 10.00 hod do
veľkonočného pondelka do 10.00 hod..
- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod do 8.7. do 19.00 hod a od 15.8.

od 10.00 hod do 22.8 do 19.00 hod.

Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia odovzdá maloleté deti
matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté deti na stretnutie riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 8.12.2011 a postúpeným
OkresnémusúduBratislavaIIdňa14.12.2011domáhal,abysúdrozviedoljehomanželstvosodporkyňou
a zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po 2-ročnej
známosti z úprimnej lásky. V marci XXXX sa manželom narodila prvá dcérka A., ktorej narodeniu sa
obaja veľmi tešili. V tom čase nemali manželia žiadne vážne konflikty. Na jeseň 2006 sa navrhovateľ
stal členom poradného výboru v K., čo vyžadovalo aj jeho fyzickú prítomnosť v tomto meste cca
3 až 5 dní v mesiaci. Na jar 2007 získal navrhovateľ štipendium v USA. V roku 2007 sa manželia

presťahovali z dvojgarsónky do rodinného domu na okraji K.. Počas leta XXXX sa im narodila druhá
dcérka R., ktorej sa tiež obaja veľmi potešili. Prvé problémy v manželstve začal navrhovateľ vnímať
v roku 2009, kedy sa mu začala odporkyňa odcudzovať a prehľadávala jeho osobné aj firemné veci.
V tomto období prestala odporkyňa navštevovať navrhovateľových príbuzných v G. J., pričom dovtedy
ich navštevovali pravidelne. Odporkyňa žiarlila na navrhovateľove kolegyne v práci, začala chodiť do

práce za navrhovateľom a vypočúvať jeho kolegov. Na Vianoce 2009 prišla odporkyňa do firmy, v
ktorej pracoval navrhovateľ a začala sa prehrabávať v osobných veciach kolegov, čo jej navrhovateľ
rázne zakázal, pričom došlo medzi nimi k vážnemu konfliktu. Odporkyňa ešte v ten deň vynulovala
obidva účty, ktoré boli na navrhovateľovo meno a ku ktorým mala dispozičné práva a vybrala celkovo
sumu 20.500,- Eur. Následne dňa 3.1.2010 bez oznámenia odišla z domu spoločne s maloletými deťmi

a nasťahovala sa k svojej matke. Nereagovala na výzvy navrhovateľa o kontakt, ozvala sa až po 2
mesiacoch a dala si podmienky ohľadom ďalšieho spoločného fungovania - spoločná dovolenka, viac
času tráviť s rodinou, menej služobných ciest, atď. Po návrate odporkyne do spoločnej domácnosti
sa odporkyňa prestala starať o domácnosť, nenakupovala, neupratovala, nevarila, a preto navrhovateľ
robil po návrate z práce aj tieto činnosti. Odporkyňa často odchádzala z bytu aj s maloletými deťmi

bez toho, aby to navrhovateľovi oznámila, pričom niekedy odišla na dva dni, inokedy aj na dva týždne.
Zo strany odporkyne sa stupňovali verbálne útoky, ktoré sa odohrávali zásadne pred deťmi. Akákoľvek
kritiky zo strany navrhovateľa na jej správanie vyvolávala u odporkyne hysterické výstupy. Niekoľkokrát
odporkyňa nepustila navrhovateľa domov a tento potom prespával v aute, v práci alebo v hoteli. V
tom čase začala odporkyňa neúmerne vyberať peniaze z účtov, deň po pripísaní prostriedkov na

navrhovateľov účet ich odporkyňa vybrala alebo ich previedla na svoj vlastný účet. Toto správanie
dostávalo rodinu pravidelne do platobnej neschopnosti, keďže bolo potrebné splácať hypotekárny úver
a iné splátky. Situácia sa vyhrotila v novembri 2010, keď odporkyňa z bytu odcudzila 6 firemných
počítačov, navrhovateľov služobný mobil a všetky finančné prostriedky z rodinných účtov, z ktorých bez
oznámenia vybrala sumu viac ako 90.000 eur. Pred Vianocami 2010 odporkyňa opäť odišla aj s deťmi

ku svojej matke a na akýkoľvek kontakt zo strany navrhovateľa nereagovala. Počas navrhovateľovej
neprítomnosti v spoločnej domácnosti chodila do domu a odnášala z neho veci (elektroniku ale aj
firemné veci, ktoré mal navrhovateľ doma v pracovni ako sú modem, reproduktory k počítaču, USB
kľúče, externá pamäť, atď). Aby mohol navrhovateľ vidieť svoje dcéry, chodil ich čakať ráno pred
školu. Odporkyňa však v styku dcéry s otcom bránila aj vlastným telom, komunikáciu s navrhovateľom

odporkyňa odmietala. V apríli 2011 sa uskutočnil opätovný pokus o obnovenie manželského spolužitia,
manželia absolvovali dve spoločné dovolenky, avšak následne sa situácia znovu zhoršila. Odporkyňa
odišla opäť k svojej matke aj s maloletými deťmi, na žiadosti o kontakt zo strany navrhovateľa nereaguje.
Vzťah navrhovateľa k odporkyni sa na základe uvedeného zmenil, stratila sa medzi nimi vzájomná
dôvera. Postoje navrhovateľa a odporkyne k životu sú diametrálne odlišné, čo spôsobilo aj rozvrat v

ich manželskom vzťahu. Keďže manželstvo s odporkyňou už nemôže fungovať, navrhovateľ trvá najeho rozvode. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode, žiadal navrhovateľ o zverenie oboch dcér do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
týždenných intervaloch, bez určenia vyživovacej povinnosti.

Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila. Nesúhlasila však s návrhom navrhovateľa na zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko toto nie je v záujme
maloletýchdetí.Vosvojomvyjadreníknávrhuodporkyňauviedla,žeprvékonfliktymanželovsaskutočne
začali objavovať už v roku 2009. Navrhovateľ strávil väčšinu dní aj nocí mimo spoločnej domácnosti,

nadmerne sa venoval práci, často chodil na služobné cesty a doma tak bol minimálne. Postupne sa
začal navrhovateľ od rodiny odcudzovať, prestal komunikovať s manželkou a deťmi. Chodil neskoro
domov, prichádzal nadránom, začal mať červené oči a jeho správanie nasvedčovalo vplyvu návykových
látok, navrhovateľ často požíval alkoholické nápoje a po ich požití si sadol aj za volant. Pri sebe nosil
neustále vreckový nožík, ktorý bol jeho pravidelným spoločníkom. Navrhovateľ začal byť k odporkyni
a k deťom agresívny, osočoval ich, verbálne napádal, a to aj pred mamou odporkyne či primárkou v

liečebni počas liečenia detí. Počas roku 2009 odporkyňa zistila, že navrhovateľ jej bol neverný. Keď
odporkyňa žiadala od navrhovateľa vysvetlenie, tento reagoval impulzívne, agresívne a počas Silvestra
na odporkyňu fyzicky zaútočil a začal ju škrtiť. Navrhovateľ sa odporkyni vyhrážal aj zabitím. Po tomto
traumatickom zážitku odporkyňa navštívila ošetrujúceho lekára a okamžite sa spoločne s maloletými
deťmi odsťahovala k svojej matke, kde býva odporkyňa doposiaľ. Odporkyňa ale aj maloleté deti

mali z nevyspytateľného správania navrhovateľa strach. Navrhovateľ v prítomnosti detí na odporkyňu
verbálne útočil, hádzal horúcu panvicu a bol hysterický. Takéto správanie navrhovateľa vážne poznačilo
aj obe maloleté deti, s ktorými matka podstúpila aj psychologické vyšetrenia a terapie. Navrhovateľ
prestal s rodinou komunikovať. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/183/2011-11 v
znení rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 9/2012-72 bol predbežne upravený styk

otca s maloletými deťmi. Niektoré stretnutia detí s otcom na neuskutočnili pre chorobu detí, neskôr deti
odmietali styk a s navrhovateľom aj napriek tomu, že sa odporkyňa usilovala o to, aby sa tieto stretnutia
uskutočňovali. Odporkyňa preto nesúhlasila so zverením maloletých detí do striedavej starostlivosti
oboch rodičov. Odporkyňa mala za to, že v dôsledku navrhovateľovho správania k odporkyni ale aj
k deťom samotným, si maloleté deti vytvorili k otcovi odmietavý vzťah, stretnutiu s navrhovateľom sa

bránia, odmietajú s ním komunikovať a to aj napriek naliehaniu zo strany odporkyne. Počas obdobia,
keď ešte žili v spoločnej domácnosti, sa navrhovateľ o potreby detí nestaral, nevenoval sa im a doma
sa takmer nezdržiaval. Maloleté deti sú tak zvyknuté byť nepretržite s odporkyňou, ktorá ich naučila
nielen plávať, lyžovať, hrať tenis, ale ktorá deti podporuje aj v ich záujmoch. Striedavá starostlivosť by
tak podľa odporkyne nebola v ich záujme, a preto odporkyňa žiadala, aby boli obe maloleté deti zverené

do jej výlučnej osobnej starostlivosti a aby výlučne odporkyňa zastupovala maloleté deti a spravovala ich
majetok. Ohľadom vyživovacej povinnosti odporkyňa navrhla, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť
platiť výživné vo výške 1.600 Eur mesačne na M. A. a vo výške 1.300 Eur mesačne na M. R., aj s
prihliadnutím na nadštandardnú životnú úroveň navrhovateľa. Styk otca s maloletými deťmi na čas po
rozvodežiadalaodporkyňaupraviťzhodnesnariadenýmpredbežnýmopatrením,t.j.každúpárnusobotu

v mesiaci v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod v prítomnosti odporkyne.

Odporkyňa zároveň vo svojom vyjadrení k návrhu špecifikovala výdavky na maloleté deti. Maloletá
A. je žiačkou J. Š. Č. Z. K.. V rámci svojho voľného času navštevuje ešte základnú umeleckú školu,
spoločne s odporkyňou chodí plávať, v zime lyžovať, učí sa hrať tenis, golf a na odporúčanie psychológa

sa venujú canisterapii a hipoterapii. Maloletá trpí opakovanými infekciami horných dýchacích ciest,
je sledovaná v imunoalergologickej ambulancii, prekonala infekčnú mononukleózu. Okrem toho je
sledovaná v očnej ambulancii a z dôvodu plochých nôh aj v ortopedickej ambulancii, od šiestich rokov
navštevuje aj logopedickú ambulanciu. Vzhľadom na zmeny v správaní maloletej (úzkosť, strach z tmy,
záchvaty zlosti, nesústredenosť) absolvovala maloletá A. sedenia u psychológa ako aj u detského

psychiatra. Od februára 2010 bola liečená na neurologickej ambulancii pre afektívne reakcie. Maloletá
R. navštevuje materskú školu a rovnako ako jej staršia sestra chodí na základnú umeleckú školu,
chodí plávať a v zime lyžovať, absolvuje canisterapiu a hipoterapiu. Opakovane sa u nej prejavujú
infekcie horných dýchacích ciest, asi 5-6 krát ročne, má časté laryngitálne záchvaty. Od roku 2011
je sledovaná v imunoalergologickej ambulancii. Máva opakovaný ekzém na koži. Je sledovaná aj u

ortopéda s tým, že nosí špeciálnu ortopedickú obuv a denne musí rehabilitovať. Negatívny zdravotný
stav detí je dôvodom zvýšených výdavkov na deti za účelom zabezpečenia pravidelných liečení,
pobytu pri mori, rehabilitačných pomôcok a osobitnej stravy pre deti (bezlepkové potraviny, zvýšená
konzumácia teľacieho mäsa). Náklady na bývanie vyčíslila odporkyňa čiastkou 174,70 eur mesačne,náklady na internet vrátane hlasových služieb 30,16 eur, antivírový program na počítač 25,15 eur,
spotreba plynu 5,14 eur, poistenie domácnosti 1,50 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti, elektrina 20
eur. Výdavky súvisiace s návštevou školy a predškolského zariadenia (stravné, poplatky za akcie)

predstavujú približne 60,- eur mesačne pre obe deti. Výdavky súvisiace s krúžkami u maloletej A.
predstavujú 30,10 eur mesačne, u maloletej R. sumu 5,50 eur. Okrem týchto poplatkov sa uhrádza
ročný príspevok do Združenia rodičov vo výške 24,- eur. Z dôvodu návštevy hudobného odboru klavír u
maloletej A. je nevyhnutné raz za polrok ladiť klavír, čo predstavuje výdavok vo výške 95,- eur, prípadne
70,- eur. Nákup osobitných potravín pre obe deti z dôvodu ich zdravotného stavu odporkyňa vyčíslila

