Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010899
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112010899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora

Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému RNDr. V. V., stíhaného pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaniach okresného
prokurátora a poškodeného Q. B. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/71/2012 zo dňa
10.10.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.mája 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 2T 71/2012 zo dňa 10.10.2014 vo výroku o treste a ochrannom opatrení.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému RNDr. V. V., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom
A., B. č. 7, na slobode,

u k l a d á

podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 38 ods. 3, § 36 písm.
l) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b), § 74 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné sexuologické liečenie
ambulantnou formou.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie poškodeného Q. B., nar. 03.03.1947 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/71/2012 zo dňa 10.10.2014 bol
obžalovaný RNDr. V. V. uznaný vinným zo spáchania viacnásobného zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. súbehu s prečinom ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods.
1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že

1. v presne nezistenom čase roku 2008 alebo 2009, ako sa s poškodeným V. K., narodeným

XX.XX.XXXX, v tom čase maloletým, stretol v obchodnom dome W. E. E., odviezol poškodeného svojim
autom do bytu na B. ulici číslo X v A., kde mu ponúkol alkohol a začal poškodeného, ako sedeli spolu
na gauči, obchytkávať v rozkroku, chytať ho za pohlavný úd, pričom poškodeného pobozkal na pery a
chcel mu do úst strčiť jazyk, na čo ho poškodený od seba odstrčil a povedal mu, že chce ísť domov,obvinený potom poškodeného odviezol na M. ulicu, kde mu za toto dal 15,- €, následne potom v presne
nezistenom čase v mesiaci júl alebo august 2011 sa po telefonickom dohovore stretol na D. pieskoch v
P. B. W. s poškodeným V. K., v tom čase maloletým, odkiaľ ho autom odviezol do bytu na B. ulici číslo X

v A., kde sa obaja vyzliekli, na čo obvinený začal chytať poškodeného za pohlavný úd a dráždiť mu ho
rukou, tiež mu kázal, aby sa pozeral na porno, ktoré pustil na počítači cez internet, pričom obvinený sám
onanoval a po svojom vyvrcholení bez výronu semena sa obaja obliekli, a potom obvinený poškodeného
V. K., narodeného 09.12.1996, trvale bývajúceho v A. na A. ulici číslo XX, odviezol domov a dal mu za
to 25,- €,

2. od presne nezisteného dňa mesiaca júl roku 2006 do najviac dňa 13.07.2007, kedy poškodený Q.
H. dosiahol 15 - násty rok života, v A. v byte na B. ulici číslo 7 obvinený viac-krát sexuálne zneužil v
tom čase maloletého Q. H., narodeného 13.07.1992, trvale bývajúceho v B., M. W. XXX a to tak, že
potom, čo poškodený k nemu prišiel na prázdniny po 4 dňoch od príchodu mu obvinený navrhol, že
či by ho mohol pomasírovať, s čím poškodený súhlasil a keď ho začal masírovať, tak sa ho obvinený

pýtal, či má babu, či si ho zvykne „drnkať“, ako často, kedy naposledy, na čo mu poškodený povedal,
že si „drnká“ a obvinený sa ho opýtal, či si neurobia dobre a či to nevyskúšajú, poškodený súhlasil a
ležiac vedľa seba, začali každý sám masturbovať, pričom sa obvinený poškodeného dotýkal po nohách,
pričom keď išiel rukou k penisu poškodeného, povedal mu, že ,,pomôžem ti, bude ťa bolieť ruka a kto
ma potom bude masírovať, keď ťa budú bolieť ruky“, a potom ho urobil rukou až do ejakulácie, pričom

najprv ejakuloval obvinený, ktorý sa urobil sám, a potom urobil aj poškodeného, pričom pri masturbovaní
obvinený hladkal poškodeného po nohe a dal mu pusu na líce, následne po skončení sa poumývali,
obliekli a normálne sa rozprávali, pričom ale obvinený povedal poškodenému, že „toto čo sa stalo medzi
nami, zostane medzi nami“ a takto to prebiehalo viac-krát, pričom pri jednej z návštev po sexuálnom
uspokojení obvinený poškodenému pri pozeraní televízie povedal, že pustí niečo lepšie, na čo pustil

porno DVD s heterosexuálnou tematikou a pýtal sa poškodeného, či sa mu to páči, či sa mu páčia tie
baby a podobne,

