Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111200480
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111200480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Dr. F. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
N., Y. X, t.č. V. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom so sídlom Mlynárska 19,
Košice, proti žalovaným: 1. W. N., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom
Bujňákom, advokátom, so sídlom Hlavná 94, Prešov a 2. Obec Jarovnice, IČO: 00 327 212, Jarovnice, o
ochranu osobnosti, autorských práv a náhradu 30.000,- eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9. 9. 2013 č.k. 25C/6/2011 - 474, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch:

- o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 2.000,- eur,
- o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 1. rade,
- o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade pri povinnosti na svoje náklady stiahnuť z obehu všetky
neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny diela.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v

1. rade tak, že žalovanému v 1. rade nepriznáva náhradu trov konania.

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy proti žalovanému v 2. rade a vo výroku o trovách konania medzi týmito účastníkmi a v rozsahu
zrušenia vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

N e p r i z n á v a žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 25C/6/2011 - 474 určil, že žalobca je autorom knihy „Jarovnice

v premenách času a dejín“, žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 2.000,- eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol a v prevyšujúcej časti žalobu voči
žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
66 % z celkových trov konania žalobcu v tomto konaní. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1.
rade trovy konania vo výške 33 % z celkových trov konania žalovaného v 1. rade v tomto konaní. Po
právoplatnosti tohto rozsudku bude o výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ žalobou zo dňa 1. 12. 2010 domáhal sa ochrany

proti porušovaniu jeho autorských práv k dielu „Jarovnice v premenách času a dejín“, a to žalovaným
v 1. rade. Žiadal odstránenie následkov na náklady žalovaného, a to stiahnutie z obehu a zničenie
neoprávnene vyhotovených rozmnoženín diela, vytlačiť rovnaké množstvo kníh v počte 2.000 výtlačkov
podľa autorskej korektúry a úpravy žalobcu na náklady žalovaného. Ďalej požadoval 30.000,- eurako náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný má najskôr zabezpečiť verejné ospravedlnenie žalobcovi
vykonaním slávnostnej vernisáže na náklady žalovaného s pohostením.

Uznesením zo dňa 5. 2. 2013 bol pripustený do konania ako žalovaný v 2. rade obec Jarovnice.

Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy o dielo, uzavretej s obcou Jarovnice 12. 1. 2009, bol poverený
napísaním knihy o histórii obce Jarovnice pri príležitosti 750 výročia prvej písomnej zmienky o obci s
názvom „Jarovnice v premenách času a dejín“. Toto dielo žalovanému v 2. rade odovzdal. Dielo do

tlače v pôvodnej podobe nebolo dané a žalobca sa dodatočne dozvedel, že dielo bolo bez jeho súhlasu
pozmenené. Rozsah diela bol zredukovaný z 384 strán na 304 strán a pôvodný text doplnený 116
riadkami nového textu. Išlo o neoprávnený zásah do diela, pričom žalobca nebol označený ako autor,
ale len ako spoluautor. Žalobca namietal neoprávnené vytvorenie rozmnoženiny diela, keďže licenčná
zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade uzavretá nebola.

Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. On žiadne zmeny v diele nevykonal, pričom žalovaný v 2. rade
za vykonané dielo bola žalobcovi vyplatená dohodnutá odmena. Žalovaný v 1. rade ako bývalý starosta
obce odmietal tvrdenia, aby do knihy zakladal svoje predvolebné letáky a knihu použil v predvolebnej
kampani.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že 17. 12. 2008 bolo na obecnom úrade pracovné
stretnutie súvisiace s realizáciou príprav osláv pri príležitosti 750 výročia prvej písomnej zmienky o
obci Jarovnice, na ktoré bol pozvaný aj žalobca, kde od starostu obce - žalovaného v 1. rade dostal
ústne poverenie na vyhotovenie knihy o dejinách obce, pričom poverenie bolo odsúhlasené obecným
zastupiteľstvom. Dňa 24. 3. 2009 dostal žalobca opätovne pozvanie na pracovné stretnutie a doložený

návrh tematických okruhov na vydanie publikácie. Jednotlivé obsahy kapitol chcel žalobca konzultovať
so starostom, ale z toho zišlo pre pracovné zaneprázdnenie vtedajšieho starostu. Obsah konzultoval
s predsedom PD Jarovnice, nadporučíkom Mgr. B., riaditeľom Obchodného oddelenia PZ v V.. Po
ukončení prác v rozsahu textu a fotodokumentácie dielo malo 384 strán. Slovenská národná knižnica
pridelila titulu F. W. - Jarovnice v premenách času číslo ISBN 978-80-970390-0-4. Na vytlačenie diela

bola zvolená prešovská tlačiareň DATAPRESS. Originálny rukopis odovzdal tlačiarni v USB kľúči, pričom
zodpovední pracovníci nemali k prevedeniu žiadne námietky. Záverečnú úpravu knihy vykonal Ing. M.,
ktorý mal previesť knihu zo systému WORD do CMYK-u a PDF.