na sumu 500,- eur mesačne. Náklady na nákup oblečenia pre obe deti a ortopedickej obuvi dosahujú
400,- eur mesačne. Z dôvodu aktívneho spôsobu trávenia voľného času s prihliadnutím na potrebu
realizácie pravidelnej hipoterapie, plávania, návštevy kultúrnych podujatí sa náklady na tieto aktivity
pohybujú vo výške 500,- eur mesačne pre obe deti. Náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane liekov,
vyšetrení, realizácia terapií, logopédia a nákup vitamínov pre obe deti sú vo výške 500,- eur mesačne.
Vzhľadom na odporúčaný každoročný pobyt detí v liečebni alebo pri mori po dobu 1 mesiaca sa náklady

na zabezpečenie takéhoto pobytu pohybujú vo výške od 1300,- eur do 2000,- eur raz ročne. Denná
rehabilitácia maloletej R. je realizovaná imunostimulačným prístrojom v cene 2500,- eur. Výdavky na
nákup hygienických a čistiacich potrieb odhadla odporkyňa v sume 30,- eur mesačne. Spotrebu benzínu,
potrebného na rozvoz detí do školy, na krúžky či iné aktivity, odhadla matka na sumu 300,- eur mesačne.
Náklady na výživu oboch maloletých detí tak dosahujú celkovú výšku 2.647,72 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka
maloletých detí a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: sobášny list, rodné listy maloletých detí,
potvrdenia o návšteve škôl a školské vysvedčenia detí, lekárske potvrdenia o zdravotnom stave detí,
potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, doklady preukazujúce príjmy a

výdavky účastníkov, daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, výkazy ziskov a strát a súvahy
obchodných spoločností, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový
stav veci:

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Obaja manželia sú slovenskí štátni

občania, národnosti slovenskej a u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté
deti - dcéry A., nar. X.X.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na
adrese: U. XX, K., kde navrhovateľ naďalej býva, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na
konanie vo veci.

Uznesením zo dňa 28.1.2013, č.k. 28P/518/2011-129 súd ustanovil do konania znalca z odboru
psychológia, z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, za účelom odborného posúdenia
vzájomných vzťahov rodičov a maloletých detí.

Zo znaleckého posudku č. 24/2013, ktorý bol vypracovaný súdnym znalcom O.. T. U., vyplýva, že

maloleté deti vnímajú matku ako svoju najbližšiu vzťahovú osobu, čo sa prejavilo v rámci pozorovania
pri kontakte ako aj v rámci rozhovoru so znalcom, resp. v rámci použitých psychologických testov. V
kontakte s matkou boli deti spontánne, živé, aktívne. Vzťah maloletých detí k otcovi nie je natoľko
jednoznačný. Pri interakcii s otcom pôsobili deti menej spontánne a živo, po istej dobe začali byť
voči nemu dosť „kritické“, a to najmä maloletá A.. Zjavné známky strachu z otca však neboli znalcom

pozorované. Výraznejšie odmietanie otca vyjadruje maloletá A.. Možno sa však domnievať, že sama
s ním výraznejšiu negatívnu skúsenosť nemá a jej postoj je do značnej miery ovplyvnený tým, ako
otca vníma a ako na neho reaguje jej matka. Podobne to platí aj u mladšej R., ktorá je v značnej
miere ovplyvňovaná aj tým, ako sa k otcovi správa a čo o ňom hovorí jej staršia sestra. Vzájomný
vzťah rodičov detí je podľa zistení znalca konfliktný. Každý z rodičov vyjadroval v kontakte so znalcom

výrazne kritický postoj k tomu druhému a popisoval jeho „chyby“, zdôrazňoval neobvyklé a divné
správanie, povahové zmeny a podobne. Každý z nich deklaroval dobrý vzťah k maloletým deťom,
pričom „zručnejšie“ pôsobila v kontakte s nimi matka. Uvedené je však pochopiteľné, nakoľko deti
bývajú s matkou v spoločnej domácnosti a trávia s ňou viac času. Ani u jedného z detí sa nevyskytli
známky, ktoré by poukazovali na „závažnejšie“ psychopatologické tendencie. Aktuálna rodinná situácia

pravdepodobne na deti nevplýva dobre, no na druhej strane sa zdá, že jej dosah nezasahuje „hlbšie“
psychiku ani jedného z detí. Obaja rodičia sú podľa zistení znalca emočne labilnejší, aj keď pozadie tejto
lability je u nich rozdielne. Matka detí je senzitívnejšia, ide v niektorých reakciách „viac do hĺbky“, otec je
v tomto smere „povrchnejší“. Matka má krehkejšie „hranice seba“, z čoho vyplýva neistota v sociálnychkontaktoch, je zvýšene vzťahovačná, môže si niektoré okolnosti domýšľať, resp. dezinterpretovať. Otec
detí je viac zameraný na seba, vníma ľudí skôr podľa svojich predstáv a potrieb. U oboch rodičov ide
do istej miery o „problematickejšie“ osobnosti, no tieto ich osobnostné rysy nie sú také, že by rodičom

znemožňovali starať sa o deti. Zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov však
znalec neodporúčal, pretože by to nebolo za aktuálnej situácie v záujme maloletých detí. Deti majú
veľmi blízky vzťah k matke a ich vzťah k otcovi je aktuálne skôr problematický. Navyše ide o dievčatá a
najmä u mladšej dcéry je vzhľadom na jej vek vhodná častejšia prítomnosť matky. Otec sa viac pracovne
angažuje, jeho život viac súvisí s prácou, na ktorú je zameraný. Za aktuálnej situácie a vzájomných

negatívnych postojoch rodičov by zmena doterajšieho spôsobu zabezpečovania starostlivosti o deti
na striedavú starostlivosť oboch rodičov bola pre deti obtiažna a stresujúca. Znalec však navrhoval
postupné rozšírenie styku detí s otcom a postupný prechod na samostatný styk detí s otcom bez
prítomnosti matky. Je však potrebné, aby k takejto zmene svojim správaním prispeli aj obaja rodičia.

