Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2012

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/82/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911206507
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7911206507.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: E. P., nar.

X.XX.XXXX, bytom A. - Š. W. H. J. I. C. J. J., D. XXXX/X, Q., zast. Kolomanom Kováčom, nar.
X.XX.XXXX, bytom R. Q.Ň., K.. A. XX/XX, proti odporcom: 1. D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R.Á. Q.
XXX/XX, 2. E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R. Q. XXX/XX, obaja zast. D.. H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q., T. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky súd z a m i e t a.

II. Účastníkom súd trovy konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. R. Q. ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X
E., vstupný portál k pivnici na parc. č. XXX/X a k pivnici a podzemnej chodbe k pivnici. Súčasne žiadala
priznať aj trovy konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe právoplatného rozhodnutia bývalého ŠN Trebišov č.k. C.
XXX/XX po por. O. U., rod. E. a osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Trebišov č.k.
XD XXX/XXXX po por. O. G.É. rod. E. sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,

k.ú. R. Q. ako pivnica č. VI. pod parc. č. XXX/X. Túto pivnicu odporcovia bez právneho titulu užívajú,
hoci ona ju zdedila po pôvodných vlastníkoch. V r. 2005 odporcovia nadobudli tú istú pivnicu, každý
v podiele 1-ina do svojho vlastníctva, a preto je momentálne v katastri nehnuteľností evidovaná aj na
LV č. XXXX, k.ú. R.. Q. ako parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3 m2 a vstupný
portál k pivnici na parc. č. XXX/X, ďalej podzemná chodba k pivnici a podzemná pivnica, ale ide o tú istú
pivnicu, ktorú zdedila ona od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov, a preto žiadala, aby súd určil,
že ona je jej výlučnou vlastníčkou. Jej naliehavý právny záujem na takomto určení spočíva v tom, že

momentálne tá istá nehnuteľnosť je v KN evidovaná na dvoch listoch vlastníctva, pod rôznymi číslami,
hoci v skutočnosti ide o tú istú nehnuteľnosť a k tej istej nehnuteľnosti sú zapísaní rôzni vlastníci, hoci
v skutočnosti vlastníctvo svedčí len jej.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Poukázali na to, že spornú pivnicu vlastnili v minulosti sestry O. U.,
rod. E. a O. G., rod. E. v rovnakom podiele po 1-ici. Ide o pivnicu pod parcelou reg. B. XXX/X ( pôvodne
evidovaná ako pivnica pod parcelou č. XX). Medzi vlastníčkami došlo k reálnemu rozdeleniu svojho

vlastníckeho práva tak, že po vstupe do vchodu po ľavej strane pivnicu užívala a vlastnila O. G.F. a
vpravo pivnicu užívala a vlastnila O. U.. O. G., ktorá žila v J. / MR/ neužívala svoju pivnicu preto sa v
r. XXXX rozhodla predať ju, a to rodičom odporcu v 2. rade D. R. a manželke E.. O tom svedčí kúpna
zmluva registrovaná na býv. ŠN Trebišov pod č. RI XXX/XX. Od tej doby ju rodičia odporcu v 2. radenerušene a nepretržite užívali a po ich smrti pivnicu zdedil odporca v 2. rade, ktorý ju doposiaľ nerušene
a dobromyseľne užíva ako svoje vlastníctvo. Pivnicu vpravo na základe ústnej kúpnej zmluvy v r. XXXX
O. U. predala rodičom odporcu v I. rade D. D. a manželke I. D.. Od r. XXXX ju užívali dobromyseľne,

nerušene až do r. XXXX, kedy sa prvýkrát syn navrhovateľky domáhal vlastníctva k tejto pivnice pre
seba. O vyplatení kúpnej ceny svedčia potvrdenia zo dňa X.X.XXXX o vyplatení XXXX Kčs, zo dňa
X.X.XXXX o vyplatení X.XXX,- Kčs, zo dňa XX.XX.XXXX Z. R. XXXX P. I. W. C.I. XX.X.XXXX Z. R.
XXXX P.. Od kúpy bola rodičmi odporcu v 1. rade pivnica užívaná nerušene a nepretržite a získali k nej
vlastnícke právo vydržaním. Pivnicu D. D. užíval do smrti, t.j. do r. XXXX a Anna D. pivnicu užíva aj toho

času spolu s odporcom v 1. rade. Na základe týchto skutočností považovali nadobudnutie vlastníckeho
práva k spornej pivnici navrhovateľkou až oveľa neskôr za nemožné a pokiaľ k tomu došlo, nemožno ju
považovať za právoplatnú vlastníčku, lebo vlastníctvo svedčí im.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Kolomana Kováča, svedkov Anny
Jackovej, Márie Kolesárovej, Heleny Kornickej, listinnými dôkazmi, a to hlavne A. Č.. XXX, P..Ú.. R.. Q.,

A. Č.. XXXX, P..Ú.. R.. Q., pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. XXC XXX/XXXX, dedičským spisom
býv. ŠN Trebišov č. C., XD XXX/XX, C., P. W. S. F. T.. Š. R. Q. H. Č.. S. XXX/XX, ďalšími listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Z LV č. XXX,P..Ú.. R. Q. súd konštatuje, že navrhovateľka je zapísaná za výlučnú vlastníčku pivnice č.

