Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/242/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210209800
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4210209800.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti
povinnému: H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. na O., T. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, o vymoženie 1.204,91 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 18. 07. 2014 č. k.

8Er/618/2010-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 06. 08. 2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 22. 03. 2010 sp. zn. EP 82955/09. Dňa 16.
10. 2010 povinný podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých namietal vykonateľnosť
exekučného titulu. Opierajúc sa o ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) dospel k záveru, že námietky povinného proti
exekúcii sú dôvodné. V tejto súvislosti uviedol, že Okresný súd Košice sa v konaní vedenom pod sp.
zn. 10C/175/2010 nezaoberal meritom veci a konanie bolo skončené procesným rozhodnutím pre

nedostatok podmienky konania. Ďalej preto skúmal povinným namietanú vykonateľnosť predmetného
rozhodcovského rozsudku tvoriaceho exekučný titul. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným,
založený zmluvou o pôžičke zo dňa 06. 05. 2005, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a aplikoval na ňu
ust.§53ods.4,§54ods.1Občianskehozákonníka.Dospelkzáveru,ževdanomprípaderozhodcovská
doložka dojednaná účastníkmi v bode VIII. Záverečné ustanovenia písm. p) všeobecných obchodných
podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Naviac doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Zdôraznil, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednanie, na
ktoré by bol povinný zvlášť upozornený. Uzavrel, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní

ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, keďže ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011. V intenciách ust. § 50 ods. 1
Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto
námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právnevec posúdil, keď vyhovel námietkam povinného proti exekúcii z dôvodu, že exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia. Mal za to, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné
konštatovať s odvolaním sa na ustanovenia Smernice č. 93/13/EHS. Interpretáciu súdov označil za

nesprávnu, keďže vychádza z nesprávneho prekladu uvedenej smernice. V tomto smere nemožno
dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je
súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Vychádzajúc z ust. § 3 ods.
1, § § 4 ods. 1-3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní mal za to, že rozhodcovská doložka
bola uzatvorená platne, pričom boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzatvorenie.

Svoj záver argumentačne oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 09.
2011 sp. zn. 3 M Cdo 11/2010.

Povinný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom požiadal dňa 26. 07. 2010

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka
60, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1.204,91 eura s príslušenstvom. Za
exekučný titul označil rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore
s.r.o. zo dňa 22. 03. 2010 sp. zn. EP 82955/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 05. 2010
a vykonateľnosť dňa 07. 05. 2010. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa

dňa 03. 08. 2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa dňa 06. 08. 2010 poveril
vykonaním predmetnej exekúcie. Súdny exekútor dňa 30. 11. 2010 vydal upovedomenie o začatí
exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 10. 12. 2010. Dňa 16. 12. 2010 povinný podal v zákonnej
lehote námietky proti exekúcii, v ktorých namietal vykonateľnosť exekučného titulu, konštatujúc, že

dňa 14. 05. 2010 podal na Okresný súd Košice žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré
konanie je vedené pod sp. zn. 10C/175/2010. V nadväznosti na to súdny exekútor dňa 22. 12. 2010
predložil súdu námietky povinného proti exekúcii. Oprávnený dňa 14. 07. 2014 predložil súdu uznesenie
Okresného súdu Košice zo dňa 27. 07. 2011 č. k. 10C/175/2010-23, právoplatné dňa 22. 11. 2011,
ktorým bolo konanie vo veci žalobcu (v tomto konaní povinný) proti žalovanému - Rozhodcovský súd

zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, zastavené
pre nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným
uznesením vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
V danom prípade exekučným titulom je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 22. 03. 2010 sp. zn. EP 82955/09, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03. 05. 2010 a vykonateľnosť dňa 07. 05. 2010. Súčasťou spisu je i zmluva o pôžičke, uzatvorená
právnym predchodcom oprávneného - Quatro, a.s. a povinným dňa 06. 05. 2005 a všeobecné obchodné

podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s..

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,

4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisovna návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje

dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu

exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy dospel k
záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý vyhovel námietkam
povinného proti predmetnej exekúcii. Je totiž nesporné, že právnym základom zmluvného vzťahu
účastníkov je zmluva o pôžičke, uzatvorená účastníkmi konania dňa 06. 05. 2005, ktorej predmetom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru. Nepochybne ide o zmluvu

spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým
systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto
konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne
učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach
ďalej poukazuje.

I podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka, dojednaná účastníkmi v bode VIII. Záverečné

ustanovenia, písm. p) všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s
poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne
spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy,

že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský
proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie
rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo
podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Naviac už samotná forma, v akej sú všeobecné obchodné podmienky napísané, nielenže sťažuje

spotrebiteľovi riadne oboznámenie sa s obsahom, ale dokonca ho od toho odradzuje, keďže ide o
ťažko čitateľný text pre minimálnu veľkosť písma a husté riadkovanie. Je preto dôvodný záver, že takto
formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)

spôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhobyoprávnenémuvočipovinnejvznikolnárok,ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul tak nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, z ktorého dôvodu súd prvého
stupňa, postupujúc v intenciách ust. 50 ods. 1 Exekučného poriadku správne vyhovel námietkam
povinného proti predmetnej exekúcii.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.