Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/20/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204600
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110204600.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne:
R. E., H.. XX.X.XXXX, C. Z. XXXX/XX, K. Ľ., v zastúpení JUDr. Martinou Gombošovou, advokátkou,
Moldavská cesta 6, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71
Košice, IČO: 31690904, v zastúpení JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, Ondavská 17, 040 11 Košice,
o určenie, že poistný vzťah trvá a účastníci sú zmluvou viazaní takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č.
5149800133 zo dňa19.10.1999 trvá a účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške
760,22 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vzájomný návrh v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.2.2010 domáhala, aby
súd určil, že že poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č.
5149800133 zo dňa 26.10.1999 trvá a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o poistení osôb č. 5149800133
(ďalej len poistná zmluva). Svoje povinnosti si riadne plnila vrátane pravidelných platieb poistného.
Žalovaný jej plnenia vždy akceptoval, teda nemôže byť sporné, že zmluva bola uzavretá. Žiadnym
právnym úkonom nezadala príčinu na ukončenie vzťahu, ani oň nežiadala. Napriek tomu jej žalovaný
oznámil ukončenie poistného vzťahu. Ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva podotkla,
že obchodnú praktiky žalovaného súvisiace s jednostranným oznámením zo strany žalovaného o

ukončení poistného vzťahu z dôvodu nesprávne nakalkulovaného poistného produktu považuje za
zakázané a teda neplatné. Poukázala na ust. § 37 ods. 3, § 49a, § 788 ods. 1, § 790 písm. b), § 791
ods. 1, § 797 ods. 1-3, § 800 ods. 1 a 3, § 816, § 52 ods. 1, 3-4 OZ a § 3 ods. 5, § 4 ods. 1 a 2 písm.
za) a 8, § 7 ods. 1, 2, 4 a § 8 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 250/2007 Z.z.

Naliehavosť právneho záujmu odôvodnila tým, že v dôsledku konania žalovaného je v stave neistoty, či

jej poistná zmluva naďalej trvá, pričom tento stav môže ukončiť iba súd navrhovaným výrokom rozsudku.
Nakoľko z dôvodu konania poistiteľa je v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu, nevie zhodnotiť
mieru, do akej je chránená pred rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí a či si má
zabezpečiť poistenie týchto rizík u iného poistiteľa. Osoby oprávnené z poistenia by taktiež nemohli voči
poistiteľovi uplatniť práva, ktoré prislúchajú iba žalobkyni osobne. Ak by zmluva bola právnym úkonom
poistiteľa platne ukončená, tak by nárok žalobkyne na odkupnú hodnotu podliehal premlčaniu, ktoré by

mohlo márne uplynúť bez toho, aby mala žalobkyňa vedomosť o ukončení zmluvy.Svoje tvrdenia o tom, že poistný vzťah trvá, žalobkyňa opiera o to, že uzatvorené poistné zmluvy sú
platné a zaväzujú, ak sa zmluvné strany slobodne a bez omylu dohodli na ich obsahu a spĺňajú všetky
zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom na neexistenciu oprávnenia jednostrannej zmeny zmluvy je

poistnú zmluvu možné zmeniť iba dohodou zmluvných strán. Kým sa zmluvné strany na zmene poistnej
zmluvy nedohodnú, platí medzi nimi pôvodná dohoda. Žalobkyňa sa s poisťovňou nikdy nedohodla na
zmene pôvodne uzatvorenej zmluvy, ktorá by umožňovala poisťovni jednostranne zmeniť uzatvorenú
zmluvu. V zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky a poskytovať
služby za dohodnuté ceny. V dôsledku neochoty jednej strany zmeniť zmluvu za jej trvania nie je

možné zmluvu jednostranne ukončiť, ak na to chýba zákonný alebo zmluvný podklad. Okrem toho je
možné poukázať na citované ustanovenie § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemôže
poistiteľ vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Iných zákonných dôvodov
na jednostranné ukončenie zmluvného stavu niet, a preto je akékoľvek oznámenie o jednostrannom
ukončení poistného vzťahu neplatné, nemá a nemôže mať relevantné právne účinky. Zmluvné strany
sú si naďalej povinné plniť zmluvu.

Žalovaný svojím konaním, ktorým jednostranne vypovedal poistenie naplnil definíciu konania v rozpore
s dobrými mravmi. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. je jeho konanie v rozpore s
vžitými tradíciami najmä na základe jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany, čím toto
konanie vykazuje zjavné znaky diskriminácie. Konanie žalovaného vybočuje z pravidiel morálky aj tým,

že je spôsobilé a to vzhľadom na jednostranné ukončenie zmluvy spôsobiť mi ujmu.

Podľa predtým vyjadreného názoru žalovaného mal byť k takémuto kroku (oznámenie o ukončení
vzťahu) nútený prikročiť v dôsledku krokov dohliadacieho orgánu - Národnej banky Slovenska (ďalej len
NBS). S jeho stanoviskom odporcu, že mu boli uložené protichodné povinnosti jednak administratívnym

právnym aktom, tak aj zákonným ustanovením nemožno súhlasiť. Podľa vyjadrení NBS v rovnakom
prípade, rozhodnutie dohliadacieho orgánu neobsahuje povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v
neprospech žalobkyne. Tým pádom nie je možné považovať vzniknutú situáciu ani za objektívnu
nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za situáciu nezávislú od vôle a
činnostipoisťovne.Vkaždomzmluvnomvzťahujepotrebnérozlišovaťverejnoprávnuasúkromnoprávnu

stránku, a preto žalobkyňa nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi.
Škodu takto vzniknutú nie je možné preniesť na spotrebiteľov. Preto ani prípadné nesplnenie si
povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte (či už zavinená alebo nezavinená),
či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré nemôžu mať
vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Národná banka Slovenska nie je v

žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a ani nie je subjektom, ktorý by sa dopustil deliktu voči
nej. To znamená, že žalobkyňa si nemôže uplatniť žiaden nárok voči NBS, preto v zmluvnom vzťahu
uzatvorenom so žalovaným nemôže žalobkyňa znášať následky prípadného protiprávneho konania
NBS. Žalovaný zbavovaním sa svojej zodpovednosti v tej súvislosti naplnil definíciu obchodnej praktiky,
ktorá sa za každých okolností považuje za nekalú a teda zákazanú, v zmysle bodu 18. prílohy č.1 k

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý uvádza, že za každých okolností sa za nekalú
obchodnú praktiku považuje aj poskytnutie vecne nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo
o možnosti nájsť výrobok s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal výrobok za menej výhodných
podmienok, ako sú normálne podmienky na trhu.

Poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku omylu odporcu (nesprávne určený prepočet,
prípadne omyl v inej skutočnosti), a ani prípadný omyl žalovaného nezakladá žalobkyni povinnosť
zmeniť zmluvu a doplatiť určité čiastky. Nie sú splnené podmienky omylu v zmysle § 49a Občianskeho
zákonníka, keďže o prípadnom omyle žalovaného žalobkyňa nevedela, vedieť nemohla a ani ho
nevyvolala. Je preto presvedčená, že právo namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu

omylu žalovaného nie je dané a aj v prípade, ak by dané bolo, žalobkyňa namieta jeho premlčanie.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Žalobkyňa preto nemôžem niesť následky
pochybení žalovaného pri plnení si verejnoprávnej povinnosti. Okrem toho taktiež poukazuje na
ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je právny úkon neplatný pre chyby
v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Chybne nastavený mechanizmus, resp. nevýhodne

formulované ustanovenie zmluvy pritom nie je možné považovať za chybu v písaní alebo počítaní.

V zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 obchodné praktiky žalovaného je možné považovať za nekalé
a teda za zakázané. Podľa § 7 odsek 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje zanekalúakjevrozporespožiadavkamiodbornejstarostlivosti.Požiadavkyodbornejstarostlivostiodporca
zanedbal svojím konaním, prípadným nesplnením si povinností pri výpočte technických rezerv, či inou
chybou pri výpočte, či nenaplnením miery solventnosti. Rovnako svojím konaním podstatne narušuje

alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie žalobkyne ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k poskytovanej službe. Zákon vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke vymedzil aj pojem podstatné
narušenie ekonomického správania spotrebiteľa, keď v § 2 písm. r.) určil, že podstatným narušením
ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti
spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Právne podstatné je,

že každá obchodná praktika, ktorá je nekalá, sa môže realizovať nielen dokonaným konaním, ale aj
ohrozovacím správaním (nielen spôsobí protiprávny následok, ale stačí hrozba, že protiprávny následok
nastane). Oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu je práve
v tejto súvislosti ohrozovacím správaním zo strany odporcu, keďže je spôsobilé podstatne narušiť
ekonomické správanie klienta, a to vo vzťahu či už k výberu z jednotlivých alternatív, ktoré ponúkol
odporca alebo k samotnému poistného vzťahu. Podľa § 7 odsek 4 zákona č.250/2007 Z.z. za nekalú

obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie a agresívna obchodná
praktika. Klamlivou je taká obchodná praktika, ktorá môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto
nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného
spotrebiteľa. Práve špekulácie žalovaného ohľadne nemožnosti pokračovania v poistení, ktoré bolo

nesprávne kalkulované je spôsobilé priviesť žalobkyňu ako spotrebiteľku do omylu ohľadne zániku
poistenia. Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú
priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej
transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Nekalosť obchodnej praktiky žalovaného teda spočíva

v tom, že oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu obsahuje
nesprávne informácie ohľadne možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany, a
preto je nepravdivé a rovnako toto konanie, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu, alebo
je spôsobilé uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna,
a to má za následok alebo môže spôsobiť, že spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii,

ktoré by inak neprijal. Žalovaný konal tak, že pod nátlakom jednostranného ukončenia poistného vzťahu
z jeho strany bol spôsobilý uviesť žalobkyňu do omylu a spôsobiť, že príjme rozhodnutie, ktoré by
ináč nikdy neprijala. Účelom ochrany pred nekalými obchodnými praktikami je chrániť spotrebiteľa pred
kúpou výrobku alebo služby pod nátlakom. Zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje aktívne aj pasívne
správanie, ktorého podstatou sú nedovolené obchodné praktiky. K porušeniu ochrany spotrebiteľa teda