Z výpovede znalca priamo na pojednávaní vyplýva, že znalec odporúča u matky psychologické

poradenstvo, pričom matka by mala absolvovať u psychológa 15-20 stretnutí a získať tak reálnejší
pohľad na život a na seba. Styk navrhovateľa s maloletými deťmi navrhoval znalec v rozsahu 2 krát do
mesiaca víkendový styk a v tom ďalšom týždni počas pracovného dňa v rozsahu 4 - 5 hodín.

Svedkyňa M.. M. W., ktorej manžel je najlepším kamarátom navrhovateľa, uviedla, že navrhovateľa

pozná od jesene roku 2003. Svedkyňa s manželom sa s navrhovateľom a odporkyňou intenzívne
stretávali do narodenia ich druhých detí. Svedkyňa vnímala navrhovateľa ako veľmi pozorného a
starostlivého partnera a vzťah navrhovateľa a odporkyne do narodenia druhého dieťaťa vnímala ako
harmonický. Vzájomné stretnutia prestali aj preto, že sa vyskytovali drobné problémy a nedorozumenia,
napr. že syn svedkyne si údajne sadol do ich detskej sedačky a zlomil ju. Ďalším dôvodom boli

aj odporkyne sťažnosti, že jej navrhovateľ nepomáha. Odporkyňa dokonca telefonovala svedkyni a
zisťovala, ako často manžel svedkyne varí či berie deti von. Od jari 2009 sa svedkyňa s odporkyňou
nestretávala, jej spoločnosť nevyhľadávala a vídala len navrhovateľa s maloletými deťmi. V novembri
2010 navrhovateľ istý čas býval v domácnosti svedkyne a jej manžela, ktorí sa mu snažili pomôcť a
snažili sa skontaktovať aj odporkyňu, ale bezúspešne. Odporkyňa sa odmietala konfrontovať s inými

názormi, izolovala sa. Navrhovateľ bol v tom čase v zúfalom stave, bolo na ňom vidieť, že sa maximálne
snažil vyhovieť navrhovateľke. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že navrhovateľ má nadštandardný
plat, avšak maximum týchto peňazí dal k dispozícii odporkyni a deťom. Odporkyňa nepracovala,
bolo na materskej dovolenke. Vzťah navrhovateľa k maloletým deťom bol podľa svedkyne maximálne
ohľaduplný a starostlivý. Svedkyňa nikdy nepočula, že by navrhovateľ na deti zvýšil hlas alebo že by

bol vulgárny, nevšimla si ani príznaky nejakého fyzického násilia. Zo strany navrhovateľa nepočula ani
žiadne urážky adresované odporkyni. Maloleté deti neprejavovali strach k otcovi, v jeho prítomnosti boli
úplne uvoľnené a držali sa za ruky.

Svedkyňa T.. B. K., O.., matka odporkyne, súdu uviedla, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne

vnímala spočiatku ako harmonické. Situácia sa podľa svedkyne zmenila v čase, keď navrhovateľ začal
pracovať v K. a keď začal doktorandské štúdium. Navrhovateľ vtedy svedkyňu požiadal, aby táto
zostala na dôchodku a pomáhala pri výchove maloletých detí. Svedkyňa sama videla, že navrhovateľ je
samoľúby človek, introvert a žgrloš, odporkyňu vydeľoval a keď táto prekročila daný limit v banke, tak jej
stopol kartu. Od začiatku manželstva mala odporkyňa úverovú kartu, ktorou mohla platiť nákupy. Vyberať

hotovosť z bankomatu či priamo z banky odporkyňa nemohla. Tento úver aj náklady na domácnosť
uhrádzal navrhovateľ, keďže pracoval. Všetky oslavy však robila a financovala svedkyňa. Svedkyňa
sama prispievala na oblečenie detí a aj na domácnosť, napr. tým, že im darovala nábytok, kompletné
vybavenie a zriadenie kuchyne. Navrhovateľ odporkyni nikdy nepovedal, koľko zarába. Keď sa ho
odporkyňa spýtala na jeho príjem, tak zostal veľmi nervózny a potom si to kompenzoval agresivitou a

vulgarizmami na rodine. Keď sa susedia v dome, v ktorom bývali, skladali na trampolínu a na hojdačky
pre deti, navrhovateľ na to neprispel ani korunou. Navrhovateľ sa o deti staral minimálne, keď si vybavil
doktorandské štúdium, tak nebol doma ani v sobotu, nakoľko chodieval do práce. Keď bol navrhovateľ
nervózny, tak bol agresívny na deti. Svedkyňa sa spoločne s odporkyňou snažili pôsobiť na deti, aby sa
s otcom stretávali. Maloletá A. sa však zaprela a odmietla sa s otcom stretávať. Po stretnutí s otcom bola

v zúfalom stave, celá sa triasla a hádzala sa o zem. Nakoľko maloleté deti sú na seba veľmi naviazané,
maloletá R. koná rovnako ako jej staršia sestra. Svedkyňa bola aj svedkom toho, ako navrhovateľ kričal
na odporkyňu a na maloleté deti. Keď mu maloletá niečo odvrkla, tak navrhovateľ reagoval agresívne.
Svedkyňa bola prítomná aj pri jednom incidente, keď navrhovateľ odhodil maloletú A. tak, že letela dosklených dverí. Odporkyňa spoločne s maloletými deťmi momentálne bývajú so svedkyňou v jednej
domácnosti.