Žalobca trval na tom, že na manipuláciu s obsahom knihy alebo na jej zmeny súhlas nedal. Dňa 24. 5.

2010 na obecnom úrade od p. N. bolo žalobcovi oznámené, že kniha vydaná nebude z dôvodu, že sú
potrebnéurčitézmeny.Žalobcavtedyupozornilnaautorskýzákon,žezmenyvtexteacelkovákoncepcia
sa mohli vykonať pred jazykovou korektúrou a pred prevedením grafickej úpravy. Obec novú knihu o
obci môže vydať sama, ale žalobcu môžu prípadne citovať s uvedením diela, z ktorého citujú.

Žalovaný v 1. rade popieral svoju pasívnu legitimáciu s tým, že nevykonal žiadne zásahy do
zverejneného diela. Neupravoval ani štylizáciu diela. Vo veci konal ako štatutár obce a vykonal vôľu
a záujmy obce. Nikdy neprikázal distribuovať knihu so založením predvolebných letákov, ani sám tak
nerobil.

Vypočutá svedkyňa W. N. potvrdila, že bola poverená starostom obce prezrieť si text knihy. Od starostu
bola požiadavka na prepracovanie knihy, k čomu žalobca uviedol, že robte si čo chcete, on nič opravovať
nebude. To chápali ako súhlas na opravu. Preto spolu s p. Z. a ďalšími obyvateľmi obce knihu upravili.
Zásahy do obsahu knihy robili na pokyn žalovaného v 1. rade ako starostu obce.

Pri uplatnení náhrady škody žalobca vychádzal z toho, že autorská ochranárska spoločnosť LITA
požaduje odmenu za licenčnú zmluvu 10 až 15 % z celkového nákladu a ceny diela, ktoré sa predáva.
Pri náklade 2.000 kusov a predajnej cene 8,30 eur sa zvyčajne odmena pohybuje vo výške 1.660,- až
2.490,- eur. V prípade navýšenia o 200 % je to 3.320,- až 3.980,- eur.

Pri hodnotení nároku žalobcu súd vychádzal z § 6 ods. 1 Autorského zákona č. 618/2003 Z.z., že autor je
fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Podľa § 7 ods. 1 zákona, predmetom autorského práva je literárne a
iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä
a) slovenské dielo a počítačový program.Podľa § 40 ods. 1 Autorského zákona, licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na
použitie diela (ďalej len licencia). Podľa ods. 2 licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor

udeľuje výhradnú licenciu. Podľa ods. 4, ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá
zo zmluvných strán požadovať od druhej zmluvnej strany vydanie písomného potvrdenia o uzavretí
licenčnej zmluvy.

Podľa § 56 ods. 1 písm. f) Autorského zákona, autor, do ktorého práva niekto neoprávnene zasiahol,

alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného
predpisu. Týmto osobitným predpisom je Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.

Pri posúdení nároku žalobcu súd vychádzal z § 442a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb., že pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku

súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.
Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy,
výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie
takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj
na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

Podľa § 458a Občianskeho zákonníka, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva
nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady s použije primerane ust.
§ 442 ods. 2.

Žalobca sa domáhal ochrany osobnosti a autorských práv voči žalovaným v 1. a 2. rade, kde so
žalovaným v 2. rade bola uzavretá zmluva o dielo na vyhotovenie kníh k 750. výročiu založenia obce
a pokiaľ sa týka žaloby proti žalovanému v 1. rade, tak súd konštatoval, že žalovaný v 1. rade ako
bývalý starosta obce nie je v spore pasívne legitimovaný. Samotná zmluva o dielo bola uzavretá s obcou,
kde nebolo preukázané, že zo strany starostu boli knihy využité v jeho predvolebnej kampani, resp. do

knihy zakladané volebné letáky starostu. Aj podľa Nálezu Ústavného súdu SR vo veci II.ÚS 29/2012 sa
konštatuje, že chýba pasívna legitimácia u žalovaného v 1. rade.