môže dôjsť konaním (klamlivé konanie) aj nečinnosťou (klamlivé zanedbanie). Podstatnou pri nekalých
obchodných praktikách žalovaného je skutočnosť, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nedostala všetky
relevantné informácie pre rozhodnutie o uskutočnení obchodnej transakcie. Práve naopak informácie,
ktoré jej žalovaný poskytol spĺňajú znaky klamlivého opomenutia a teda nekalej obchodnej praktiky,
ktorá je zakázaná. Informácie, ktoré jej ako spotrebiteľke boli zo strany žalovaného v oznámení o zániku

poistenia poskytnuté sú skreslené, neúplné, nejednoznačné, dvojzmyselné, teda také, ktorými žalovaný
manipuluje s poskytnutou informáciou za účelom privedenia žalobkyne a všetkých ostatných klientov k
rozhodnutiu prijať odkupnú hodnotu a akceptovať jednostranné ukončenie poistnej zmluvy.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním dňa 15.7.2010, v ktorom navrhol žalobu

zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný je vzhľadom na jeho
predmet činnosti podmienený nielen Obchodným zákonníkom, aj ďalšími predpismi súkromného práva,
resp. verejno-právnymi predpismi, ale zároveň je veľmi striktne podriadený špecifickým prepisom
upravujúcim podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti. Predovšetkým sa jedná o Zákon č. 8/2008 Z.z. o
poisťovníctve, Zákon č. 6/1992 Z.z. o Národnej banke SR a Zákon č. 747/2004 o dohľade nad finančným

trhom. Naproti tomu otázku uzatvárania zmlúv, aj konkrétne poistných zmlúv upravuje Občiansky
zákonník, ktorý je základným predpisom súkromného práva. Predmetom poistno-právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným bol poistný produkt poistnej sadzby UDP-K pre prípad smrti alebo dožitia,
ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť
medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet

právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej
povinnosti žalobcu a žalovaného z poistenia, teda vyjadrenie poistenia má dať poistník, aby koľko a
v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa. Právny vzťah založený poistnou zmluvou spadá
do kategórie občiansko-právnych vzťahov. V prípade tohto občiansko-právneho vzťahu však dochádzak podstatne väčšej miere k prelínaniu súkromného práva s právom verejným, ktoré tak prinajmenšom
nepriamo ovplyvňuje obsah, ako aj existenciu tohto občiansko-právneho vzťahu. Za situácie, ak subjekt
právneho vzťahu, ako aj jeho predmet je determinovaný verejným právom, pričom obsah právneho

vzťahu je v konečnom dôsledku v číselnom vyjadrení predmetom právneho vzťahu podmienený, nie
je na mieste právnu úpravu poistno-právneho vzťahu redukovať na úroveň právnej úpravy obsiahnutej
v občianskom zákonníku, a to tým skôr, že všeobecne-záväzná právna úprava poisťovníctva bola už
od počiatku vzniku zmluvného vzťahu, ktorého obnovenia sa žalobca dožaduje, predmetom výraznej
verejno-právnej regulácie. Ak dvojstranný právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie

pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je celý právny vzťah s účinkami rovnako
pre obidve právne subjekty nepriamo závislý na tretej autorite. Dôvodom toho, prečo sa zmena
kalkulácie poistnej sadzby UDP-K musela nevyhnutne dotknúť oboch zmluvných strán. Predmetná
poistnásadzba,vrátanejejkalkuláciebolazahrnutávobchodnomplánepoisťovacejčinnostizpoisťovne
a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia MF SR č.j.
52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995. Dňa 31.7.1999 bola vykonaná previerka činnosti žalobcu zameraná

na súlad medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami
a obchodným plánom, z ktorého protokolu orgán dozoru konštatoval, že tieto produkty, vrátane UDP-
K sú v súlade s obchodným plánom predloženým Ministerstvu financií SR. Počnúc dňom 18.2.2003
prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste nad činnosťou poisťovne uzatvorený protokolom z
28.5.2003, kedy bolo zistených 6 pochybení z oblasti účtovníctva, či formálneho výkazníctva, pričom

však Úrad pre finančný trh SR nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby v UDP-K, ani v
prípade iných produktov. Zákonom č. 186/2004 Z.z. došlo s účinnosťou nadobudnutia platnosti zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únii, t.j. od 1.5.2004 k novelizácii zákona č. 95/2002
Z.z., ktorý bol doplnený o ustanovenie § 31a, ktorý znel: Poisťovňa je povinná určiť výšku poistného na
základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala splniteľnosť všetkých jej

záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Toto ustanovenie
zákona bolo neskôr právnym základom vytýkaného nedostatku v kalkulácii poistného, sadzby UDP-
K. Následne Zákonom č. 7/2004 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.9.2005 k zrušeniu Úradu pre finančný
trh a k prenosu pôsobností Úradu v oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na
Národnú banku Slovenska. V období od 30.4.2007 do 21.2.2008 prebehol v sídle žalovaného dohľad

na mieste vykonaný NB Slovenska, Útvarom dohľadu nad poisťovníctvom, ktorá v protokole z dohľadu
č. ODO-1990/2007 z 29.10.2007 ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom
dokumente, a to poistno-matematické modely produktov životného poistenia, ktorý obsahuje kalkulačné
vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia, nie sú v súlade
s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce

niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. Listom NBS č. ODO-262/2008 z
15.2.2008 oznámila skončenie dohľadu a uviedla, že určuje a oznamuje lehoty, v ktorých je žalovaný
povinný prijať a splniť svoje opatrenie na odstránenie nápravu zistených nedostatkov, pričom toto
bolo uložené opätovne listom č. ODO-3126/2008 z 18.3.2008. S účinnosťou od 1.4.2008 vstúpil do
platnosti Zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý nahradil Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve.

Ustanovenie pôvodného zákona § 1a prešlo do ustanovenia § 30 ods. 1 zák.č. 8/2008 Z.z.. Dňa 7.4.2008
sa uskutočnilo stretnutie skupiny dohľadu Národnej banky Slovenska so zástupcami poisťovne, kedy
bolo uvedené, že poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom malo byť počítané z
vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K, a to je chybné z poistno-matematického
pohľadu, t.j. nízke, nesprávne kalkulované poistné je kľúčovým problémom. NBS označila ako zistený

nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade
s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia.
Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v
termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Problémom malo byť nízke, nesprávne kalkulované poistné
počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť, namiesto (čo je poistno-matematicky

správne) z poistnej zmluvy na dožitie. Podľa § 31a Zákona č. 95/2002 Z.z. nadväzne podľa § 30
ods. 1 Zákona č. 8/2008 Z.z. je poisťovňa povinná pod sankciou uloženia opakovaných pokút až
do výšky 20.miliónov Sk určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby
výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv. Z popísaného skutkového stavu a citovaného právneho stavu vyplynula pre

žalovaného nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak,
aby zohľadňovala poistno-matematicky všetky záväzky z poistenia, z čoho vyplynuli 3 alternatívne
riešenia: a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia, b) zvýšiť inkaso
poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia, alebo c) poisteniepre neočakávanú podstatu zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej hodnoty, ktorá
k danému momentu poistno-matematicky zodpovedala dovtedy inkasovanému poistnému. Opatrenia
prijaté poisťovňou neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených

orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynov
orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve. Ďalej sa
žalovaný vo svojom vyjadrení zaoberal nesúladom výkonu dohľadu nad poisťovníctvom s Ústavou SR,
aj s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., t.j. ustanovenia upravujúce prerušenie konania.

Žalovaný ďalej uviedol, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. § 800-802 OZ sa na prejednávaný
prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu výpovede poistenia zo strany
poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre odstúpenie žalovaného z dôvodu
uvedenia nepravdivých údajov zo strany žalobcu v momente uzatvárania poistnej zmluvy. Tento výpočet
možných spôsobov ukončenia poistenia je demonštratívny. Základom argumentácie žalobcu je zásada,
že raz uzavretá zmluva sa má plniť, resp. zmluvu možno meniť iba so súhlasom oboch zmluvných strán

(§ 493 Občianskeho zákonníka). Argumentácia žalobcu však neberie do úvahy špecifickosť skutkového
deja, ktorý je úplne raritný a ktorý ukončeniu poistenia žalobcu predchádzal. Citované ustanovenie
§ 493oza pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade
iba dohodou zmluvných strán. Meniť zmluvný vzťah bez dohody strán znamená nevyhnutne meniť
záväzkovývzťahjednostranne.Vskutkovovýnimočnýchsituáciáchjetedaprávnemožnézmluvnývzťah

meniť aj jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa. Žalovaný sa v momente uzavretia poistnej
zmluvy zaviazal voči žalobcovi k podmieneným budúcim záväzkom v podobe poistných plnení vo výške
vypočítanej podľa kalkulácií poistnej sadzby UDP-K aprobovanej orgánom kontroly. Pri vzniku záväzku
vychádzalo obe zmluvné strany z legitímneho očakávania, že čo štát v rozhodovacom procese na
základe správneho poriadku v konečnom dôsledku schváli, je materiálne aj formálne správne, záväzné

a nemeniteľné. Uložením pokynu prijať opatrenia na odstránenie chyby v kalkulácii poistného produktu
UDP-K sa však pomery závažným spôsobom (bez zavinenia žalobcu či žalovaného) zásadne zmenili.
Identifikácia chyby v kalkulácii predmetu poistno-právneho vzťahu, ktorá bola základom stanovenia
výšky vzájomných peňažných nárokov od počiatku poistenia a z ktorej obe zmluvné strany vychádzali,
znamenala pre žalovaného tieto závažné z objektívneho práva vyplývajúce právne dôsledky: a) jasné a

správnym orgánom identifikované porušenie zákonného ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z.
o poisťovníctve; b) vznik zodpovednosti za správny delikt a tým vznik rizika opakovaných, a vzhľadom
na pôvodnú dĺžku trvania poistného vzťahu, aj dlhodobo ukladaných pokút až do výšky 20.000.000,-
Sk (§ 67 zákona č. 8/2008 Z.z.) za každý prípad; c) vznik zodpovednosti za správny delikt v podobe
poskytovania inej finančnej služby ako poistenia, pretože finančný produkt založený na nesprávnom

poistno-matematickom prepočte nie je vo svojej podstate poistným produktom ale iným finančným
produktom, čo znamená, že poisťovňa koná nad rámec povolenia na poisťovaciu činnosť, čo vyvoláva
druhé riziko sankcie až do výšky 20.000.000,- Sk a to opakovane (§ 67 zákona č. 8/2008 Z.z.) a zároveň
vznik zodpovednosti za trestnú činnosť v podobe neoprávneného podnikania; d) konanie v rozpore
s pravidlami poctivého obchodného styku a typické nekalo-súťažné konania v hospodárskej súťaži

