Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/56/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309202781
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8309202781.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa G. Y. Z..G.., X.

XX, H. proti odporkyni C.. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, I., zast. JUDr. Ondrejom Kellerom,
advokátom, Námestie slobody 2, Humenné o náhradu škody vo výške 9 589,16 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za návrh vo
výške 575 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady za svedočné vo výške
126,65 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

P r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9.589,16 eura,
úroky z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 9.589,16 eura od 05. 04. 2000 do zaplatenia a trovy

konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 2 K 212/99-6 zo dňa 13. 04.
1999 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu N. W.Y. I. C.. Za G. bol ustanovený V.. N. T., S. XXX/X, I..
Uznesením sp. zn. 2 K 212/99-42 bola do funkcie ustanovená JUDr. T. Y., advokátka, I. XX, Y.. Pôvodný
SKP V.. N. T. vážnym spôsobom porušil povinnosti SKP, keď bez opatrenia súdu vydal konkurznému
veriteľovi C., a. s., ul. G. Č.. X, G., IČO: XX XXX XXX ako „oddelenému veriteľovi“ výťažok zo speňaženia
založeného nehnuteľného majetku, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie
G.. SKP vydal výťažok bez opatrenia súdu a zároveň aj nesprávnemu oddelenému veriteľovi, pretože

oddeleným veriteľom so záložným právom zapísaným v prvom poradí bol Daňový úrad v G., ktorého
pohľadávka bola postúpená na G. Y., a. s. (SK). Výťažok zo speňaženia nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, katastrálne územie G., by preto mal pripadnúť SK, keďže boli zaťažené záložným
právomzabezpečujúcimpohľadávkuDaňovéhoúraduG.,ktorábolapostúpenánaSK.SKjetiežjediným
veriteľom v druhej triede na základe postúpenia prihlásenej pohľadávky Colného úradu Č. T. U., takže aj
v časti presahujúcej pohľadávku pôvodného veriteľa DÚ G. by bola uspokojovaná SK a jej pohľadávka
v druhej triede. SKP svojím konaním porušil povinnosť v ust. § 8 z. č. 328/1991 Zb. vzťahujúcom sa

na predmetné konkurzné konanie, podľa ktorého je správca povinný pri výkone funkcie postupovať s
odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákonalebo mu ich uloží súd. Medzi porušením povinnosti správcu a vzniknutou škodou je priama príčinná
súvislosť, keďže konaním správcu bola zmenšená konkurzná podstata, ktorá v súčasnosti neobsahuje
peňažné prostriedky na uspokojenie tých pohľadávok G. Y., a. s., ktoré by boli uspokojené v prípade,

ak by SKP nevydal výťažok v rozpore so zákonom.

Na pojednávaní konanom dňa 10. 06. 2009 zástupkyňa navrhovateľa I.. Z. C., na podanom návrhu v
celom rozsahu trvala. Uviedla, že pri doručení konečnej správy v rámci konkurzného konania vedeného
na KS v Košiciach pod sp. zn. 2K 212/96 v roku 2007 zistili, že bol uspokojený úplne iný konkurzný
veriteľ bez opatrenia súdu. Voči tejto konečnej správe podali odvolanie, avšak neboli úspešní. Voči

druhej konečnej správe zo dňa 04. 11. 2008 podali námietky, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Svoj návrh opierajú o skutočnosť, že na vyjadrenie konkurznému veriteľovi C., a. s. G. nemal správca
konkurznej podstaty opatrenie súdu, resp. toto opatrenie pri nahliadnutí do spisu ich pracovníčkou sa
v spise nenachádzalo.

Prihláškou zo dňa 15. 12. 1999 Daňový úrad v G. prihlásil pohľadávku vo výške 604.016,- Sk do
konkurzného konania z dôvodu, že uznesením č. k. 2K 212/99-6 zo dňa 18. 10. 1999 Krajský súd v

Košiciach vyhlásil na majetok daňového dlžníka N. W., IČO: XXXXXXXX, Y. X, G. konkurz. Pohľadávku
vo výške 604.016,- Sk prihlásil ako pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie v zmysle § 28
z. č. 328/1991 Zb. na základe právoplatného rozhodnutia Daňového úradu v G. č. XXX/XXX/XXXX-
Eč/XXXX/Vod zo dňa 24. 04. 1997 o určení záložného práva k nehnuteľnosti daňového dlžníka,
právoplatného rozhodnutia Daňového úradu v G. č. XXX/XXX/XXX-Eč/XXXX/Vod zo dňa 09. 01. 1998 o

určení záložného práva k hnuteľným veciam daňového dlžníka a právoplatného rozhodnutia Daňového
úradu v G. č. XXX/XXX/XX/XX/XXXXX-Eč/XXXX/Vod zo dňa 27. 08. 1999 o určení záložného práva k
nehnuteľnosti daňového dlžníka.

Rozhodnutím o určení záložného práva zo dňa 24. 04. 1997 Daňový úrad v G. na zabezpečenie daňovej
pohľadávky daňového dlžníka N. W., Y. X, G. určil záložné právo k nehnuteľnosti daňového dlžníka

zapísanej na LV č. XXX. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v KÚ G.:

- parc. č. XXX, výmera 333 m2, charakteristika zastavaná plocha - dom

- parc. č. XXX, výmera 597 m2 , charakteristika záhrada,

- parc. č. XXX/X, výmera 445 m2, charakteristika záhrada

zapísanej na LV č. XXXX. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v KÚ G.:

- parc. č. XXXX, výmera 1802 m2, súp. č. XXX, charakteristika XXX - zastavaná plocha - dom.

Rozhodnutím o určení záložného práva zo dňa 09. 01. 1998 Daňový úrad v G. na zabezpečenie daňovej
pohľadávky daňového dlžníka N. W., Y. X, G. určil záložné právo k hnuteľným veciam daňového dlžníka,
a to S. J. I. XX-XX, 1 ks.