Svedkyňa M.. G. V., detská psychiatrička, bola dňa 14.4.2011 oslovená odporkyňou, ktorá sa s ňou
chcela poradiť ohľadne maloletej dcéry A.. Odporkyňa prišla spoločne s maloletou a chcela, aby
svedkyňa dieťa vyšetrila, či nemá nejaký problém. Odporkyňa uvádzala, že s manželom majú narušené
vzťahy a chcela by vedieť, ako to dcéra znáša. Uvádzala, že manžel sa v poslednej dobe dosť často
venuje deťom a keď ich kúpe, tak sa ich dotýka zvláštnym spôsobom, dotýka sa ich na intímnych

miestach a ona má strach, aby z toho nebolo niečo viac. Uvádzala aj to, že raz keď kamsi odišla,
prišla domov a dvere boli zvnútra zavreté. Svedkyňa toto zamykanie sa zvnútra ako problémové
nepovažovala. Svedkyňa maloletú A.Á. všeobecne vyšetrila, sexuologické vyšetrenie však nerobila.
Na základe vyšetrenia svedkyňa zistila, že maloletá A. je prosperujúce dieťa, primerane veku vyvinuté
psychicky aj fyzicky. Neurotickú symptomatiku, ktorá by svedčila psychotraumatickým zážitkom v
rodine, u maloletej nenašla. Svedkyňu následne navštívil aj navrhovateľ s tým, že sa informoval na

zdravotný stav maloletej a popísal situáciu doma. Odporkyňa pred svedkyňou popisovala, že majú
dobré materiálne podmienky, že majú dom, že otec je zamestnaný, že dobre zarába, ona bola vtedy
na materskej, že deti majú otca rady. Svedkyňa si počas vyšetrenia všimla, že v prítomnosti matky
sa maloletá A. k otcovi veľmi nevyjadrovala, keď bola v neprítomnosti matky, tak o ňom rozprávala v
poriadku, že ho má rada, aké majú hračky a pod. Podľa informácií, ktoré mala svedkyňa, rodina následne

obnovila spolužitie.

V priebehu konania navrhovateľ súhlasil s tým, aby boli maloleté deti po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti matky s tým, že navrhoval výživné vo výške 300,- eur mesačne na každé dieťa, túto sumu

považoval za primeranú veku detí, prípadne navrhoval výživné odstupňovať a na staršie dieťa určiť
výživné vo výške 350,- eur mesačne a na mladšie 250,- eur mesačne . Zastupovať maloleté deti a
spravovať ich majetok by boli oprávnení obidvaja rodičia. Čo sa týka úpravy styku, navrhoval styk v
rozsahu každú druhú sobotu a nedeľu, môže to byť bez prespatia od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas
letných prázdnin styk v rozsahu jedného týždňa v júli a jedného týždňa v auguste. Počas zimných

prázdnin navrhoval styk v rozsahu 26.-30.decembra a počas veľkonočných prázdnin styk každý druhý
rok.

Odporkyňa žiadala pridržiavať sa záverov znaleckého posudku, ktorý odporúča ponechať styk v takom
rozsahu ako bol upravený predbežným opatrením a postupne ho rozširovať. V zmysle uznesenia

Krajského súdu č.k. 11CoP 134/2013 zo dňa 27.3.2013 je otec oprávnený stretávať sa s deťmi každý
párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod, do
18. 00 hod. Prvý krok už nastal, deti sa stretávajú s otcom v neprítomnosti matky. Nesúhlasila s tým,
aby bol určený styk s prespatím u otca. Zastáva názor, že otec sa nedokáže dostatočne postarať o
deti. Podľa informácií, ktoré má od detí, sa u otca riadne nestravujú, otec je pracovne zaneprázdnený,

stretnutia, ktoré by mali prebiehať v stredu, sú často zrušené a to z dôvodov na strane otca. Navrhla
aby bol opätovne vypočutý znalec aj za účasti matky. Nesúhlasila s návrhom otca, aby obidvaja rodičia
zastupovali maloleté deti a spravovali ich majetok. Otec nie je schopný uhrádzať načas poplatky spojené
s užívaním domu, splácaním hypotéky, v neposlednom rade aj výživné platí oneskorene mesiac pozadu,
nie k rukám matky, ale na svoj vlastný účet, z ktorého majú byť hradené jeho osobné náklady.

Navrhovateľ je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Y. A., A..P..U.. Q. A. R. - R. N. R.,
A.. P.. U... A.Ť. R. - R. N. R., A.. P.. U.., v ktorej má navrhovateľ 16,5% podiel, dosiahla v roku 2013
zisk pred zdanením vo výške 69.132,70 Eur. Spoločnosť Y. A., A..P..U.., v ktorej má navrhovateľ 33%
podiel, dosiahla v roku 2013 zisk pred zdanením vo výške 60.220,65 Eur. Okrem toho je aj členom

Správnej rady A. I. A. B. W., A..P..U.., v ktorej mu však v období od 01/2012 do 08/2014 neboli poskytnuté
žiadne peňažné, príp. nepeňažné plnenia. Navrhovateľ býva v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Okrem toho je spoluvlastníkom rodinného domu v G. J.M., ktorý zdedil
po svojej matke spoločne so svojím otcom a bratom, ktorý v tomto dome bývajú. Je spoluvlastníkom
motorového vozidla zn. Toyota Auris, ktoré užíva odporkyňa. Spoločnosť Y. A., A..P..U.. vlastní motorové

vozidlo Mercedes ML r. v. 2007, ktoré je v užívaní navrhovateľa. Táto spoločnosť však nie je vlastníkom
žiadnych nehnuteľností. Za rok 2013 dosiahol navrhovateľ príjmy vo výške 77 400,- eur, z toho základ
dane vo výške 71.080,56 eur, daň 15.706,03 eur.Odporkyňajenezamestnaná,evidovanánaÚradepráce,pričomjejjedinýmpríjmomsúrodinnéprídavky
na obidve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického
smeru. Do 29.6.2014 bola odporkyňa na „predĺženej“ rodičovskej dovolenke, z dôvodu zdravotného

stavu maloletej R., poberala rodičovský príspevok a naďalej poberá prídavky na deti obidve deti .
Odporkyňa uviedla, že od ukončenia rodičovskej dovolenky si prácu doposiaľ nehľadala, nakoľko bola
s deťmi na ozdravnom pobyte, s maloletou R. bola v nemocnici, kde bola hospitalizovaní od 7.-8.7.2014
s následnou rekonvalescenciou 2 týždne. Prácu si bude hľadať vtedy, keď budú deti na tom tak dobre,
že nebudú musieť chodiť na rehabilitácie, chce sa o ne riadne starať. Zisťovala si pracovné ponuky,

ale na 4 hodiny by ju nikto nezamestnal. Výdavky na maloleté deti financuje z pôžičiek poskytovaných
bankou, prípadne od rodiny a známych.

Odporkyňa návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava II žiadala, aby bol navrhovateľ zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou 1.500,- eur mesačne. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III
č.k. 51P/25/2012-459 zo dňa 27.júna 2013 bol návrh zamietnutý. Rozhodnutím Krajského súdu č.k.

