Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201142
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813201142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: G. T., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/X, C., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Babin, Hlavná
29, Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r.o., Mliekarenska 10, Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.o., Kubániho 16, Bratislava,
o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 04. 11. 2014, č. k. 3C/40/2013-146 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 82,14 Eur na účet JUDr. Vladimíra
Babina, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že
rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 10. 10. 2011, číslo: XXXXXXXXXX je
neplatná. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania 588,53 Eur na účet právneho zástupcu
žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 10. 10. 2011 zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver s úverovým limitom 1 200
Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 64,29 Eur. Celková čiastka, ktorú
žalobkyňa ako dlžníčka podľa zmluvy mala zaplatiť žalovanému predstavovala sumu 2 700,18 Eur.
Ročná úroková sadzba úveru bola stanovená 76,20 %. Súd prvého stupňa konštatoval, že na uvedený
právny vzťah je potrebné aplikovať ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy, vychádzať z ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a vychádzať z ust.§ 52 ods. 1, 2
a § 53 ods. 1, 4 a 5 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že nepochybne predmetná zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom
tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade
je potrebné celú vec vyhodnotiť tak, že pokiaľ sa týka zmluvného vzťahu účastníkov konania, ide o
neprimeranosť zmluvných podmienok, použitie nekalej obchodnej praktiky žalovaného spočívajúcej v

používaní takmer nečitateľného textu uvedeného v zmluve. Zmluva, ktorá je predmetom tohto konania
bola vopred naformulovaná, žalobkyni podsunutá na podpis bez toho, aby žalobkyňa bola dôsledne
poučená o jej význame a dôsledkoch. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa
síce podpísala tzv. rozhodcovskú doložku, avšak bez toho, aby rozumela o čo ide, bez toho, abybola náležite poučená o rozhodcovskom konaní. Neobstojí pritom námietka žalovaného, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka mala možnosť a mala vedieť, čo podpisuje, pretože žalovaný ako veriteľ konal v
rozpore s dobrými mravmi s tým, že v čase podpisovania zmluvy žalobkyňou mu muselo byť známe, že

žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, čo vlastne rozhodcovské konanie je a čo z toho vyplýva, keď
uzavrie rozhodcovskú zmluvu. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, pokiaľ sa týka
rozhodcovského konania nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľkou individuálne dojednaná a žalobkyňa
praktickynemalanavýber,vprípade,žechcela,abyjejžalovanýposkytolúver,lenrozhodcovskúzmluvu
vopred naformulovanú podpísať. Nemala žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy v tom smere, žeby ju

mohla buď prijať alebo odmietnuť. Na príprave zmluvy žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala a
toto samo o sebe spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny návrh žalobkyne na riešenie
prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Ako vyplýva z rozhodcovskej zmluvy (č. l. 9 spisu), v danom
prípade skutočne išlo o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne
dohodnúť obsah zmluvy. Z obsahu spisu, ako aj zo samotného výsluchu žalobkyne je zrejmé, že
žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil žalobkyni význam rozhodcovskej zmluvy, nevysvetlil žalobkyni,

čo je to rozhodcovské konanie, a preto na základe týchto skutočností súd žalobe vyhovel a určil, že
rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatná.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní
plný úspech trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia 588,53 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), h), podľa ust. §205 ods. 2 písm. b), d), f) O. s. p..).

Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním mu
predchádzajúcim, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že zmluvná podmienka, akou je aj
predmetná rozhodcovská doložka, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na odklon od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta
súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa
sťaží uplatnenie jeho práv. Súdny dvor v rozsudku C-240/98 až C-244/98 spojené prípady Océano
Grupo Editorial SA konštatuje cit.

,,Kde už bola takáto podmienka v spore v hlavnom procese zahrnutá v zmluve medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom v zmysle Smernice a nebola individuálne prerokovaná, vyhovuje všetkým
kritériám zaraďujúcim ju pre účely Smernice ako nečestnú.

Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej

jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť

alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy
ku Smernici.

Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje
právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považujesa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.

Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah.

Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú
pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú

proti nemu“.
Žalovaný v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že konanie pred rozhodcom bolo písomné, a preto
je sťaženie prístupu žalobkyne na rozhodcovský súd nedôvodné.

Odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Ak zmluvná podmienka, ktorá umožňuje vedenie

ústneho konania pred rozhodcovským súdom na neprijateľnom mieste spotrebiteľovi nadmerne
sťažuje uplatnenie jeho práv, o to viac sťažuje takýto prístup k súdu zmluvná podmienka o
rozhodcovskom konaním, ktorá zavádza písomné konanie. Písomné konanie pred rozhodcom oproti
ústnemu konaniu robí rozhodcovský súd spotrebiteľovi ešte viac vzdialenejším. Preto je záver
žalovaného o odstránení prekážky k súdu zavedením písomného konania nedôvodný. Súdny proces

je aj o predkladaní obhajovacieho spisu, o štúdiu spisového materiálu, o dokazovaní, o nemeritórnych
procesných úkonoch, z ktorých je spotrebiteľ vo vzdialenejšom mieste fakticky vylúčený. Súdne konanie
je aj o dokazovaní, ktoré umožňuje spotrebiteľovi využiť všetky prostriedky vrátane konfrontácie za
účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci. Článok 4 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v rámci súdnej kontroly predpokladá zisťovanie

okolnosti uzatvárania zmluvy. Dokazovanie je preto významné a výsluch spotrebiteľa ako dôležitý.
Písomné konanie neumožňuje spotrebiteľovi byť vypočutý a tak prispieť k zisteniu skutočného stavu
veci.

Teda písomná forma rozhodcovského konania nijako nevylepšuje pozíciu spotrebiteľa oproti ústnemu

rozhodcovskému konaniu. Názor žalovaného preto logicky neobstojí a skôr pôsobí ako sofistikované
nachádzanie spriechodnenia neprijateľnej rozhodcovskej doložky na úkor práv žalobkyne, ktorá konala
v nevýhode, či už z dôvodu neinformovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (m.m. rozsudok
C-168/05 Mostaza Claro, body 25 až 37; rozsudok C- 243/08 Pannon, bod 30; uznesenie C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 47 až 51).

Odradzujúci aspekt rozhodcovského konania vo vzdialenosti cca 500 km od bydliska žalobkyne v
čase vzniku zmluvy bol objektívne umocnený aj výlučnou príslušnosťou súdu na konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v mieste rozhodcovského konania (§ 88 ods. 2 in fine O.s.p.). Nič na
veci nemení, že sa nakoniec predmetné konanie po eurokonformnom prístupe prvostupňového súdu

uskutočňuje v mieste bydliska žalobkyne (porov. Každý vnútroštátny súd...je povinný v plnej miere
aplikovať právo Spoločenstva a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, pričom musí
prípadne neaplikovať akékoľvek vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je s ním v rozpore.."
Simmenthal (C-106/77, ECR 629) In Bröstl, A. a kol.: Ústavné právo SR, str. 113 alebo tiež Ústavný
súd SR v náleze z januára 2011 konštatuje: „Všeobecný súd...v rozsahu svojej právomoci aplikuje

ustanovenia práva Európskej únie a je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a z úradnej moci
neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s
právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou
cestou alebo iným ústavným postupom....Všeobecný súd má v súvislosti so zabezpečovaním plného
účinku práva Európskej únie okrem iného k dispozícii postup podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku, t. j. v prípade potreby rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskeho spoločenstva o
rozhodnutieopredbežnejotázkepodľamedzinárodnejzmluvyavtejsúvislostikonaniepreruší.ÚSSRsa
v uvedenom náleze hlási k prednosti práva EÚ a je v ňom vyjadrené, že každé vnútroštátne ustanovenie,ktoré je v rozpore s právom EÚ sa neuplatní alebo inak povedané každé vnútroštátne ustanovenie musí
byť v súlade s právom EÚ, aby sa mohlo uplatniť (tzv. eurokonformný výklad). PL. ÚS 3/09.