Rozhodnutím o určení záložného práva zo dňa 27. 08. 1999 Daňový úrad v G. na zabezpečenie daňovej

pohľadávky a budúcej istej daňovej pohľadávky daňového dlžníka N. W., Y. X, G., určil záložné právo k
nehnuteľnosti daňového dlžníka zapísanej na LV č. XX.. Ide o nehnuteľností nachádzajúce sa v KÚ H.:

- parc. č. XXX, výmera 241 m2, charakteristika 5 - náhrada, spoluvlastnícky podiel 15/240,

- parc. č. XXX, výmera 60 m2, charakteristika 3 - zastavaná plocha - spoluvlastnícky podiel 15/240,

- parc. č. XXX, výmera 644 m2, charakteristika 5 - záhrada, spoluvlastnícky podiel 15/240,

- parc. č. XXX, výmera 604 m2, súp. č. 66, charakteristika 13 - zastavaná plocha, spoluvlastnícky podiel
15/240,- parc. č. XXX, výmera 91 m2, charakteristika 5 - záhrada, spoluvlastnícky podiel 15/240,

- parč. č. XXX, výmera 728 m2, charakteristika 13 - zastavaná plocha, spoluvlastnícky podiel 15/240,

- parc. č. XXX, výmera 856 m2, charakteristika 5 - záhrada, spoluvlastnícky podiel 15/240,

- parc. č. XXX, výmera 74 m2, charakteristika 3 - zastavaná plocha, spoluvlastnícky podiel 15/240,

zapísanej na LV č. XXX. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v KÚ H.:

- parc. č. XX, výmera 6431 m2, charakteristika orná pôda, spoluvlastnícky podiel 1/16.

zapísanej na LV č. XXX. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v KÚ H.:

- parc. č. XXX na LV č. XX, súp. č. XX, charakteristika 0 - len stavba, spoluvlastnícky podiel 1/8.

Prihláškou zo dňa 28. 02. 2000 Daňový úrad v G. prihlásil pohľadávku vo výške 5.082,- Sk do

konkurzného konania z dôvodu, že uznesením č. k. 2K 212/99-6 zo dňa 18. 10. 1999 Krajský súd v
Košiciach vyhlásil na majetok daňového dlžníka N. W., IČO: XXXXXXXX, Y. X, G. konkurz. Pohľadávku
vo výške 5.082,- Sk prihlásil ako pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie v zmysle § 28 z. č.
328/1991 Zb. na základe právoplatného rozhodnutia Daňového úradu v G. č. XXX/XXX/XXXX-J. zo dňa
24. 04. 1997 o určení záložného práva k nehnuteľnosti daňového dlžníka, právoplatného rozhodnutia

Daňového úradu v G. č. XXX/XXX/XXX-J. zo dňa 09. 01. 1998 o určení záložného práva k hnuteľným
veciam daňového dlžníka.

Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX poskytol C., akciová spoločnosť v G., IČO: XX XXX
XXX, G. Č.. X, G. ako veriteľ pôžičku vo výške 2.000.000,- Sk na dobu 12 kalendárnych mesiacov odo
dňa jej poskytnutia N. W. I. C., Y. X, G. na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX KÚ D. T..

Prihláškou zo dňa XX. XX. XXXX C., akciová spoločnosť v G., ako oddelený veriteľ prihlásil pohľadávku
vo výške 2.129.771,- Sk do konkurzného konania voči úpadcovi N. W. I. C., IČO: XX XXX XXX, Y. 9, G..

Krajský súd v Košiciach opatrením sp. zn. 2K 212/99 zo dňa 14. 08. 2000 súhlasil s predajom majetku
úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby pre C., a. s., G. - nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX, kat. úz. G. a to parc. KN č. XXXX - zastavané plochy o výmere 1802 m2 a stavba súp. č. XXX

- postavená na parc. KN č. XXXX s prísl., za kúpnu cenu 394.000,- Sk.

Z konečnej správy o speňažení majetku úpadcu a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu od JUDr.
T. Y., správkyne konkurznej podstaty úpadcu N. W. MS C. zo dňa 28. 02. 2007 vyplýva, že výťažok
z predaja majetku zabezpečeného záložným právom znížený o odpočítateľné položky predstavuje
sumu 342.565,- Sk, z ktorej bol v priebehu konkurzu (dňa 29. 12. 2000) V.. N. T., správcom konkurzu

uspokojený veriteľ - C. Z.. G.. G. vo výške 288.883,- Sk. V prihláške pohľadávky Ústredného daňového
riaditeľstva SR - Daňový úrad v G. vo výške 604.016,- Sk do konkurzného konania zo dňa 20. 12. 1999
sa nachádza „Rozhodnutie o určení záložného práva“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 01. 1998
a určuje záložné právo k nehnuteľnosti daňového dlžníka (úpadcu) zapísanej na LV č. XXXX ako aj v
prihláške pohľadávky Ústredného daňového riaditeľstva SR - Daňový úrad v G. vo výške 5.082,- Sk do

konkurzného konania zo dňa 01. 03. 2000 sa nachádza „Rozhodnutie o určení záložného práva“, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 15. 05. 1997 a taktiež určuje záložné právo k nehnuteľnosti daňového dlžníka
(úpadcu) zapísanej na LV č. XXXX (reštaurácia, pozemky).

Proti konečnej správe o speňažení majetku úpadcu a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu
konkurznej podstaty, vyvesenej na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 04. 04. 2007,

predloženej správkyňou konkurznej podstaty JUDr. T. Y. podala G. Y., Z.. G.. námietky, v ktorých navrhla
aby Krajský súd v Košiciach na pojednávaní námietky prejednal. Sú toho názoru, že postup správcukonkurznej podstaty V.. N. T. v konkurznom konaní a predložená konečná správa nie je v súlade s
platnými právnymi predpismi.

KrajskýsúdvKošiciachuznesenímč.k.2K212/99-77zodňa08.08.2007konečnúsprávuavyúčtovanie

odmeny a výdavkov správcu zo dňa 22. 03. 2007 schválil.

Proti tomuto uzneseniu podala G. Y., a. s. odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Proti konečnej správe o speňažení majetku úpadcu a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu
konkurznej podstaty zo dňa 04. 11. 2008, predloženej správkyňou konkurznej podstaty JUDr. T. Y. podala

Slovenská konsolidačná, a. s. námietky, v ktorých navrhla aby súd pri prerokovaní konečnej správy
posúdil odôvodnenosť námietok a v prípade, ak SKP zotrvá na predloženej konečnej správe, navrhli aby
ju súd v správkyňou predloženom znení neschválil.