R.. F. H..Č.. XXX/X H. T. R. H. 1.-O. a to titulom dedenia, na základe rozhodnutia Š. Q. C. I. H. T. na
základe osvedčenia o dedičstve XD XXX/XXXX v podiele 1-ina.

Z LV č. XXXX, P..Ú.. R.. Q.I. súd konštatuje, že odporcovia sú zapísaní za podielových spoluvlastníkov
nehnuteľností - par. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3 m2, / pozemok na ktorej je

postavená budova bez označenia súpisného čísla/ a par.č. XXX/X - vstupný portál k pivnici každý
z nich v podiele 1-na. Na LV je poznámka, v zmysle ktorej podľa § 44 ods. 1 vyhl. č. ÚGKK SR č.
79/1996 obmedzuje vlastníkov nakladať s nehnuteľnosťou, nakoľko hodnovernosť údajov katastra o
práve k hnuteľnosti pivnica so vstupným portálom bez súpisného čísla s výmerou vstupného portálu 3
m2 bola spochybnená, H. XXX/XX.

Splnomocnený zástupca odporcov poukázal na to, že v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XX P..Ú.. R..
Q. bola sporná pivnica zapísaná ako podielové spoluvlastníctvo Ibolyi G., rod. E. a Irmy Hallérovej, rod.
E. u každej v 1-ici. V minulosti došlo medzi nimi k reálnemu vysporiadaniu vlastníckych vzťahov tak, že
sa ústne dohodli na spôsobe užívania pivnice. Ibolya G. užívala ľavú stranu pivnice, za vlastníčku ktorej

sa považovala a Irma U. užívala a vlastnila pravú stranu pivnice. V r. 1966 Ibolya G.Ö. predala svoju
pivnicu nachádzajúcu sa vľavo rodičom odporcu v 2. rade o čom svedčí kúpna zmluva registrovaná na
ŠN v Trebišove pod S. XXX/XX s vchodom do tejto pivnice, ktorý ostal naďalej spoločným a spoločne
ho užívali s Irmou Hallérovou. Táto zmluva bola uzavretá dňa XX.X.XXXX a po jej registrácií bol
prevedený zápis na liste vlastníctva č. XX v prospech nových vlastníkov. Rodičia odporcu v 2. rade -

Mária R. zomrela v r. XXXX a D. R. v r. XXXX a predmetom dedenia bola aj táto pivnica tak odporca
v 2. rade ju zdedil. Ide o H. Č.. R., ktorá pôvodne bola evidovaná pod H..Č.. XX, no ako vyplýva z
údajov v katastri nehnuteľností, je totožná s pivnicou nachádzajúcou sa pod H..Č.. XXX/X, z ktorej
bola H..Č.. XXX/X vyčlenená geometrickým plánom Č.. XX/XXXX, ktorý je citovaný na A. Č.. XXXX
P..Ú.. R.. Q., na základe ktorého bola uzavretá kúpna zmluva s Z. R. Q. na odkúpenie podzemnej

chodby k pivnici. Vylúčil možnosť existencie dvoch takýchto nehnuteľností tvrdiac, že pôvodne vlastníčky
inú pivnicu v obci R. Q. nevlastnili a pokiaľ táto nehnuteľnosť sa evidovala v katastri nehnuteľnosti
pod rôznymi číslami, ide o chybný alebo duplicitný zápis ale v skutočnosti ide o totožnú pivnicu. Ďalej
poukázal na to, že rodičia odporcu v 1. rade D. D. I. I. D. odkúpili od O. U. v r. XXXX jej pivnicu,
ktorá sa nachádzala vpravo a kúpnu cenu zaplatili po častiach. Kúpnu zmluvu uzavreli iba ústne,