spočívajúce v tom, že za tú istú cenu (poistné) poskytujú iné poisťovne poistenie kalkulované správne
pri záväzkoch v matematicky správnej (nižšej) výške, teda ten istý produkt za matematicky adekvátne,
vyššie ceny, čo zakladá zodpovednosť poisťovne za zakázanú obchodnú praktiku - tzv. dumpingu cien
- na relevantnom trhu. Za takto popísanej situácie nebolo možné od žalovaného spravodlivo (rozumne)
očakávať, že zotrvá v nesprávne nakalkulovanom budúcom poistnom plnení, ku ktorému sa za úplne

inej skutkovej situácie pred relatívne dlhším časom zaviazal, pretože zotrvať v takomto záväzku by
znamenalo zároveň porušiť rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Občiansky zákonník v
§ 788 a nasl. osobitne neupravuje dôsledky podstatných zmien v objektívnych okolnostiach a v právnom
prostredí. Dôsledky podstatnej zmeny pomerov v záväzku právneho subjektu na určité budúce plnenie
upravuje § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého analogické použitie bolo jedným z právnych

dôvodovukončeniapoisteniauzatvorenéhomedzižalobcomažalovaným.Občianskyzákonníkanalógiu
legis pri aplikácii jeho ustanovení pripúšťa. Výnimočne je možné záväzok meniť aj jednostranne (§ 493
OZ) a v prípade záväzku z poistenia aj iným spôsobom, ako upraveným v § 800 až § 802 OZ, pretože tam
uvedené spôsoby sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene
prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo

možné vopred právne ani myšlienkovo postihnúť, pretože boli založené na odôvodnenom očakávaní
založenom na dôvere v prezumpciu správnosti aktov orgánov verejnej správy. Pre ich jedinečnosť
takéto právne vzťahy nie sú Občianskym zákonníkom osobitne upravené. Občiansky zákonník však
upravuje právne vzťahy podliehajúce v čase podstatným zmenám analogicky v prípade budúcichzáväzkov tak, že ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, takýto záväzok zaniká. Skutková podobnosť
situácie predvídanej v hypotéze ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka so situáciou, ktorá
predchádzalo zrušeniu poistenia žalobcu bola daná budúcim charakterom záväzku, podstatnou zmenou

pomerov a nemožnosťou od poisťovne požadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala za cenu
porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov. To bolo základom a právnym dôvodom, pre
ktorý poistenie po vyčerpaní riešení, za ktorých by poisťovňa mohla v budúcom záväzku zotrvať, zo
zákona zaniklo. Je nemožné zároveň plniť po práve a tým istým konať protiprávne. Takýto konflikt
medzi súkromnoprávnou povinnosťou a zákazom vyplývajúcim z právnej normy, je riešený absolútnou

neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda neplatnosťou toho práva,
ktorému povinnosť zodpovedá. Ak by aj nastala poistná udalosť (dožitie), ani táto by nemusela pre
žalobcu znamenať právnu garanciu nároku v pôvodnej nesprávne stanovenej výške. V prejednávanom
prípade je objektívna nemožnosť kalkulačne nesprávneho poistného plnenia daná právnymi predpismi.
Praktickým dôsledkom toho je to, že žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca
poistenia,ktorápresahujeprávnymipredpismiprípustnúavyžadovanú,matematickysprávnukalkuláciu.

Žalovaný ďalej poukázal na na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy uviedol, že
problém nároku z poistenia vo výške presahujúcej matematicky správnu kalkuláciu poistného produktu
je možné posúdiť aj ako chybu v počítaní, dôsledkom ktorej nie je pravidelne neplatnosť právneho úkonu
ako celku, ale zákonom daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej

zistení. S poukazom na ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že príkaz na
úhradu takéhoto poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva
z výkonu práva rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti
jeho právam nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená a tým práve v konečnom dôsledku v rozpore s
dobrými mravmi. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu a jeho dôsledkom by mala

byť neplatnosť právneho úkonu v tej časti, ktorá je neadekvátnosťou postihnutá. Ani nerešpektovanie
existujúcich jasných zákonných príkazov a zákazov, ktoré poisťovni znemožnili zotrvať v poistení so
žalobcom, žalobcovi právne nemôže zaručiť jeho možné budúce nároky v pôvodnej podobe. Ak verejné
právo či pokyn orgánu verejnej moci autoritatívne zaviaže podriadený administratívno-právny subjekt
k určitému konaniu a tento subjekt (aj keď v inej právnej pozícii) je zmluvne oprávnený či povinný

voči svojmu zmluvnému partnerovi k určitému oprávneniu či povinnosti, k takejto povinnosti môže byť
oprávnený či povinný v medziach daných oným verejným právom či pokynom orgánu verejnej moci,
ktorý tak nepriamo stanovuje medze zmluvnej voľnosti podriadeného subjektu vstupovať a následne
realizovať zmluvné oprávnenia alebo povinnosti, hoc jeho zmluvný partner nemusí byť (a v okolnostiach
prípadu ani nie je) sám osobe subjektom jeho regulácie; tento zmluvný partner by si na základe

prezumpcie znalosti právnych predpisov totiž mal byť vedomý, že uzatvára kontrakt, ktorého obsah je
predmetom pozornosti orgánov verejnej moci a to s výhodami, ktoré štátna správa nad predmetom a
obsahom zmluvného vzťahu prináša, ako aj s rizikom chýb, ktoré z toho mohli vyplynúť. Zotrvanie v
spornompoistnomvzťahuzapôvodnýchpodmienokbyokremrizikavznikusankcií,ktoréprežalovaného
vyplývajú zo zákona č. 8/2008 Z.z. a opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie nedostatkov, znamenalo

jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, jednak zvyšovanie škody na strane štátu oproti
bezprávnemu zvýhodneniu žalobcu spočívajúcom v neadekvátne vyplatenom poistnom plnení, ktoré si
poistným nepredplatil.

Žalovaný v závere namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na pozitívnom vyslovení

výrokov, ktorých sa v konaní domáha, pretože dnes nie je možné nijakou žalobou o určenie práva alebo
právneho vzťahu navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok (žalovateľné
subjektívne právo) možno vznikne až v budúcnosti. Ani úspech žaloby nebude pre neho znamenať vznik
nároku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani
vyváženosť prípadného možného, dnes však neistého poistného plnenia pre prípad dožitia sa poistného

konca doby poistenia v pôvodnej výške.

Na podaniach zo dňa 12.6.2012 žalovaný ďalej uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu
zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov spojení s neskorším opatrením orgánu

dohľadu nad poisťovníctvom. Právne účinky neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s opatrením
orgánu dohľadu znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby za predpokladu, že poistné
nezohľadňuje všetky budúce záväzky z poistenia. Žalovaný citoval rozhodnutie NS SR č.k.: 1Cdo 169/96
zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998), ktorý v ňom uviedol, že ak dôjde k objektívnej zmene právneho predpisupo vzniku záväzku, v dôsledku ktorej plnenie stane sa nemožným, záväzok (aj zo súkromného práva)
môže zaniknúť. Žalovaný vykonaný postup pre zrušením poistenia teda odôvodňoval ustanovením §
31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 98/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2004 a

poisťovniam v ňom uložená povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Zavedením § 31a teda došlo k objektívnej zmene
právneho predpisu. V čase vzniku poistného vzťahu patrili poistné zmluvy medzi tzv. regulované zmluvy,
t.j. také zmluvy, pri ktorých je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný

úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Tieto zmluvy predstavujú medzistupeň medzi
súkromným a verejným právom.
Žalovaný doplnil svoje vyjadrenia a uviedol, že v priebehu trvania právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto právneho vzťahu
a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej, právnej a objektívnej) majúc svoj pôvod v zmene
právneho predpisu, zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistnej zmluvy

medzi navrhovateľom a odporcom. Zákonom č. 186/2004 Z.z. bol v rámci prechodných a záverečných
ustanovení vložený nový § 70a, podľa ktorého odseku 1, poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne,
ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne
pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 (s tam uvedenými výnimkami).
Žalovaný teda musel postupovať a postupoval v súlade s týmto ustanovením a bezodkladne po

zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými
ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia
minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako malo
správne poistno-matematicky byť. Podľa § 67 zákona o poisťovníctve, ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak (dnes § 91 zákona č. 8/2008 Z.z.). Tento
nový právny stav u žalovaného zakladá následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia
nedovoleného, tzn. plnenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku
právneho vzťahu.

V súvislosti s nutnosťou právneho posúdenia nemožnosti plnenia poukázal žalovaný aj na nutnosť
posúdenia zodpovednosti za škodu v súvislosti s touto právnou vecou. Vo svetle uvádzaných okolností
pri predbežnej úvahe o možnej náhrade škody môže sa dospieť k záveru, že v tejto konkrétnej
prejednávanej veci bude subjektom oprávneným si žiadať náhradu škody žalobca a nie žalovaný a

subjektom zodpovedným za škodu bude štát (Ministerstvo financií SR), nie žalovaný, pretože následná
zmena zákona o poisťovníctve je objektívnou skutočnosťou, ktorú žalovaný nijako neovplyvnil a ktorá
v spojení s nesprávnym rozhodnutím MF SR z roku 1995 mala za následok nemožnosť poskytovať
žalobcovi poistnú ochranu v pôvodne dohodnutom rozsahu a žalobca túto poistnú ochranu požadovať
nemôže a nemôže sa dožadovať výplaty poistného plnenia pre prípad dožitia pôvodne dohodnutého

v zmluve. Zodpovedným za túto situáciu nie je žalovaný, ale štát. Žalobca nemôže voči žalovanému
uplatňovať svoje práva tým spôsobom, že sa bude dožadovať porušenia zákona žalovaným. Takýto
výkon práva nepožíva právnu ochranu.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že súčasťou predmetného kalkulačného vzorca je

premenná, kde došlo k chybe. V dôsledku toho nastali objektívne skutočnosti, v dôsledku ktorých zanikol
vzťah medzi účastníkmi, nie v dôsledku jednostranného vypovedania, ako tvrdí druhá strana.