20CoP 151/2013-538 zo dňa 22.januára 2014 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. V
odôvodnení rozhodnutia je okrem iného uvedené, že zdravotný stav maloletých detí nie je natoľko vážny,
aby bol objektívnou prekážkou pre záver, že odporkyňa vôbec nemôže pracovať a teda primerane
sa spolupodieľať na financovaní odôvodnených potrieb rodiny , resp. minimálne svojich potrieb, ani
výkonom krátkodobých prác, resp. pracovnou aktivitou, ktorú by bola objektívne spôsobilá vykonávať

bez ujmy na svojom zdraví, resp. zdraví maloletého dieťaťa v domácom prostredí s poukazom na
skutočnosť, že maloletá R. navštevuje predškolské zariadenie a maloletá A. riadne navštevuje základnú
školu , odporkyňa teda mala aj má možnosť pracovať a uspokojovať si tak svoje životné potreby.
Odvolací súd toto odôvodnenie rozšíril, uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou, že deti žijúce
v bratislavskom kraji trpia častými ochoreniami dýchacích ciest, alergiami, avšak z lekárskych správ

predložených matkou vyplýva, že trpia bežnými detskými ochoreniami, ktoré sú ich veku primerane.

V priebehu konania odporkyňa zmenila rozsah výdavkov u maloletých detí a to u A. na sumu 2.847,01
eur mesačne a u R. na sumu 2.449,79 eur mesačne. Mesačné výdavky u A. pozostávali z nasledovných
položiek:ZŠakrúžky62,81eur,tenis8,50eur,ZUŠ159,08eur,plávanie250,-eur, lieky115,76eur,lieky

Daosin 39,57, zubný strojček 9,17, dentálne čistenie zubov 1,- eur, dentálna hygiena 20,- eur, okuliare
9,17 eur, rehabilitačné pomôcky 8,33 eur, hospitalizácie 3,33 eur, , logopédia 18,88 eur, ortopedické
vložky a obuv 4,72 eur rehabilitácia 80,- eur, hipoterapia 60,- eur, ozdravovací pobyt pri mori 119,40
eur, liečenie 42,34 eur, strava a výživa 400,- eur, ošatenie a obuv 500,- eur, hračky hry vzdelávacie
potreby 150,- eur, kultúra výtvarné dielne, plávanie 250,- eur , športové potreby 100,- eur, hygienické

potreby , kozmetika, kaderník 100,- eur, bývanie 129, 54 eur, doprava 105,41 eur, hygienické potreby ,
čistiace potreby domácnosť 100,- eur. Mesačné výdavky u R. pozostávali z nasledovných položiek: MŠ a
krúžky v MŠ 106,36 eur, lieky 115,76 eur, rehabilitačné pomôcky 30,- eur, hospitalizácie 10,- eur, okuliare
7,39 eur, logopédia 18,88 eur, ortopedické vložky a obuv 4,72 eur rehabilitácia 80,- eur, hipoterapia 60,-
eur, ozdravovací pobyt pri mori 119,40 eur, liečenie 42,34 eur, dentálna hygiena 20,- eur, stimulačné

zariadenie dýchacích ciest 208,33 eur, strava a výživa 400,- eur, ošatenie a obuv 500,- eur, hračky hry
vzdelávacie potreby 150,- eur, kultúra výtvarné dielne, plávanie 250,- eur , športové potreby 100,- eur,
hygienické potreby , kozmetika, kaderník 100,- eur, bývanie 129, 54 eur, doprava 105,41 eur, hygienické
potreby , čistiace potreby domácnosť 100,- eur.

Právna zástupkyňa navrhovateľa namietala výšku a odôvodnenosť výdavkov prezentovaných
odporkyňou. Poukázala na nezrovnalosti vo vyčíslených nákladoch, odporkyňa uvádza mesačne
náklady na ZUŠ u A. vo výške 159,08 eur mesačne, pričom z predložených pokladničných dokladov
vyplývajú náklady vo výške 279,- eur ročne. Poukázala na náklady za plávanie vo výške 250,- eur
mesačne, pričom žiadny doklad preukazujúci tento náklad nebol predložený. V nákladoch na liečenie

sú zahrnuté aj náklady odporkyne a to aj náklady na lyžiarsky vlek, podľa názoru právnej zástupkyne
odporkyňa je schopná, pracovitá, tieto náklady si môže hradiť sama. Spochybňovala náklady na
drogériu, s tým, že sú tam zahrnuté náklady za tovar pre dospelého, v nákladoch na stravu sú zahrnuté
položky za také potraviny, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami odporkyne o potravinových intoleranciách.
Namietal náklady na motorové vozidlo, kde odporkyňa zahrnula aj rakúsku a českú diaľničnú známku,

náklady na vysávanie auta, umytie, prezutie pneumatík, má za to, že sú to náklady užívateľa auta a
nie detí. Navrhovateľ nemá problém prispievať na tvorbu úspor, ale nemieni udržiavať životnú úroveň
odporkyne, ktoránatovyužívadeti.Poukázalanaobsahlekárskychsprávnato,žemaloletáA.bolaešte
18.4.2011 dieťa psychicky dobre komponované, komunikatívne, 3.2.2012 dieťa spolupracovalo nejaviloznámkypsychickéhoochorenia, vposlednejsprávezr.2014jeuvedené,žejevoveľmizlompsychickom
stave, pričom navrhovateľa takmer nevída, je pod neustálym vplyvom odporkyne. Poukázala aj na to,
koľko vyšetrení absolvovala za 2 roky maloletá A., žiadna terapia, len vyšetrenia. Čo sa týka úpravy

styku, navrhovala styk v rozsahu každú druhú sobotu a nedeľu, môže to byť bez prespatia od 10.00 hod.
do 18.00 hod., počas letných prázdnin styk v rozsahu jedného týždňa v júli a jedného týždňa v auguste.
Počas zimných prázdnin navrhoval styk v rozsahu 26.-30.decembra a počas veľkonočných prázdnin
styk každý druhý rok.