nevysporiadali to zápisom do katastra nehnuteľnosti, no po kúpe sa ujali užívania a dobromyseľne,
nerušene a nepretržite ju užívali, a to otec odporcu v 1. rade až do jeho smrti a matka odporcu v 1.
rade aj toho času. Prvýkrát boli v užívaní nehnuteľnosti rušení synom navrhovateľky až v r. XXXX.
Vychádzajúc z týchto skutočností vylúčil možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti
navrhovateľkou titulom dedenia v r. XXXX a následne v r. XXXX od pôvodných pozemnoknižných

vlastníkov, pretože oni spornú nehnuteľnosť odpredali oveľa skôr právnym predchodcom odporcov, a
preto žiadal návrh zamietnuť.
Poukázal aj na to, že od r. XXXX až do X.X.XXXX J. R. P. pivnice ako nehnuteľnosti na liste vlastníctva
neevidovali. Z ich evidenciou sa začalo od X.X.XXXX tak, že sa začali zapisovať do KN iba vstupnéportály ale nie samostatné pivnice. Preto ak prebiehalo dedičské konanie po E. R. v r. XXXX a D. R.T.
v r. XXXX nebolo možné evidenčne zaznamenať vlastníctvo k pivnici, lebo sa to v KN neevidovalo hoci
v skutočnosti poručitelia vlastnili aj pivnicu ako nehnuteľnosť, ktorá patrila do dedičstva po nich.

Poukázal ďalej aj na dokazovanie, ktoré bolo vykonané v konaní č.k. XXC XXX/XXXX, kde sa
navrhovateľka domáhala rovnakého nároku, ale konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. V
tomto konaní súd vyžiadal listinné dôkazy, z ktorých vyplývajú ním uvedené skutočnosti, a preto žiadal,
aby si súd v tomto konaní tieto dôkazy osvojil a pri rozhodovaní vychádzal aj z nich.

Súd vykonal výsluch navrhovateľky, s ktorou bola komunikácia sťažená. Hovorila od veci, na mnohé
veci sa nepamätala a často sa mýlila. Z jej výpovede vyplynulo, že pôvodné pozemnoknižné vlastníčky
pivnice O. G., rod. E. a O. U., rod. E. boli sestry. Žili v Obci R. Q.. Vlastnili iba jednu pivnicu, ktorá mala
jeden vchod a bola rozdelená na pravú a ľavú stranu. O tom ako si podelili užívanie pivnice vedomosti
nemala. Tvrdila, že pivnicu neužívali a keďže ona a jej rodina pre nich pracovali, chceli sa jej za vykonanú

prácu odvďačiť, preto celý svoj majetok prenechali po smrti jej. Navrhovateľka nevedela o tom, že v r.
XXXX O. G. predala ľavú časť pivnice rodičom odporcu v 2. rade a tak isto nevedela o predaji pravej
strany pivnice O. U. v r. XXXX rodičom odporcu v 1. rade. Tvrdila, že právnych predchodcov odporcov
osobne poznala, no pivnicu nikdy neužívali. Tvrdila, že pivnica je dlhoročne užívaná odporcami. Ona s
týmto stavom nikdy nebola spokojná ale súhlasila s tým, aby si tam odporcovia uskladnili víno napriek

tomu, že sa za vlastníčku považovala ona. Chcela im takýmto spôsobom pomôcť.

Výsluchom odporcu v 1. rade súd zistil, že pravú časť pivnice v r. XXXX kúpili jeho rodičia D. D. a I. D.
od neb. O. U., rod. E. za 10.000 Kčs. Kúpnu cenu zaplatili v splátkach tak, že dňa X.X.XXXX zaplatili
2000 Kčs, dňa 9.6.1977 zaplatili XXXX Kčs a dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX zaplatili po 1000 Kčs.

Súčasťou kúpnej ceny bol aj mlynček na hrozno. Zmluva bola uzavretá iba ústne. Od kúpy nehnuteľnosti
ju nepretržite, nerušene a pokojne užívali až do r. 2004 spoločne s otcom, ktorý vtedy zomrel a v užívaní
pokračoval s matkou až do r. 2008, kedy ich prvýkrát v užívaní začala rušiť navrhovateľka tvrdiac, že
pivnica patrí jej. Pivnica sa nachádza pod parc.č. XXX/X, má jeden vchod a dve krídla. Pravé krídlo
užívala jeho rodina, ľavé krídlo patrilo rodičom odporcu v 2. rade, ktorý ju kúpili dávno pred nimi. O

tom, že navrhovateľka spornú pivnicu získala dedením od pôvodných pozemnoknižných vlastníčok sa
dozvedel až v r. 2008, kedy jej syn prišiel vymeniť zámky na vstupnej bráne do pivnice. Nevedel s
určitosťou kde sa pivnica v teréne nachádza, preto sa pomýlil a snažil sa vymeniť zámok na vchodových
dverách susedovej pivnice. Tvrdil, že vstupný vchod do spornej pivnice č. VI. kupoval od Z. R. Q. R.
S.. XXXX (R.) ale pivnicu jeho rodina vlastnila už oveľa skôr. Druhú časť vstupného portálu tejto pivnice