Žalovaný počas konania taktiež podal vzájomný návrh, v ktorom uviedol, že štát vydaním povolenia na
podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka, potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutého

poistenia poistno - matematicky zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere.
Povolenie oprávňovalo a zaviazalo žalovaného uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia výhradne
so štátom povolenými sadzbami poistného. Až na základe Protokolu č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007
príslušný orgán štátu identifikoval „Nedostatok“ v činnosti žalovaného. Nedostatok spočíval v tom, že
poistné podľa príslušných poistno - matematických metód nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia.

Nesprávnosť kalkulácií poistenia UDP-K potvrdil aj znalecký posudok, ktorý dal žalovaný vypracovať,
aby nezávisle odborne preveril závery orgánu dohľadu.Poistné je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako nedostatočná a neprimerane nízka,
určil orgán štátu v sadzbách poistného (§ 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb.). Cena poistenia bola v
okolnostiach prípadu určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. Takto stanovená

cena sa ukázala ako zrejme neprimeraná. Pojem „neprimeranosť“ definujú Princípy v čl. 1:302, pričom v
rámci hodnotenia tohto pojmu ukladajú vziať do úvahy aj povahu zmluvy a zvyklosti a prax príslušného
odvetvia. Podľa čl.6:105 v spojení s čl.6:106, ods. 2 Princípov európskeho zmluvného práva „Ak je cena
alebo iná podmienka určená treťou osobou zrejme neprimeraná, má byť nahradená primeranou cenou
alebo primeranou podmienkou.“ Cit. čl. 6:105, čl.6:106, ods. 2 v spojení s čl. 1:101, ods. 4 oprávňuje

súd ku úprave neprimeranej ceny tak, aby sa stala primeranou.

Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je absolútna a má svoje obmedzenia. Obmedzenie predstavuje
napríklad záujem na ochrane spotrebiteľa, ktorý má vyvážiť značnú nerovnováhu vyvolanú dodávateľom
v neprospech spotrebiteľa. Vyváženie prípadnej nerovnováhy má viesť k rovnovážnemu postaveniu a
nemá spôsobovať opačnú nerovnováhu alebo inú poruchu tentokrát v neprospech dodávateľa.

Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, o ktorej sa zmluvné
stranydozvediapočastrvaniazmluvnéhovzťahu,akmávplyvnaobsahzáväzkovéhovzťahu,spôsobuje
narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo
zmluvných strán, je okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pacta sunt servanda v

podobe následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku. K takémuto riešeniu sa prikláňajú
právne dokumenty Európskej únie ako sú Princípy európskeho zmluvného práva, Európsky návrh
spoločného referenčného rámca ako aj princípy Zásad UNIDROIT. Označené právne dokumenty
obsahujú také ustanovenia, ktoré sú právnymi dokumentmi Európskej únie považované za relevantné
právne princípy základných zásad súkromného zmluvného práva v Európskej únii. Zásady Európskeho

práva by mali mať aplikačnú a interpretačnú prednosť pred vnútroštátnym právom aj v Slovenskej
republike.

Význam Princípov európskeho zmluvného práva je však najmä v tom, že majú slúžiť ako všeobecné
pravidlá zmluvného práva (čl. 1:101, ods. 1), pričom „môžu poskytnúť riešenie otázok, ktoré rozhodujúci

právny poriadok alebo rozhodujúce právne normy neriešia“ (čl. 1:101, ods. 4). Princípy európskeho
zmluvného práva obsahujú výkladové argumenty, ktoré presahujú slovenský právny poriadok, prelínajú
sa právnymi poriadkami západnej a európskej právnej kultúry a majú preto charakter univerzálnych
právnych princípov. Princípy európskeho zmluvného práva v čl. 6:111 vyžadujú v situácii, ak sa po
uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú zo strán extrémne

obtiažne, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, aby dotknutá strana iniciovala
jednania o novom obsahu zmluvy.

Podľa § 1 O.s.p. majú súdy dbať o ochranu práv a oprávnených záujmov oboch účastníkov. Poskytnutá
súdna ochrana má byť spravodlivá. Žalobca sa prostredníctvom súdneho konania snaží dosiahnuť

judikovanie nespravodlivého stavu, ktorý mu má v budúcnosti zabezpečiť poistné plnenie pre prípad
dožitia za zjavne neprimeranú cenu. Žaloba žalobcu a vzájomný návrh žalovaného sa týkajú tých istých
účastníkovaskutkovoajprávnespolusúvisia,žalovanývzájomnoužalobouzapomocitzv.eventuálneho
petitu navrhuje, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom rozhodol takto:

Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5149800133 zo dňa
19.10.1999 trvá a žalovaný má voči žalobcovi právo na poistné vo výške 14,9040 Eur mesačne od
uzavretia poistenia do 20.10.2009.

alebo pre prípad, že súd prvý petit zamietne, aby rozhodol takto:

Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5149800133 zo dňa
19.10.1999 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca
poistenia vo výške 1.528,7741 Eur.

alebo pre prípad, že súd prvý aj druhý petit zamietne, aby rozhodol takto:

Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5149800133 zo dňa
19.10.1999 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške časti poistného uhradeného
žalobcom za poistenie rizika dožitia sa konca poistenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

alebo pre prípad, že súd prvý, druhý alebo tretí petit zamietne, aby rozhodol takto:

Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5149800133 zo dňa
19.10.1999 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca

poistenia vo výške určenej súdom.

Na výzvu súdu na pojednávaní, aby žalovaný upresnil, čoho sa vzájomným návrhom domáha, právny
zástupca žalovaného uviedol, že ide o eventuálny petit. Môže byť rozhodnuté len o jednej z týchto
možností. Ide o rôzne varianty: jedna hovorí o tom, že treba doplatiť poistné, druhá o tom, že ak
nebude doplatené poistné, bude poskytnuté nižšie poistné plnenie, tretia o čiastočnom ukončení zmluvy

a vyplatení bezdôvodného obohatenia a štvrtá je ponechaná na voľnú úvahu súdu, tú variantu zatiaľ
nevie špecifikovať.

Žalobkyňa sa k argumentácii žalovaného vyjadrila v písomných podaniach nasledovne:

Procesnoprávna námietka žalovaného - podmienka naliehavého právneho záujmu na určení toho, že
právny vzťah trvá a hmotnoprávne námietky žalovaného - a) verejnoprávny účinok na súkromnoprávny
vzťah, b) možnosť jednostrannej zmeny, resp. zániku zmluvy, c) analogická aplikácia § 50a ods. 3
Občianskeho zákonníka (clausula rebus sic stantibus), d) nemožnosť plnenia a povinnosť plniť pri
zákaze plnenia, e) chyba v písaní, f) rozpor s dobrými mravmi.

Žalovaný vo svojom stanovisku popiera existenciu naliehavého právneho záujmu na určení toho, že
poistný vzťah trvá. Vychádza z toho, že v súčasnosti nemá byť možné navodiť stav právnej istoty
v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok možno vznikne až v budúcnosti. Žalobkyňa však trvá na
tom, že záujem na určení nie je daný iba možnosťou vzniku nároku na poistné plnenie na strane

žalobcu, keďže poistný vzťah je aj otázkou investičných preferencií žalobcu a jeho záujmu zabezpečiť
iné osoby v prípade jeho životnej udalosti. Nie len budúci zvýhodnený (prípadná tretia osoba) má
preto právny záujem na určení existencie právneho vzťahu. V dôsledku konania žalovaného je práve
žalobkyňa v stave neistoty, či poistná zmluva naďalej trvá, pričom tento stav neistoty môže ukončiť iba
súd navrhovaným výrokom rozsudku.

Žalovaný presviedča, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite,
potom je (...) právny vzťah nepriamo závislý na tejto tretej autorite, čo by malo vyplývať z logického
argumentu a minori ad maius. Argumentáciu považuje žalobkyňa za nepresvedčivú. Zďaleka neplatí,
že všetky súčasti právneho vzťahu sú určované verejným právom (už samotné rozhodnutie vstúpiť
do právneho vzťahu je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). Rozlišovanie verejnoprávnej

a súkromnoprávnej úrovne vzťahu má pritom svoju hlboko zakorenenú tradíciu. Je podporované aj
judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorý na adresu verejnoprávnych zásahov do súkromnoprávnych zmlúv
uviedol: „Zmluvy sa zásadne musia dodržiavať (pacta sunt servanda). Od zmluvy (...), ktorú treba
posudzovať výlučne podľa predpisov súkromného práva, t.j. Občianskeho zákonníka a Obchodného
zákonníka, možno odstúpiť len vtedy (platí to aj pre zrušenie zmluvy), ak je to uvedené v zákone alebo

dohodnutéúčastníkmizmluvy(§48ods.1Občianskehozákonníkaa§1ods.2Obchodnéhozákonníka).
(...) Žiaden zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy odstúpiť verejnoprávnym aktom - na
základe zákona, čo platí aj pre zrušenie zmluvy.“ Zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej
úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť
právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá

oprávnenie na podnikanie. Týmto ustanovením sa normuje nezávislosť platnosti súkromnoprávneho
úkonu od verejnoprávnych zákazov. Verejnoprávne limity sa do súkromného práva premietajú výlučne
prostredníctvom ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. Verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy a ani k možnosti jednostranne

súkromnoprávny vzťah zmeniť alebo zrušiť. Všetky návrhy a tvrdenia súvisiace s verejnoprávnou
reguláciou predmetného vzťahu preto žalobkyňa navrhla zamietnuť a dôkazy nevykonať, nakoľko je v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania, podľa ktorej by nemali byť v súdnom konaní riešené otázky,
ktoré s vecou nesúvisia.Ocenila konštruktívny prístup žalovaného, keď súhlasne s ňou tvrdí, že ukončenie zmluvy žalovaným
v prejednávanom prípade nie je kryté ustanoveniami §§ 800 až 802 Občianskeho zákonníka. Týmto

považuje žalobkyňa túto otázku viac za nespornú a v konaní ostáva preskúmať, či existujú aj iné
spôsoby zániku poistného vzťahu a či boli v tomto prípade naplnené. Zotrváva na stanovisku v žalobe,
že nebol splnený žiadny zákonný spôsob ukončenia právneho vzťahu či už ex lege alebo na základe
jednostranného právneho úkonu odporcu.

