Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114205232
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114205232.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. B., nar. XX.X.XXXX, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky:
J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A., Q. X, zastúpenej advokátom: JUDr. Roman Cibulka, so sídlom Trnava
Hlavná 13 a otca: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A., Q. X, zastúpeného advokátkou: JUDr. Lucia
Zvolenská, so sídlom Trnava, Kollárova 7, o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k

maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.2.2015, č.k.
20P/52/2014 - 91 - v jeho zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti r u š í a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh matky zamietol, zároveň uložil matke a otcovi podrobiť

sa odbornému poradenstvu - psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia v intervaloch podľa doporučenia psychológa s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi
ohľadom výchovy maloletého, eliminovať vzájomné negatívne postoje medzi rodičmi navzájom a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, § 37 ods. 2 písm. d)

Zákona o rodine ako i § 81 ods. 1, 151 ods. 1, § 120 ods. 2 a 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Vecne
potom argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý je na základe rozsudku
tunajšieho súdu č.k. 10P/71/2012-98 zo dňa 7.2.2013, schválenej rodičovskej dohody v striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa realizuje aj v súčasnosti bez ohľadu na to, že matka
podala návrh na zmenu tohto rozhodnutia a navrhla maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti.
Svoj návrh odôvodnila aj nálezom PhDr. S. L. zo dňa 21.11.2013, z ktorého vyplýva skutočnosť, že

„adaptácia maloletého je zhoršovaná konfliktným prežívaním situácie po rozvode a ako potenciálne
rizikové je možné považovať bezmocnosť a psychickú nepohodu pri nutnosti zmeniť domáce prostredie
a prežívanie otcovho konzumu alkoholu“, želaním maloletého a požívaním alkoholu otcom, ktoré však
nebolo najvýznamnejším dôvodom. Zo správ zo školy na maloletého doručenej dňa 27.10.2014 a zo
dňa 16.2.2015 jednoznačne vyplýva, že na strane maloletého bola a je striedavá osobná starostlivosť
pozitívom a maloletému táto vyhovuje. V školskom roku 2014/2015 dosiahol nadpriemerné výsledky a

prospel veľmi dobre. Obaja rodičia sa osobne aj telefonicky zaujímajú a jeho výchovu a vzdelávanie.
Samotná matka sa vyjadrila tak, že otec sa maloletému venuje a stará sa o neho, teda mu zabezpečuje
riadnu starostlivosť počas toho týždňa, keď má maloletého v starostlivosti. Tvrdenie matky, že otec
požíva vo zvýšenej miere alkohol nebolo v konaní preukázané, keď uvedené nevyplýva ani z oznámenia
zamestnávateľa otca, a to počas pracovnej doby. Súd nemal preukázané, že otec požíva alkohol vo
zvýšenej miere počas doby, kedy má maloletého v osobnej starostlivosti, keďže aj počas tejto doby mu

zabezpečuje riadnu starostlivosť, pomáha s prípravou do školy, pričom maloletého prospech je veľmi
dobrý a nie je zmenený ani potom ako sa od otca vráti, trávi s ním voľný čas, zabezpečuje jeho účasť nafutbalových tréningoch a zápasoch aj mimo miesta bydliska. Pričom ani z vyjadrenia matky nevyplýva
iný záver. Súd má za to, že v konaní nebola preukázaná zmena pomerov, či už na strane maloletého
alebo otca, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. Striedavá osobná starostlivosť, na

ktorej sa rodičia dohodli je nateraz na prospech maloletého, pričom v konaní mal súd preukázané, že
problém je v komunikácii medzi rodičmi navzájom, ktorá prakticky nie je, resp. nefunguje. Preto súd v
záujme maloletého, aby striedavá starostlivosť fungovala na jeho prospech aj v budúcnosti, rozhodol o
nariadení výchovného opatrenia, ktoré však uložil iba rodičom maloletého. Nakoľko rodičia majú výrazné
problémy v komunikácii, čo bolo súdu zrejmé aj z ich výpovedí a správaní sa na pojednávaní, ktorá buď

absentuje, alebo bola najmä otcom realizovaná prostredníctvom dcéry R., pričom pri efektívnej realizácii
striedavej osobnej starostlivosti je vzájomná fungujúca komunikácia medzi rodičmi veľmi dôležitá, je
súd toho názoru, že bez odbornej pomoci nie je možné eliminovať takéto správanie rodičov, keď
nie sú schopní vzájomnej konštruktívnej komunikácie. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že
vzájomné správanie sa rodičov, riešenie ich konfliktov, či už po telefóne, ktorých svedkom je maloletý,
ovplyvňovanie maloletého, veľmi negatívne vplýva na zdravý vývin maloletého. Maloletý má k obidvom

