Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/405/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212862
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613212862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

NagypálovejasudcovMgr.DušanaĎurianaaJUDr.RenátyDeákovejvprávnejvecinavrhovateľkyN.L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P. T. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, v mene ktorej koná advokát a
konateľ JUDr. Peter Rybár, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2,
040 71 Košice, IČO: 31690904, zastúpená advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom Nemcovej
22, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/67/2013-165 zo 17.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Návrh odporcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní
sp. zn. II.ÚS 382/2013 zamieta.

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľky na zrušenie Rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1162/2012 z 19. 01. 2012. Vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odporcovi uložil
povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1.119,38 € a zaplatiť Slovenskej
republike súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 €.
Okresný súd vychádzal zo zistenia, že právny predchodca odporcu O. Y.-A. O. P., a. s., so
sídlom W. 2, C. uzatvorila s navrhovateľkou dňa 27. 09. 2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX a v ten
istý deň aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorom
boli formulované požiadavky navrhovateľky na krytie rizika, ktoré sa týkalo poistenia, frekvencia platenia

poistného, maximálna výška poistného a odporúčanie sprostredkovateľa poistenia o najvhodnejšom
produkte pre navrhovateľku ako klientku. Poistný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom zanikol
29. 10. 2010 na základe listu odporcu zo 14. 09. 2010. V oznámení odporcu o zániku poistenia je
uvedený zostatok nespotrebovaného poistného sumou 58,15 €, ktorý odporca navrhovateľke navrátil.
Na Arbitrážnom súde Košice si odporca voči navrhovateľke uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške
41,16 €, ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy v
zmysle článku XVII. písm. a/ Všeobecných poistných podmienok zodpovedajúcu výške odmeny za

sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn.
3C/1162/2012 z 19. 01. 2012 bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 41,16 €
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €. Rozhodcovský súd si právomoc rozhodnúť
spor medzi navrhovateľkou a odporcom odvodil od článku XV. Všeobecných poistných podmienok aosobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť Všeobecných poistných podmienok,
ktoré obsahovalo vyhlásenie účastníkov konania, že svojím podpisom vyjadrujú vôľu, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle

XV. tej časti Všeobecných poistných podmienok. Rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke
01. 07. 2013.
Poistnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi považoval okresný súd za spotrebiteľskú zmluvu, ktorej
ustanovenia podrobil kontrole v zmysle § 53 ods. 4 písm. a/, r/ a odseku 5 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky

v poistnej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, bráni spotrebiteľovi v uplatnení práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný prostriedok a vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Takto

dojednaná zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Zmluvná
podmienka (rozhodcovská doložka) nebola individuálne dojednaná. K takémuto záveru dospel už aj
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvkonaniachvedenýchpodsp.zn.3Cdo1/2012,5Cdo61/2012a6Cdo
13/2013,vktorýmvyslovilnaplatnosťrozhodcovskejdoložkyrovnakýzáverakookresnýsúdazdôraznil,
že za individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku nie je možné považovať podpis účastníkov na

listine, ktorá je pokračovaním predtlačeného formulára Všeobecných poistných podmienok. Posudzujúc
aj rokovací poriadok rozhodcovského súdu dospel k názoru, že rozhodcovské konanie spravujúce sa
týmto rokovacím poriadkom nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Okresný súd sa vyporiadal aj s druhým dôvodom, pre ktorý sa domáhala navrhovateľka zrušenia
rozhodcovského rozsudku, že ju rozhodcovský súd zaviazal na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej
zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 7a časti XVII. Všeobecných poistných podmienok. Túto
zmluvnú podmienku vyhodnotil okresný súd za neprijateľnú podľa § 53 ods. 3 písm. a/ Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že navrhovateľka nebola pri podpise poistnej zmluvy nikým a ničím poučená o

povinnosti nahradiť náklady vyplývajúce zo sprostredkovania podpisu poistnej zmluvy. Existencia tohto
záväzku a výška bola navrhovateľke oznámená až doručením rozhodcovského rozsudku. Táto zmluvná
podmienka umožnila odporcovi autoritatívne určiť výšku záväzku poisteného a uplatniť si svoj „nárok“
na rozhodcovskom súde aj bez predchádzajúcej výzvy spotrebiteľa na jeho splnenie. Takýto postup
odporcu je podľa názoru okresného súdu v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe uvedených zistení okresný súd považujúc za preukázané dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ Zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31. 12. 2014 návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel a podľa § 40 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní odložil aj vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s tým, že v
zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní bude po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení

rozhodcovského rozsudku ďalej pokračovať v konaní vo veci zaplatenia peňažnej sumy 41,16 €.
Náhradu trov konania navrhovateľke priznal podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) a výšku priznaných trov právneho zastúpenia v dôvodoch rozhodnutia presne vyčíslil.
Povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z návrhu odôvodnil okresný súd ustanovením §
4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého bola navrhovateľka v konaní osobne oslobodená

od platenia súdneho poplatku a povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu prešla na odporcu.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. a/ (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O. s. p.
Odporca v prvom rade namietal, že vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom nesprávne vyhodnotil
okresný súd ako vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd konal bez splnenia

podmienky konania, ktorým je zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Navrhovateľke, ktorá bola u
odporcu evidovaná ako výhradný finančný agent pod č. XXXXX od 10. 11. 2008 do 31. 05. 2009
a pracovala ako sprostredkovateľka poistenia, museli byť dôsledky uzavretia rozhodcovskej doložky
známe. Sprostredkovateľom poistenia bola navrhovateľka už v čase uzavretia jej vlastnej poistnej
zmluvy a mala k dispozícii všetky informácie o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy, o Všeobecných

poistných podmienkach a najmä o rozhodcovskej doložke. Licencovaná činnosť navrhovateľky ako
sprostredkovateľky poistenia mala významný vplyv na jej vlastnú poistnú zmluvu, od ktorej v prípade
nevýhodnostimohlavjednomesačnejlehoteodstúpiťbezakýchkoľvekvzájomneuplatniteľnýchnárokov,
avšak tak neučinila a v poistnom vzťahu s odporcom zotrvala ešte po dobu troch rokov.Okresný súd nesprávnym procesným postupom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
nesprávnemu právnemu záveru. Poistnú zmluvu medzi účastníkmi navrhol uzavrieť tretí subjekt
nezávislý od odporcu a to výhradný finančný agent, ktorým bola sprostredkovateľka poistenia I. M..

Sprostredkovateľ poistenia má zákonnú povinnosť mlčanlivosti. Napriek tomu okresný súd vypočul ako
svedkyňu I. M. bez toho, aby bola povinnosti mlčanlivosti zbavená oprávnenou osobou. Povinnosť
mlčanlivosti bola zakotvená aj v zmluve o sprostredkovaní poistenia uzavretej medzi svedkyňou I. M.
a odporcom a navrhovateľkou a odporcom. Súd výsluchom svedkyne I. M. porušil zákon, preto nie je
možné na výpoveď svedkyne I. M. prihliadnuť. Prvostupňový súd mal pre účely tohto konania vziať do

úvahy len záznam sprostredkovateľa poistenia ako listinný dôkaz, ktorým odporca preukázal vedomosť
navrhovateľky o dojednanej rozhodcovskej doložke. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé,
či vzal do úvahy a podrobil súdnemu prieskumu zákonné a zmluvné povinnosti sprostredkovateľky
poistenia oboznámiť každého aj potencionálneho klienta odporcu s okolnosťami riešenia sporov pred
rozhodcovským súdom. Okresný súd nielenže konal v rozpore so zákonom, keď vykonal nezákonný
dôkaz, ale navyše tomuto nezákonnému dôkazu pripísal najvyššiu dôkaznú váhu a dôkazy označené

odporcom nevykonal a odporcom predkladané listinné dôkazy nevyhodnotil. Odporca žiadal, aby
bol zabezpečený kompletný rozhodcovský spis pre účely súdneho prieskumu. Okresný súd si spis
Arbitrážneho súdu Košice nevyžiadal.
Odporca tvrdí, že navrhovateľka vstupovala do poistného vzťahu s odporcom ako informovaný
spotrebiteľ. Na dôkaz tohto tvrdenia označil odporca listinu a to záznam o požiadavkách a potrebách

klienta k poistnej zmluve z 27. 09. 2008, ktorou vie dokázať informovanosť a vedomosť navrhovateľky
prostredníctvom viazaného finančného agenta o všetkých podmienkach poisteného vzťahu vrátane
rozhodcovskej doložky. Odporca rovnako ako navrhovateľka vstupoval do základného poistného vzťahu
s navrhovateľkou a dobromyseľný účastník majúc za to, že všetky ustanovenia poistného vzťahu boli
dojednané medzi navrhovateľkou a sprostredkovateľom poistenia vrátane rozhodcovskej doložky. Tieto