získal rovnakým spôsobom aj Michal Vrábeľ. Vylúčil možnosť zámeny pivníc tvrdiac, že O. U. I. O. G.F. v
obci R. Q. vlastnili iba túto pivnicu, ktorá však bola rôznymi spôsobmi evidovaná v katastri nehnuteľnosti.
Navrhovateľka nikdy túto nehnuteľnosť v minulosti neužívala. Z počutia od svojej matky vedel, že po
odkúpení pivnice v r. XXXX kľúče od vchodu jej osobne odovzdal syn navrhovateľky lebo boli odložené
u nej.

Výsluchom odporcu v 2. rade súd zistil, že v r. XXXX ľavú stranu spornej pivnice jeho rodičia odkúpili na
základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX od O. G.É., rod. E.. Ide o pivnicu, ktorá má jeden vchod ale
dve časti. Pravú stranu vlastnila O. U. a ľavú stranu O. G., ktorá žila v Maďarsku, pivnicu nepotrebovala,
a preto ju predala.. Po kúpe sa jeho rodičia ujali užívania a od r. 1966 ju užívali nerušene ako svoje

vlastníctvo až do r. 2008, kedy navrhovateľka si prvýkrát začala uplatňovať nárok na ňu. Nikdy pivnicu
fyzicky neužívala a ani nevedela kde sa v teréne nachádza. Odporca nemal vedomosti o tom, že O. U.
zanechala závet, na základe ktorého za univerzálneho dediča svojho majetku ustanovila navrhovateľku.
Po smrti matky, ktorá zomrela v r. 1988 a smrti otca, ktorý zomrel v r. 1991 pivnicu v dedičskom konaní
zdedili on a ďalší súrodenci. Pred rokom 1966 O. U. pivnicu prenajímala rodine U. W. B..

Svedok P. P., syn navrhovateľky potvrdil, že sporná pivnica bola v minulosti vo vlastníctve sestier O. G.,
S.. E. a O. U.S., rod. E. u každej z nich v podiele 1-ina. Nejde o dve samostatné pivnice, ale ide o jednu
pivnicu s jedným vchodom. Jej jedna časť sa používala na uskladnenie vína a druhá časť na uskladnenie
zemiakov. O. G. odišla bývať do Maďarska, pivnicu neužívala, preto celú pivnicu užívala jej sestra

O. U., ktorá v starobe potrebovala opateru a starostlivosť a túto jej zabezpečovala jeho matka, teda
navrhovateľka. O. U. sa jej odvďačila tým, že zriadila závet, v ktorom za dediča celého svojho majetku
ustanovila navrhovateľku. Závet bol spísaný na Notárskom úrade JUDr. H. U. R. P.Z. B. C. XX.X.XXXX.
On ani jeho matka nemali vedomosti o tom, že spornú pivnicu rodičia odporcov v minulosti odkúpili odO. G. alebo O. U. preto tvrdenia odporcov v tomto smere spochybnil. Spochybnil aj zaplatenie kúpnej
ceny pivnice rodičmi odporcov odvolávajúc sa na čestnosť a pravdovravnosť pôvodnej vlastníčky O. U.,
ktorá by podľa svedka túto skutočnosť pred jeho matkou nezamlčala, ak by to bola pravda. Svedok však

potvrdil, že v istom období so súhlasom O. U., ktorá po smrti O. G. zdedila všetok jej majetok, teda aj
pivnicu, prenechala pivnicu do užívania odporcom. Bolo to približne v 70 - 80-ich rokoch. Svedok tvrdil,
že po smrti O. U. R. S.. XXXX rodičia odporcov pokračovali v užívaní spornej pivnice napriek tomu,
že jeho matka s tým nesúhlasila a vyzývala ich, aby pivnicu odovzdali. Pokiaľ dňa XX.X.XXXX osobne
vyzýval odporcov, aby spornú pivnicu vypratali a považoval sa za jej vlastníka bolo tomu tak na základe

prísľubu navrhovateľky, ktorá ešte žije, že po jej smrti túto pivnicu zdedí on, z toho teda odvodzoval
právo na napísanie takejto výzvy.