Žalovaný ale tvrdí, že v skutkovo výnimočných situáciách je právne možné zmluvný vzťah meniť aj
jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa. Je nepopierateľnou skutočnosťou, že Občiansky
zákonník v niektorých výnimočných prípadoch pripúšťa jednostrannú zmenu zmluvy. Takáto výnimka je
ale vždy taxatívne a explicitne stanovená. Žalovaný ale nepoukazuje na žiadne zákonné ustanovenie
a ani na žiadne ustanovenie dohody, ktoré by takéto oprávnenie zakladalo. Nemožno však súhlasiť s
tvrdením, že civilný kódex pripúšťa jednostrannú zmenu zmluvy v skutkovo výnimočných prípadoch.

Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej právnej normy a nie
všeobecne hmlistým spôsobom v skutkovo výnimočných prípadoch. Nemožno súhlasiť ani s ďalšou
variáciou žalovaného na túto tému, konkrétne snahu o analogickú aplikáciu mechanizmu clausula rebus
sic stantibus (za stavu nezmenených pomerov), ktorý by mal jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu
odôvodniť. Žalovaný sa snaží vytvoriť dojem, že možnosť ukončiť zmluvu v dôsledku podstatnej zmeny

pomerov je všeobecnou zásadou zmluvného práva. Opak je však pravdou. V slovenskom súkromnom
práve je zásadný rozdiel medzi stupňom záväznosti zmluvy na jednej strane a zmluvy o budúcej zmluve
nastranedruhej.Pokiaľzáväzokzozmluvyobudúcejzmluvenauzatvoreniezmluvyjeskutočneviazaný
na existenciu určitých pomerov, z ktorých strany pri dojednávaní zmluvy o budúcej zmluvy vychádzali
a v prípade ich podstatnej zmeny tento záväzok zaniká (§ 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, resp.

§ 292 ods. 5 Obchodného zákonníka), tak záväzok na plnenie zo zmluvy práve v dôsledku podstatnej
zmeny pomerov nezaniká a ani sa nemodifikuje. Snaha o analogické aplikovanie princípu, ktorý zákon
explicitne (a systematicky) obmedzuje iba na prípady zmluvy o budúcej zmluvy aj na všetky záväzky zo
zmlúv je ďaleko za hranicami prípustnej analógie. Neprípustným spôsobom by sa narušili hranice medzi
zmluvou a zmluvou o budúcej zmluve, ktoré sú v slovenskom práve mimoriadne jasne vytýčené.

Ďalším z nosných tvrdení žalovaného je úvaha, opakovane sa vynárajúca v jeho vyjadreniach, podľa
ktorej nie je možné uložiť odporcovi dve protichodné povinnosti, jednak vyplývajúce zo správneho
rozhodnutia a z uzatvorenej zmluvy. Avšak okrem poukazu na tvrdenie svojho zamestnanca ničím
nepreukázal, že správny rozhodnutím by mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už

uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu mu mohla byť uložená iba
povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov.
Ako je možné vyvodiť z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR, verejnoprávnym úkonom nie
je možné zasiahnuť do obsahu súkromnoprávnej zmluvy. Z toho dôvodu, ako aj s odvolaním sa
na opakovane odôvodňovanú nezávislosť súkromnoprávneho vzťahu od verejnoprávnych dimenzií

považuje žalobkyňa tvrdenia žalovaného za nesprávne.

Týmto neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť
k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné
technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného

systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Preto nepovažuje žalobkyňa
za presvedčivé ani tvrdenia žalovaného o tom, že splnenie poistnej zmluvy za pôvodne dohodnutých
podmienok je nemožné. Nanajvýš inovatívne v porovnaní s drvivo prevládajúcou právnou mienkou
pôsobí tvrdenie, že plnenie peňažnej sumy je nemožné.

Sohľadomnauvedenéaspoukazomnaargumentáciuooddelenostisúkromnoprávnejaverejnoprávnej
rovinyprávnejúpravyvzťahužalovanýmnavrhovanédôkazy-Protokolokontrole,Protokolovykonanom
dohľade zo dňa 28.5.2003, Protokol z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid,
a.s., Oznámenie o skončení dohľadu na mieste, žiadosť o predĺženie termínu - odpoveď, Notárska
zápisnica osvedčujúca právne významnú skutočnosť a priebeh deja, Vyjadrenie zodpovedného aktuára

poisťovne sa tak na predmet konania nevzťahujú a nie je dôvod ich vykonať ani sa k nim zo strany
žalobkyne vyjadrovať.
Podľa tvrdenia žalovaného by dôsledkom chyby v písaní údajne mala byť zákonom daná možnosť
opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení. Podľa § 37 ods. 3 Občianskehozákonníka nie je právny úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Chybne nastavený mechanizmus, resp. nevýhodne formulované ustanovenie zmluvy o poistení pritom
nie je možné považovať za chybu v písaní alebo počítaní. Zákon neumožňuje jednej strane aktívne

vstúpiť do obsahu zmluvné vzťahu s tým, že opravuje chyby v písaní alebo počítaní. Chyby a preklepy
sa majú podľa platných právnych predpisov riešiť buď výkladom alebo dohodou o odstránení chyby. Na
jednostrannú akciu žalovaného nie je priestor.

Podľa tvrdenia žalovaného je príkaz na plnenie pôvodne dohodnutého poistného plnenia v rozpore s

dobrými mravmi, nakoľko žalovaného zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam nezaslúžená,
neadekvátnaanevyvážená.Žalovanéhovšakniktonenútilnavrhnúťtakésumypoistného,akovosvojich
zmluvách či podnikateľských stratégiách navrhol. Bolo by nanajvýš zvláštne, ak by malo byť dbanie o
plnenie si povinností za strany podnikateľa v spotrebiteľsko-právnom vzťahu skutočne považované za
rozporné s dobrými mravmi.

Žalobkyňa k návrhom žalovaného na prerušenie konania uviedla, že prípadný záver o nesúlade
predmetných ustanovení zákona o poisťovníctve s Ústavou SR by nemohol v dôsledku zákazu
retroaktivity zasiahnuť do právneho stavu pred takýmto rozhodnutím. Právne nepodložená je predstava
žalovaného, že v prípade ak by ústavný súd dospel k záveru o protiústavnosti dohľadu nad
poisťovníctvom vykonávanom NBS, mohli by sa dostať do právneho stavu pred vydaním rozhodnutia

NBS voči žalovanému, ktorým NBS skonštatovala nesprávnu kalkuláciu poistného UDP-K a ktorým
mu uložila povinnosť odstrániť tento nedostatok. Ústavný súd pritom vôbec nerozhoduje - a ani v
prípade prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písmeno b.) O.s.p. by nerozhodoval - o platnosti
alebo obsahu súkromnoprávneho vzťahu. Vysvetlenie motívu žalovaného, resp. jeho prísľub, že by k
spornému konaniu nedošlo, ak by bol dozor, resp. dohľad uskutočnený v súlade s ústavným poriadkom,

nemá žiaden význam pre toto konanie. Predmetom tohto konania nie je motív konania žalovaného, ale
súlad jeho konania s právom. Predmetom sporu nie je otázka legálnosti vykonaných aktivít zo strany
dohliadajúceho orgánu, ale otázka existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi účastníkmi,
predmetné sú teda jedine občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi
účastníkmi konania. Žalovaný mal v konaní a postupom proti záverom dohľadu NBS možnosť namietať

postup NBS pri výkone dohľadu aj neoprávnenosť výkonu dohľadu NBS. Pre posúdenie tohto sporu
sú dôležité občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení, nie právne predpisy upravujúce
postavenie žalovaného ako podnikateľa. Ani prípadný záver o vylúčení NBS z vykonávania dohľadu nad
poisťovníctvom by nemohol v dôsledku zákazu retroaktivity zasiahnuť do právneho stavu pred takýmto
rozhodnutím a určite by jeho rozhodnutie nemohlo mať vplyv na súkromnoprávne vzťahy, do ktorých

vstúpili súkromné osoby bez ohľadu na verejnoprávnu reguláciu dohľadu nad výkonom poisťovníctva.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev pritom vôbec nerozhoduje a ani v prípade prerušenia konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. by nerozhodoval - o platnosti alebo obsahu súkromnoprávneho
vzťahu. Predmetom sporu nie je otázka legálnosti aktivít vykonaných zo strany dohliadajúceho orgánu,
ale otázka existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom.

Právna zástupkyňa žalobkyne počas pojednávania ďalej vo veci argumentovala, že nič nebránilo
žalovanému nastaviť si krytie rezerv v širšom rozsahu. Uvedený vzorec vyjadruje len vzťah medzi
poistným plnením a poistným, nie vzťah, ktorý by určoval krytie rezerv. V ďalšom písomnom podaní
upozornila na skutočnosť, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že správnym rozhodnutím

Národnej banky Slovenska ako dohliadajúceho orgánu, by mu mala byť uložená povinnosť zrušiť
alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Národná banka Slovenska ako dohliadajúci orgán
dokonca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.5.2008:“... zdôrazňuje, že Prvej československej poisťovni
Rapid neuložila zvýšiť poistné produktu UDP-K.“ Rozhodnutím dohliadajúceho orgánu mohla byť
žalovanémuuloženájedinepovinnosťvytvoriťdodatočnétechnickéčiinéfinančnérezervyprekrytierizík

z týchto produktov. Žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách
či podnikateľských stratégiách navrhol, naopak podcenil tvorbu dodatočných technických či iných
finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko.

K vzájomnému návrhu žalobkyňa písomne uviedla, že ho žiada zamietnuť. Žalovaný ho odôvodnil

ustanoveniami Princípov európskeho zmluvného práva (ďalej ako „Princípy), stavia ju okolo centrálnej
myšlienky spravodlivého usporiadania vzťahov aplikáciou čl. 6:105 v spojení s čl. 6:106 ods. 2 Princípov.
tieto, ako vyplýva z ich 1. čl. sa aplikujú ak sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy alebo na tom,
že sa nimi bude ich zmluva spravovať (čl. 1:101).Článok 1:101 ods. 3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade ak si
zmluvné strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá,
alebosinezvoliližiadnyprávnyporiadokprespravovanieichzmluvy.Zozneniasamotnejpoistnejzmluvy

uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si
jasne zvolili právny poriadok aj právne normy, ktoré spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na
použití všeobecných právnych zásad ani iných obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto
Princípov resp. na spravovaní zmluvy týmito Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so
samotnými Princípmi európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi

účastníkmi vylúčená. Predmetné Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, čo
rovnako potvrdzuje fakt nepoužiteľnosti týchto Princípov na právny vzťah účastníkov konania vyplývajúci
z ich poistnej zmluvy. Odôvodnenie použitia Princípov aj pre predmetnú poistnú zmluvu, ktoré spočíva v
konštatovaní, že zásady európskeho práva by mali mať výkladové pravidlá, ktoré presahujú slovenský
právny poriadok, prelínajú sa právnymi poriadkami západnej a európskej právnej kultúry a majú preto
charakter univerzálnych právnych princípov, nie je dostatočným odôvodnením použitia týchto Princípov

aj na právny vzťah účastníkov konania, najmä s ohľadom na skutočnosť, že použitie týchto Princípov
tieto sami ustanovujú v článku 1:101, pričom z tohto článku jednoznačne vyplýva vylúčenie predmetnej
poistnej zmluvy z použitia Princípov európskeho zmluvného práva, resp. nadbytočnosť použitia týchto
Princípov v konkrétnom zmluvnom vzťahu účastníkov konania.