okolnosti súd nepodrobil náležitému súdnemu prieskumu tým, že nehodnotil záznam sprostredkovateľa
poistenia a nepovažoval ho ani za potrebné vypočuť, aj keď to odporca navrhol vo svojom vyjadrení k
návrhu. Preto je rozhodnutie okresného súdu nevyvážené a nepreskúmateľné.
V čase uzavretia poistnej zmluvy s navrhovateľkou poskytovali obdobné poistenie ako odporca viaceré
poisťovne. Navrhovateľka nebola nútená uzavrieť poistnú zmluvu iba s odporcom. Sprostredkovateľka

poisteniaprivyhotovenínávrhupoistnejzmluvyodovzdalanavrhovateľkeVšeobecnépoistnépodmienky
a ich prevzatie navrhovateľka potvrdila svojím podpisom. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy
nastala fáza dojednávania Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská
doložka. Osobitný odstavec obsahujúci rozhodcovskú doložku je očividne graficky oddelený od
samotných Všeobecných poistných podmienok miestom na podpis klienta potvrdzujúci prevzatie

Všeobecných poistných podmienok. Aj samotný názov „Osobitné zmluvné dojednania“ gramaticky a
logicky nepochybne vyjadruje, že sa nejedná o súčasť Všeobecných poistných podmienok. Nie je teda
mysliteľné, aby navrhovateľka pri podpise Osobitných zmluvných dojednaní konala v omyle, v domnení,
že znovu podpisuje poistnú zmluvu alebo prevzatie Všeobecných poistných podmienok.
Rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré navrhovateľ v návrhu na začatie konania poukazuje, nemajú

hodnotu judikátu a nie sú vhodné ani ako metodologické interpretačné pravidlo pre ďalšie podobné
prípade, pretože vznikli ako dôsledok závažného porušenia Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľka
považuje závery uvedené v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012 pre danú vec za právne
významné. Odporca namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na Ústavnom súde Slovenskej republiky, okrem
iného aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03.
2012. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 382/2013 z 10. 07. 2013 prijal sťažnosť odporcu na ďalšie
konanie. Odporca poukázal v konaní aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.
07. 2013, ktorým ústavný súd konštatoval porušenie základného práva odporcu na spravodlivý proces

a to postupom Najvyššieho súdu SR v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo 5/2012 s identickou
rozhodcovskou doložkou ako v tu prejednávanom prípade. Tento nález ústavného súdu je aplikovateľný
aj v súdenej veci, stačí si v texte nálezu vymeniť slovo „exekučný“ za „všeobecný“. V konaní sp. zn. II.
ÚS 382/2013 pred ústavným súdom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam aj pre toto súdne konanie,
preto odporca navrhuje, aby odvolací súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 109

ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušil až do právoplatného ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2012 (správne II. ÚS 382/2013 - poznámka odvolacieho
súdu).Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na „prelomové“ rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn.20CoE/24/2011z31.05.2011,naktorépodľanázoruodporcunemôžebyťvtomtokonaníprihliadané
z dôvodu, že sa rozhodovania v tejto veci zúčastnil sudca B.. O. A., ktorého zaujatosť odporca namietal z

dôvodu,žeB..O.A.jepredsedomkomisiepreposudzovaniepodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchna
Ministerstve spravodlivosti SR a ešte dňa 20. 04. 2009 verejne prezentoval svoj názor k neprijateľnosti
všeobecných poistných podmienok odporcu.
Rozhodnutie okresného súdu nie je odôvodnené v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. Okresný súd
neposudzoval dôkladne hlavný právny vzťah a to poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zo

dňa 27. 09. 2008 a nijako sa nevenoval jeho zániku v treťom roku po uzavretí poistnej zmluvy, ktorá
mala trvať päť rokov od 29. 09. 2008 do 29. 09. 2013. Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu
v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie však tieto základné rysy nemá.
V odôvodnení rozhodnutia na piatej strane súd hodnotí „zmluvu o úvere“ namiesto poistnej zmluvy,
ktorá je predbežnou otázkou tohto sporu a toto zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Navrhovateľka v návrhu na začatie konania ani neuviedla, z akých dôvodov vymedzených v §
40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok.
Prvostupňový súd namiesto navrhovateľky určil žalobný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku
uvedený v § 40 ods. 1 písm. j/ resp. c/ citovaného zákona a rozhodol tak nad rámec žalobného
petitu. Okresný súd neposudzoval kompletné znenie článku XV. Všeobecných poistných podmienok

po predchádzajúcom posúdení osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007. Súd sa nevysporiadal so
skutočnosťou,ženavrhovateľkamalamožnosťosobitnezmluvnédojednaniapodpísaťalebonepodpísať
a tým rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať. Ak by rozhodcovskú doložku neprijala (nepodpísala)
ustanovenia článku XV. Všeobecných poistných podmienok by boli úplne bezpredmetné. Skutkový a
právny záver okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola platná ani individuálne dojednaná,