Čo sa týka nároku žalobcu proti žalovanému v 2. rade, tento nárok žalobcu je nesporný. Obec vydala
knihu, knihu označila ako dielo kolektívu autorov, pričom obec vykonala neoprávnené zásady do diela,

čím zasiahla do jeho nedotknuteľnosti. Žalovaný v 2. rade zasiahol aj do majetkových práv žalobcu,
keď bez súhlasu autora boli vyhotovené aj rozmnoženiny diela a tieto boli verejne rozširované. Keď
žalobca predložil obci hotové dielo podľa zmluvy, tak žalovaný v 2. rade bol oprávnený vykonávať
zásahy do diela len na základe písomného súhlasu autora. Takýto písomný súhlas obec nemá. Obec
nebola oprávnená vykonávať zásahy do diela spočívajúce v odstraňovaní určitých textov, ani v pridávaní

textu. Bez súhlasu žalobcu nemohlo dôjsť k vytvoreniu spoluautorského diela, pretože za spoluautorov
možno považovať len subjekty, ktorých vlastná tvorivá činnosť sa stala súčasťou vytváraného diela.
Vzhľadom na obsah doplnkov vykonaných obcou možno mať pochybnosti o tvorivom duševnom vklade
spracovateľov pôvodného diela. Preto zásah do autorských práv žalobcu bol neoprávnený. Keďže
nedošlokuzavretiulicenčnejzmluvysobcou,ajkeďžalovanýdávalvzmluveodielosúhlasnavytlačenie

diela, tak to nenahrádza licenčnú zmluvu podľa Autorského zákona. Naviac takáto zmluva by mala byť
písomná s uvedením podstatných náležitostí. Objednávateľ diela mohol vyjadrovať nesúhlas s obsahom
diela, odstúpiť od zmluvy, poprípade vytýkať vady diela alebo znížiť odmenu za dielo. Žiadnu z takýchto
možností obec nevyužila a žalobcovi zaplatila dohodnutú cenu za vykonanie diela.

Bol preukázaný zásah do autorského diela žalobcu. Tento zásah bol neoprávnený, preto súd v konaní
určil, že žalobca je autorom diela „Jarovnice v premenách času a dejín“. Žalovaný a ani ním poverené
osoby nemohli byť spoluautormi diela žalobcu.

Kniha nebola nikdy voľne dostupná v kníhkupectvách, bola bezplatne distribuovaná obyvateľom obce,

prípadne je k dispozícii na zakúpenie na Obecnom úrade Jarovnice, preto súd návrhu na stiahnutie z
obehu všetkých neoprávnene vyhotovených rozmnoženín nemohol vyhovieť. Tieto rozmnoženiny nie sú
vo voľnom obehu.Čo sa týka nároku na nemajetkovú ujmu, súd je toho názoru, že už samotný výrok o tom, že žalobca je
autorom knihy „Jarovnice v premenách času a dejín“ je dostatočným zadosťučinením a nie je potrebný
zásah do jeho osobných práv sanovať aj priznaním nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto súd nároku

na nemajetkovú ujmu zamietol.

Pokiaľ sa týka neoprávneného rozmnoženia diela bez platnej licenčnej zmluvy, došlo k zásahu do
autorských práv diela. Potom podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka je priznaná žalobcovi
náhrada škody. Súd pri výpočte vychádzal z cenníka autorskej ochranárskej spoločnosti LITA, ktorá pri

licenčných zmluvách požaduje 10 - 15 % sumy vynásobenej počtom výtlačkov a ceny, za ktorú sa dielo
predáva, preto by bola primeraná zvyčajná odmena od 1.660,- eur do 2.490,- eur. Keďže dielo nie je
celoslovenského dopadu, ale týka sa len jednej obce, pričom nie je verejne distribuovaná a vzhľadom
na počet výtlačkov a to, že výtlačky sa odovzdali obcou zväčša bezplatne, tak suma 2.000,- eur je
primeranáakosumanáhrady,ktorúbypožadovalaajspoločnosťLITA.Pretosúdvyhovelnárokužalobcu
na uvedenú čiastku a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodované podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade bol žalobca úspešný v rozsahu 66 %, kde o konkrétnej výške náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bolo rozhodnuté obdobne podľa § 142 ods.
2 O.s.p. a úspešnejšiemu žalovanému priznaná náhrada trov v rozsahu 33 %.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Napáda všetky výroky rozsudku okresného súdu
s výnimkou prvého výroku o určení jeho autorského práva. Bola mu priznaná škoda len v rozsahu 2.000,-