3. od presne nezisteného času jesene roku 2006 do najviac dňa 29.03.2009, kedy poškodený dovŕšil
15-násty rok života, v A. v byte na B. ulici číslo 7 a v doteraz nestotožnenom byte brata obvineného v

A., obvinený viac - krát sexuálne zneužil v tom čase maloletého F. C., narodeného 29.03.1994, trvale
bývajúceho v A. na ulici Q. Q. číslo XX a to tak, že potom čo sa spoznali v obchodnom dome W. E. E. v
A., kde mu obvinený navrhol, či si nechce zarobiť a to tak, že mu ho ,,vyhoní“, za čo mu prisľúbil 100,-
Sk, s čím poškodený F. C. súhlasil, na čo išiel s obvineným autom do bytu brata obvineného, kde sa
obvinený vyzliekol donaha a vyzliekol aj poškodeného, potom obvinený začal masturbovať a to tak, že

zobral poškodenému ruku a dal si ju na svoj pohlavný úd a povedal mu, nech ukáže ako to vie robiť,
potom mu povedal, aby pokračoval, že to je dobré, na čo mu poškodený dráždil pohlavný úd rukou až
do vyvrcholenia, za čo mu potom dal 100,- Sk, následne na druhý deň sa po dohode stretli opäť v W.
E. E., odkiaľ opäť išli autom do bytu brata obvineného, kde mu poškodený na jeho žiadosť rukou opäť
dráždil pohlavný úd, za čo mu obvinený dal 200,- Sk, následne o 2 alebo 3 dni sa stretli opäť v W. E.

E., odkiaľ išli do bytu obvineného nachádzajúcom sa v A. na B. ulici číslo 7, kde si ľahli v obývačke
na rozložený gauč, kde obvinený začal poškodeného hladkať po celom tele aj na intímnych miestach
a chcel, aby ho aj pomasíroval, na čo mu poškodený masíroval holý chrbát najprv rukami, a potom
masážnym strojčekom, následne si dal obvinený dolu aj trenky, pustil mu klasické porno, nie gay porno
a opäť poškodený obvinenému dráždil rukou pohlavný úd, za čo mu obvinený dal XXX,- Sk, následne sa

stretli ešte raz asi o 5 dní opäť v W. E. E., odkiaľ išli do bytu obvineného, kde mu pustil zase porno, začal
ho vyzliekať a poškodený opäť dráždil rukou pohlavný úd obvinenému, na čo mu obvinený povedal, že
to už vie, že ho to naučil a dal mu 500,- Sk, pretože mu robil aj dlhšiu masáž, následne sa stretli až po
vyše jednom roku opäť v W. E. E., odkiaľ opäť išli do bytu obvineného, kde mu zase obvinený pustil
porno, začal ho vyzliekať aj seba, pričom pri pozeraní porna „poučil" poškodeného, že „penis patrí do

pičky a žene do úst", následne mu poškodený opäť rukou dráždil pohlavný úd až do vyvrcholenia, pričom
si obvinený začal poškodeného nahého a vzrušeného fotografovať, za čo mu dal 300,- Sk, potom sa
stretli asi o 2 - 3 týždne opäť v W. E. E., odkiaľ išli do bytu brata obvineného, kde si ľahli na koberec,
obvinený vyzliekol poškodeného a obvinený pred ním začal masturbovať, pretože on mu to robí zle a
poškodený sa len na neho pozeral, za čo mu dal 200,- Sk, následne sa do 15 - násteho roku života

poškodeného stretli asi ešte 9-10 krát, pričom vždy to prebiehalo v podstate rovnako teda, že prišli do
bytu obvineného, pozreli si porno a poškodený dráždil obvinenému rukou pohlavný úd a on mu za to
dal peniaze, pričom si ho niekedy aj fotografoval,4. od presne nezisteného času roku 2003 do najviac dňa 15.01.2005, kedy poškodený V. K. dosiahol 15-
násty rok svojho veku, v A. v byte na B. ulici číslo X a následne aj v doteraz nestotožnenom byte brata
obvineného v A., viac krát sexuálne zneužil v tom čase maloletého V. K., narodeného XX.XX.XXXX,