V námietkach okrem iného uviedli, že najväčším nedostatkom konečnej správy je skutočnosť, že
pôvodný SKP - V.. N. T., neoprávnene uspokojil oddeleného veriteľa C. Z.. G.. G. vo výške 288.883,-

Sk nakoľko z dodatočne získaných dokladov z konkurzného spisu zistili, že tento veriteľ bol uspokojený
bez súhlasu súdu, pretože v spise sa nenašlo opatrenie, ktorým by súd udelil súhlas s vydaním výťažku
tomutoveriteľovivpriebehukonkurznéhokonaniaanavyše,podľakonkurznejprihláškymalaspoločnosť
C. Z.. G.. G. prihlásenú a uznanú pohľadávku s nárokom na oddelené uspokojenie, avšak na iné
nehnuteľnosti (nachádzajúce sa na LV č. XXX), než z výťažku ktorých bola uspokojená (nachádzajúce

sa na LV č. XXXX). Na základe uvedených skutočností sú toho názoru, že pôvodnému SKP - V.. N. T.
by v dôsledku jeho konania, nemala byť vyplatená odmena.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2K 212/99-138 zo dňa 29. 06. 2009 konečnú správu a
vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu zo dňa 04. 11. 2008 schválil s tým, že odmena správcov je
vo výške 6.476,13 eura (195.100,- Sk).

Podľa vyjadrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 01. 10. 2009 v konkurznej veci úpadcu N. W. I. C.,
Y. 9, G. správca finančné prostriedky vydal bez opatrenia, žiadne rozhodnutie súdu nebolo vydané.

Napojednávaníkonanomdňa25.11.2009právnyzástupcaodporcunavrholžalobuzamietnuťzdôvodu,
že nárok navrhovateľa je v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. premlčaný s tým, že právo na náhradu škody
sa premlčuje v lehote 2 rokov odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto mu túto škodu

spôsobil. Nepopierajú, že bola uhradená pohľadávka spoločnosti C. Z.. G.. dňa 29. 12. 2000, hoci mala
byť uhradená pohľadávka Daňového úradu v G., ktorá bola potom postúpená na G. Y. a. s.. Navrhovateľ
však podal návrh až dňa 03. 04. 2009, preto je pohľadávka navrhovateľa premlčaná. K úmyselnému
konaniu zo strany odporcu nedošlo, ale iba ak k nedbanlivostnému konaniu. Ak by odporca spôsobil
škodu úmyselne, bolo by to len v prípade, ak by bol v rámci trestného konania odsúdený. S tvrdením,

že o uspokojení pohľadávky spoločnosti C. Z.. G.. sa navrhovateľ dozvedel až 04. 04. 2007 nesúhlasil,
pretože účastníkom konania bol Daňový úrad G. a k uspokojeniu pohľadávky došlo v roku 2000, takže
počas týchto 7 rokov sa daňový úrad určite o plnení mohol dozvedieť.

Zástupkyňa navrhovateľa navrhla na rozdiel od písomného návrhu kde je uvedený dátum 05. 04. 2000
od kedy si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania zmeniť na 30. 12. 2000, pretože k úhrade pohľadávky

pre spoločnosť C. Z.. G.. došlo dňa 29. 12. 2000. Uviedla, že neskoršie právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z
ktorej škoda vznikla. V danom prípade majú za to, že zo strany odporcu došlo k úmyselne spôsobenej
škode, preto je tu premlčacia doba 10 rokov, a keďže spoločnosť C. Z.. G.. bola uspokojená dňa 29. 12.2000, návrh bol podaný 03. 04. 2009, bol podaný včas. O skutočnosti, že bola uspokojená pohľadávka
veriteľa C. Z.. G.. sa navrhovateľ dozvedel z prvej konečnej správy, ktorá mu bola daná faxom dňa 04.
04. 2007. Na to, aby bolo preukázané úmyselné konanie odporcu nie je potrebné jeho odsúdenie v

trestnom konaní, v občianskych a obchodných veciach to nemusí byť.

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 2K 212/99-147 zo dňa 06. 11. 2009, bod 2.) výroku vyplýva,
že pohľadávky oddelených veriteľov podľa § 28 ZKV budú uspokojené: - G. G., Z.. G.., pobočka I. vo
výške 3.208,92 eura, - C., a. s., G. vo výške 9.589,16 eura a nebudú uspokojené: - G. Y., a. s., H.
(pôvodný veriteľ Daňový úrad G.) vo výške 168,69 eura.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2K 212/99-161 zo dňa 17. 02. 2010 bol konkurz vyhlásený

na majetok úpadcu N. W. I. C., nar. XX. XX. XXXX, Y. X, G., IČO: XX XXX XXX a JUDr. T. Y., advokátka,
I.M. XX, Y. bola zbavená funkcie správcu konkurznej podstaty.

SprávcakonkurznejpodstatyúpadcuN.W.I.C.,V..N.T.T.listomzodňa12.01.2001oznámilDaňovému
úradu G., že výťažok z predaja nehnuteľnosti vo výške 288.883,- Sk dňa 29. 12. 2000 poukázal veriteľovi
C., a. s., ul. G. Č.. X, G..

Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 10C 56/2009 zo dňa 6.10.2010 bol odporca zaviazaný uhradiť
navrhovateľovi sumu 9.589,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 9.589,16
eur od 30.12.2000 do zaplatenia a taktiež na úhradu súdneho poplatku vo výške 575 eur. Uznesením
Okresného súdu Humenné č. 10C 56/2009, zo dňa 22.11.2010 súd náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. Krajský súd v Prešove uznesením č. 2Co 1/2011 zo dňa 30.11.2011 rozsudok súdu prvého

stupňavspojenísuznesenímzodňa22.11.2010zrušilavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.
Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní dôsledne sa vysporiadať s uplatnenou námietkou premlčania
zo strany odporcu. Taktiež je potrebné ustáliť plynutie zákonom určenej objektívnej lehoty tak aby bolo
zrejmé, kedy táto lehota uplynula a z akých dôvodov.

Na pojednávaní dňa 29.5.2012 navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že svoj nárok

nepovažuje za premlčaný, pretože v tomto prípade platí 10 - ročná objektívna lehota. Zákon o
konkurznom konaní hovorí o tom, že správca konkurznej podstaty je povinný vo veci konať s odbornou
starostlivosťou. Mala by to byť osoba znalá práva a taktiež správca mal vedieť o tom, že výťažok
oddelenému veriteľovi môže vydať len po schválení súdom. O tejto skutočnosti odporca vedel, svedčí
o tom návrh na rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľnosti adresovaný konkurznému súdu, teda