eur, ako náhrada za odmenu z licenčnej zmluvy. LITA umožňuje priznať licenčnú odmenu vo výške
200 %, takže priznaná suma by mala byť 4.000,- eur. Nesúhlasí, že žaloba proti žalovanému v 1. rade
bola zamietnutá. Rozhodnutie Ústavného súdu SR nemalo mať vplyv na meritum veci, pretože pasívna
legitimácia žalovaného v 1. rade je jednoznačná. Pán N. bol starostom obce keď došlo k porušeniu
autorských práv žalobcu. Naviac zák. č. 369/1990 Zb. neukladá právo ani povinnosť starostovi, aby

rozdal volebné lístky, prostredníctvom ktorých by vyzýval voličov k podpore svojej osoby. Volebná
agitáciabolasúkromnýmzáujmomžalovanéhov1.radeavkladanímvolebnýchletákovadistribuovaním
kníh žalovaný porušoval osobnostné právo žalobcu ako autora kníh, ktorý ako autor má právo na
nedotknuteľnosť diela upravené v § 17 ods. 1 písm. d) Autorského zákona. Svedkyne p. N. a p. Z.
zhodne potvrdili, že k úpravám predmetnej publikácie dochádzalo na pokyn žalovaného v 1. rade.

Žalovaný porušil práva žalobcu na nedotknuteľnosť diela s tým, že dal pokyn na úpravu diela. Do diela
vpisoval osobné venovania a používal dielo na volebnú kampaň, aj keď neúspešnú. Nesúhlasí s tým,
aby žalovanému v 1. rade mal nahradiť trovy konania v rozsahu 33 %.

Nesúhlasí so zamietnutím žaloby proti žalovanému v 2. rade v prevyšujúcej časti. Došlo k početným

neoprávneným korekciám v predmete diela. Dielo bolo neoprávnene rozširované obcou a žalobcovi
nepriznaná náhrada nemajetkovej ujmy. Protizákonné konanie žalovaných vyvolalo o žalobcu stres a
prehĺbilo jeho zdravotné problémy. Nesúhlasí s povinnosťou obce nahradiť žalobcovi len 66 % trov.
Žalobca požaduje plnú 100 % náhradu trov. Žalobca pripomína, že okrem iného žiadal stiahnutie diela
z obehu. Navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu v časti trov konania dal odvolanie žalovaný v 1. rade. Poukazuje na to,
že v Náleze Ústavného súdu SR vo veci III.ÚS 122/2009 zo dňa 10. 9. 2009 je uvedené, aby skutkové
okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov

konania boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov
relevantné. V priebehu konania žalobca menil petit, aby sa nadobudol dojem, že žalovaný v 1. rade
je pasívne legitimovaný. Z rozsudku ani nevyplýva, aké konanie žalovaného v 1. rade, z ktorého mal
vyplývať dojem žalobcu o zodpovednosti žalovaného v 1. rade, mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania na mysli. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o priznaní trov konania

žalovaného v 1. rade tak, že sa náhrada trov konania prizná v plnej výške, resp. sa zruší rozsudok súdu
prvého stupňa a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie, pokiaľ sa týka trov žalovaného v 1. rade.Obec k odvolaniu poukázala na to, že žalobcov rukopis neobsahoval zmluvnými stranami dohodnutý
obsah a napriek upozorneniu zo strany žalovaného v 1. rade žalobca odmietol vykonať akékoľvek zmeny
diela. Dielo odovzdané žalobcom obsahovalo nepodložené a skreslené tvrdenia, ktoré boli spôsobilé

poškodiť osobnostné práva niektorých dotknutých osôb. Aj svedkyňa W. N. potvrdila vyjadrenie žalobcu,
že si s dielom môžu robiť čo chcú. Tým bol vyslovený súhlas, ktorý žalobca udelil žalovanému na opravu
zistených a žalobcovi oznámeným nedostatkov.

Podľa čl. III. ods. 3 zmluvy o dielo, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonanie diela. Je oprávnený

požadovať odstránenie vád vzniknutých vadným konaním diela. Keď žalovaný v 1. rade zistil nedostatky
diela a žalobca odmietol v rozpore so svojou povinnosťou odstrániť vady a dal výslovný súhlas na
korektúry, tak žalovaný v 1. rade poveril pracovníčku obecného úradu na vykonanie takejto opravy.
Aj keď dielo malo vady, napriek tomu obec vyplatila autorovi dohodnutú cenu diela. Tým považovali
všetky záväzky účastníkov za vyporiadané. Žalovaný v 2. rade nevyhotovoval rozmnoženiny diela
neoprávnene, ale na podklade výslovného súhlasu žalobcu, ktorý nebol ochotný vykonať opravu a