Žalovaný namieta, že v prejednávanej veci súd aplikoval na právny vzťah nesprávnu právnu normu bez
toho, aby uviedol neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s identifikovaním príslušnej právnej normy. K tejto
odvolacej námietke prichodí uviesť, že súd prvého stupňa správne aplikoval generálnu klauzulu (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka) a uvedenie jej neskoršieho znenia nie je na úkor správnosti rozsudku,
pretože nešlo o aplikáciu žiadnej z výnimiek, ktoré boli neskoršou novelizáciou do ust. § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka zapracované.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia
spornej zmluvy (10. 10. 2011) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka. Uvedená generálna klauzula ako zásada je platná aj v súčasnosti a jej text je

naďalej súčasťou ustanovenia § 53 ods. 1 OZ (ako prvá veta).

Na margo smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odvolací
súd poukazuje na pomerne stabilizovanú judikatúru súdov, podľa ktorej je okruh zmluvných klauzúl
vypočítaných v prílohe smernice len vzorový a je v právomoci členských štátov určiť okruh neprijateľných

podmienok. Slovenský zákonodarca upravil okruh zakázaných neprijateľných podmienok v ust. § 53
ods. 4 OZ tzv. čierny zoznám nekalých podmienok. Tento zoznam nepredstavuje prekážku pre súdy v
rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Zoznam je len indikatívny
(arg. slovo ,,najmä“).

Prvostupňový súd vo svetle judikatúry súdneho dvora považoval predmetnú rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú a odvolací súd sa s názorom prvostupňového súdu stotožnil. Rozsudok má základ v ust. §
53 ods. 1 OZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy a hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle cit. judikatúry v
zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania.

Naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) v spotrebiteľských veciach vyplýva z ustanovenia §
3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ZOS) (3) Každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).(5) Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Odvolací súd pripomína judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je rozhodcovský rozsudok
založený na neplatnej rozhodcovskej doložke ničotným aktom (3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 6Cdo
1/2012 a pod. Rozsudok o určení je naplnením práva podľa § 3 ods. 3, 5 ZOS a nepredstavuje
prekážku rozsúdenej veci res iudicatae (m.m. uznesenie KS v Trnave vo veci 10CoE 308/2011 ,,V
závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci; keďže
nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania
a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje“. Ústavný súd ČR konštatuje ,,Zmluvná
autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca
alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu

proporcionálne obmedziť. Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať
za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (v zmysle zbavenia spotrebiteľa práva podať
žalobu) spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale dotváraním
záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu
delegovali svoju vôľu“. Nedá sa nepripomenúť povinnosť členských štátov zbaviť spotrebiteľov

nečestnýchzmluvnýchpodmienokvrežimeporovnateľnomvnútroštátnympravidlámverejnéhoporiadku
(C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50).Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom prvostupňového súdu v otázke neprimeranosti ďalších
zmluvných podmienok a v existencii nekalej obchodnej praktiky žalovaného vrátane praktiky s
používaním takmer nečitateľného textu v časti rozhodcovskej zmluvy.

Uvedené nie je dôvodom na iné vyhodnotenie ako neprijateľnej podmienky, a preto sa odvolací súd
stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
konania dňa 10. 10. 2011, číslo: XXXXXXXXXX je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Odvolacísúdpretozuvedenýchdôvodovpotvrdilrozsudokvovýrokuourčeníneplatnostirozhodcovskej
zmluvy, vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 O. s. p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. na návrh
právneho zástupcu žalobkyne (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a využijúc zásadu úspechu v odvolacom konaní
(§ 142 ods. 1 O. s. p.) priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy

odvolacieho konania žalobkyne pozostávajú z odmeny za poskytnutú právnu službu, a to za jeden úkon
právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Za jeden úkon právnej
služby odmena predstavuje 60,07 Eur, režijný paušál 8,39 Eur a 20 % DPH 13,68 Eur. Trovy odvolacieho
konania vo výške 82,14 Eur je povinný žalovaný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr.
Vladimíra Babina, advokáta (§ 149 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.