trvale bytom A., A. XX a to tak, že potom ako sa zoznámili pred tržnicou na C. V. v A., sa ho obvinený
opýtal, či nepríde k nemu domov na brigádu, kde mu následne navrhol, že či si nechce zarobiť za
intímny styk, s čím poškodený súhlasil, na čo ho obvinený začal vyzliekať, a potom sa začal vyzliekať aj
on a dráždiť pohlavný úd poškodenému, tiež aj svoj pohlavný úd až do vyvrcholenia, ku ktorému došlo
na brucho poškodeného, pričom púšťal poškodenému porno, za čo mu dal asi 300,- Sk, pričom iné

stretnutie malo prebiehať tak, že keď mal poškodený 14 rokov, tak ho obvinený zobral do bytu svojho
brata, kde sa ho spýtal, či nechce niečo na pitie, ponúkol mu alkohol, a potom zapol televízor, povedal
mu, že sa má ísť osprchovať a že potom sa pôjde aj on, následne mu stiahol slipy a začal mu chytať
pohlavný úd, ľahol si na neho a začal ho bozkávať a povedal mu, aby mu chytil jeho pohlavný úd a pri
tom ako mu poškodený dráždil jeho pohlavný úd, došlo u obvineného k vyvrcholeniu, pričom toto sa malo
opakovať asi raz týždenne a malo to trvať asi 2 roky, najmenej do dovŕšenia 15 roku veku poškodeného,

za čo poškodenému dával peniaze v hodnote od 100,- Sk až 300,- Sk,

5. 20.12.2010 v čase medzi 16.48 a 16.59 hodinou v A. na M. ulici číslo XXX/A v obchodnom dome W.
E. E. na verejných toaletách pri predajni F. sa pokúsil sexuálne zneužiť maloletého P.S., narodeného
XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho v A. na K. ulici číslo XX a to tým spôsobom, že od neho požadoval

vykonanie orálneho styku za finančnú odmenu 30,- €, na čo mu maloletý odpovedal, že nie, že zavolá
policajtov.

Za to mu bol podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods.
1, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr.

zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov a súčasne nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe uložil probačný dohľad. Podľa § 51 ods. 3 písm. i) Tr. zák.
bola obžalovanému uložená povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Podľa § 73 ods. 2
písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ochranné liečenie sexuologické ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor ako aj poškodený Q. B. v
mene maloletého W. B..

Okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného do výroku o treste. V odvolaní namieta,
že nepochybne je potrebné zohľadniť argumentáciu súdu spočívajúcu v tom, že uloženie trestu v

hraniciach trestnej sadzby, ktorá je uvedená pri ustanovení § 201 ods. 2 Tr. zák. by bolo vzhľadom k
okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa (vysoký vek obžalovaného) neprimerane prísne a akceptuje
názor súdu, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje pri veľmi vysokom veku páchateľa
aj trest kratšieho trvania. Je však potrebné mať na zreteli skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil
protiprávneho konania v piatich skutkoch tým, že sexuálne zneužil alebo v jednom prípade sa pokúsil

zneužiť osoby mladšie ako 15 rokov, pričom skutky páchal dlhší čas a v troch prípadoch ponúkal a
prenechal takejto osobe pornografiu. K osobe obžalovaného je nutné uviesť, že obžalovaný už bol v
minulosti dvakrát súdne trestaný za obdobnú trestnú činnosť, hľadí sa síce na neho ako na súdne
netrestaného, ale tieto skutočnosti dotvárajú obraz obžalovaného ako sexuálneho devianta, ktorému
je potrebné zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Je názoru, že podmienečné odsúdenie je

prostriedkom pôsobenia na páchateľa a alternatívou krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia
slobody, teda u páchateľov nie príliš závažných trestných činov. Za takýto zločin sexuálneho zneužívania
nemožno považovať. Poukazuje tiež na to, že predchádzajúce ochranné sexuologické liečby, ktoré boli
obžalovanému uložené sa minuli účinku. Vzhľadom na uvedené je názoru, že uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody sa z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie javí ako nedostatočné.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.