doplnenie diela, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo. Žalobca nijak nepreukázal, aby vytlačením
predmetnej publikácie bolo akýmkoľvek spôsobom zasiahnuté do jeho cti alebo ľudskej dôstojnosti,
poprípade, že by bolo autorove meno poškodené aj v rámci literárnych kruhov.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia a zistil, že je potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka povinnosti
obce zaplatiť žalobcovi 2.000,- eur, o zamietnutí žaloby protižalovanému v 1. rade a v tej časti, kde
bol zamietnutý návrh žalobcu na povinnosť žalovaného v 2. rade na svoje náklady stiahnuť z obehu
všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny diela. Ďalej je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tak, že žalovanému v 1. rade

nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd ruší rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí
návrhu žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy proti žalovanému v 2. rade a vo výroku o trovách konania
medzi týmito účastníkmi a v rozsahu zrušenia vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Nepriznal
žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca dňa 1. 12. 2010 podal žalobu na ochranu svojho autorského práva s tým, že pre porušenie
Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. žalovaným W. N., bývalým starostom obce V., sa zakladá právo
žalobcu na ochranu jeho duševného vlastníctva autorského práva k dielu „Jarovnice v premenách
času a dejín“. Žiadal stiahnutie z obehu a zničenie neoprávnene vyhotovených rozmnoženín diela,
vytlačenie diela rovnakého množstva v počte 2.000 kusov podľa autorskej korektúry a úpravy žalobcu,

a to na náklady žalovaného W. N.. Žalovaný je povinný zaplatiť 30.000,- eur žalobcovi ako náhradu
nemajetkovej ujmy, žalovaný je povinný zabezpečiť verejné ospravedlnenie žalobcovi a zabezpečiť na
vlastné náklady žalovaného slávnostnú vernisáž knihy s pohostením. Keď vznikli otázky o spornosti
podaného návrhu proti W. N., žalobca navrhol vstup ďalšieho účastníka do konania, a to obce Jarovnice.
V podaní doručenom okresnému súdu 1. 2. 2013 žiadal pripustiť do konania na strane žalovaného v 2.

rade obec Jarovnice s tým, že žiada zmeniť petit žaloby tak, že súd určuje, že „Autorom knihy „Jarovnice
v premenách času a dejín“ je Dr. F. W., nar. 26. 5. 1993, súd ukladá odporcovi v 1. rade, aby do 15. dní
od právoplatnosti rozsudku zaplatil navrhovateľovi sumu 15.000,- eur, ako aj náhradu trov konania na
účet právneho zástupcu navrhovateľa. Súd ukladá odporcovi v 2. rade, aby do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku na svoje náklady stiahol z obehu všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny diela. Súd

ukladá odporcovi v 2. rade, aby do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatil navrhovateľovi sumu
15.000,- eur, ako aj náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa“. Okresný súd
uznesením z 5. 2. 2013 pripustil zmenu žaloby, ako aj pripustil vstup do konania žalovanému v 2. rade
obce Jarovnice. Keďže obec nepodala odvolanie proti rozsudku okresného súdu, tak odvolací súd bol
viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) tak, že súd sa zaoberal len

odvolacími dôvodmi žalobcu a žalovaného v 1. rade.

Pokiaľ súd zamietol žalobu proti žalovanému v 1. rade, tak odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa týka veci samej (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Zmluva o dielo
zo dňa 12. 1. 2009 bola uzavretá medzi žalobcom ako zhotoviteľom a objednávateľom obcou Jarovnice,

zastúpenou W. N., starostom obce - žalovaným v 1. rade. Podľa zákona 369/1990 Z.z. o obecnom
zriadení, okrem toho, že obec je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky, tak v § 1
ods. 1 cit. zák. sa definuje, že obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Podľa § 4 ods. 1 zákona, obcesamostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, pričom
podľa § 10 ods. 1 zákona, orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvá a starosta obce. Podľa § 13 ods. 1
zák. č. 369/1990 Z.z. predstaviteľom obce a najvyšším orgánom obce je starosta. Podľa ods. 4 písm.

d) cit. zák. starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom
obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Podľa ods. 5 starosta je štatutárnym orgánom v majetkovo-
právnych vzťahoch obce a v pracovno-právnych vzťahoch zamestnancov obce a v administratívno-
právnych vzťahoch je správnym orgánom. Žalovaný v 1. rade ako bývalý starosta obce bol na základe
zákona a § 13 tohto zákona ako štatutárny orgán oprávnený konať za obec v majetkovo-právnych

vzťahoch, teda uzatvárať zmluvu so žalobcom o dielo a v ďalšom konaní zastupovať obec. V celom
konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade vždy jednal so žalobcom ako zástupca obce, úkony
starostu boli úkonmi obce, preto nie je daná zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako bývalého starostu
obce, ktorý v tom čase obec zastupoval, úkony urobil v mene obce, teda nemôže niesť ani zodpovednosť
za porušenie prípadných práv žalobcu z predmetu konania. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
je správne, pokiaľ návrh žalobcu proti žalovanému v 1. rade ako bývalému starostovi obce zamietol.