nepovažuje odporca za správny. Rozhodcovská doložka bola pred podpisom navrhovateľke vysvetlená
tretím nezávislým subjektom. Následne podpísaná a teda jednoznačne individuálne dojednaná, preto ju
treba považovať za platný úkon oboch strán v spore.
Okresný súd nejasne a arbitrárne konštatoval, že rozhodcovský súd v skrátenej forme konania
neaplikoval predpisy na ochranu spotrebiteľa. Tieto závery súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí

bližšie nezdôvodnil. Odporca je toho názoru, že rozhodcovský súd vykonal prvotné konanie v skrátenej
forme s prihliadnutím na normy upravujúce ochranu spotrebiteľa, ktorý mohol využiť opravný prostriedok
smerujúci k automatickému zrušeniu rozhodcovského rozsudku a vykonania riadneho rozhodcovského
konania za účasti oboch účastníkov v spore. Rozhodcovský rozsudok je v dôsledku toho právoplatným
exekučným titulom pre odporcu.

Okresný súd nemal v tomto štádiu konania vôbec rozhodovať o náhrade trov konania medzi účastníkmi.
Konečný úspech v spore bude známy až po pokračovaní konania formou rozhodovania vo veci
samej, t. j. o oprávnenosti vymáhania dlžnej sumy 41,16 € od navrhovateľky. Oprávnenosť a účelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia v takej výške ani v spore preukázaná nebola. Odporca
osobitne namieta vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa z 23. 10. 2013 a k vyjadreniu odporcu,

pretože tieto neobsahujú žiadne skutočnosti týkajúce sa veci samej, iba poukazujú na rozvíjajúcu sa
súdnu prax v obdobných veciach. Trovy vzniknuté na cestovnom neboli vynaložené účelne. Právny
zástupca navrhovateľa si nezvolil primeraný a hospodárny spôsob dopravy, ktorým je doprava verejným
hromadným prostriedkom. Právny zástupca navrhovateľa nezdôvodnil, prečo by použitie osobného
motorového vozidla malo byť účelnejšie ako využitie verejného dopravného prostriedku. Súd mal preto

správne priznať iba náhradu cestovného vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka na verejný
dopravný prostriedok.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konaniearozhodnutieapredtýmprerušilodvolaciekonaniedorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRvkonaní
sp. zn. II. ÚS 382/2012 (správne II. ÚS 382/2013).

Vyjadrenie k odvolaniu odporcu podané nebolo.

Odporca v odvolaní navrhol prerušiť odvolacie konanie do právoplatného ukončenia konania vedeného
na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II.ÚS 382/2013 s odôvodnením, že rozhodnutie

ústavného súdu v tejto veci má význam pre konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 17Co/405/2014, keďže navrhovateľka sa v konaní odvolávala na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 a ústavný súd v konaní II.ÚS 382/2013 posudzuje právesťažnosť odporcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.
marca 2012.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti odporcu proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 (a iným rozhodnutiam
všeobecných súdov) rozhodol na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2014 nálezom sp. zn. II.ÚS
382/2013 tak, že základné právo obchodnej spoločnosti P. L.T. O., a. s. postupom a rozhodnutiami
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/171/2011 z 23. 06. 2011 a sp. zn. 1CoE/418/2011 z 08.
08. 2011 a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 a
sp. zn. 5Cdo/112/2012 z 22. 11. 2012 porušené neboli. Ústavný súd Slovenskej republiky už v konaní

II.ÚS382/2013rozhodol,včaserozhodovaniaodvolaciehosúdudôvodnaprerušeniakonaniauvádzaný
odporcom v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. neexistoval.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. v
celom rozsahu a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Okresný súd začal konať o návrhu navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku bez zaplatenia
súdneho poplatku z návrhu navrhovateľkou. Dôvod tohto jeho procesného postupu vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd uviedol, že vo veci ide o spor, ktorý má
svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala spotrebiteľka,

ktorá bola podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená od poplatku.
Navrhovateľ popiera postavenie navrhovateľky ako spotrebiteľky z dôvodu, že navrhovateľka bola
sprostredkovateľom poistenia u odporcu už v čase uzavretia jej vlastnej poistnej zmluvy a za
spotrebiteľský spor (ak by navrhovateľka mala postavenie spotrebiteľa) by bolo možné považovať iba
základné konanie o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (poistnej zmluvy), nie však konanie o zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