rodičom vytvorený vzťah, ktorý je silnejší ako prípadné negatíva, ktoré vo vzťahu s otcom zažíva,
preto podľa názoru súdu, že dôležité, aby sa čo najskôr zlepšila vzájomná komunikácia rodičov, preto
nariadil výchovné opatrenie, podľa ktorého uložil matke a otcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu -
psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia v intervaloch podľa
doporučenia psychológa s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi ohľadom výchovy maloletého,

eliminovať vzájomné negatívne postoje medzi rodičmi navzájom. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka maloletého,
ktorým sa domáha zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a vrátenia veci na

nové konanie a rozhodnutie. Argumentovala tým, že súd prvého stupňa nezistil vo veci náležite skutkový
stav potrebný pre svoje rozhodnutie, keď nevykonal ňou a kolíznym opatrovníkom navrhovaný dôkaz
spočívajúcivznaleckomdokazovaní.Súdprvéhostupňanevykonanietohtodôkazuodôvodniltým,žeho
považoval za nadbytočný, nakoľko skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval
za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. S takýmto názorom nemôže súhlasiť, pretože

je presvedčená, že striedavá starostlivosť realizovaná na základe rodičovskej dohody schválenej
rozvodovým rozsudkom nezodpovedá potrebám maloletého J., sťažuje mu život a nepriaznivo pôsobí
na jeho psychiku. Platí to o to viac, že maloletý nemá žiaden domov, neustále premáva medzi domovom
u nej a u svojho otca a keďže oni s otcom nedokážu vzájomne komunikovať, je takáto situácia pre
maloletého stresujúca. Svoj návrh na zmenu výchovného prostredia maloletého podložila stanoviskom

psychologičky PhDr. S. L. zo dňa 21.11.2013, u ktorej maloletý jednoznačne prejavil nevôľu podrobovať
sa striedavej starostlivosti a negatívne dopady, ktoré má takáto úprava výchovného prostredia naň. Je
presvedčená, že súd mal akceptovať návrh kolízneho opatrovníka ako jej návrh a pribrať do konania
znalca z odboru detská psychológia, ktorý by posúdil vhodnosť striedavej starostlivosti ako úpravy ich
práv a povinností k maloletému dieťaťu a navrhol takú úpravu, ktorá by bola najvhodnejšia pre jeho

ďalší vývoj. Súd v predmetnej veci takýto dôkaz nevykonal, rozhodol preto podľa jej názoru bez toho,
že by bol riadne zistil skutočný stav veci potrebný pre svoje rozhodnutie.

Otec maloletého ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k odvolaniu matky maloletého sa
písomne vyjadril len kolízny opatrovník, ktorý kolízny opatrovník vzhľadom na odporúčania referátu

poradenskopsychologických služieb ich úradu zo dňa 9.12.2014 a následne zo dňa 10.4.2015 navrhuje
druhostupňovému súdu odvolaniu matky vyhovieť a vec vrátiť na nové konanie. Ako prílohu svojho
vyjadrenia predložil odvolaciemu súdu správu referátu poradenskopsychologických služieb ich úradu
zo dňa 9.12.2014, z ktorej vyplýva, že maloletý J., keď prišiel prvýkrát na ich úrad v sprievode matky,
prezentoval, že chce zostať bývať s ňou a s otcom sa chce často stretávať. Zaviazal ich vtedy

mlčanlivosťouoniektorýchnegatívnychpocitochzinteresustrávenéhouotca.Neželási,abyboliriešené
s otcom. V prípade jeho druhej návštevy, kedy prišiel spolu s ním, nastala zmena jeho stanoviska.
Požiadal, aby bolo rodičom pretlmočené, aby sa nehádali a že nechce bývať len u matky, ale chce to
tak, ako je to doteraz. Údajne sa tak rozhodol preto, lebo si uvedomil, že je dobre aj u matky, aj u otca, aj
matka na neho niekedy zakričí, nielen otec a nevidí už otca, že by požíval alkohol. Tvrdil, že pokiaľ by

tak otec učinil, poznal by to podľa jeho reči. V rámci riešenia rodinných vzťahov a citových väzieb nebol
voči osobe matky kritický, v prípade otca sa v malej miere objavili city od neho voči nemu prichádzajúce
mierne negatívne. Neprejavili sa city vychádzajúce od neho k otcovi pozitívne silné. Za to sa v malej
miere vyskytli v prípade matky. V súvislosti s alkoholom má negatívne spomienky z minulosti a zároveňje to jedna z príčin, prečo si menej rozumie s otcom v súčasnosti. Skôr než ďalšie prizvanie maloletého
J. na súd odporúčajú súdnoznalecké psychologické prípadne psychiatrické vyšetrenie odborníkmi z
oblasti klinickej psychológie a psychiatrie okrem iného cieľom posúdenia závažnosti požívania alkoholu

zo strany otca maloletého J..