Krajskému súdu v Košiciach dňa 30.11.2000, kde správca konkurznej podstaty, teda odporca požiadal
súd o možnosť vyplatiť výťažok okrem iného aj spoločnosti C. Z..G.. G.. Opatrením zo dňa 22.12.2000
bol vydaný Krajským súdom v Košiciach súhlas s vydaním výťažku oddelenému veriteľovi, avšak iba pre
veriteľa G. G. a.s. Opatrenie bolo doručené aj správcovi konkurznej podstaty. Dňa 20.12.2000 správca
konkurznej podstaty opätovne požiadal súd o vydanie rozhodnutia na vydanie výťažku záložnému

veriteľovi. Napriek tomu, že takéto opatrenie vydané nebolo vyplatil dňa 29.12.2000 sumu v prospech
spoločnosti C. Z..G.. G.. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia G. bolo správcovi zrejmé, že na
nehnuteľnosti, ktoré boli v rámci konkurzného konania predané je záložné právo v prospech právneho
predchodcu navrhovateľa. To, že bez opatrenia súdu vyplatil správca konkurznej podstaty spoločnosti C.
sumu došlo k vzniku škody, pretože veriteľ v 1. poradí nebol následne uspokojený z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu s názorom navrhovateľa nesúhlasil a trval na tom,
že na daný prípad je potrebné uplatniť trojročnú premlčaciu lehotu, desaťročnú premlčaciu lehotu je
možné aplikovať len v tom prípade, ak škoda bola spôsobená úmyselne a rozhodnúť o skutočnosti či
škoda bola spôsobená úmyselne alebo nie, prináleží len orgánom činným v trestnom konaní, kde by bol

odporca odsúdený len v tom prípade, keby bol preukázaný jeho úmysel.Súd opätovne rozhodol vo veci rozsudkom č. 10C 56/2009 zo dňa 15.2.2012 a zaviazal odporcu
uhradiť navrhovateľovi sumu 9.586,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne z tejto
sumy od 30.12.2000 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal

navrhovateľovi trovy konania. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením č.
2Co 104/2012 zo dňa 25.9.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie. Z
odôvodnenia tohto uznesenia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že už dňa 11.2.2005 zástupkyňa
odporcu za konkurzného veriteľa nahliadla do obsahu spisu Krajského súdu Košice sp. zn. 2K 212/99
súčasťou ktorého boli uznesenia konkurzného súdu o vydaní súhlasu s predajom majetku úpadcu, ktoré

sa nachádzali na LV č. XXXX kat. územia G., opatrenie konkurzného súdu o vydaní o výťažku z predaja
týchto nehnuteľností len v prospech jedného veriteľa a to Slovenskej sporiteľne a spis obsahoval aj
žiadosťodporcuoudeleniesúhlasusvydanímvýťažkupredajanehnuteľnostiokreminéhoajspoločnosti
C. Z..G.. G. v rozsahu 288.883,- Sk. Opätovne 2.11.2006 zástupkyňa navrhovateľa ako konkurzného
veriteľa opätovne študovala spis konkurzného súdu (č.l. 47) požiadala o vyhotovenie fotokópií a to
č.l. 11c - opatrenie Krajského súdu Košice z 10.7.2000 o súhlase s predajom vecí patriacich do

konkurznej podstaty úpadcu mimo dražby, opatrenie z č.l. 12b, č.l. 12f opatrenie konkurzného súdu
o súhlase s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby pre C. Z..G..
G., fotokópia z č.l. 16 sa týkala návrhu odporcu na rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľností, ktorý
obsahuje aj návrh správcu konkurznej podstaty vyplatiť v prospech C. Z..G.. G. sumu 288.883,- Sk a
kópia opatrenia č.l. 17, ktorá vyjadrovala súhlas konkurzného súdu s vydaním výťažku iba oddelenému

veriteľovi Slovenskej sporiteľni a.s. v sume 48.336,- Sk. Posledným listom a teda na č.l. 46 bola aj
výzva novej správkyne konkurznej podstaty N.. T. Y. adresovaná odporcovi na predloženie dokladov a
podanie informácií okrem iného aj vo vzťahu k tomu, z akého titulu bola realizovaná platba v prospech
spoločnosti C. Z..G.. G. vo výške 288.883,- Sk. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove uvedené
zistenia, ktoré vyplývajú z obsahu spisu konkurzného súdu nasvedčujú tomu, že navrhovateľ sa o škode

vzniknutej vyplatením predmetnej sumy v prospech iného veriteľa dozvedel skôr než 4.4.2007, kedy
bola vyvesená na úradnej tabuli Krajského súdu Košice konečná správa o speňažení majetku úpadcu,
ktorá bola vyhotovená dňa 28.02.2007 a ak isto vlastne zo spomínaného listu na č.l.46 konkurzného
spisu malo byť navrhovateľovi prostredníctvom jeho zástupcu známe, kto za škodu zodpovedá, keďže
nová správkyňa konkurznej podstaty sa odporcu dotazovala na dôvod realizácie platby pre spoločnosť

C. Z..G... Z uvedeného sa teda javí, že navrhovateľ sa o škode dozvedel skôr než 4.4.2007, čo má vplyv
na plynutie dvojročnej premlčacej lehoty, čo by mal súd prvého stupňa v ďalšom konaní vyhodnotiť a
vyvodiť z toho zodpovedajúci závery podstatný pre správne rozhodnutie vo veci.

V priebehu konania odporca dňa XX.X.XXXX zomrel. Podľa osvedčenia o dedičstve 11D 329/2013 zo
dňa 16.10.2013 sú dedičmi C.. B. T. manželka poručiteľa, V. T. dcéra poručiteľa a N.. V. T. syn poručiteľa.

Podľa tohto dedičského rozhodnutia všetok majetok nadobudla v celosti manželka poručiteľa C.. B. T..
N.. V. T. syn poručiteľa nadobudol iba guľovnicu v hodnote 200,- eur, preto v ďalšom konaní vystupovali
ako odporcovia v 1. a 2. rade N.. V. T. a C.. B. T., teda manželka a syn nebohého odporcu. Podaním
doručeným súdu dňa 25.3.2014 zobral navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi N.. N.Á. T. späť a súd
uznesením 10C 56/2009 zo dňa 9.4.2014 konanie voči odporcovi v 2. rade N.. N.Á. T. zastavil.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.3.2014 navrhovateľ uviedol, že zotrváva na svojom tvrdení, že
o skutočnosti, že namiesto neho bol výťažok z predaja založených nehnuteľnosti vydaný inému veriteľovi
sa dozvedel až zo zverejnenej konečnej správy, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli konkurzného
súdu dňa 4.4.2007. Keďže návrh bol podaný dňa 3.4.2009 nárok bol uplatnený včas pred uplynutím
subjektívnej premlčacej lehoty a z toho dôvodu vznesená námietka premlčania nemôže byť dôvodná.