Z listín, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu je zistiteľné, že navrhovateľka bola u odporcuevidovaná
ako výhradný finančný agent pod č. XXXXX od 10. 11. 2008 do 31. 05. 2009. Poistnú zmluvu, o
ktorej si odporca v rozhodcovskom konaní odvodil nárok, uzavrela navrhovateľka 27. septembra 2008,

teda skôr, než sa stala sprostredkovateľkou poistenia u odporcu. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX
z 27. 09. 2008 je spotrebiteľskou zmluvou a navrhovateľka uplatňujúca si nároky ako spotrebiteľka
zo spotrebiteľskej zmluvy, medzi ktoré je potrebné zaradiť aj obranu proti neprijateľným zmluvným
podmienkam v spotrebiteľskej zmluve, bola podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch
oslobodená od súdneho poplatku za návrh. Okresný súd mohol konať o návrhu navrhovateľky bez

zaplatenia súdneho poplatku. Mylný je názor odporcu, že zaplatenie súdneho poplatku z návrhu patrí
medzi podmienky konania, bez splnenia ktorých nemôže súd vo veci konať. Podmienky konania skúma
súd ex offo v zmysle príkazu § 103 O. s. p. Medzi procesné podmienky konania, ktoré si musí súd
všímaťpatríexistencianávrhunazačatiekonania,právomocsúdu,spôsobilostibyťúčastníkomkonania,
procesná spôsobilosť účastníka, vecná a miestna príslušnosť súdu, zastúpenie účastníka, litispendencia

a res iudicata. Nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu má za dôsledok zastavenie konania len v
tom prípade, ak poplatková povinnosť navrhovateľovi vznikla. V súdenej veci navrhovateľke poplatková
povinnosť nevznikla z dôvodu oslobodenia od tejto povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o
súdnych poplatkoch.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa v sebe okrem skúmania správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa z hmotnoprávneho hľadiska aj preskúmanie procesného postupu
okresného súdu. Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada
odvolací súd, len ak majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Za vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odporca označil výsluch
svedkyne I. M., ktorá ako sprostredkovateľka poistenia odporcu nebola zbavená mlčanlivosti. Odporca
tvrdí, že na tento „nezákonný dôkaz“ okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadať nemal.Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je
procesná vada, ktorá nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Právna teória i súdna prax sa zhodujú v tom, že inou vadou konania sa rozumie porušenie ustanovenia
zákona upravujúceho konanie od začiatku až do skončenia (napríklad aj porušenie ustanovení o
vykonávaní jednotlivých dôkazov).

Dôkazným prostriedkom podľa § 125 O. s. p., okrem iného, je aj výsluch svedkov. Spôsob výsluchu

svedka ustanovuje občiansky súdny poriadok v § 126. Pred výsluchom súd svedka poučí, že musí
vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, že výpoveď môže odoprieť len vtedy, keby ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti odopretia výpovede
rozhoduje súd. Výpoveď môže svedok odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo
alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe, poverenej pastoračnou starostlivosťou
ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť.

Svedkyňa I. M. bola Okresným súdom Lučenec vypočutá na pojednávaní dňa 17. 12. 2013, ktorého sa
zúčastnil advokátsky koncipient právneho zástupcu navrhovateľky Mgr. Z. Y. spolu s navrhovateľkou.
Odporca, ani jeho právny zástupca JUDr. Gabriel Gulbiš sa tohto pojednávania nezúčastnili po
ospravedlnení z dôvodu plánovanej dovolenky. Okresný súd svedkyňu I. M. poučil podľa § 126 O. s. p.

Svedkyňa, podľa protokolácie zápisnice, poučeniu porozumela a výpoveď neodoprela.

Podľa § 124 Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala
povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná
zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať

výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v
ktoréhozáujmemátútopovinnosť.Toplatíprimeraneitam,kdesavykonávadôkazinak,akovýsluchom.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 19. októbra 2010 sp. zn. II.ÚS 379/09 uverejneného
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod poradovým (publikačným) číslom 56/2010

uviedol: Z ustanovenia § 126 ods. 1 tretej a štvrtej vety Občianskeho súdneho poriadku vyplýva právo
svedka odoprieť svedeckú výpoveď za splnenia ustanovených podmienok. V konečnom dôsledku je
vecou slobodného rozhodnutia svedka, či právo odoprieť výpoveď využije, alebo aj napriek tomu bude
vypovedať. Naproti tomu z ustanovenia § 124 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva povinnosť svedka
nevypovedať (odoprieť svedeckú výpoveď), ale zároveň aj zákaz pre súd, aby takéhoto svedka vypočul.