Z priloženého písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 20.2.2015 vyplýva, že s rodičmi
maloletého J. mali stanovené dva termíny - individuálny s otcom (14.1.2015) a spoločný aj s matkou
(21.1.2015). Otec sa bez ospravedlnenia ani na jeden z nich nedostavil. Matka na dohodnutý termín

prišla. Uviedla, že na komunikácii medzi ňou a otcom maloletého J. sa nič nezmenilo. Predpokladá, že
naďalej zvýšene požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom je schopný ju telefonicky osloviť. Nemôže
tak ale s určitosťou tvrdiť, či je to aj v čase, keď maloletý J. trávi čas u neho. Napriek výhradám matky
obaja rodičia v striedavej osobnej starostlivosti pokračujú - dodržiavajú súdne rozhodnutie.

Z doloženej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.4.2015 vyplýva oznámenie, že otec maloletého J.

s nimi v súčasnosti nespolupracuje. Matka sa z termínu 25.3.2015 telefonicky ospravedlnila, dohodla
nový na deň 20.5.2015. Zároveň uviedla, že situácia v rodine sa nezmenila, aj preto podala odvolanie
proti rozhodnutiu okresného súdu. Stanovisko referátu poradenskopsychologických služieb úradu sa
nemení, naďalej trvajú na vyjadrení zo dňa 9.12.2014.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81
ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k

záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20P/52/2014 je matkou navrhovaná
zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode jeho zverením do jej

osobnej starostlivosti spolu s určením výživného otcovi a úpravy jeho styku s maloletým, keď na základe
poslednej úpravy rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 10P/71/2012-98 zo dňa 7.2.2013 bol na čas po
rozvode manželstva rodičov maloletý schválenou rodičovskou dohodou zverený do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým návrh matky na zmenu poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému zamietol, pre
nepreukázanie zmeny pomerov, či už na strane maloletého alebo otca, ktorá by odôvodňovala zmenu
pôvodného rozhodnutia.

Keďže daná vec, ktorá je vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p., podľa § 120
ods. 2 O.s.p. súd je v takomto konaní povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania,
ale i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.

Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým

sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastní konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu.
Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
Garcia Riuz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

právatedanevyžaduje,abynakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (napr. Georiadis v. Grécké z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecnýsúdvšaknemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie
Ústavného súdu z 23. júna 2004 sp. zn. III.209/2004).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa s vyššie uvedenými kritériami
je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver
o skutkovom stave veci urobil súd v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej
kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje iba zoznam čiastkových skutkových zistení a
úvahu súdu, že „to tak má byť“ s odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, bez odôvodnenia vzťahu

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa jeho
napadnutej časti konštatuje, že matka svoj návrh odôvodnila aj nálezom PhDr. S. L. zo dňa 21.11.2013,
z ktorej vyplýva skutočnosť, že „adaptácia maloletého je zhoršovaná konfliktným prežívaním situácie

po rozvode a ako potenciálne rizikové je možné považovať bezmocnosť a psychickú nepohodu pri
nutnosti zmeniť domáce prostredie a prežívanie otcovho konzumu alkoholu“, ako sa súd s touto správou
vysporiadal a ako zavážila pri jeho rozhodovaní však z odôvodnenia jeho rozhodnutia už nevyplýva.
Ďalej súd konštatoval, že zo správ zo školy na maloletého jednoznačne vyplýva, že na strane maloletého
bola a je striedavá osobná starostlivosť pozitívom a maloletému táto vyhovuje. Do akej miery a či práve

táto správa a potom prečo zavážila pri rozhodovaní, z odôvodnenia rozsudku rovnako zrejmé nie je, ako
anito,akosasúdvysporiadalsostatnýmilistinnýmidokladmi,konkrétnesprávamiReferátuporadensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 9.12.2014 a 20.2.2015
predloženými kolíznym opatrovníkom, z ktorých okrem iného vyplýva rozporuplný názor maloletého na
doterajšiu úpravu striedavej starostlivosti rodičov o neho. Pokiaľ aj tvrdenie matky o tom, že otec požíva