Odporkyňa trvala na odôvodnenosti výdavkov, s navrhovateľom navrhovanou sumou nesúhlasila,
žiadala aby súd zaviazal navrhovateľa na tvorbu úspor pre maloleté deti, z ktorých budú môcť byť
hradené extrémne vysoké náklady spojené s liečením detí, školou v prírode a ostatnými jednorázovými
vysokými finančnými požiadavkami. Žiadala aby navrhovateľ predložil doklady o hospodárení
spoločnosti B. W., A..P..U.., ktorej spoločníkom je spoločnosť Y., ide teda majetkové prepojenie. I keď
došlo k omylu a právna zástupkyňa odporkyne zistila, že nie spoločnosť Y. je spoločníkom v spoločnosti

B. ale naopak spoločnosť B. je spoločníkom vo Y., napriek tomu trvala na požiadavke na predloženie
daňového priznania spoločnosti B. z dôvodu, že sú majetkovo prepojené. Žiadala o preverenie
hospodárenia občianskeho združenia N., v ktorom je navrhovateľ podpredsedom. Podľa informácií
navrhovateľky OZ poberalo rôzne príspevky, ktoré nemohla poberať obchodná spoločnosť z európskych
fondovzaúčelomvypracovaniaanalýzavzdelávania, boldotohtoprojektuangažovanýajnavrhovateľa,

keďže podľa predloženého životopisu pôsobí tento inštitút v K. a K. a spolupracuje s rôznymi krajinami
typu Albánsko, pretože jedná sa o partnerstvá. V momentálnej dobe sú európske fondy najväčší zdroj
príjmov a táto nadácia to využíva. Poukázala na to, že spoločnosť Y. má zastúpenie aj v K. a to pod
názvom Y. T.. Spoločnosť R. je zastúpením spoločnosti R., je to odnož spoločnosti R. pôsobiaca vo H.,
Z. Z. O. Z. K., Z. A. , C. Q. Q. Z. K. a títo refakturujú faktúry spoločnosti R. v hotovosti. Žiadala preukázať

náklady spoločnosti, v ktorých je otec spoločníkom.

Navrhovateľ nepopieral, že existuje spoločnosť Y. T. ale nie je prepojená so spoločnosťou Y. A..P..U..,
sú súčasťou siete Y. W. ale nie sú majetkovo prepojení. Uviedol, že pre N. už 2 roky nevyvíja žiadnu
činnosť, toto združenie vzniklo aktivity neziskového charakteru.

Kolízny opatrovník maloletých detí súhlasil s úpravou styku, navrhnutou navrhovateľom. Právo
zastupovať deti a spravovať ich majetok navrhol priznať obom rodičom. Rozhodnutie o výške výživného
na maloleté deti ponechal na úvahu súdu. Sumy výživného, navrhnuté navrhovateľom, však kolízny
opatrovník považoval za nízke, aj vzhľadom k deklarovanému príjmu otca vo výške 5.000 eur mesačne.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodina ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťazverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel
k záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne rozvrátené, že si nemôže plniť svoju spoločenskú
funkciu. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení, nie je predpoklad, že
by manželské spolužitie obnovili. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových
nezhodách, v neschopnosti manželov riešiť problémy , ktoré sa vyskytnú v každej domácnosti, pričom
táto neschopnosť môže vyplývať aj z ich osobnostných charakteristík. Za závažný problém súd považuje
aj rozdielne názory na spoločné hospodárenie.

Maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, berúc do úvahy hlavne vyjadrenia účastníkov,
teda otca, ktorý so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky napokon súhlasil i keď
spočiatku navrhoval striedavú starostlivosť.

Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv
a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča
rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok obom rodičom.

Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím
na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému neboli
zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec
a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletých detí , aj keď len v obmedzenom
rozsahu. Stretávanie maloletých detí s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k

rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Rozsah styku, ktorý navrhovala matka považoval súd
za nedostačujúci, pričom neboli v konaní preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by takto zúžený rozsah
styku odôvodňovali. Vyjadrenia matky o údajnom agresívnom správaní otca k maloletým deťom neboli
v konaní preukázané ani výhrady matky k starostlivosti otca o maloleté deti. Vypočuť maloleté deti za
týmtoúčelomsanepodarilo,keďžematkaodmietlazabezpečiťichprítomnosťnapojednávaní.Svedeckú

výpoveď matky odporkyne nepovažoval súd za hodnovernú vzhľadom na jej postoj k navrhovateľovi ako
aj vzťah k odporkyni.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti
a majetkových pomerov otca, pričom odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo,

ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a
vývojdieťaťa.Otecdosahujepríjem,ktorýmuumožňuje,abyprispievalnavýživumaloletýchdetísumou,
aká je uvedená v rozhodnutí. Výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané. Matka
nepreukázala všetky výdavky uvádzané v návrhu, niektoré výdavky maloletých detí boli neprimerané
vysoké, napr. výdavky na stravu (400,- eur mesačne na jedno dieťa ), oblečenie ( 500,- eur mesačne

na jedno dieťa). Nakoľko nie je možné podľa názoru súdu hodnoverným spôsobom preukázať výšku
odôvodnených výdavkov na stravu ( s výnimkou poplatku za obedy v školskej jedálni), súd vychádzal z
údajov zo štatistického úradu, podľa ktorých bol celkový čistý výdavok na osobu za rok 2012 vo výške
3.918,75eur ( mesačne 326,-eur), v tom potraviny a nealkoholické nápoje 810,72 na rok a odev a obuv
207, 68 eur na rok. Pokiaľ teda budú uznané výdavky na stravu vo výške 200,- eur pre každé dieťa, t.j.