Žalovaný vo vzájomnej žalobe odkazuje na znenie článku 6:105 v spojení s článkom 6:106 ods. 2: „Ak
je cena alebo iná podmienka určená treťou osobou zrejme neprimeraná, má byť nahradená primeranou
cenou alebo primeranou inou podmienkou.“ a rovnako na článok 6:111 ods. 2 a 3: „Ak sa plnenie zmluvy
stane z dôvodu zmeny okolností nadmerne zaťažujúce, strany sú povinné začať rokovanie o úprave
alebo zrušení zmluvy...“. Žalovaný sa snaží vzbudiť dojem a to aj samotnou aplikáciou citovaného článku

o tom, že cena poistenia bola určená tretím subjektom, uvádza: „Cena poistenia bola v okolnostiach
prípadu určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995“, ďalej uvádza: „ Poistné
je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako nedostatočná a neprimerane nízka, určil
orgán štátu v sadzbách poistného.“ V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o
poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase: „ Na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania

poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na
základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len „dozorný
orgán“). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení.“
Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti na podnikanie a zmenu
podnikania poisťovne. V súlade s ustanovením § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve

platného a účinného v rozhodnom čase: „Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude
vykonávaťpoisteniepreprípadsmrtialebodožitia(životnépoistenie),sútiežúdajeosadzbáchpoistného
vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej
sadzby.“ Z vyššie uvedeného je absolútne zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného
a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s

tým spojenými a určením pravdepodobnosti bol žalovaný a nikdy nie tretí subjekt. Ministerstvo financií
bolo jedine subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné
náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného.
Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola
cenou určenou treťou osobou. Aj na tomto základe je preto opakovane vylúčené použitie Princípov

a to vrátane článku 6:105 v spojení s článkom 6:106 ods. 2 Princípov. Je absolútne zrejmé, že cenu
poistenia určoval žalovaný a aj vzhľadom na náležitosti obchodného plánu v súlade s ust. § 11 ods.
3 zákona č. 24/1991 Zb. mal dostatočný prehľad nie len o samotnej cene, ktorú ustanovil, ale aj o
kalkuláciách sadzieb poistného a tabuľkách pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácia vychádza. Žalovaný
vo svojom vyjadrení uvádza: „Žaloba sa prostredníctvom súdneho konania snaží dosiahnuť judikovanie

nespravodlivéhostavu,ktorýmumávbudúcnostizabezpečiťpoistnéplneniepreprípaddožitiazazjavne
neprimeranú cenu.“ Žalobkyňa s poukazom na ustanovenie čl. 11 ods. 3 zákona 24/1991 Zb. poukazuje
na skutočnosť, že je to práve žalovaný, ktorý si ustanovil svoj podnikateľský plán - obchodný plán s
takýmito cenami poistenia. Nikto ho nikdy nenútil navrhnúť také sadzby poistného, aké vo svojej žiadosti
navrhol, je preto minimálne nepochopiteľné, v čom momentálne vidí zjavnú neprimeranosť tých istých

sadzieb, ktoré on sám navrhol a ktoré dostatočne odôvodnil nie len kalkuláciami týchto sadzieb, ale aj
tabuľkoupravdepodobnosti,zktorýchkalkulácievychádzajúaktorésiodporcastanovilsámakozáväzné
pre výkon svojej podnikateľskej činnosti.Vo vzťahu k aplikácii článku 6:111 Princípov navrhovateľka opakovane upozorňuje na nesúvislosť tohto
ustanovenia Princípov s prejednávanou vecou. Navrhovateľka niekoľkokrát v spore upozorňovala na
nemožnosť klasifikovania vzniknutej situácie u žalovaného ako stavu, kde plnenie zmluvy sa stalo z

dôvodov zmeny okolností nadmerne zaťažujúcim. V danom prípade však na strane žalovaného nejde
o nadmerne zaťažujúcu povinnosť plniť. Žalovaný si takúto cenu poistenia stanovil v poistnej zmluve
sám. Žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá bez možnosti akýchkoľvek zásahov do poistnej zmluvy túto
mala možnosť prijať, resp. neprijať. Akákoľvek povinnosť plniť je u žalovaného - aj vzhľadom na mnohé
predchádzajúce vyjadrenia NBS - jednoznačne možná, tobôž ak hovoríme o plnení finančnom, ako je

tomu v tomto prípade. Žiaden z argumentov žalovaného vyjadrený vo vzájomnej žalobe zo dňa 6.6.2012
tak nemá dôvod byť úspešný.

Nazákladenávrhužalobkynezodňa9.8.2011(zdôvoduustáleniadátumuuzavretiapredmetnejpoistnej
zmluvy medzi účastníkmi) súd pripustil zmenu návrhu v znení: Poistný vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným, vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5149800133 zo dňa 19.10.1999 trvá a žalobkyňa

a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa ako poistník a poistená zároveň uzavrela dňa 19.10.1999 so žalovaným ako poistiteľom

poistnú zmluvu č. 5149800133 produkt UDP-Ks úrazovým pripoistením, v ktorej boli dojednané: dátum
začiatku poistenia 20.10.1999, dátum konca poistenia 20.10.2014, doba platenia poistného 10 rokov,
poistná doba 15 rokov, mesačné poistné 310 Sk, poistná suma pre prípad smrti 40.000 + 50.000 Sk,
pre prípad dožitia 60.330 Sk, pre prípad trvalých následkov úrazu 50.000 Sk a pre prípad plnej invalidity
50.000 Sk. V zmluve bolo uvedené, že pre toto poistenie platia ustanovenia Občianskeho zákonníka

a Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP a.s. Košice. V zmysle § 800 ods. 2
Občianskeho zákonníka sa dojednáva, že toto poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch
mesiacov po uzavretí zmluvy s osemdennou výpovednou lehotou. Inak sa môže poistenie vypovedať
zo strany poisteného najneskôr šesť týždňov pred koncom každého poistného obdobia.

Listom zo dňa 22.4.2008 nazvaným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP
- K žalovaný oznámil žalobkyni, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje
všetky záväzky z jeho poistenia a z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má
byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, žalobcovi predkladá tri alternatívy
ako postupovať v zmluvnom vzťahu a to: alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného

bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo
stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou
metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu
s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c)
neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia

žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní
dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaný v liste uviedol, že v
prípade, ak do 10.5.2008 na priloženej návratke neobdrží od žalobcu žiadnu reakciu, poistenie žalobcu
bude jednostranne zrušené k 15.5.2008 (alternatíva c/).

Listom zo dňa 15.5.2008 - Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K - odpoveď
žalovaný vyčíslil jednotlivé alternatívy konkrétnymi sumami.

Listom zo dňa 15.5.2008 žalobkyňa žalovanému oznámila, že si nevyberá ani jednu z ponúkaných
alternatíva vyjadrila, že vydieračské metódy žalovaného považuje za drzé a zavádzajúce, že ponuku

obdržala neskoro, bez uvedenia nových súm a že v liste NBS sa nič nepíše o zmene výšky poistného.
Listomzodňa11.6.2008žalovanémuoznámila,žetrvánazachovanízmluvyvpôvodnomznení,odmieta
zrušenie zmluvy a žiadala vysvetlenie k jednotlivým ponúkaným alternatívam.

Listom zo dňa 20.6.2008 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. došlo na základe

ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku
zrušeniu poistnej zmluvy č. 5149800133 a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f)
Občianskeho zákonníka. Ďalej oznámil, že týmto okamihom došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods.
2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. s tým, že poistné udalosti,ktorénastanúpotomtotermíne,niesúužtoutopoistnouzmluvoukryté.Konečnýstavfinančnéhoplnenia
poistnej zmluvy je odbytné vo výške 19.159 Sk a nespotrebované poistné 355 Sk.

Listomzodňa4.7.2008žalobkyňavyjadrilasvojnesúhlassozrušenímpoistnejzmluvyajsnovýmiVPPa
upozornila ho, že neposlala žiadnu žiadosť podľa č. 11 ods. 2 VPP aj na tlačové správy NBS z 22.5.2008
a 30.4.2008, žiadala o pokračovanie uzavretej zmluvy.

Podľa výpisov z účtu žalobkyne, žalobkyňa riadne uhrádzala dojednané poistné až do októbra 2009.

Tlačovou správou zo dňa 30.4.2008 Národná banka Slovenska oznámila svoje stanovisko k
informáciám žalovaného a to, že jeho tvrdenia v liste týkajúceho sa prepočtu a zvýšenia poistného,
citácia: „Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. obdržala vo februári 2008 od Národnej banky
Slovenska, právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, list,
ktorým uložila poisťovni prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť Vaše poistné od začiatku tak, aby

bolo možné poistno-matematicky zachovať Vaše poistné sumy. Z uvedeného vyplýva, že zvyšovanie
Vášhopoistného,resp.jehospätnéprepočítanie,nezapríčinilapoisťovňa,alenesprávnypostupštátnych
orgánov“ sú nepravdivé a zavádzajúce.

Podľa tlačovej správy NBS z 22.5.2008 NBS neuložila žalovanej zvýšiť poistné produktu UDP-K.

Kalkulácia poistného, bola schválená pred uzavretím poistnej zmluvy, a odsúhlasená dozorujúcim
orgánom pre poisťovne dňa 30.5.1995, v tom čase Ministerstvom financií SR. Dňa 18.2.2003 bol
vykonaný dohľad nad činnosťou poisťovne, ktorý bol zavŕšený protokolom Úradu pre finančný trh,
ktorý nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K, ani iných produktov. Na základe

dohľadu vykonávaného NBS v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 táto však konštatovala nedostatky
v kalkulačných vzorcoch NBS listom č. ODO 2262/2008 zo dňa 15.2.2008 a určila lehoty, v ktorých je
povinný prijať a splniť opatrenia na odstránení a nápravu zistených nedostatkov najneskôr do 30.4.2008.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované,

že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu
na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že
ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické

metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu
technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu.

Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na

odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a
to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov
uvedených vprotokolezdohľadu vykonanéhovPČSPRapida.s.,predovšetkýmnedostatkovzistených
v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov,
do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom

z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že
hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne
otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť,

pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to
je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte
UDP-K.

V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že

porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v
hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť
vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501
tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodnéhoobdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v
produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte
UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na

nákup štátnych dlhopisov.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií
SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo
dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.

Podľa čl. 3 bodu 2 VPP, poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých
sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného.

Podľa čl. 5 bodu 1 VPP, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť
pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie

zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti
iba zostávajúcu nespotrebovanú časť.

Podľa čl. 5 bodu 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a
neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti

poistníkov zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je
povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila.

Podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s. poistenie
je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti

neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto
dátumu.

Podľa čl. 13 bodu 1 VPP, poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť: smrť poistného, dožitie
poistenéhodňadojednanéhovpoistenejzmluve,plnáinvaliditapoisteného,kuktorejdôjdepočastrvania

poistenia.
Podľa čl. 16 bod 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú
poistnú sumu ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije dňa dojednaného
v poistnej zmluve.

Súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania
(žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak

je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť

poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy,
v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o
jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade

poisteniaosôbsabudeoprávnenáosobapodieľaťnavýnosochpoisťovateľaaakýmspôsobom,e)práva
a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky

poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne
výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý

z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej
uplynutím poistenie zanikne.

Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie
alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobienebolozaplatenédojednéhomesiacaododňadoručeniavýzvypoisťovateľanajehozaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď
takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa § 804 Občianskeho zákonníka, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch
je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie
poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov

a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí
sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.
Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný

záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
Podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak
sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho
práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj

za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci
pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 4/1991 Zb. o poisťovníctve, na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve,
ako aj na zmenu predmetu činnosti poisťovne a jej zlúčenie alebo splynutie s inou právnickou osobou
je potrebné povolenie, ktoré udeľuje na základe žiadosti dozorný orgán. O žiadosti rozhodne dozorný
orgán najneskôr do troch mesiacov po jej predložení. Poisťovňa sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 12 ods. 1 až 3 cit. zák. všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti,
z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah
a splatnosť poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné
obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch
poistného. Osobitné poistné podmienky sú poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných

poistných podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv.
Poisťovňa predkladá poistné podmienky podľa odsekov 1 a 2 a ich zmeny na schválenie dozornému
orgánu. O žiadosti dozorný orgán rozhodne najneskôr do troch mesiacov po jej predložení.

Podľa § 14a ods. 1 a 2 cit. zákona platobnou schopnosťou poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie

jej schopnosť uhradiť v príslušnom objeme a čase záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.
Poisťovňa je povinná preukazovať platobnú schopnosť dozornému orgánu ročne, najneskôr do 31.
marca nasledujúceho roka.Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovňa a pobočka
zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby

dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Podľa § 67 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), ustanoveniami tohto zákona
saspravujúajprávnevzťahyvzniknutéprednadobudnutímúčinnostitohtozákona;vzniktýchtoprávnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú

podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 70a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné
zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou
ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 8, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery

najneskôr do 20. marca 2007.

Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala určenia, že poistný vzťah, založený zmluvou o poistení osôb č.
501020027 zo dňa 2.12.1996 trvá a účastníci sú ňou viazaní (dojednanými zmluvnými podmienkami).
Na základe uvedenej zmluvy vznikol medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah.

Naliehavý právny záujem žalobkyne je daný v tom, že týmto určením sa odstráni stav právnej neistoty
žalobkyne a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nakoľko z dôvodu konania poistiteľa
je v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu, nevie zhodnotiť nieru, do akej je chránená pred
rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí a či si má zabezpečiť poistenie týchto rizík u

iného poistiteľa a nevie, či v prípade nastania poistnej udalosti touto poistnou zmluvou predpokladanej,
žalovaný pristúpi k plneniu.

V zmysle stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2005 sp.zn. 1 Obpj 1/2005
charakteraúčelpoistnéhovzťahuvyjadrujepredovšetkým§788ods.1Občianskehozákonníka.Poistná

zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a
na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobkyňa ako poistník so žalovaným ako
poisťovateľomdňa2.12.1996uzavrelipoistnúzmluvuč.501020027,ktorejpredmetomjepoistenieosôb.
Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná
udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté

poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa
tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu - poistnej uzavretej
medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného
právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle §
788 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie

verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa týka najmä zmlúv,
ktoré majú charakter adhéznej (typovej) zmluvy, ktoré sa v praxi o určitom rovnakom predmete plnenia
štandardne a opakovane uzavierajú s veľkým počtom spotrebiteľov a ktorých podstata, spočíva v tom, že

navrhovateľ zmluvy vo svojom návrhu stanovuje ich obsah vopred (najčastejšie na vopred vytlačených
formulároch) s tým, že ten z adresátov, ktorý má o uzavretie týchto zmlúv záujem, môže návrh zmluvy
buď prijať an bloc, alebo ho neprijať a zmluvu tak neuzavrieť. Adresát návrhu nemá teda možnosť zmeniť
obsah predloženého návrhu zmluvy. Do adhéznej zmluvy sa môžu doplniť len niektoré nevyhnutné
údaje, ktoré z povahy veci nemožno vopred vyplniť (napr. označenie zmluvných strán, dátum uzavretia

zmluvy, množstvo, doba plnenia a pod.). Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi súd posúdil
ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku
poistnéhonemohlažalobkyňavžalovanýmvopredpripravenomnávrhunauzavretiezmluvyindividuálne
ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie,
alebo nie.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť odporcu pri výkone poisťovníctva sú
zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008
Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej
činnosti odporcu od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu
poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), previerkou činnosti odporcu

orgánom dozoru MF SR (dňa 31.7.1999) pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky, kontrolou
Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako nastupujúcim orgánom po MF SR, kedy
boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ďalej dohľadom vykonaným
NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom po Úrade pre
finančný trh Slovenskej republiky (v období od 30.4.2007 do 21. 2.2008, Protokol č.ODO-12990/2007

z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v Poistno-matematických modeloch
produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaný) zaväzuje
plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko
problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť
namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie

nedostatkov.

Ďalším z nosných tvrdení žalovaného bola úvaha, podľa ktorej nie je možné uložiť odporcovi dve
protichodné povinnosti, jednak vyplývajúce zo správneho rozhodnutia a z uzatvorenej zmluvy. Avšak
okrem poukazu na tvrdenie svojho zamestnanca ničím nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu

mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím
dohliadacieho orgánu mu mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné
rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Týmto neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zotrvávanie v
pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych
predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou

je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým
obsahom.

Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe

zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich,
výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods.
1 písm. b) až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaný presviedča, že ak súkromnoprávny vzťah
pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky

súčasti takého súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné rozhodnutie
vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu
SR žiaden zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy odstúpiť vereno-právnym aktom - na
základe zákona, čo platí aj pre zrušenie zmluvy. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol povinný
zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v Poistno-matematických modeloch produktov

životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych
záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút,
avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv, takýto - žalovaným
uvádzaný výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (Podľa vyjadrení NBS
v rovnakom prípade, žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech

klientov), ide o účelový výklad žalovaného na daný prípad. Na základe takto zisteného skutkového stavu
nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-
právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu
zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne
rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii

obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny
vzťah. Žalobkyňa, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS, nemôže znášať následky sporov
medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto
vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv
alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych

noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv.
Súd podotýka, že predmetom sporu nie je otázka legálnosti aktivít dohliadajúcich orgánov, ale otázka
existencie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.Žalovaný sa v konaní snažil vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom
- Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb.
na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na

základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa §
11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase,
súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti
alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky
pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je

zrejmé,žejedinýmsubjektom,ktorýnavrholcenupoistnéhoatedacenupoistenia,ktorýjuzapracovaldo
svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bol
žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti
žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na
podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu,
ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou.

Žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 oznámil žalobkyni, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení,
ktoré bolo nesprávne kalkulované, a že dňa 16.5.2008 o 0,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle
článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny
predchodca žalovaného). Zároveň jej oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie

sú už touto poistnou zmluvou kryté. Súčasne žalobcovi oznámil, že suma 28.608 Sk (odkupná hodnota
a nespotrebované poistné) jej bude následne vyplatená šekovou poukážkou.

Ustanoveniečl.11ods.2VPPupravujepodmienkyačaszánikupoistnejzmluvysvyplatenímodbavného
tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobkyňa žalovaného nikdy nepožiadala

o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik
poisteniazostranyžalovaného.Žalobkyňanikdyneadresovalažalovanémuúkon,ktorýmbyakýmkoľvek
spôsobom prejavils svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii
(list zo dňa 5,5.2008) prejavila svoju vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným za nezmenených
zmluvných podmienok. Jednostranný úkon žalovaného - Oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani

v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu
ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy.
Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal
právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je
iba poistník, teda žalobca. Ak žalobca aj nereagoval na ponuky žalovaného na zmenu obsahu poistnej

zmluvy, jednoznačne prejavil svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a
za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný
a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú

zmluvu - § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka, poistenie
môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo
odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciu žalovaného
spočívajúcou v tvrdení, že podľa Občianskeho zákonníka možno skončiť poistenie i inak ako je uvedené
v jeho ustanoveniach § 800 až § 802. Tieto ustanovenia upravujú zánik poistenia tak, že ich nemožno

rozširovať spôsobom ako to tvrdí žalovaný. Slovné spojenie použité v § 801 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, že poistenie zanikne aj tak, je potrebné vykladať len v súvislosti s textom predchádzajúceho
ustanovenia § 800 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši zánik postenia výpoveďou. § 801 nadväzujúci na
§ 800 ako ďalší spôsob (okrem výpovede) zániku poistenia zakotvil nezaplatenie poistného v tam presne
určených prípadoch a lehotách. Predmetom poistenia medzi žalobkyňou a žalovaným je poistenie osôb

v zmysle § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka. Zákon jednoznačne zakotvuje nemožnosť vypovedať
poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
Z § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie
vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá
aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej

zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku
poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia § 801 Občianskeho
zákonníka, čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle
§ 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvoduvedomého porušenia povinností uvedených v § 793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne
na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku
poisteniaaniodmietnutímpoisteniazostranyžalovanéhovzmysle§800ods.2Občianskehozákonníka.

Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi
účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu
poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje
túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade,

z článku 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale
len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané,
žeby medzi účastníkmi konania v zmysle § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k dohode o tom,
že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným
ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej

zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Kľúčová argumentácia žalovaného o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jeho
tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle §
575 Občianskeho zákonníka. Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého

záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá
nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že
jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka
(napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý
následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre

kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na
osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť
pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). So
subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie
objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne

vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za
následok zánik záväzku. Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok
jeobjektívneneuskutočniteľný,môženastaťprekážkaprávna,kedyplnenie,naktoréjedlžníkzaviazaný,
je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.
Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia
obtiažneho je uvedené v ustanovení § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje,
že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi
alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že
žalovaný sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie),
a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej
úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy,

plnenie z predmetnej poistnej zmluvy teda je v zmysle zákona možné. Skutočnosť, že žalovaný až
dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v
rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim
charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je
nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu

zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky
právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Ak žalovaný argumentoval právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok NS SR sp.zn. 1
Cdo 169/1996 z 20.3.1997 súd má za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti tohto prípadu

od okolností uvedených v rozsudku NS SR a že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý
schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,
pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku
voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku,čo však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu si súd dovoľuje poznamenať, že je nesprávny
záver žalovaného o tom, že len žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody predstavujúci
rozdiel medzi sumami dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne žalovaný ochotný

splniť. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu jedine so žalovaným a práve preto presúvanie ťarchy
vymáhania náhrady škody na žalobcu súd považuje za neprijateľné. Súd má jednoznačne za to, že
žalovaný je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať
v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade
so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené

orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej
právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť
uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu NBS, ide len o účelový výklad žalovaného.
Odkazovanie na § 67 citovanej novely zákona o poisťovníctve taktiež nemá opodstatnenie, pretože
toto ustanovenie upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy a nároky z nich vzniknuté do účinnosti
tohto zákona, t.j. do 1.3.2002, kedy uvedený zákon č. 95/2002 zrušil doterajší právny predpis - zákon

č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik
záväzku v dôsledku § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 2.12.1996, teda v čase kedy vyššie ust. § 31a zák.

č. č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp)
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej
právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do
minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená

princíparetroaktivityovládaoblasťverejnéhoajsúkromnéhopráva.Uvedenýprincípvychádza zo
zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity
sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho
zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon. Aj v danom
prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah

starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú,
aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového
práva. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po
uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného
poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej

zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalobkyňa žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny
obsahu poistnej zmluvy neakceptovala, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijala,
účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 2.12.1996.

Súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej straty v prípade zotrvania žalovaným v poistných

zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred novelou zákona č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve (§ 31a zákona č. 186/2004 Z.z., účinný od 15.4.2004) u žalovaného nie je možné
považovať za záujem chránený zákonom, ktorý by odôvodňoval jeho protiprávne konanie spočívajúce
v jednostrannom ukončení zmluvného vzťahu a ktoré by ho bolo možné charakterizovať ako konanie v
krajnej núdzi, a teda toto konanie nemôže požívať zákonnú ochranu v zmysle § 418 ods.1 Občianskeho

zákonníka.

V danom prípade nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné
pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaný
uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní.

Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z
určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným. Nie sú teda splnené
ani podmienky omylu v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka, keďže o prípadnom omyle žalobkyňa
nevedela, vedieť nemohla, ani ho nevyvolala. Navyše, ako uviedla žalobkyňa, právo namietať relatívnu
neplatnosť zmluvy nemôže ten, kto ju sám spôsobil a je premlčané.

V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ustanovenia
§ 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka (obsahujúce mechanizmus clausula rebus sic stantibus - za
stavu nezmenených pomerov),, ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Žalovaný sasnažil vytvoriť dojem, že možnosť ukončiť zmluvu v dôsledku podstatnej zmeny pomerov je všeobecnou
zásadou zmluvného práva. Opak je však pravdou. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok
ustanovených v hypotéze tej ktorej právnej normy a nie všeobecne hmlistým spôsobom v skutkovo

výnimočných prípadoch. V slovenskom súkromnom práve je zásadný rozdiel medzi stupňom záväznosti
zmluvynajednejstraneazmluvyobudúcejzmluvenastranedruhej.Pokiaľzáväzokzozmluvyobudúcej
zmluve na uzatvorenie zmluvy je skutočne viazaný na existenciu určitých pomerov, z ktorých strany
pri dojednávaní zmluvy o budúcej zmluvy vychádzali a v prípade ich podstatnej zmeny tento záväzok
zaniká, tak záväzok na plnenie zo zmluvy práve v dôsledku podstatnej zmeny pomerov nezaniká a ani

sa nemodifikuje.
Žalovaný sa v konaní taktiež namietal, že plnenie dohodnutého poistného v zmysle poistnej zmluvy
je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho

hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR zo 7.5.2009 sp. zn. I. ÚS 523/07 súlad obsahu právneho
úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného
dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného
pre navrhovateľku je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ho zaväzuje k povinnosti, ktorá oproti

jeho právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená je nedôvodné. Práve naopak, s ohľadom na
základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplývajúci
z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho
vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na
zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe

predchádzajúcich právnych záverov súdu súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy
tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Naopak, práve žalovaný, ako namietala žalobkyňa, používal v zmysle zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky, ak uvádzal vecne nesprávne informácie (ohľadne
nemožnosti pokračovania v poistení a možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho

strany, v dôsledku čoho bol spôsobilý uviesť žalobkyňu do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie,
ktoré by ináč nikdy neprijala) a používal praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti
(zanedbaním, resp. nesplnením si povinností pri výpočte technických rezerv, chybou pri výpočte,
prípadne nenaplnením miery solventnosti). Súd dodáva, že podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať

spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo
prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni
nákupných podmienok. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že žalovaného nikto nenútil navrhnúť
také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, a ktoré boli
nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy so žalovaným.

Naopak, žalovaný podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík
zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si zmluvných povinností voči
spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom.

Súd skúmal platnosť zmluvy o poistení, ktorá je predmetom tohto konania aj z hľadiska jej prípadnej

absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný súd prihliadať zo svojej úradnej povinnosti a skonštatoval, že
v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy vrátane dodatkov, nakoľko
táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s iným zákonom
platným v čase jej uzavretia, súd nezistil, ani že by táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala
a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o možnosť posúdenia vzťahu účastníkov v zmysle ustanovení Princípov európskeho
zmluvného práva, ktoré žalovaný súdu v konaní predložil, k tomu súd uvádza, že samotný Článok 1:101
ods. 3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade ak si zmluvné

strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá, alebo
si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Zo znenia samotnej poistnej zmluvy
uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si
jasne zvolili právny poriadok aj právne normy, ktoré spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli napoužití všeobecných právnych zásad ani iných obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto
Princípov resp. na spravovaní zmluvy týmito Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so
samotnými Princípmi európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi

účastníkmi vylúčená. Predmetné Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ,
preto nie je dôvod posudzovať vzťah účastníkov podľa ich ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založenéhopoistnouzmluvoumedziúčastníkmikonaniavdanomprípadenedošložiadnymzospôsobov

predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá (koniec poistného vzťahu bol dojednaný k
20.10.2014). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru,
že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a
nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu
existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu priznal
žalobkyni, ktorá bola úspešná v konaní. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania vo výške 835,46 Eur ako
trovy právneho zastúpenia.

Podľa§11ods.1vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie

právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina
výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

V danom prípade je predmetom konania určenie, že poistný vzťah založený medzi účastníkmi konania

zmluvou o poistení trvá. Súd má za to, že s poukazom na vyššie citované ustanovenie vyhlášky, nie je
možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, a preto je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby určená ako jedna trinástina výpočtového základu, t. j. v roku 2008 v sume 48,63 Eur
(1.465 Sk), v roku 2010 v sume 55,49 Eur, v roku 2011 57 Eur a v roku 2012 58,69 Eur.
Súd žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: odmenu za 1 úkon právnej služby

(prevzatie a prípravu zastupovania 9.9.2008) realizovaný v roku 2008 vo výške 48,63 Eur, za 4 úkony
z roku 2010 (písomné podania - žaloba zo 16.2.2010, vyjadrenia k podaniam žalovaného z 23.8.2010,
19.10.2010 a účasť na pojednávaní 18.10.2010) po 55,49 Eur, za 2 úkony v roku 2011 (písomné
vyjadrenie k podaniu žalovaného z 2.3.2011 a písomné upresnenie žalobného návrhu z 9.8.2011) po
57 eur a za 3 úkony v roku 2012 (písomné vyjadrenia k podaniam žalovaného z 15.6.2012 a 18.6.2012

a za účasť na pojednávaní 28.6.2012) po 58,69 Eur, spolu 560,66 Eur + režijný paušál vo výške 72,86
Eur (1 x 6,31 Eur za rok 2008, 4 x 7,21 Eur za rok 2010, 2 x 7,41 Eur za rok 2011 a 3 x 7,63 eur za
rok 2012) + 20 % DPH vo výške 126,71 Eur.

O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania v celkovej výške 760,22 Eur na účet ich

právnehozástupcusúdrozhodolvsúladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľaust.§112ods.2Občianskehosúdnehoporiadku aksavnávrhunazačatiekonaniauvádzajúveci,
ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú

vec vylúčiť na samostatné konanie.

Nakoľko vo veci žalobného návrhu mal súd dostatočne preukázaný skutkový stav pre rozhodnutie vo
veci, vylúčil samostatný vzájomný nárok žalovaného, ktorý je potrebné ešte upresniť, na samostatné
konanie.

Poučenie:

Proti tretiemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.)

Protiprvémuadruhémuvýrokutohtorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia
na tunajší súd, v 2 písomných vyhotoveniach.V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.