Záver Krajského súdu v Prešove o tom, že o tejto skutočnosti sa mohol navrhovateľ dozvedieť už
z č.l. 46 konkurzného spisu, nie je správny, pretože z informácií uvedených v konkurznom spise do
č.l. 46 takýto záver nevyplýva. Z obsahu konkurzného spisu jednoznačne vyplýva, že z úradného
záznamu z nahliadnutia do spisu zo dňa 10.4.2007 na č.l. 63 konkurzného spisu vyplýva, že predmetný
list na č.l. 46 si navrhovateľ z konkurzného spisu vyžiadal až 10.4.2007 spolu s konečnou správou.

Žalobca nahliadnutím do spisu dňa 10.4.2007 reagoval na informáciu zverejnenú v konečnej správe.
O vyplatení výťažku inému veriteľovi sa dozvedel až z konečnej správy dňa 4.4.2007 a následne
pristúpil k nahliadnutiu do spisu a k šetreniu tejto informácie. Z č.l. 46 ani zo žiadneho iného dokladu
založeného v konkurznom spise do č.l. 52 teda do konečnej správy, nie je možné zistiť, že výťažok bol
predchádzajúcim správcom nesprávne vyplatený inému veriteľovi. Predmetný list na č.l. 46 je dôkazom

toho, že novo ustanovená správkyňa konkurznej podstaty bola nútená vykonať šetrenie, nakoľkopôvodný správca jej odmietol odovzdať doklady vzťahujúce sa k predmetnému konkurznému konaniu.
Číslo listu 46 bolo podľa záznamu v jeho časti založené do konkurzného spisu dňa 26.9.2006 a v tom
čase ešte ani novo ustanovená správkyňa nedisponovala informáciou o nesprávnom poukázaní výťažku

inému veriteľovi, čo je zrejmé z jej odpovede, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 27.9.2006 na jeho
žiadosť zo dňa 13.9.2006. Kedy sa samotná správkyňa dozvedela o poukázaní tohto výťažku inému
veriteľovi navrhovateľovi nie je známe, ale je zrejmé, že v čase výzvy zo dňa 24.6.2006 o pochybení
predchádzajúceho správcu ešte nemala vedomosť, nakoľko ešte mesiac po vypracovaní tejto výzvy
spornéinformácielenzisťovala.Aninovoustanovenásprávkyňanemohlaotýchtoskutočnostiachvedieť

a vyvodiť tento skutkový záver na základe informácií z č.l. 46 nemohol ani navrhovateľ. Navrhovateľ
teda naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach, že o skutočnosti, že výťažok bol vyplatený inému veriteľovi
sa dozvedela až z informácií uvedených v konečnej správe. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň kedy navrhovateľ sa v konkrétnom prípade skutočne dozvedel
o rozhodujúcich skutočnostiach a nie je pritom rozhodujúce, že navrhovateľ mal možnosť dozvedieť
potrebné skutočnosti už skôr. V danom prípade sa navrhovateľ o rozhodujúcich skutočnostiach dozvedel

až zo zverejnenej konečnej správy. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo 145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107
Obč. zákonníka treba považovať deň kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o
tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že

oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

Zástupca odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.3.2014 uviedol, že podľa jeho názoru
novovymenovanásprávkyňakonkurznejpodstatyvčasevyhotoveniavýzvynač.l.46konkurznéhospisu
už mala vedomosť o tom, že bola realizovaná platba inému veriteľovi ako navrhovateľovi a zisťovala
už len z akého dôvodu takto postupoval pôvodne žalovaný odporca. Odporca opierajúc sa aj o prijatý

právny názor odvolacieho súdu má zato, že nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľom v tomto
konaní je premlčaný, pretože odporcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie
predmetného nároku na náhradu škody dňom 2.11.2006 a skončila 2.11.2008 a návrh bol podaný až
3.4.2009, teda po uplynutí tejto lehoty. Z toho dôvodu navrhol zástupca odporcu, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

V konaní bola vypočutá aj pôvodná správkyňa konkurznej podstaty JUDr. T. Y., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že bola ustanovená za správkyňu v podstate v čase vypracovanie konečnej správy, pretože k
speňaženiu majetku úpadcu došlo k prvých troch rokoch po vyhlásení konkurzu a dokonca došlo aj k
uspokojeniu veriteľov. V tomto konkurze došlo k dvom pochybeniam, kedy vlastne Slovenskej sporiteľni,
alebo poisťovni svedkyňa nevedela presne uviesť bola dlžná suma vyplatená 2-krát, ale pretože od

vyplatenia prešlo 5-6 rokov, nebolo možné si túto sumu uplatniť, pretože išlo už o pohľadávku premlčanú
a tak isto došlo tu vlastne k uspokojeniu veriteľa spoločnosti C., hoci tento veriteľ nemal byť prednostne
uspokojený. Práve z týchto dôvodov, že došlo k pochybeniam požiadala o archiváciu celého spisového
materiálu u seba v kancelárii. Ďalej uviedla, že vyhotovila konečnú správu tak ako to bolo potrebné a
veritelia mohli kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu, pričom má vedomosť o tom, že veritelia takto

aj robili a preto osobitným spôsobom skutočnosť, že finančné prostriedky boli vyplatené spoločnosti C.
neoznamovala veriteľom.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojej záverečnej reči uviedol, že trvá na dôvodoch podanej žaloby
s tým, že navrhovateľ si vykonával vlastné šetrenie o čom svedčia listinné dôkazy a to žiadosť zo dňa
13.9.2006 a odpoveď správkyne zo dňa 19.9.2006. O skutočnosti, že finančné prostriedky boli vyplatené

inému subjektu sa dozvedel navrhovateľ až z konečnej správy a nie tak, ako to uvádza Krajský súd v
Prešove.