Poškodený Q. B. v písomných dôvodoch svojho odvolania namieta, že pri výsluchu z dôvodu zlého
zdravotného stavu a slabého sluchu prepočul, či si žiada finančné odškodnenie, keď sa ho to sudca

pýtal. Povedal, že nevie, lebo nepočul poriadne na čo sa ho pýtal. Preto podáva odvolanie a žiada plné
odškodnenie podľa zákona. Na psychickom stave jeho syna zanechalo zneužívanie obžalovaného trvalé
následky. Syn sa pravidelne pocikáva a budí sa zo sna s výkrikmi. Je to už dva roky, ale stále sa bojí
dospelých ľudí. Žiada o finančnú náhradu v plnej výške podľa zákona o zneužívaní maloletých detí.Verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko ten písomným podaním
požiadal súd, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava
písomne podaného odvolania, v ktorom bolo dostatočne a podrobne zdôvodnené, prečo uložený trest
obžalovanému je neprimeraný. Pridržiava sa aj záverečného návrhu, ktorý je uvedený v písomne
podanom odvolaní.

Poškodený Q. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa domáha, aby bolo rozhodnuté o odškodnení jeho
syna, pretože ten utrpel psychickú traumu a doteraz pociťuje následky.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolania
poškodeného ako aj prokurátora. Má za to, že uložený trest spolu s ochranným liečením je primeraný

a dostatočný. Poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný sa priznal a skutok oľutoval. Nie
menej je významná aj okolnosť, že uplynula už značná doba, viac ako 6 rokov od spáchania skutku,
pričom poukazuje aj na zdravotný stav obžalovaného, ktorý trpí závažným ochorením, čo ovplyvňuje
jeho prípadnú ďalšiu sexuálnu aktivitu. Obžalovaný je ochotný sa podrobiť ochrannému liečeniu.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že iba podané odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým

rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,

alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie okresného prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste a
odvolanie poškodeného len do chýbajúceho výroku o náhrade škody s tým, že výrok o vine nadobudol
právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine.

Obžalovaný RNDr. V. V. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/71/2012 zo dňa
10.10.2014 právoplatne uznaný vinným v bodoch 1/ až 5/ zo spáchania sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v bode 5/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, v bodoch 1/ a 3/
aj v súbehu s prečinom ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom podstatou
skutkových okolností bolo najmä to, že obžalovaný vyhľadával maloletých chlapcov, po vzájomnej

dohode ich potom chytal v rozkroku, za pohlavný úd, dráždil im pohlavný úd rukou, kázal im pozerať
pornografiu, pričom tak konal v rozpätí rokov 2003 až 2010.

Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd zameral len na preskúmanie výroku o treste a ochrannom
opatrení, pričom preskúmal aj uplatňovaný nárok na náhradu škody poškodeným Q. B..

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom.

Pomery páchateľa v zmysle uvedeného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody sa
týkajú hodnotenia osoby páchateľa, pričom síce priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu, avšak
môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate pôjde o rodinné a osobné pomery páchateľa, ktoré existujú niev čase spáchania trestného činu, ale v čase rozhodovania o treste, napríklad zdravotný stav páchateľa
(R 35/1963), vek páchateľa a podobne.