Výsluchom svedkyne U. P. súd zistil, že pozná spornú pivnicu a okolnosti jej užívania. Obe vlastníčky
osobne poznala, O. U., ktorú v obci volali „ Babia“ ako aj O. G., ktorá sa vydala a odišla bývať do
Maďarska. Pivnicu nikdy neužívala. Nechala ju sestre O. U., ktorá však bola v pokročilom veku a

nebola schopná pivnicu obhospodarovať, rozhodla sa preto pivnicu predať. Tieto skutočnosti vedela,
lebo sa s nimi priatelila, navštevovala ich a boli dôverné priateľky. Chodila vypomáhať O. U., ktorú v obci
považovali za bohatú osobu, lebo vlastnila rozsiahle majetky. Svedkyňa vedela aj to, že kde sa pivnica v
teréne nachádza, ako vyzerá, že má jeden vchod a vo vnútri sú dve krídla. Potvrdila, že v 70-ých rokoch
jednu časť pivnice kúpila rodina D. a druhú časť rodina R.. Pamätala sa aj na to, že predtým ako p. U.

pivnicu predala, umožnila navrhovateľke, aby tam skladovala svoje víno, ale po predaji pivnice musela
svoje víno vypratať a jej syn P. P. odovzdal kľúče novým vlastníkom, R.. Svedkyňa potvrdila, že rodičia
odporcov po kúpe svojej pivnice ju užívali nerušene a dobromyseľne ako svoje vlastníctvo. Nemala
vedomosti o tom, žeby ich navrhovateľka v užívaní rušila alebo vyzývala, aby pivnicu vypratali. Medzi
rodinami neexistoval spor z dôvodu užívania pivnice. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka jej sama

povedala, že v pivnici nemôže ďalej uskladňovať svoje víno, lebo je predaná a musí pivnicu uvoľniť.

Svedkyňa I. D., matka odporcu v 1. rade potvrdila súdu, že obe pozemnoknižné spoluvlastníčky O. G.,
S.. E. I. O. U., S.. E. osobne poznala ešte za slobodna. P. U.á ju viackrát požiadala o pomoc vo vinici,
ktorú nebola schopná sama obhospodáriť. Ona jej vo vinici pomáhala a bolo to v r. XXXX - XXXX.

Následne v r. 1959 sa vydala do rodiny D.. Jej svokor s p. U. spolupracoval, obaja chovali hospodárske
zvieratá, svokor mal voz a na požiadanie p. U. jej viackrát vypomáhal, keď potrebovala niečo odviezť.
Vedeli o tom, že vlastní pivnicu, preto ju oslovili spolu s neb. manželom v r. 1977, aby im svoju časť
pivnice predala. O. U. im v r. 1977 predala pravú stranu spornej pivnice, a to za 10000,- Kčs, kúpnu cenu
zaplatili v splátkach čo môže potvrdiť aj Mária Kolesárová, ktorá bola osobne prítomná, keď sa peniaze

vyplácali. Zmluva bola uzatvorená iba ústne, ale potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny vyhotovili písomne.
Svedkyňa potvrdila, že po kúpe pravej strany pivnice sa ujali užívania spolu s manželom a užívali ju
nerušene, nepretržite, dobromyseľne ako svoje vlastníctvo až do r. 2008, kedy boli prvýkrát v užívaní
rušení navrhovateľkou. Svedkyňa nemala vedomosti o výmene vchodových dverí do vstupného portálu
pivnice O. U. no potvrdila, že dvere do vstupného portálu ako aj do ich časti pivnice boli v minulosti

menené tak jej manželom ako aj synom. Svedkyňa potvrdila aj to, že v čase nadobudnutia vlastníckeho
práva k svojej časti pivnice ľavú stranu pivnice vlastnila a užívala rodina D., teda právni predchodcovia
odporcu v 1. rade, ktorí ju získali kúpou od O. G. dávno pred nimi.

Svedkyňa E.Á. P., ktorá je pôvodom z Z. R. Q. potvrdila, že navrhovateľku a rodičov odporcov osobne

poznala. Pamätala sa aj na spôsob užívania tejto pivnice v minulosti už aj z toho dôvodu, že dlhé roky
bola zamestnankyňou ŠM Veľká Tŕňa, vedela kde sa pivnica nachádza. Potvrdila, že túto pivnicu od
nepamäti užívali rodičia odporcov a navrhovateľku ani jej syna nikdy nevidela užívať pivnicu. Vedela aj
to, že pôvodnými vlastníkmi pivnice bola O. G. I. O. U.. Potvrdila, že sa osobne zúčastnila odovzdania
časti kúpnej ceny rodičmi odporcu v 1. rade neb. O. U. a z počutia vedela aj o tom, že druhú časť

pivnice odkúpili rodičia odporcu 2. rade od sestry O. U.. Svedkyňa z počutia vedela o tom, že O. U.
všetok svoj majetok prenechala navrhovateľke za to, že sa o ňu v starobe starala, no túto starostlivosť
spochybňovala a mala k nej vážne výhrady. Svedkyňa nemala vedomosti o tom, žeby existoval v
minulostisporohľadomužívaniatejtopivnicemedzinavrhovateľkouaprávnymipredchodcamiodporcov,
ktorí podľa jej tvrdenia nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne užívali. Potvrdila, že pivnica má jeden

vchod a dve časti. Ľavú časť užívali R.Á. a pravú časť D..