V tomto prípade teda svedok nemá možnosť rozhodnúť sa, či bude alebo nebude vypovedať. Konečnú
zodpovednosť za zachovanie povinnosti mlčanlivosti nesie súd a to aj v prípade, ak účastníci konania,
ale ani svedkovia sa povinnej mlčanlivosti nedovolávajú. Proces vykonávania dokazovania ako súčasť
základného práva na súdnu ochranu je ustanoveniami § 124 a § 126 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku do určitej miery obmedzený, lebo tieto ustanovenia bránia súdu v možnosti vykonať niektoré

svedecké výsluchy ako dôkazy, aj keby mohli byť pre správne rozhodnutie vo veci podstatné. Toto
obmedzenie vykonávania niektorých dôkazov je dané vo verejnom záujme, ktorý sa ocitá v kolízii so
základným právom na súdnu ochranu. Obe hodnoty musia byť rešpektované, avšak v zásade má
prednosť základné právo na súdnu ochranu čo znamená, že rozsah povinnej mlčanlivosti treba vykladať
reštriktívne.

Výsluch svedkyne I. M., ktorá ako viazaný finančný agent spísala s navrhovateľkou Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX z 27. septembra 2008 za
účelom dôkazu informovanosti navrhovateľky o všetkých podmienkach poistného vzťahu, vrátane
rozhodcovskej doložky navrhol vykonať sám odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo 04.

10. 2013.

Postavenie I. M. ako sprostredkovateľky poistenia vyplýva iba z listinného dôkazu predloženého
odporcom na č. l. 130 spisu, kde na Zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve
je uvedené v časti údaje o sprostredkovateľovi poistenia meno I. M.. K návrhu odporcu vypočuť v

konaní ako svedkyňu I. M. právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 05. 11. 2013 uviedol,
že advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o. zastupuje navrhovanú svedkyňu I. M. v postavení
žalobkyne v totožnom konaní, ktorého predmet je zrušenie rozhodcovského rozsudku. Sprostredkovateľ
poistenia bol podľa § 10 ods. 8 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovanízaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2009 povinný
zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním
sprostredkovania poistenia a to aj po skončení vykonávania sprostredkovania poistenia so zákazom

ich zneužiť vo svoj prospech alebo v prospech inej osoby. Ak odporca sám navrhol vypočuť svedkyňu,
ktorej zákon ukladal povinnosť mlčanlivosti v záujme ochrany toho, v prospech koho sprostredkovanie
poistenia vykonávala a tiež v záujme navrhovateľky ako klientky odporcu a navrhovateľka proti výpovedi
tejto svedkyne nenamietala, i bez výslovného vyjadrenia navrhovateľky a odporcu, že zbavujú svedkyňu
mlčanlivosti, je možné dospieť k názoru, že zhodným prejavom oboch chránených subjektov povinnou

mlčanlivosťou, aby táto svedkyňa o rozhodných skutočnostiach pre posúdenie veci vypovedala, došlo
k zbaveniu mlčanlivosti svedkyne I. M.. Tento záver odôvodňuje aj uvedený nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 379/09, ktorý v kolízii obmedzenia vykonávania niektorých dôkazov
vo verejnom záujme podľa § 124 O. s. p. so základným právom na súdnu ochranu dáva prednosť
základnému právu na súdnu ochranu. Výsluch svedkyne I. M. nie je možné považovať za dôkazný
prostriedok zadovážený v rozpore so zákonom. Navyše za situácie, ak I. M. zastúpená totožným

právnym zástupcom ako navrhovateľka proti tomu istému odporcovi v postavení navrhovateľky už o
skutočnostiach, ktorých sa dozvedela pri sprostredkovaní poistenia v prospech odporcu pred súdom
vypovedala.

Okresný súd neodmietol vykonať žiaden dôkaz navrhnutý odporcom. Ihneď po začatí konania bez

návrhu odporcu si vyžiadal okresný súd spis Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1162/2012, ktorého
kópia bola Okresnému súdu Lučenec doručená už 01. augusta 2013 priamo z Arbitrážneho súdu
Košice. Dôkaz spisom Arbitrážneho súdu Košice vykonal okresný súd na pojednávaní dňa 17. 12.
2013 spôsobom ustanoveným v § 129 O. s. p. Okresný súd podľa § 129 O. s. p. prečítal aj Záznam
o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 27. 09. 2009, o čom je záznam v zápisnici o pojednávaní

zo 17. 12. 2013.

Odporca v odvolaní uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p., že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, neuplatnil dôvodne.