Obžalovaný mal v čase rozhodovania odvolacieho súdu 76 rokov, pričom z listinných dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v roku 2012 došlo u obžalovaného k biochemickej
recidíve primárneho ochorenia prostaty s tým, že obžalovanému bol implantovaný pod kožu liečivý
prípravok Vantas, ktorý sa používa pri liečbe karcinómu prostaty. Obžalovaný je osoba vysokého veku,
ktorá trpí závažným život ohrozujúcim onkologickým ochorením. Odvolací súd sa preto stotožňuje

so záverom súdu prvého stupňa, že tieto skutočnosti možno považovať za také výnimočné pomery
páchateľa, ktoré opodstatňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je v posudzovanom prípade sedem rokov. Potrestanie obžalovaného
trestomodňatiaslobodyčoilennadolnejhranicizákonomustanovenejtrestnejsadzbybybolovzhľadom
na pokročilý vek obžalovaného a jeho závažné ochorenie neprimerane prísne a nie je ani nevyhnutné
na zabezpečenie ochrany spoločnosti. S uložením trestu odňatia slobody za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák.

sa napokon stotožnil aj prokurátor v podanom odvolaní.

Sporným medzi stranami bolo to, či mimoriadne pomery páchateľa týkajúce sa jeho veku a zdravotného
stavu, ktoré sú dôvodom na mimoriadne zníženie trestu sú alebo musia byť zároveň aj dôvodom na
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, teda či tieto pomery páchateľa zároveň

napĺňajú aj podmienku uvedenú v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Podľa názoru odvolacieho súdu splnenie podmienok na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je možné automaticky (mechanicky) považovať aj za splnenie podmienky
uvedenej v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Alebo povedané inak, skutočnosť, že uloženie

trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej zákonom, by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne neznamená (nevylučuje), že uloženie trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej
forme neprichádza do úvahy. Práve naopak, porušením zákona môže byť uloženie až príliš mierneho
trestu alebo podmienečného trestu odňatia slobody, bez splnenia podmienky uvedenej v ustanovení §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Odvolací súd je názoru, že práve takáto situácia nastala aj v posudzovanom

prípade, pričom sa stotožňuje s odvolaním prokurátora, že trest uložený obžalovanému je neprimeraný.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu, tak odvolací súd pripomína, že tento druh trestu odňatia slobody možno uložiť len v prípade,
ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., t. j. ak vzhľadom na

osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno mať za
to, že výkon trestu odňatia slobody na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je
potrebný. Odvolací súd preskúmal okolnosti posudzovaného prípadu, pričom zistil také skutočnosti,
ktoré znemožňujú konštatovať splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 Tr. zák.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na závažné okolnosti prípadu, keď sa obžalovaný dopustil
celkovo piatich skutkov, pričom stíhanú trestnú činnosť páchal pomerne dlhú dobu (v rokoch 2003 až
2010) a spáchaná trestná činnosť mala často trvalejší charakter (napríklad zo skutku uvedeného v bode
4/ napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný mal maloletého poškodeného sexuálne zneužívať
minimálne raz týždenne počas doby dvoch rokov). U obžalovaného išlo o homosexuálnu pedofíliu,

t. j. vyhľadával maloletých chlapcov, ktorých často nahováral a nahovoril na rôzne sexuálne praktiky
za finančnú odmenu. V tomto smere je bez významu, či maloleté osoby súhlasili s vykonávaním
sexuálnych praktík, pretože vzhľadom k svojmu veku neboli na takom stupni rozumového vývoja, aby
vedeli dôsledne posúdiť všetky aspekty svojho konania. Práve toto obžalovaný využíval, prípadne
zneužíval na uspokojovanie svojich sexuálnych potrieb. U obžalovaného teda nešlo o ojedinelé konanie,

o náhodný exces z jeho inak riadneho spôsobu vedenia života, pri ktorom by stačilo uloženie tzv.
prevýchovného trestu nespojeného s výkonom trestu odňatia, ale išlo o úmyselné dlhodobé konanie,
spočívajúce v cielenom vyhľadávaní maloletých chlapcov (napríklad v obchodnom centre), ktorých
následne sexuálne zneužíval. Posledného skutku uvedeného v bode 5/ napadnutého rozsudku sa
pritom obžalovaný dopustil dokonca v čase, keď už mal cez 70 rokov. Z uvedenej okolnosti možno