Z dedičského spisu býv. ŠN v Trebišove C. XXX/XX H. H.. O. U. súd konštatuje, že rozhodnutím
zo dňa XX.XX.XXXX všetok majetok poručiteľky zdedila závetná dedička E. P., teda navrhovateľka.Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.1985. Predmetom dedenia bola aj pivnica č. VI. na
parc.č. XX bez výmery v podiele 1-ina.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu č.k. XD XXX/XXXX H. H.. O. G., rod. E. súd konštatuje, že o
prejednanie dedičstva požiadala navrhovateľka ako závetná dedička jedinej sestry poručiteľky O. U.. V
osvedčení o dedičstve 9D XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 22.9.2008 sa stala vlastníčkou majetku
poručiteľky navrhovateľka právom neb. sestry O. U., S.. E. ako jej zákonná dedička. Predmetom dedenia
bola iba pivnica č. VI. zapísaná na LV č. 664, k.ú. Veľká Tŕňa pod par.č. XXX/X bez výmery v podiele

1-ica. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2008. Na základe týchto titulov bolo
vlastníctve právo k spornej pivnici č. VI. pod parc.č. XXX/X zapísané na LV č. XXX, k.ú. R. Q. v prospech
navrhovateľky.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. XXC XXX/XXXX súd konštatuje, že z podnetu navrhovateľky za
viedlo rovnaké konanie o určenie vlastníckeho práva k spornej pivnici a v rámci konania bolo vykonané

dokazovanie listinnými dôkazmi, a to hlavne kúpnou zmluvou uzavretou medzi O. G., rod. E. a D. R. a
manž. E.Á. R. zo dňa XX.X.XXXX predmetom čoho bola kúpa ľavého krídla pivnice v Obci Veľká Tŕňa
za kúpnu cenu 3000 Kčs. Kúpna zmluva bola registrovaná na býv. ŠN Trebišov pod S. XXX/XXXX. V
tomto spise sa nachádzajú listinné dôkazy predložené Správou katastra Trebišov, a to výpis z pzk. vl.
č. XXX P..Ú.. R.. Q., z ktorej súd konštatuje, že pivnica č. VI pod parc.č. XX bola pôvodne evidovaná

ako vlastníctvo O. E. v podiele 1-ina a O. E. v podiele 1-ina. Súčasťou listinných dôkazov predložených
Správou katastra Trebišov je aj kúpna zmluva, ktorú uzavrela Z. R. Q.Ň. a odporcovia D. D. a E. R. dňa
28.7.2004 predmetom čoho bola kúpa pozemku obce v k.ú. V. Tŕňa zapísaného na LV č. XXX, parc.č.
XXX/X o výmere XXXX m2, z ktorej predala obec odporcom časť pozemku z parc.č. XXX/X ako parc.č.
XXX/Xovýmere3m2,ktorábolavytvorenágeometrickýmplánomG.XX/XXXX.VkladvKNbolpovolený

pod V243/05 dňa 22.3.2005, kde sa nachádza aj zápisnica z katastrálneho konania spísaná na Správe
katastra Trebišov dňa 22.12.2008, z ktorej súd konštatuje, že pri prešetrovaní zmien údajov KN v zmysle
§ 57 z.č. 162/955 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov a doplnkov a § 56 a § 57 vyhl. ÚGKK SR č. 79/96 Z.z. bolo zistené, že sporná
vinná pivnica je 3-krát rôzne evidovaná na troch listoch vlastníctva, a to na LV č. XX, LV č. XXX a LV č.

XXXX k.ú. R.. Q., pričom evidencia týchto pivníc bola vykonaná v rôznych časových intervaloch v súlade
s vtedy platnými predpismi. Nakoľko ide o viac zapísaných právnych úkonov na LV, na základe rôznych
listín svedčiacich o vlastníckom práve k nehnuteľnosti, Správa katastra Trebišov nie je oprávnená začať
konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona,
nakoľko ide o sporové konanie. Táto skutočnosť bola dôvodom zápisu poznámky do KN na citovaných

listoch vlastníctva. Správa katastra vyzvala dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali návrh na
určenie vlastníckeho práva k spornej vinnej pivnici.