Dôvodne nebol uplatnený ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v súvislosti s § 221 ods. 1 písm.
h) O. s. p. a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. s odkazom, na ktoré odporca tvrdí, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd si osvojuje skutkové
zistenia prvostupňového súdu, ktoré sú postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu a v plnom

rozsahu sa stotožňuje aj s právnym posúdením veci okresným súdom.

Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1162/2012 z 19. januára 2012 z dôvodov uvedených v § 40 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. písm. c) a j) z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov

na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní rozhodcovským súdom a z dôvodu popretia platnosti
rozhodcovskej zmluvy. Odporca nedôvodne vytýka okresnému súdu, že sám ustálil dôvody zrušenia
rozhodcovského rozsudku a prekročil návrh navrhovateľky v rozpore s § 153 ods. 2 O. s. p.

Poistná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzavretá 27. 09. 2008. Jej súčasťou boli

všeobecné poistné podmienky označené (21-05-07). Ich súčasťou v XV. časti je dohoda poisťovne
a poistníka, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, s výlukami a odchýlenou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Rozhodcovskému konaniu podľa tejto doložky podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom,
poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami. Rozhodnutie rozhodcovského súdu v
spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským
súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6ECdo/126/2013 z 11. júna 2014 k
tejto rozhodcovskej doložke obsiahnutej vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. vyjadril

jednoznačný záver, že táto rozhodcovská doložka bola uzavretá už podpisom poistnej zmluvy, keďže
sa v nej výslovne uvádzalo, že všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy. Takáto
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v
deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistnýchpodmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku
uvedenú v poistných podmienkach. Zhodne s dovolacím súdom krajský súd konštatuje, že ani v tejto
prejednávanej veci z listín predložených účastníkmi nevyplýva, že by navrhovateľka, ako spotrebiteľka,

mohla v čase uzatvorenia poistnej zmluvy odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bola
právne dotknutá ostatná časť poistnej zmluvy. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dospel k
správnemu záveru, že navrhovateľka nemala možnosť v čase uzatvorenie poistnej zmluvy zmeniť obsah
zmluvy,pretorozhodcovskúdoložku,ktorátvorísúčasťvšeobecnýchpoistnýchpodmienok,niejemožné
podľa§53ods.2Občianskehozákonníkapovažovaťzaindividuálnedojednanú.Odporcomformulovaná

rozhodcovská doložka v časti XV. Všeobecných poistných podmienok znemožňovala navrhovateľke
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľky. Práve z tohto dôvodu
bola rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2008 a neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka v rovnakom znení.

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka dôvodne uplatňuje nárok na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 a je potrebné tomuto návrhu vyhovieť.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a)
a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej

žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Cdo/156/2011 z 11. decembra 2013 vo vzťahu
k ustanoveniu § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že sa javí byť opodstatneným,
aby sa pri označovaní postavenia účastníkov v konaní v žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku

nemodifikovalo (nemenilo) procesné postavenie účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom
rozhodcovskom konaní, keďže zrušenie rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate plní funkciu
mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, nič však nemení
na procesnom postavení účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom konaní; je teda správne
označovaťúčastníkovkonaniapodľaichprocesnéhopostaveniavpôvodnomkonaní,avšaksuvedením,

kto z nich podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nižšie súdy vo svojich rozhodnutiach
síce takto neoznačovali účastníkov, ich označenie vzájomného postavenia účastníkov však nemá dosah
na obsahovú vecnú správnosť vyhlásených rozhodnutí, z ktorých je dostatočne zrejmá identifikácia
účastníkov; ide tu tak len o formálny nedostatok.

Okresný súd v tejto veci taktiež odlišným spôsobom označoval účastníkov rozhodcovského konania, než
aké postavenie mali v rozhodcovskom konaní sp. zn. 3C/1162/2012. Odvolací súd, zhodne s názorom
dovolacieho súdu prezentovanom v rozsudku sp. zn. 1Cdo/156/2011 uvádza, že táto skutočnosť nemá
vplyv na vecnú správnosť rozsudku okresného súdu.