vyvodiť aj to, že pokročilý vek obžalovaného má síce vplyv na postupné vyhasínanie jeho sexuálneho
pudu, avšak zjavne má obžalovaný sexuálne potreby aj v tomto pokročilom veku. To napokon vyplýva
aj z vykonaného psychiatrického znaleckého dokazovania, podľa ktorého by obžalovaný mohol byť
pre spoločnosť nebezpečný, pokiaľ by sa neliečil. Aj z tohto dôvodu je podľa názoru odvolaciehosúdu nevyhnutné zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti nielen za pomoci uloženia
ochranného sexuologického liečenia, ale aj výkonom trestu odňatia slobody. Tento záver vyplýva aj
z toho, že už v minulosti bolo obžalovanému uložené ochranné sexuologické liečenie za spáchanie

zhodnej trestnej činnosti, ktoré však samo osebe, prípadne v spojení s podmienečným trestom odňatia
slobody, zjavne nesplnilo svoj ochranný účel.

Krajský súd si je vedomý toho, že predchádzajúce dve odsúdenia obžalovaného sú zahladené a
uplatňuje sa pri nich právna fikcia neodsúdenia, avšak to neznamená, že nie je možné ich vôbec vziať

do úvahy pri zisťovaní, či obžalovaný má alebo nemá sklony k páchaniu zhodnej, či obdobnej trestnej
činnosti. Skutočnosť, že páchateľ spáchal skutok, ktorý má znaky trestného činu a skutočnosť, že bol za
tentoskutoksúdomprávoplatneodsúdený,súdverozdielneskutočnosti(udalosti).Aktedaprávnafikcia,
že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, znamená právny zánik skutočnosti odsúdenia,
neznamená to aj zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin. Rozlišovanie týchto dvoch právnych
skutočností nie je umelé, pretože ide o skutočnosti s odlišným obsahom, ktoré majú odlišný význam a

dosah pri výmere trestu. Pokiaľ páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, môže súd zo zhodnotenia
konkrétnych okolností minulého a súčasného trestného činu vyvodiť príslušné závery ohľadne postoja
páchateľa k spoločenským hodnotám chránených Trestným zákonom, či páchateľ má sklony k páchaniu
trestnej činnosti alebo či spáchanie trestných činov je v inak riadnom živote páchateľa len náhodné a
podobne.Prifikciineodsúdenia,tedasúdneberiedoúvahypredchádzajúceodsúdeniepáchateľa,avšak

môže hodnotiť okolnosti, ktoré zostali fikciou neodsúdenia nedotknuté. Nejde tu teda o obchádzanie
účinkov právnej fikcie neodsúdenia (primerane R 10/1974).

Podľa názoru súdu II. stupňa všetky uvedené skutočnosti týkajúce sa okolností prípadu ako
aj predchádzajúceho zlyhania uloženého ochranného sexuologického liečenia, ktoré súvisí s

pretrvávajúcou sexuálnou deviáciou obžalovaného, znemožňujú dospieť k záveru, že sú splnené
podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na podmienečné odloženie výkonu trestu
odňatia slobody.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere dva roky, t. j. na spodnej hranici v zmysle ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., pričom na
výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Takýto druh a výmera
trestuzohľadňujevekobžalovanéhoajehozdravotnýstav,aleajodrážavsebeminulosťobžalovanéhoz
hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem a taktiež jeho dlhoročné páchanie závažnej

trestnej činnosti v období rokov 2003 až 2010. Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému poukazuje
aj na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma zneužívanie
maloletých osôb dospelými jedincami, ktorí využívajú svoju rozumovú dominanciu nad maloletými na
uspokojovanie svojich sexuálnych potrieb a nehľadia na následky, ktoré môže ich konanie spôsobiť
najmä na duševnom vývoji maloletých v budúcnosti. Trest má byť preto aj taký, aby odradil ostatných

od páchania rovnakej, či obdobnej trestnej činnosti.

Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj vo výroku o ochrannom opatrení a to z dôvodu porušenia
ustanovení Trestného zákona. Súd prvého stupňa uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie
ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia je možné uložiť

ochranné liečenie v prípadoch, ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti. Z
vykonaného dokazovania však vôbec nevyplýva, že by obžalovaný páchal stíhanú trestnú činnosť
v stave zmenšenej príčetnosti. Navyše súd prvého stupňa opomenul citovať vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku aj ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák., ktoré sa týka spôsobu výkonu ochranného
liečenia.