Právny zástupca odporcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že naďalej trvá na svojej námietke
premlčania, pretože pohľadávku, ktorú si navrhovateľ uplatňuje je premlčaná z dôvodu uplynutia
subjektívnej premlčacej lehoty. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu nie je pravdou, že navrhovateľ

sa dozvedel o tom, že finančné prostriedky boli vyplatené spoločnosti C. až dňom vyvesenia konečnej
správy na úradnej tabuli. Má zato, že o tejto skutočnosti sa dozvedel skôr, pretože dňa 2.11.2006nahliadol do súdneho spisu jeho zástupca, kde sa v tom čase už na č.l. 46 nachádzal list správkyne,
ktorého súčasťou bola aj osobitná žiadosť, aby bývalý správca poskytol informáciu, z akého titulu bola
realizovaná platba a uspokojená pohľadávka, ktorá nebola zabezpečená. Z toho dôvodu sa o tejto

skutočnosti navrhovateľ dozvedel skôr a preto navrhol právny zástupca odporcu, aby súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. účinného ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu

správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu
vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky

a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla,
to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9.589,16 eura,
úroky z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 9.589,16 eura od 05. 04. 2000 do zaplatenia a trovy
konania.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že uznesením Krajského súdu Košice sp.
zn. 2 K 212/99-6 zo dňa 13. 04. 1999 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu N. W. I. C.. Za SKP
bol ustanovený V.. N. T., S. XXX/X, I.. Uznesením sp. zn. 2 K 212/99-42 bola do funkcie ustanovená
JUDr. T. Y., advokátka, I. XX, Y.. Pôvodný SKP V.. N. T. vážnym spôsobom porušil povinnosti SKP, keď
bez opatrenia súdu vydal konkurznému veriteľovi C., a. s., ul. SNP č. 5, G., IČO: XX XXX XXX ako

„oddelenému veriteľovi“ výťažok zo speňaženia založeného nehnuteľného majetku, a to nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie G.. SKP vydal výťažok bez opatrenia súdu a zároveň aj
nesprávnemu oddelenému veriteľovi, pretože oddeleným veriteľom so záložným právom zapísaným v
prvom poradí bol Daňový úrad v G., ktorého pohľadávka bola postúpená na G. Y., a. s. (SK). Výťažok
zo speňaženia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie G., by preto mal pripadnúť

SK, keďže boli zaťažené záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku Daňového úradu G., ktorá
bola postúpená na SK. SK je tiež jediným veriteľom v druhej triede na základe postúpenia prihlásenej
pohľadávky Colného úradu Č. T. U., takže aj v časti presahujúcej pohľadávku pôvodného veriteľa DÚ G.
by bola uspokojovaná SK a jej pohľadávka v druhej triede. Z predloženého konkurzného spisu 2K 212/99
bolo zistené, že v tomto spise sa nenachádza opatrenia, ktoré by oprávňovala správcu konkurznej

podstaty uspokojiť veriteľa C. a.s., G..

Taktiež bolo preukázané, že prihláškou zo dňa 15. 12. 1999 Daňový úrad v G. prihlásil pohľadávku
vo výške 604.016,- Sk do konkurzného konania z dôvodu, že uznesením č. k. 2K 212/99-6 zo dňa
18. 10. 1999 Krajský súd v Košiciach vyhlásil na majetok daňového dlžníka N. W., IČO: XXXXXXXX,
Y. X, G. konkurz. Pohľadávku vo výške 604.016,- Sk prihlásil ako pohľadávku s právom na oddelené

uspokojenie v zmysle § 28 z. č. 328/1991 Zb. na základe právoplatného rozhodnutia Daňového úradu
v G. č. XXX/XXX/XXXX-J. zo dňa 24. 04. 1997 o určení záložného práva k nehnuteľnosti daňového
dlžníka, právoplatného rozhodnutia Daňového úradu v G. č. XXX/XXX/XXX-J. zo dňa 09. 01. 1998 o
určení záložného práva k hnuteľným veciam daňového dlžníka a právoplatného rozhodnutia Daňového
úradu v G. č. XXX/XXX/XX/XX/XXXXX-J. zo dňa 27. 08. 1999 o určení záložného práva k nehnuteľnosti

daňového dlžníka.Ďalej bolo preukázané, že prihláškou zo dňa 28. 02. 2000 Daňový úrad v G. prihlásil pohľadávku vo
výške 5.082,- Sk do konkurzného konania z dôvodu, že uznesením č. k. 2K 212/99-6 zo dňa 18. 10.
1999 Krajský súd v Košiciach vyhlásil na majetok daňového dlžníka N. W., IČO: XXXXXXXX, Y. X, G.

konkurz. Pohľadávku vo výške 5.082,- Sk prihlásil ako pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie v
zmysle § 28 z. č. 328/1991 Zb. na základe právoplatného rozhodnutia Daňového úradu v G. č. XXX/XXX/
XXXX-J.zodňa24.04.1997ourčenízáložnéhoprávaknehnuteľnostidaňovéhodlžníka,právoplatného
rozhodnutia Daňového úradu v G. č. XXX/XXX/XXX-J. zo dňa 09. 01. 1998 o určení záložného práva
k hnuteľným veciam daňového dlžníka.

Z konečnej správy o speňažení majetku úpadcu a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu od JUDr. T.

Y., správkyne konkurznej podstaty úpadcu N. W. I. C. zo dňa 28. 02. 2007 vyplýva, že výťažok z predaja
majetkuzabezpečenéhozáložnýmprávomzníženýoodpočítateľnépoložkypredstavujesumu342.565,-
Sk, z ktorej bol v priebehu konkurzu (dňa 29. 12. 2000) V.. N. T., správcom konkurzu uspokojený
veriteľ - C. Z.. G.. G. vo výške 288.883,- Sk. Uvedený postup správcu konkurznej podstaty - V.. T. v
tomto prípade je možné považovať za nesprávny keďže, v prihláške pohľadávky Ústredného daňového

riaditeľstva SR - Daňový úrad v G. vo výške 604.016,- Sk do konkurzného konania zo dňa 20. 12. 1999
sa nachádza „Rozhodnutie o určení záložného práva“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 01. 1998
a určuje záložné právo k nehnuteľnosti daňového dlžníka (úpadcu) zapísanej na LV č. XXXX ako aj v
prihláške pohľadávky Ústredného daňového riaditeľstva SR - Daňový úrad v G. vo výške 5.082,- Sk do
konkurzného konania zo dňa 01. 03. 2000 sa nachádza „Rozhodnutie o určení záložného práva“, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 15. 05. 1997 a taktiež určuje záložné právo k nehnuteľnosti daňového dlžníka
(úpadcu) zapísanej na LV č. XXXX (reštaurácia, pozemky).

Tým že správca konkurznej podstaty uspokojil pohľadávku veriteľa C. Z..G.., G., vznikla navrhovateľovi
škoda, pretože nebolo uspokojená jeho pohľadávka. Medzi porušením povinnosti správcu a vzniknutou
škodou je priama príčinná súvislosť, keďže konaním správcu bola zmenšená konkurzná podstata, ktorá

v súčasnosti neobsahuje peňažné prostriedky na uspokojenie tých pohľadávok G. Y., a. s., ktoré by boli
uspokojené v prípade, ak by SKP nevydal výťažok v rozpore so zákonom.