Toto stanovisko okresného súdu o nedostatku pasívnej legitimácie bývalého starostu korešponduje aj
so stanoviskom Ústavného súdu SR, kde nie je možné odčleniť konanie žalovaného v 1. rade ako
konanie súkromnej osoby, ani štatutárneho zástupcu obce. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne,
pokiaľ nárok žalobcu proti žalovanému v 1. rade zamietol ako nárok nedôvodný pre nedostatok pasívnej
legitimácie žalovaného v 1. rade, pretože porušenie autorských práv je záležitosťou objednávateľa -

obce, aj keď je nesporné, že za túto obec konal starosta - žalovaný v 1. rade.

Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade tak, že žalovanému v 1. rade nepriznal náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade, preto žalovaný má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo proti neúspešnému žalobcovi

na náhradu trov konania. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd
zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa a úspešnému žalovanému v 1. rade nepriznal náhradu trov
konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tom, že aj keď žalovaný v 1. rade konal ako starosta
obce, ako starosta obce dával pokyny svojím zamestnancom, aby došlo k porušeniu autorských práv
žalobcu a tým priamo zapríčinil predmet sporu. Ak by žalovaný v 1. rade ako štatutárny orgán obce

nekonal nezákonne, nedošlo by k porušeniu autorských práv žalobcu. Je tu značná zodpovednosť
štatutárneho zástupcu obce Jarovnice za porušenie autorských práv žalobcu tým, že dal pokyn na
úpravu diela: Aj keď sú registrované výroky žalobcu, že „robte si s tým dielom čo chcete“, tak to
neznamená konkludentný súhlas žalobcu s možnosťou úpravy jeho diela, ale je skôr určitým afektom
vyjadrenia žalobcu na nevhodné úpravy textu diela zo strany objednávateľa, s ktorými autor nesúhlasil.

Nebolo možné z nich vyvodiť, že je tu daný súhlas na zmenu obsahu diela, na jej úpravu, resp.
na to, aby bolo autorstvo žalobcu popreté. Pre tieto dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a úspešnému žalovanému v 1. rade nepriznal náhradu trov
prvostupňového konania.

Odvolací súd nepriznal žalovanému v 1. rade ani náhradu trov odvolacieho konania tak isto s poukazom
na ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol žalovaný v 1. rade úspešný. Je potrebné opätovne
poukázať na to, že žalovaný v 1. rade ako bývalý starosta obce zapríčinil spor nezákonnými zásahmi do
autorských práv žalobcu, kde nebol daný súhlas zo strany žalobcu na rozmnoženie diela po nezákonnej
úprave obsahu diela, žalovaný mal knihu k dispozícii, využil ju aj v rámci propagácie obce a svojej

doterajšej funkcie, preto aj starosta obce má značný podiel na tom, že došlo k sporu medzi žalobcom a
obcou. Z týchto osobitných dôvodov odvolací súd nepriznal úspešnému žalovanému v 1. rade náhradu
trov odvolacieho konania.

Čo sa týka ostatných nárokov žalobcu, odvolací súd potvrdzuje výrok rozsudku o povinnosti žalovaného

v 1. rade zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 2.000,- eur a vo výroku o zamietnutí žaloby proti
žalovanému v 2. rade, aby obec na svoje náklady stiahla z obehu všetky neoprávnene vyhotovené
rozmnoženiny diela. Keď súd prvého stupňa pripustil zmenu žaloby, tak súd prvého stupňa mal riešiť
otázku autorstva knihy, náhradu nemajetkovej ujmy po 15.000,- eur od každého zo žalovaných, ako aj
povinnosti obce stiahnuť z obehu všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny diela. Autorský zákon

v § 18 definuje majetkové práva autora diela s tým, že podľa ods. 2 písm. a) autor má právo udeľovať
súhlas na každé použitie diela, najmä na
a) vyhotovenie rozmnoženiny dielab) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formu prevodu
vlastníckeho práva,
pričom podľa § 17 ods. 1 autor má právo

a) označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym
uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom,
a podľa písm.
d) má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou
alebo iným nedovolených zásahom do svojho diela,

pričom ods. 2, práva podľa ods. 1 sa autor nemôže vzdať; tieto práva sú neprevoditeľné a smrťou
autora zanikajú. V § 56 je definovaná ochrana autorských práv, pričom ods. 1 písm. f/ uvádza, že
autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže
sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je Občiansky
zákonník, a to konkrétne § 442a, kde ods. 1 hovorí, že pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia,

najmä ospravedlnenia alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila
právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce. Podľa ods. 2 pri porušení alebo ohrození práva
duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju
nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takejto licencie bola
zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného

vlastníctva, ktoré môže byť predmetom prevodu.

