Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. júl 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/519/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220010
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212220010.1

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grősslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 € a
nemajetkovej ujmy v sume 663,84 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 6 Er 217/07 tým, že súd o žiadosti oprávneného na

zmenusúdnehoexekútorarozhodolažpo371dňoch(tedaoneskorene,pretože§44ods.8Exekučného
poriadku ustanovuje súdu povinnosť rozhodnúť o takomto návrhu do 30 dní ), pričom navrhovateľ počas
tejto doby vynaložil hotové výdavky, ktoré by neboli vznikli nebyť nesústredenej činnosti exekučného
súdu ( výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnancov pomocou
informačného systému vo výške 70 €, výdavky na udržiavanie a správu informačného systému v
sume 40 €, výdavky na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom v sume 50 € a

výdavky na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s kontrolou a urgovaním stavu exekučného konania v sume 15 € a tiež si uplatnil
nemajetkovú ujmu a to ako primeranú náhradu z dôvodu, že neskorým ukončením procedúry zmeny
súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a tiež riziko insolventnosti povinného, pričom tvrdil, že neexistencia účinného vnútroštátneho

prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala
u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť, pretože
nie je jasný titul na náhradu škody, keď navrhovateľ namieta neskoré rozhodnutie súdu o jeho návrhu
na zmenu exekútora, na druhej strane namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, pričom
neuvádza aké kroky na ich odstránenie sám podnikol, napriek výzve odporcu navrhovateľ ani len
neoznámil ( nie to že by ich bol preukázal ), či využil možnosť podať sťažnosť u príslušného predsedu
súdu ( príp. ústavnú sťažnosť ) voči nečinnosti exekučného súdu, pretože iba predsedovi príslušného

súdu alebo ústavnému súdu prináleží hodnotiť, či k prieťahom došlo. Uviedol, že návrh považuje za
predčasný, pretože bol podaný skôr, než uplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nárokupodľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktoré prerokovanie je zákonnou podmienkou podania takéhoto
návrhu na súde, pričom napriek snahe odporcu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť a zmaril tým
možnosť predbežne nárok prerokovať. Odporca taktiež uviedol, že nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty neznamená automaticky za porušenie sťažovateľovho práva, pretože rozhodujú všetky okolnosti
danej veci ( I. ÚS 16/02 ), najmä keď navrhovateľ zanedbal svoju povinnosť podľa § 415 OZ a neurobil
nič, aby vzniku prípadnej škody zabránil, pričom treba tiež poukázať na § 44 ods. 8, 9 ExP, podľa
ktoréhopôvodnepoverenýsúdnyexekútorvykonávaúkonyexekučnéhokonaniaaždočasurozhodnutia
exekučného súdu o zmene exekútora, preto nemohlo dôjsť ku žiadnej škode v spojení s prípadným

neskorším rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora. Ďalej odporca uviedol, že vychádzať z
existencie prieťahov v konaní ( ako to robí navrhovateľ ) možno až vtedy, ak tieto boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti účastníka alebo inom rozhodnutí príslušného orgánu, ku ktorému
však ani nemohlo dôjsť, pretože navrhovateľ si v tomto smere nesplnil ani len svoju povinnosť tvrdenia.
Dodal, že vyčíslenie materiálnej a nemajetkovej ujmy považuje len za hypotetické, pretože navrhovateľ
ho ( najmä s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ) nijakým spôsobom nepreukázal, navyše

ich paušalizuje a taktiež poukázal na to, že nemajetková ujma sa priznáva iba tam, kde samotné
konštatovanie porušenia práva nie je primeraným zadosťučinením, pričom sa prihliada najmä na osobu
poškodeného, závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, namietal škodu čo do jej základu i výšky a tiež príčinnú súvislosť
medzi jej prípadným vznikom a postupom exekučného súdu.

Nakoniec odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľ na náhradu škody, pretože podľa §
19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený
o škode dozvedel, teda právo sa premlčalo 3 roky po uplynutí 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora.

Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané,
svoju neúčasť ospravedlnili, pričom odporca súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, právny
zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že v rovnaký deň v rovnakom čase
pojednáva na Okresnom súde , pričom navrhovateľ trvá na osobnom zastúpení a vylučuje substitúciu,
avšak súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože

žiadosť o odročenie pojednávania bola na súde podaná iba mailom a aj to v deň pojednávania
( krátko pred jeho začatím ), napriek tomu, že o termíne pojednávania bol upovedomený s dostatočným
predstihom , taktiež skutočnosti, o ktorých tvrdil, že sú dôvodom pre odročenie pojednávania, nijako
nepreukázal, nebol preto žiaden dôvod takúto žiadosť o odročenie pojednávania akceptovať a súd podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 6 Er 217/07 súd zistil, že žiadosť oprávneného na

zmenu súdneho exekútora bola na exekučnom súde podaná dňa 25.5.2009, pričom exekučný súd o nej
rozhodol uznesením dňa 26.5.2010. Uznesením zo dňa 22.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
22.4.2014 súd exekúciu zastavil pre vady exekučného titulu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. účinnom do 1.1.2013 ( ktorý na danú vec dopadá ) štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným spôsobom, b) nezákonným
rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škody ( § 9 ods. 2 ).Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 8, 9 ExP oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora

podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 415 ods. 1 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí

V nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( zák.
č. 23/1991 Zb. ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob

náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú
orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa
tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom,
ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom
je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná

súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak
preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( § 3 ods. 2 ). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem „ nesprávny úradný postup „, za takýto možno považovať porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom
verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od

posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej
súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu
musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil, že návrh nie je
dôvodný a je treba ho zamietnuť z nižšie uvedených dôvodov:
Je nesporne preukázané ( z exekučného spisu ), že oprávnený vo vyššie uvedenej exekučnej veci podal
na exekučnom súde svoj návrh na zmenu súdneho exekútora písomne dňa 25.5.2009, pričom súd o
tomto jeho návrhu rozhodol dňa26.5.2010, t.j. po uplynutí lehoty stanovenej v § 44 ods. 8 ExP. Táto

skutočnosť však ( z dôvodov uvedených vyššie ) sama o sebe neznamená, že ide o zbytočné prieťahy.
Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ( ani sa o to nepokúsil ) ani len samotný vznik
hotových výdavkov, ktoré mu mali v súvislosti s uvedenou exekučnou vecou vzniknúť ( ktorých náhrady
ako majetkovej škody sa domáhal ), nie je zrejmé o aké jeho výdavky malo ísť a je navyše neprípustné,
aby si takéto náklady uplatňoval paušálne ( pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,

že navrhovateľ v tisíckach obdobných žalôb uplatňuje rovnaké paušálne náklady bez ich bližšieho
preukázania a zdôvodnenia ), teda bez toho, aby v každom jednotlivom prípade preukázal, že mu
takéto náklady vôbec vznikli a následne to, že by neboli vznikli nebyť prípadnej oneskorenej činnosti
exekučného súdu.Treba prisvedčiť argumentácii odporcu o tom, že navrhovateľ samotný ( ako oprávnený v exekučnej
veci ) neurobil žiadne úkony smerujúce k tomu, aby predišiel vzniku prípadnej škody ( § 415 ods. 1

OZ ), keď pred podaním tohto návrhu na náhradu škody na súde nepodal žiadnu sťažnosť na postup
alebo prieťahy exekučného súdu či už u predsedu exekučného súdu alebo na Ústavnom súde SR, preto
nielenže nemožno konštatovať ( ako to správne vo svojom písomnom vyjadrení uvádza odporca ), že by
bolo došlo k akýmkoľvek prieťahom v konaní, ale tiež možno konštatovať, že ak by bolo došlo ku škode
samotnej ( čo sa nepreukázalo ), navrhovateľ neurobil nič pre to, aby jej vzniku bol zabránil.