Zo strany odporcu bola vznesená námietka premlčania. Navrhovateľ tvrdil, že o skutočnosti, že bola
uspokojená pohľadávka spoločnosti C. Z..G.., G. sa dozvedel z konečne správy, ktorá bola vyvesená
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 4.4.2007. S týmto nesúhlasil odporca a uviedol, že

k uspokojeniu pohľadávky spoločnosti C. Z..G.., G. došlo v roku 2000 a do doby, keď na úradnej tabuli
bola v roku 2007 vyvesená konečná správa uplynulo 7 rokov takže počas týchto siedmich rokov sa o
tejto skutočnosti mohol dozvedieť Daňový úrad v G. alebo navrhovateľ.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 29.05.2012 poukázal na to, že v danom prípade
ide o 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, pretože správca konkurznej podstaty je povinný konať

s odbornou starostlivosťou. Mala by to byť osoba znalá práva a odporca ako správca konkurznej
podstaty má vedieť o tom, že výťažok oddelenému veriteľovi môže vydať len po schválení súdom. O
tom, že správca takúto vedomosť mal svedčí aj to, že podal návrh na rozdelenie výťažku z predaja
nehnuteľnosti adresovaný Krajskému súdu v Košiciach dňa 30.11.2000 (č.l. 16 konkurzného spisu), kde
správakonkurznejpodstatypožiadalsúdomožnosťvyplatiťvýťažokokreminéhoajspoločnostiC.Z..G..

G.. Opatrením zo dňa 22.12.2000 mu bol daný Krajským súdom v Košiciach súhlas s vydaním výťažku
oddelenému veriteľovi avšak len G. G. a.s.. Toto opatrenie bolo doručené správcovi. Dňa 20.12.2000
opätovne požiadal súd o vydanie rozhodnutia konkurzný súd. Správcovi vtedy bolo už zrejmé, že takéto
opatrenie vydané nebude a vyplatil dňa 29.12.2000 sumu v prospech spoločnosti C. Z..G.. G. a taktiež
mu bolo zrejmé z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia G., že je tu záložné právo v prospech právneho

predchodcu navrhovateľa na nehnuteľnosti, ktoré boli v rámci konkurzného konania predané. Týmto
konanímsprávcuvlastnedošlokpoškodeniuveriteľa,pretožeužneboldostatokfinančnýchprostriedkov,
aby bola uspokojená pohľadávka odporcu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že je v tomto prípade daná zodpovednosť odporcu
za vzniknutú škodu. Odporca porušil právnu povinnosť vyplývajúcu z ustanovení § 8 ods. 2 zákona č.
328/1991 Zb. v znení platnom ku dňu vyhlásenia konkurzu.

Podľa § 28 ods. 1,2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení platnom ku dňu vyhlásenia konkurzu veritelia
pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným alebo zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu
nehnuteľnosti (ďalej len "oddelení veritelia"), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola
uspokojená z výťažku predaja veci, na ktorej záložné alebo zádržné právo viazne.

Výťažok zo speňaženia veci alebo pohľadávky do výšky zabezpečenej pohľadávky správca vydá so
súhlasom súdu konkurzným veriteľom po odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku a

odmeny správcu. V prípade, že sa výťažok z predaja veci alebo pohľadávky vydá viacerým oddeleným
veriteľom, podieľajú sa na uvedených nákladoch pomerne. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto
plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20.

Súd mal za to, že správca konkurznej podstaty porušil hore citované ustanovenia zákona, pretože
uspokojil veriteľa C. Z..G., G., bez súhlasu súdu a na úkor navrhovateľa. Škoda navrhovateľovi vznikla

tým, že suma ktorá mala byť vyplatená jemu, bola vyplatená spoločnosti C. Z..G.., G., o túto sumu sa
znížil majetok úpadcu a k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa nedošlo. Taktiež je tu príčinná súvislosť
zo medzi porušením právnej povinnosti a škodou v tom zmysle, že odporca uspokojil pohľadávku
spoločnosti C. Z..G.., bez súhlasu súdu, hoci to zákon vyžaduje, tým nebolo uspokojená pohľadávky
navrhovateľa a je teda zrejmé, že konaním odporcu došlo k vzniku škody.

Z predchádzajúcich rozhodnutí Krajského súdu v Prešove vyplýva, že úlohou súdu prvého stupňa je
potrebné vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu. Z ustanovení § 106
vyplýva objektívna a subjektívna premlčacia lehota. Subjektívna premlčacia lehota je v tomto prípade 2
roky od doby keď sa dozvie poškodený o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľ v celom
konaní tvrdil, že o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá sa dozvedel až dňom 4.4.2007, kedy mu bola

doručená faxom konečná správa zo dňa 28.2.2007 a návrh bol podaný dňa 3.4.2009, čiže podľa názoru
navrhovateľa bol jeho návrh podaný včas. Ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.
10C 56/2009 zo dňa 25.9.2013 v konkurznom spise sa nachádzajú aj iné listiny, z ktorých je možné
usúdiť, že o skutočnosti, že bola uspokojená pohľadávka spoločnosti C. sa dozvedel navrhovateľ skôr
než zverejnením konečnej správy dňa 4.4.2007. Z konkurzného spisu Krajského súdu v Košiciach 2K

212/99 vyplýva, že dňa 2.11.2006 bol pracovník navrhovateľa nahliadnuť do konkurzného spisu a boli
mu vyhotovené fotokópie zo súdneho spisu a to č.l. 11c, 12d, 12f, č.l. 16,17,33. Na č.l. 11c sa nachádza
opatrenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.7.2000, ktorým Krajský súd v Košiciach súhlasí s
predajom majetku patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby. Na č.l. 12d sa nachádza opatrenie
Krajského súdu v Prešove, ktorým súhlasí krajský súd s predajom majetku úpadcu a na č.l. 12f sa

nachádzasúhlasKrajskéhosúduvKošiciachzodňa14.8.2001spredajommajetkuúpadcumimodražby
prespoločnosťC.Z..G..zakúpnucenu394.000,-Sk.Nač.l.16sanachádzanávrhnarozdelenievýťažku
z predaja nehnuteľnosti adresovaný Krajskému súdu v Košiciach, kde doporučuje správca konkurznej
podstaty vyplatiť záložnému veriteľovi C. Z..G.. G. sumu 288.883,- Sk. Taktiež je z konkurzného spisu
zrejmé, že na č.l. 46 sa nachádza list správkyne konkurznej podstaty N.. T. Y. adresovaný pôvodnému