Podľa záverov znaleckého posudku znalkýň z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Z. A.
a MUDr. F. S. vyplynulo, že u obžalovaného RNDr. V. V. sa jedná o poruchu sexuálnej preferencie, v
zmysle homosexuálnej pedofílie. Jeho neštandardná sexuálna orientácia vykazuje postupne sexuálne
vyhasínanie. Sexualita však vychádza zo štruktúr limbického systému v mozgu a nie z genitálií. Práve

preto má sexuologická liečba a medikametozne krytie svoj nesporný význam. Obžalovaný mohol v
čase skutkov rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania, jeho rozumové schopnosti
mu to dobre umožňovali. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti neboli forenzne významne
ovplyvnené. Stav obžalovaného vyžaduje, aby sa podroboval sexuologickej liečbe a to ambulantnouformou. Vyžaduje to jeho porucha sexuálnej preferencie a to aj z hľadiska prevencie prípadne ďalšej
trestnej činnosti, pričom pobyt obžalovaného na slobode by mohol byť nebezpečný, ak by sa neliečil.
Porucha sexuálnej preferencie trvá prakticky po celý život a vyžaduje si dlhodobý sústavný liečebný

proces.

Vzhľadom k uvedeným záverom znaleckého dokazovania odvolací súd uložil obžalovanému ochranné
sexuologické liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný sa stíhanej trestnej činnosti
dopustil v stave vyvolanom duševnou poruchou (išlo o sexuálnu deviáciu) a v prípade neliečenia, by

mohol byť pre spoločnosť nebezpečný.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného Q. B., tak odvolací súd považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý
o nároku poškodeného na náhradu škody vôbec nerozhodoval, za správny a súladný so stavom veci. O
nároku na náhradu škody možno v adhéznom konaní rozhodnúť (a to aj výrokom, ktorým sa odkazuje na
občianske súdne konanie) len v prípade, ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. si musí poškodený uplatniť nárok na náhradu škody najneskôr do skončenia
vyšetrovania (t. j. do oboznamovania sa s výsledkami vyšetrovania v prípravnom konaní) a z jeho návrhu
musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok na náhradu škody uplatňuje. Z vyšetrovacieho
spisu vyplýva, že poškodený sa počas svojho výsluchu vyjadril len všeobecne tak, že žiada nahradiť
spôsobenúškodu,nemajetkovúujmujehosynovi.Poškodenývšakdoskončeniavyšetrovanianeuviedol

z akých dôvodov si uplatňuje nárok a v akej konkrétnej výške, pričom do spisu nepredložil ani listinné
podklady, z ktorých by jeho nárok na náhradu škody uplatnený v konkrétnej výške vyplýval, respektíve, z
ktorýchbyvyplývalispôsobenéujmynaduševnomzdravíjehosyna,ktorémalibyťspôsobenévpríčinnej
súvislosti s konaním obžalovaného. Z návrhu poškodeného, ktorým uplatňuje nárok na náhradu škody,
musí byť zrejmá výška aspoň minimálnej čiastky, pričom iba vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k

trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody, nemožno bez ďalšieho považovať za riadne uplatnený
nárok na náhradu škody (R 11/1967, R 7/1968 - II.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd
konštatuje, že nárok poškodeného Q. B. na náhradu škody, nebol do skončenia vyšetrovania riadne
uplatnený. V takomto prípade sa o nároku poškodeného na náhradu škody nerozhoduje žiadnym
výrokom a to ani výrokom podľa § 288 ods. 1 Tr. por.

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z písomného odvolania poškodeného ako aj z vyjadrenia
poškodeného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyplýva, že poškodený nežiada nárok na
náhradu škody v adhéznom konaní, ale v podstate si nárokuje odškodnenie v zmysle zákona č.
215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. V tomto smere odvolací

súd upozorňuje, že orgánom, ktorý rozhoduje a prípadne aj poskytuje odškodnenie podľa tohto zákona
nie je súd, ale je ním Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré možno o odškodnenie požiadať do šiestich
mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.