Je nesporné, že do doby, kým exekučný súd nerozhodne o zmene exekútora, koná v exekúcii stále
exekútor pôvodný ( § 44 ods. 9 ExP ). Táto okolnosť vylučuje, aby bolo mohlo dôjsť ku škodám na
straneoprávnenéhovsmererizikazánikupovinného,rizikazmareniaúčelukonaniaprestratukontaktus
povinným a rizika insolventnosti povinného, ktoré by boli spôsobené nečinnosťou súdu. Je preto zrejmé,
že ani prípadným oneskoreným rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora nemohlo dôjsť ku

žiadnej škode na strane oprávneného ( navrhovateľa ) a to ani k majetkovej, ani k nemajetkovej škode.
Účelovýmje tvrdenienavrhovateľaotom,že„neexistenciaúčinnéhovnútroštátnehoprostriedkunápravy
tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa,
členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy

navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať“ v prípade,
keď takéto zásahy sa ani len nesnaží preukázať.

Taktiež je treba poukázať na skutočnosť, že nie vždy je možné v 30 dňovej lehote určenej zákonom
rozhodnúť o zmene exekútora, pretože súd je odkázaný v týchto prípadoch na súčinnosť ďalších osôb

( prinajmenej pôvodne povereného exekútora ). V tomto prípade bola exekúcia navyše zastavená pre
vady exekučného titulu a preto súd konštatuje, že to bol navrhovateľ, kto začatím neprípustnej exekúcie
zavinil, že ju bolo nutné zastaviť a sám si spôsobil trovy i prípadné ( v konaní nepreukázané ) škody.

Súd tiež poukazuje na to, že s poukazom na vyššie uvedené sa súdu nejaví ako primerané žiadať

zadosťučinenie v peniazoch ( aj keby ku škode bolo došlo ), pretože nedošlo k žiadnemu takému zásahu
do práv navrhovateľa ( a najmä nie jeho konateľov, či spoločníkov ), ktoré by bolo treba odškodniť v
peniazoch.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť,
platia taktiež závery súdu uvedené vyššie.

Taktiež v spore neboli preukázané navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie
podliehalo prieskumnej činnosti súdu ( § 9 ods. 1 ). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré právo obdobne zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.
Rozhodovacia činnosť ústavného súdu SR ustálila, že pri rozhodovaní, či došlo k prieťahom v konaní,

sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka a spôsob,
ktorým súd postupoval. Pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedenévzákone,aleajsohľadomnaokolnostivecisapostuporgánuverejnejmocinemusívyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Exekučným titulom v
tomto prípade bola úverová zmluva, ktorú od navrhovateľa musel súd žiadať, pričom je súdu známe,

že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach sporov, nemohol nerátať s
tým, že súd ho bude na predkladanie exekučných titulov vyzývať, čo sa významnou mierou podieľalo
na ovplyvnení dĺžky exekučného konania, resp. posúdení zákonnosti exekučného titulu, preto nemožno
vzhliadnuť zbytočné prieťahy na strane exekučného súdu.
Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné

charakterizovaťakonesprávnyúradnýpostupakžiadnejškode,ktorábybolanavrhovateľovispôsobená
postupom súdu nedošlo, nedošlo k naplneniu žiadnej z podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu,
ani nezákonné rozhodnutie, ani vznik škody ( ani jedna z nich nebola preukázaná ), ani príčinná súvislosť
medzi nimi a návrh navrhovateľa je preto v plnom rozsahu ( či už ide o vynaložené náklady alebo
nemajetkovú ujmu ) nedôvodný.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú odporca vzniesol, treba uviesť, že
oprávnený požiadal súd o zmenu v osobe súdneho exekútora dňa 25.5.2009, nasledujúcim dňom začala
plynúť 30-dňová lehota súdu na rozhodnutie o tejto žiadosti, jej uplynutím, tj. dňom 26.6.2009 pretozačala plynúť 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody na súde, svoj
návrh na náhradu škody navrhovateľ uplatnil na súde dňa 27.9.2012, takže jej márnym uplynutím ( lehoty
podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb.) došlo k premlčaniu pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody,

keďže navrhovateľ svoj návrh na náhradu škody uplatnil na súde až po uplynutí 3 ročnej premlčacej
lehoty, pričom premlčaný nárok na námietku premlčania vznesenú odporcom nemožno priznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu
trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by mu

v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.