správcovi a pôvodnému odporcovi V.. N.T. T., kde požaduje od neho informáciu z akého dôvodu bola
realizovaná platba C. vo výške 288.883,- Sk. Tento list správkyne bol založený do spisu 26.9.2006 a
doručený Krajskému súdu v Košiciach 28.8.2006. Dňa 2.11.2006 bola do konkurzného spisu nahliadnuť
zástupkyňa navrhovateľa, pričom záznam o nahliadnutí do spisu sa nachádza na č.l. 47 konkurzného
spisu. Je nepochybné, že v čase keď zástupkyňa navrhovateľa nahliadla do spisu sa v tomto spisu

nachádzala výzva správkyne N.. T. Y. zo dňa 24.8.2006 a z tejto výzvy na predloženie dokladov
jednoznačne vyplýva, že došlo k realizácii platby spoločnosti C. vo výške 288.883,- Sk. Táto skutočnosť
vyplýva aj z ďalších listín, ktoré si vyžiadala zástupkyňa navrhovateľa a to najmä z návrhu na rozdelenie
výťažku z predaja nehnuteľnosti, ktorý sa nachádza na č.l. 16, ktorý adresoval správca konkurznej
podstaty V.. N. T. Krajskému súdu v Košiciach, kde doporučuje rozdeliť rozvrh výťažku spoločnosti C.

Z..G.. G. vo výške 288.883,- Sk. Túto listinu mala zástupkyňa navrhovateľa k dispozícii pri nahliadnutído spisu dňa 2.11.2006, takže už vtedy navrhovateľ mal vedomosť že správca konkurznej podstaty
plánuje vyplatiť sumu 288.883,- Sk veriteľovi C. Z..G.. G. a je nepochybné, že pri nahliadnutí do súdneho
spisu sa nachádzal aj výzva novej správkyne, ktorou žiadala, aby si bývalý správca ozrejmil, prečo

bola táto suma vyplatená. Preto súd má zato, že o skutočnosti že suma 288.883,- Sk sa navrhovateľ
dozvedel najneskoršie dňa 2.11.2006, kedy jeho zástupkyňa bola nahliadnuť do konkurzného spisu a pri
nahliadnutí do tohto konkurzného spisu sa v tomto spisovom materiáli už nachádzala výzva správkyne
N.. T. Y. na predloženie dokladov, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žiadala informácie od bývalého
správcu o tom, prečo bola realizovaná platba spoločnosti C. vo výške 288.883,- Sk. Navrhovateľ teda

podľanázorusúdupodalnávrhoneskorenedňa3.4.2009,hocidvojročnápremlčacia lehotamuuplynula
dňom 2.11.2008.

Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, keď ku škodovej udalosti došlo, teda kedy skutočne
škoda vznikla, to znamená, že dňom keď správca vyplatil spoločnosti C. Z..G.. výťažok, teda dňa
29.12.2000. Sporná je otázka, či v tomto prípade ide o 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu alebo
trojročnú objektívnu premlčaciu dobu. Súd sa nestotožňuje s tvrdením odporcu v tom zmysle, že na

preukázanie úmyslu je potrebné rozhodnutie v rámci trestného konania. Súd má zato, že úmysel nemusí
byť preukázaný výlučne rozhodnutím v trestnej veci v tomto prípade by súd úmysel ani neskúmal, keď by
to mal preukázané rozhodnutím v trestnej veci, ale musí byť preukázané, že postup správcu konkurznej
podstaty, teda odporcu v tomto prípade bol úmyselný. Odporca sa bránil tým, že aj keď došlo k chybe
nešlo o úmyselné konanie. Mohlo ísť tak maximálne o nedbanlivostné konanie. Zákon č. 328/1991

Zb. v § 8 ods. 2 hovorí o tom, že správca musí konať s odbornou starostlivosťou a že zodpovedá za
prípadnú škodu, avšak neuvádza bližšie či vzniknutá škoda sa považuje za škodu spôsobenú správcom
úmyselne, ani tam nie je vyvrátiteľná domnienka, že škodu, ktorú spôsobil správca sa považuje za
škodu spôsobenú úmyselne pokiaľ sa nepreukáže opak a preto mal súd zato, že dôkazné bremeno
preukázať, že správca spôsobil škodu úmyselne spočíva na navrhovateľovi. Súd konanie odporcu

posúdil ako úmyselné konanie, aj keď mohlo ísť o nepriamy úmysel. Vypláva to zo skutočnosti, že
odporca ako správca konkurznej podstaty požiadal dňa 20.12.2000 konkurzný súd o vydanie výťažku
oddelenému veriteľovi medzi ktorými bola aj spoločnosť C. Z..G.. Opatrením zo dňa 22.12.2000 ( čl.
16, 17 konkurzného spisu) súd súhlasil s vydaním výťažku oddelenému veriteľovi G. G. Z..G.. Odporca
ako správca konkurznej podstaty mal vedomosť o tom, že je potrebné požiadať súd o súhlas s vydaním

výťažku oddelenému veriteľovi a taktiež mal vedomosť o tom, že takýto súhlas pre veriteľa C. Z..G.. zo
strany konkurzného súdu nebol vydaný. Napriek tomu dňa 29.12.2000 uspokojil tohto veriteľa aj bez
opatrenia súdu. Súd hodnotí toto konanie odporcu ako úmyselné konanie a preto sa na tento prípade
vzťahu desaťročná objektívna premlčacia lehote, ktorá začala plynúť dňa 29.12.2000 a uplynula dňa
29.12.2010.

V rámci tejto lehoty plynula navrhovateľovi dvojročná subjektívna lehota a to v čase od 2.11.2006
do 2.11.2008, pričom návrh bol podaný dňa 3.4.2009 a preto súd považuje nárok navrhovateľa za
premlčaný. Z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak

nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne, alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Zo strany navrhovateľa nebol zaplatený súdny poplatok pri podaní návrhu a tento bol v konaní
neúspešný, preto ho súd zaviazal na úhradu súdneho poplatku vo výške 575,- eur (6 % zo žalovanej

sumy v zmysle položky 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb.). Navrhovateľ je povinný
uhradiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Humenné v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Keďže odporca bol v konaní úspešný, súd priznal odporcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

Podľa ustanovení § 148 ods. 1 štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Na pojednávaní dňa 13.5. 2014 bola vypočutá ako svedkyňa N.. T. Y., ktorá si vyúčtovala svedočné
vo výške 126,65 eur. Toto svedočné jej bolo priznané uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C
56/2009 zo dňa 26.5.2014, ktorá suma bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Keďže navrhovateľ
bol v tomto konaní neúspešný, súd ho zaviazal na úhradu svedočného vo výške 126,65 eur na účet
Okresného súdu Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanieprotirozsudkualeboprotiuzneseniu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.