Proti rozhodnutiu okresného súdu o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľke odporca
namietal, že v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku nemal okresný súd vôbec rozhodovať o
trovách konania, keďže výsledok sporu bude známy až po prejednaní veci súdom v zmysle § 43 ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014. S názorom odvolateľa krajský
súd nesúhlasí. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, i keď v prípade zrušenia rozhodcovského

rozsudku, bude súd opätovne prejednávať vec v rozsahu, v akom bola predmetom rozhodcovského
konania, ide o samostatné konanie spoplatnené súdnym poplatkom z návrhu a z odvolania, v ktorom
podľa úspechu účastníkov musí súd rozhodnúť aj o ich práve na náhradu trov konania. V nasledujúcom
konanípozrušenírozhodcovskéhorozsudkubudesúdrozhodovaťužlenotrováchkonania,ktorévznikli
účastníkom v súvislosti so žalobou odporcu adresovanou rozhodcovskému súdu a v ďalšom konaní, v

ktorom bude pokračovať súd po zrušení rozhodcovského rozsudku. Tento záver odvolacieho súdu je
potvrdený aj uvádzaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/156/2011, z
ktorého je zistiteľné, že súdy nižších stupňov rozhodli o náhrade trov konania účastníkov v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku a učinil tak i najvyšší súd vo svojom rozhodnutí.Okresný súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu za úkony právnej služby v súlade
s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb. Vyjadrenie navrhovateľky doručené Okresnému súdu Lučenec 24. októbra 2013 bolo reakciou
na písomné podanie odporcu, v ktorom poukazoval na rôzne rozhodnutia okresných a krajských
súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecné poistné podmienky, v ktorom sa právny
zástupca navrhovateľky vyjadroval aj k veci samej a upozornil na rozhodnutia súdov podporujúce
názor navrhovateľky. Odporca namietal taktiež neúčelnosť trov vynaložených na cestovné vlastným

motorovým vozidlom na trase Košice - Lučenec s tvrdením, že spojenie Košice - Lučenec verejným
dopravným prostriedkom je časovo rovnako náročné ako osobným motorovým vozidlom. Cestovné
vynaložené na cestu verejným hromadným dopravným prostriedkom je 9,50 Eur za jednu cestu.
Navrhovateľka nepreukázala žiadny závažný dôvod, pre ktorý by neúmerne zvýšené náklady použitím
vlastného motorového vozidla advokáta mal znášať odporca a právny zástupca navrhovateľky
nezdôvodnil, prečo použitie osobného motorového vozidla bolo účelnejšie ako použitie verejného

dopravného prostriedku. Tvrdil, že súd mal priznať iba náhradu cestovného vo výške zodpovedajúcej
cene cestovného lístka na verejný hromadný dopravný prostriedok.

Na internetovej stránke SAD Lučenec je zistiteľné, že cesta z Lučenca do Košíc na linke 606503 trvá
2 hod. 15 min. Cesta diaľkovým autobusom na linke č. 809504 3 R z Košíc do Lučenca trvá 2,5 hod.

Výška cestovného je určená konkrétnym dopravcov. Účelnosťou cestovných trov vzniknutých použitím
vlastného motorového vozidla sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky na mimoriadne dovolanie
generálnehoprokurátoravuznesenísp.zn.5MCdo21/09z9.novembra2010,vktoromkonštatoval,žev
prípade náhrad cestovného sa účelnosťou trov rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku
s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu (napr. pojednávania súdu),

jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacných foriem cestovania.
Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne
nákladnejšieho dopravného prostriedku (napr. osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku
verejnej dopravy) v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej nákladného spôsobu dopravy.
Zo spisu je zistiteľné, že pri výsluchu navrhovateľky dňa 6. septembra 2013 bol prítomný advokátsky

koncipient právneho zástupcu navrhovateľky Mgr. Z. Y.. Výsluch sa uskutočnil na Okresnom súde
Lučeneco10hod.TenistýadvokátskykoncipientsazúčastnilpojednávanianaOkresnomsúdeLučenec
dňa 05. 11. 2013 so začiatkom o 8 hod. do 8 hod. 45 min. a dňa 17. 12. 2013 o 9 hod. do 9 hod. 55 min.
Vzhľadom na čas začiatku úkonov a dĺžku trvania cesty z Košíc do Lučenca považuje aj odvolací súd
použitie vlastného motorového vozidla právnym zástupcom navrhovateľky za odôvodnené a účelné.

Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že navrhovateľka mala v tomto konaní postavenie
spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitných predpisov, preto bola podľa § 4
ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od súdnych poplatkov a pokiaľ súd jej návrhu
vyhovel, povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch

prešla na odporcu. Súdny poplatok vo výške 331,50 Eur bol vyrubený v súlade s položkou 3 písm. c)
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Rozsudok okresného
súdu bol vecne správny aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a povinnosti odporcu zaplatiť súdny
poplatok z návrhu.

Úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní vzniklo podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Zo spisu navrhovateľke žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
Navrhovateľka ani návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala, len z tohto dôvodu
odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.