Žalobca nebol spokojný s náhradou škody podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú
rozsudkom určil okresný súd len na výšku 2.000,- eur. Odvolateľ poukazuje na Sadzobník
autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobno-dramatických, choreografických,

audiovizuálnych diel spoločnosti LITA, ktorá v časti I. bodu 7 uvádza, že v prípade, ak používateľ diela
použije dielo bez uzatvorenia licenčnej zmluvy, čím sa dopustí porušenia autorských práv, je povinný
zaplatiť LITA náhradu ujmy v zmysle § 56 ods. 1 písm. f) až do výšky 200 % základnej sadzby uvedenej
v časti II. Žalobca za porušenie licenčnej zmluvy, resp. že nedošlo k uzavretiu licenčnej zmluvy a napriek
tomu došlo zo strany žalovanej obce bez súhlasu autora k použitiu diela, čím došlo k porušeniu § 40

Autorského zákona, obdobne žiada škodu, ktorej výšku vypočítal žalobca z hľadiska počtu výtlačkov
knihy (2000 kusov) a predajnej cene 8,30 eur. Sám žalobca v podaní z 18. 6. 2013 (č.l. 415 spisu)
hovorí o zvyčajnej cene pohybujúcej sa vo výške 1.660,- eur až 2.490,- eur, v prípade neoprávneného
vyhotovenia od 1.320,- eur do 4.980,- eur. Okresný súd skonštatoval, že z hľadiska poškodenia práv
autora je primeraná suma náhrady škody 2.000,- eur. Ak sa bude vychádzať zo Sadzobníka autorských

odmien, tu v čl. I. bodu 7 sa uvádza, že pri porušení autorských práv, kde podľa § 56 ods. 1 písm. f)
Autorského zákona, je možné navýšiť základnú sadzbu do výšky 200 %. Je predpoklad, že to navýšenie
sadzby o 200 % sa bude týkať porušenia autorských práv výnimočných autorov a diel výnimočnej kvality,
preto keď nie je možné posúdiť autorské dielo žalobcu v celom rozsahu, pretože kniha nebola vydaná
bezo zmeny a došlo ku korektúram a neoprávneným zásahom do jej obsahu, takže dielo nezodpovedá

v celom rozsahu toho, čo žalobca ako dielo odovzdal, potom pri hodnotení percenta navýšenia náhrady
škody nie je možné sa pohybovať v maximálnej výške. Naviac je potrebné zohľadniť aj to, že sa jedná sa
o jednostrannú publikáciu týkajúcu sa obce, kde nie je predpoklad hromadného rozširovania publikácie
a jeho verejného predaja mimo obecného úradu. Preto aj náhrada škody stanovená okresným súdom
vo výške 2.000,- eur zodpovedá rozsahu porušenia práv žalobcu. Žalobcovi bola zaplatená odmena

za vyhotovenie diela a ďalšia náhrada škody, prakticky totožná s výškou zmluvnej odmeny, je podľa
odvolacieho súdu v zhode s názorom okresného súdu primeraná poškodeniu a porušeniu autorských
právžalobcuzneoprávnenéhopoužitiadielaobcou.Pretoodvolacísúdpotvrdilrozhodnutiesúduprvého
stupňa vo výroku o povinnosti obce zaplatiť žalobcovi 2.000,- eur titulom náhrady škody podľa § 442a
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tej časti, kde bol návrh žalobcu na
uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade na vlastné náklady stiahnuť všetky neoprávnene vyhotovené
rozmnoženiny diela. Sám žalobca aj v odvolacom konaní doložil, že obec publikáciu predáva, teda dielo
rozširuje, ale tým nepriamo potvrdil tú skutočnosť, že časť kníh bola buď predaná obcou záujemcom

alebo značná časť publikácií bola rozdaná obecným úradom zdarma zatiaľ neznámemu počtu subjektov.
Ak tieto osoby získali publikáciu darom alebo kúpou, stali sa vlastníkmi diela. Nie je v moci obce, bez
prípadnej dohody s obdarovanými či kupujúcimi, tieto diela stiahnuť z obehu a požadovať od kupujúcich
vrátenie diela, resp. od obdarovaných vrátiť knihy. Obdarovaní alebo kupujúci sú už vlastníkmi dielaa nie je možné týchto vlastníkov obmedziť tak, že sa uloží obci stiahnuť z obehu všetky neoprávnene
vyhotovené rozmnoženiny diela. Tieto tretie osoby by rozsudkom okresného súdu neboli zaviazané.
Dielo - knihy si môžu ponechať ako obdarovaní, resp. kupujúci a rozhodnutie súdu prvého stupňa je

správne, pokiaľ v tejto časti bol návrh žalobcu zamietnutý.