Z potvrdení o vyplatení kúpnej ceny pivnice vpravo právnymi predchodcami odporcu v 1. rade D. D. I.
E. I. D. súd konštatuje, že vlastníčka O. U. prevzala od nich dňa XX.XX.XXXX - XXXX P., C. X.X.XXXX

- 6000 Kčs, dňa 15.1.1979 - 1000 Kčs a dňa 7.4.1977 - 2000 Kčs.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 132 ods. 1, 2 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k spornej
pivnici č.VI. dedením od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov tak, že O. U. ju závetom ustanovila za
výlučnú dedičku svojho majetku, a preto jej smrťou nadobudla dedičstvo po nej. Dedičské rozhodnutie

ŠN Trebišov č. C. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.1985 túto skutočnosť
potvrdzuje. Následne v dedičskom konaní po neb. O. G. Okresný súd Trebišov osvedčením o dedičstve
č.9D XXX/XXXX deklaroval nadobudnutie dedičstva po poručiteľke navrhovateľkou. V oboch týchto
dedičských rozhodnutia je sporná pivnica č. VI. pod parc. č. XXX/X špecifikovaná. Na základe toho došlo
k zápisu navrhovateľkinho vlastníckeho práva k nej na LV č. XXX, k.ú. R. Q.. Keďže dedenie je jedným

zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, zdalo by sa, že navrhovateľku treba považovať
za vlastníka spornej pivnice, lebo ju zákonným spôsobom zdedila od poručiteľov ak by v čase ich smrti
túto nehnuteľnosť vlastnili. V občianskom práve platí totiž zásada, že nikto nemôže na iného previesť
viac práv než sám má. V tejto súvislosti možno teda povedať, že nie je možné považovať za majetok
poručiteľa vec, ktorú v čase svojej smrti nevlastnil. Tzn., že ak O. G. v čase smrti spornú pivnicu č.
VI. nevlastnila, nemohla byť táto nehnuteľnosť predmetom dedičstva a zákonite nemohla navrhovateľka

túto pivnicu po nej zdediť.

V konaní totiž bolo bez pochýb preukázané, že k zdedeniu pivnice navrhovateľkou nemohlo dôjsť lebo
O. G. v čase svojej smrti pivnicu už nevlastnila. O tejto skutočnosti svedčí kúpna zmluva z 15.3.1966,
ktorou O. G. predala pivnicu (vľavo) rodičom odporcu v 2. rade za 3.000,- Kčs. K prevodu vlastníckeho

práva v tom čase zákon vyžadoval ďalšiu významnú podmienku, a to registráciu zmluvy na štátnom
notárstve, čo sa v tomto prípade udialo pod RI XXX/XXXX na ŠN Trebišov. Následne bolo v EN titulom
tejto kúpnej zmluvy vlastnícke právo zapísané v prospech právnych predchodcov odporcu v 2. rade, ale
ako to vyplýva z neskorších záznamov, evidencia bola chybná a duplicitná, čo bolo zrejme spôsobené aj
tým, že v tom čase sa pivnice ako samostatné nehnuteľnosti v EN neevidovali a ďalší omyl spočíval aj v

tom,žesaevidovalapivnicaibavpodiele1-ina,hocipôvodnépozemnoknižnévlastníčkypredmetsvojho
vlastníckeho práva reálnou deľbou rozdelili tak, že každá časť (prvá a ľavá strana) boli samostatnými
vecami v právnom zmysle a mohli byť aj predmetom vlastníckeho práva, ale to sa v EN v tom čase
neevidovalo. Hoci teda kúpna W. S. XXX/XX preukazovala predaj pivnice č. R.., a to jej ľavej časti ako
celku evidenčne sa to na liste vlastníctve nemohlo uviesť. Tak sa stalo, že po smrti rodičov odporcu v 2.

rade sa dedila iba jedna polovica pivnice, v dôsledku čoho sú k spornej pivnici zapísaní rôzni vlastníci
na troch listoch vlastníctva z čoho vznikol nežiadajúci stav.