vo zvýšenej miere alkohol nebolo podľa stanoviska súdu prvého stupňa v konaní preukázané, čo inak
vyplýva z tvrdenia maloletého, ktorý z toho má aj obavy (správa PhDr. S. L. zo dňa 21.11.2013, správa
referátu poradensko-psychologických služieb kolízneho opatrovníka zo dňa 9.12.2014), nemožno
opomenúť, že nakoľko daná vec je vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p.,
podľa§120ods.2O.s.p.jesúdvtakomtokonanípovinnývykonaťnielendôkazy,ktorénavrhnúúčastníci

konania, ale i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Z obsahu spisu napokon vyplýva,
že aj sám psychológ referátu poradensko-psychologických služieb kolízneho opatrovníka odporúčal
za danej situácie vykonať znalecké psychologické, prípadne psychiatrické vyšetrenie odborníkmi z
oblasti klinickej psychológie a psychiatrie okrem iného s cieľom posúdiť aj závažnosti požívania alkoholu
zo strany otca maloletého, pričom k takémuto návrhu prezentovaného cez kolízneho opatrovníka,

súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaujal osobitné stanovisko, len všeobecne konštatoval,
že v konaní kolíznym opatrovníkom navrhnutý dôkaz znaleckým posudkom zamietol, pretože ho v
konaní považoval za nadbytočný, keďže skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním sú
dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu. Takéto zdôvodnenie
skutočne nemožno považovať za preskúmateľné. Naopak odvolací súd zastáva názor, že daný prípad

si vyžaduje odborné vyjadrenie, pretože z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne usúdiť,
čo je za daného stavu pre dieťa najvhodnejšie a napokon nie je možné usúdiť ani skutočné stanovisko
maloletého.Keďže prvostupňový súd neodôvodnením rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p. porušil zákonom dané procesné práva účastníkov, odňal im tým možnosť konať pred
súdom. Bolo preto nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti, s použitím

ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkané je nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším, odvolací súd považuje
na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť ešte nasledovné:

Striedavá osobná starostlivosť, resp. sťahovanie sa z domova matky do domova otca a naopak je len
jedno z možných riešení, ktoré vyžaduje starostlivé zváženie, na ktorú formu rodičovskej starostlivosti
o dieťa musia byť ako dieťa, tak aj obaja rodičia dôkladne pripravení. Nie je a nemalo by byť výsadou
rodičov dosiahnuť svoje a vyhrať v spore nad bývalým partnerom. Takáto motivácia by mala byť vylúčená
z tejto formy starostlivosti, lebo nie je v najlepšom záujme dieťaťa.

O striedavej osobnej starostlivosti možno uvažovať v takých prípadoch, ak dieťa má na jednom mieste
svoj stály, obomi rodičmi rešpektovaný domov namiesto dvoch odlišných domovov, aké by si ani jeho
rodičia ani ostatní dospelí sami pre seba nikdy nezvolili, ak má dieťa možnosť prežívať pozitívnu
skúsenosť zo vzájomnej spolupráce a komunikácie rodičov namiesto konfliktu, teda ak v prípade

porozvodových konfliktov rodičia dostatočne pracujú na takejto spolupráci aj pod prípadnou pomocou a
vedením odborníka, ak sa rodičia pripravia na proces, frekvenciu, čas a spôsob odovzdávania dieťaťa
podľa jeho veku, potrieb a po pozitívne orientovanej príprave dieťaťa na prechod a pobyt s druhým
rodičom a návrat od neho, ak obaja rodičia pri tomto pobyte zodpovedne dodržiavajú stanovené pravidlá
a podmienky a uspokojivo spolupracujú navzájom a pod. Tu potom skutočnej danej veci neprospeje,

keď takúto snahu má len jeden z nich, v danom prípade len matka, keďže otec podľa poslednej správy
kolízneho opatrovníka zo dňa 10.4.2015 predloženej v odvolacom konaní, v súčasnosti s úradom
nespolupracuje.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu

(§ 226 O.s.p.), bude v naznačenom smere doplniť dokazovanie o vyjadrenie odborníka zamerané na
posúdenie či je v záujme maloletého súčasná úprava osobnej starostlivosti rodičov o maloletého, ak
nie aká úprava je vhodná (ktorému z rodičov navrhuje maloletého zveriť do osobnej starostlivosti a ako
upraviť styk s druhým rodičom), výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v

súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.