Krajský súd mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy a v rozsahu zrušenia vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca od
žalovaného v 2. rade požadoval náhradu nemajetkovej ujmy 15.000,- eur. Autorský zákon v § 56 ods.

1 písm. f) rieši otázku náhrady ujmy podľa osobitného predpisu, čím je Občiansky zákonník, pričom
nemajetková ujma je upravená v § 442a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v zmysle § 442a
Občianskeho zákonníka žiadal okrem uvedenia autorstva diela, že ním je žalobca, aj nemajetkovú ujmu
15.000,- eur, pretože je toho názoru, že došlo k porušeniu práv žalobcu ako autora knihy. Podľa žalobcu
nie je dostatočne zadosťučinenie len uviesť autorstvo žalobcu, ale aj peniaze. V priebehu konania
dochádza k určitému paradoxu, že žalobca namieta pozmeňovanie jeho diela bez jeho súhlasu, ale

súčasne žiada vo výroku riešiť otázku jeho autorstva. Rozhodnutím okresného súdu mu bola priznaná
náhrada škody za porušenie duševného vlastníctva a rozmnožovanie diela bez licenčnej zmluvy, na
druhej strane žiada aj nemajetkovú satisfakciu, a to označenie seba za autora knihy, ako aj nemajetkovú
umu v peniazoch, pretože je toho názoru, že určenie autorstva pre žalobcu nie je dostatočným
ospravedlnením.Odvolacísúdpoukazujena§153ods.2O.s.p.,žesúdmôžeprekročiťnávrhúčastníkov

a prisúdiť viac, než čoho sa domáha, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V tomto prípade
ako Autorský zákon, tak aj Občiansky zákonník, riešia určitý spôsob vyrovnania medzi autorom a
porušiteľom práva. Preto ani súdy nie sú viazané výlučne petitom žaloby a môžu tieto práva riešiť
výrokom rozsudku aj inak, ako žiada žalobca. Pri porušení alebo ohrození práv duševného vlastníctva

nemusí ísť len o nemajetkovú ujmu v peniazoch, ale môže sa hľadať aj iná forma ospravedlnenia vo
vzťahu k autorovi. Okresný súd zamietol návrh žalobcu na nemajetkovú ujmu len tým, že dostatočne
bol žalobca ospravedlnený výrokom, že je autorom diela. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že
sám žalobca v zmenenom návrhu žiadal rozhodnúť o tom, že je autorom knihy „Jarovnice v premenách
času a dejín“ a ďalej žiadal nemajetkovú ujmu 15.000,- eur a povinnosť žalovaného v 2. rade na svoje

náklady stiahnuť z obehu všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny diela. Okresný súd nemohol
zamietnuť žalobu na nemajetkovú ujmu len tým, že je dostatočne ospravedlnený výrokom autorstva
diela, pretože nie sú uvedené pravé dôvody, prečo súd nebral v úvahu tento uplatnený finančný nárok
žalobcu. Aj keď súd konštatoval, že určenie autorstva knihy pre žalobcu je dostatočným zadosťučinením
a nie je potrebný zásah do jeho osobnostných práv sanovať aj priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch,

tak chýbajú tu bližšie zhodnotenia súdu prvého stupňa, prečo nie je možné priznať nemajetkovú ujmu
v peniazoch žalobcovi, ak sa určí žalobcovi autorstvo ku knihe. Samotným rozhodnutím súdu prvého
stupňa nie je uložené obci napr. urobiť výtlačok nejakého oznámenia, kde sa uvedie autorstvo žalobcu
ku tejto knihe s povinnosťou zakladať ju do kníh. Nie je predpoklad, že sám autor alebo obec bude výrok
rozsudku zakladať do každej knihy, a tak nie je zhodnotené v dostatočnej miere, prečo zadosťučinenie

v peniazoch sa žalobcovi zamieta. Krajský súd ruší rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, kde bol
návrh žalobcu zamietnutý a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konania v naznačenom smere.

O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodne súd prvého stupňa v
novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.