trojnásobku priemernej spotreby ( vzhľadom na príjem otca) , považuje to súd za primerané. Rovnako
je tomu aj s výdavkom na oblečenie, za primeraný považuje súd výdavok vo výške 100,- až 150,- eur
mesačne, teda vo výške deväťnásobku priemernej spotreby. Súd sa nestotožnil s matkiným spôsobom
výpočtu nákladov na dovolenku, bývanie, motorové vozidlo, kedy matka jednoducho vydelila náklady 3( dovolenka, auto), príp. 4 ( náklady na bývanie ), pričom deti nie sú vlastníkmi ani motorového vozidla,
ani bytu. Súd pripúšťa istý podiel na týchto nákladov, nie však v takej výške ako u vlastníka. Rovnako
súd nepovažuje za správne, aby do nákladov na dovolenky a liečenie boli zahrnuté aj náklady matky,

ktorej nič nebráni si zabezpečiť príjem a z tohto príjmu svoje náklady hradiť. Výdavok vo výške 250,-
eur mesačne na plávanie u maloletej A. ( objavil sa aj v ďalšej položke kultúra, výtvarné dielne, plávanie)
považuje súd za neprimeraný, vzhľadom k tomu, že v K. je možné absolvovať hodinu plávaniu za sumu
3,- až 5,- eur. Súd sa ustálil na výške výdavkoch na kultúru, šport, hračky vo výške 100,- eur mesačne, na
výške výdavkov na zdravotníctvo vrátane a liečenia vo výške 100,- eur mesačne, na výške nákladov na

bývanie vo výške 50,- eur mesačne, na dopravu 50,- eur mesačne, na školské výdavky a krúžky 50,- eur
mesačne. Maloletej R. určil súd vzhľadom na jej vek a z toho vyplývajúce potreby nižšie výživné. Súd je
toho názoru, že zdravotný stav maloletých detí nie je taký závažný, aby sa matka nemohla zamestnať,
tento názor vyslovil aj súd v konaní o výživnom na manželku. Matka má ukončené vysokoškolské
vzdelanie ekonomického smeru, sama sa pojednávaní prezentovala ako auditorka, nemala problém
sa orientovať v dokumentoch ekonomickej povahy, teda by pre ňu nemal byť problém nájsť si dobre

ohodnotenú prácu. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka, tá ju kompenzuje osobnou
starostlivosťou ale len čiastočne, nakoľko obidve deti navštevujú školu. Pokiaľ by matka prispievala
na výživu maloletých deti čo i len tretinou z príspevku otca určeného na bežné výživné, mala by
maloletá A. spolu s prídavkom na dieťa na výživu sumu cca 690,- eur mesačne a maloletá R. sumu
cca 560,- eur mesačne, pričom ide o sumy bežného výživného, bez súm určených na tvorbu úspor.

Súd považuje vzhľadom na vek maloletých detí a ich odôvodnené výdavky, túto sumu za primeranú,
berúc do úvahy vytváranie úspor. Ide o sumy výživného rovnajúce sa priemernej mesačnej mzde netto
v Slovenskej republike. Maloleté deti majú právo podieľať na životnej úrovni otca, túto zásadu však
nemožno uplatňovať len matematickým výpočtom a požadovať, aby bola maloletým deťom k dispozícii
suma finančných prostriedkov adekvátna sume, s ktorou môže disponovať otec. Nakoľko neexistuje

zárukatrvaléhopríjmuotcavdoterajšejvýške,súdjetohonázoru,žejevhodnejšievtejtosituácii vytvoriť
úspory pre maloleté deti, na ktoré môže matka v prípade potreby siahnuť, ako vysoký príjem otca na
využiť na spotrebu. I keď žijeme v krajine s trhovým hospodárstvom a súčasná spoločnosť je sociálne
výrazne diferencovaná, súd bez toho aby horlil za „rovnostárstvo“, nepovažuje za výchovne správne
orientovať dieťa na materiálne statky a luxus. V krajine, v ktorej je priemerný mesačný príjem vo výške

821,- eur brutto a priemerný mesačný dôchodok vo výške 399,50 eur, považuje súd tenisky pre 9- ročné
dieťa v hodnote 200,- eur ( i keď zlacnené na 100,- eur) za luxus. Niektoré výdavky , ktoré matka uvádza
považuje súd v kontexte s vyššie uvedenými faktami za bizarné. Na ZUŠ matka vyčíslila mesačne
výdavky vo výške 159,08 eur , sú v tom zahrnuté výdavky na oblečenie na vystúpenia a to vo výške 400,-
eurnaklavír a400,-eurnaspev.Vuvedenejsumebolizahrnuténákladynaelegantnélodičky,elegantné

saká, elegantné kabáty, pričom matka vo svojej výpovedi trvala na tom, že dcéra nemôže vystupovať
v tom istom oblečení a v tej istej obuvi na klavírnom koncerte a na speváckom koncerte. Okrem toho
matkauviedlasamostatnevýdavoknaoblečenievovýške500,-eurmesačnenakaždédieťa.Vpriebehu
konania matka výdavky na maloleté deti zdvojnásobila, kým na začiatku konania uvádzala výdavky vo
výške 2647.72 eur na obidve deti mesačne , v závere konania uvádzala výdavky na obidve deti vo

výške 5.296,- eur mesačne, dôvod pre ktorý sa výdavky zdvojnásobili neuviedla. Súd bral do úvahy
aj vek maloletých detí ( X Q. X P.) u ktorých sú výdavky pochopiteľne nižšie ako u detí vo vyššom
veku. Vzhľadom na príjem otca súd zaviazal otca na tvorbu úspor vo výške 200,- eur mesačne pre
každé dieťa. Čo sa týka požiadaviek na preukázanie nákladov spoločnosti v ktorý je otec spoločníkom,
súd poukazuje na to, že otec má v uvedených spoločnostiach minoritný podiel, teda aj v prípade

neodôvodnených výdavkov spoločnosti a zvýšenia zisku, by navrhovateľ sám nemohol rozhodovať o
prerozdelení zisku. I keby také právomoci mal, súd nepovažuje za spravodlivé žiadať po navrhovateľovi,
aby namiesto postupu typického pre každú zdravú spoločnosť, t.j. využiť zisk na ďalší rozvoj spoločnosti,
zisk vybral a použil na spotrebu. Samozrejme nejde o uprednostňovanie obchodnej spoločnosti na
úkor maloletých detí, nakoľko určené výživné zabezpečí nadštandardné výdavky maloletých detí. Súd

nevyhovelžiadostiodporkyneovypočutieznalca,nakoľkoodporkyňatútomožnosťmalanapojednávaní
konanom dňa 3.4.2014, na ktoré sa odporkyňa nedostavila, s ospravedlnením doručeným súdu dňa
2. 4.2014, ktoré nespĺňalo podmienky stanovené O.s.p., pričom išlo o pojednávanie nariadené po 3
odročených pojednávaniach, z toho dve boli odročené na žiadosť matky.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí
sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.