Súd konštatuje, že rodičia odporcu v 2. rade D. I. E. R. získali vlastnícke právo k pivnici (vľavo) kúpnou
zmluvou v r. 1966, a preto je vylúčené, aby tá istá vec mohla byť predmetom dedičstva po por. O. G.

v r. 2008 lebo ju v tom čase smrti v r. 1976 už nevlastnila. Z toho potom vyplýva, že navrhovateľka ju
v dedičskom konaní po nej zdediť nemohla.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že rodičia odporcu v 1. S. D. I. I. D. nadobudli
vlastnícke právo k pivnici č. VI. (vpravo) vydržaním, lebo od r. 1977, kedy ju na základe ústnej kúpnej

zmluvy získali od pôvodnej vlastníčky O. U.j za 10.000,- Kčs užívali nerušene, dobromyseľne a pokojne
minimálne 10 rokov, po uplynutí ktorých sa stali vlastníkmi tejto veci zo zákona. Existencia ústnej kúpnej
zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny bola preukázaná potvrdeniami o zaplatení kúpnej ceny, svedeckou
výpoveďou I. D. I. I. P., ktorá bola osobne prítomná, keď sa kúpna cena O. U. vyplácala, ale aj
svedeckou výpoveďou U. P., ktorá v konaní potvrdila, že pivnicu užívali rodičia odporcov po jej odkúpení

nikým nerušene, dobromyseľne ako svoje vlastníctvo. Užívanie spornej pivnice navrhovateľkou v tomto
konaní preukázané nebolo. Vypočutí svedkovia zhodne potvrdila, že navrhovateľka spornú pivnicu
nikdy fyzicky neužívala. Užívanie pivnice navrhovateľkou potvrdil iba jej syn Koloman Kováč, ktorého
výpoveď súd nepovažuje za vieryhodnú, lebo jeho tvrdenie v tomto smere bolo vyvrátené inými dôkazmi
(kúpna zmluva S. XXX/XX, A. Č.. XX, P..Ú.. R. Q., výpovede p. P., P.), preto súd dospel k záveru, že

navrhovateľku nemožno považovať za vlastníčku spornej pivnice. Je síce pravda, že O. U. zomrela
počas plynutia 10 ročnej vydržacej lehoty / v r. XXXX/ ale právni predchodcovia odporcu v 1. rade boli
počas celej vydržacej lehoty dobromyseľní a ich držba bola oprávnená lebo neboli počas nej nikdy rušení
v užívaní pivnice ani p. U. / ani nikým iným/ ale neskôr ani navrhovateľkou, ktorá na základe závetu
zdedila aj túto pivnicu o čom však oni vedomosti nemali preto ich dobromyseľnosť trvala naďalej a nebola

ničím narušená. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by po zdedení majetku po O. U. vyzývala
rodičov odporcu v 1. rade, aby jej vydali pivnicu lebo ona ju zdedila teda sa má za to, že vydržacia lehota
bez prerušenia plynula a nebolo preukázané, že by dobromyseľnosť právnych predchodcov odporcu v
1. rade bola čímkoľvek nabúraná. Navrhovateľka totiž dedením iba vstúpila do práv poručiteľky O. U.ale pokiaľ oprávnených držiteľov nerušila v užívaní pivnice, čo v konaní bolo jednoznačne preukázané
svedeckými výpoveďami p. P., P., D. , títo sa po ulynutí 10 r. stali vlastníkmi pivnice vydržaním
/ najskôr v r. 1987/.

Súd skúmal aj to či navrhovateľka má naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v zmysle § 80 písm. c/ OSP a dospel k záveru, že v situácií ak v KN je tá istá
nehnuteľnosť zapísaná na troch rôznych listoch vlastníctva (A. Č.. XX, A. Č.. XXX, A. XXXX) a za
vlastníkov sú zapísané rôzne osoby, na základe rôznych titulov a právnych skutočností je právne

postavenie navrhovateľky bez takéhoto určenia skutočne neisté. K zamietnutiu návrhu napriek tomuto
konštatovaniu došlo z toho dôvodu, že odporca v 2. rade v konaní úspešne preukázal pravdivosť svojho
tvrdenia o tom, že spornú nehnuteľnosť oveľa skôr, než ju navrhovateľka zdedila, nadobudli jeho právni
predchodcovia na základe kúpnej zmluvy, preto je vylúčené, aby ju v r. 2008 zdedila navrhovateľka. V
prípade odporcu v 1. rade to bolo z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k pivnici jeho právnymi
predchodcami vydržaním spôsobom vyššie uvedeným, a preto ani dedenie v r. 1984 na základe závetu

na tom nič nemení, a preto musel súd návrh zamietnuť.

Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že tento rozsudok nemôže byť podkladom na zápis v KN a bude
potrebné podať nový návrh zrejme odporcami o určenie vlastníckeho práva k veci a za predpokladu,
že v konaní unesú dôkazne bremeno, môže dôjsť k vydaniu deklaratórneho rozhodnutia, na základe

ktorého sa zápis v KN vykoná a na liste vlastníctva sa uvedú skutoční vlastníci.

Navrhovateľka v konaní úspech nemala, odporcovia trovy konania nežiadali, preto súd účastníkom
konania trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).